Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-138-2014.pdf
PDF · 84.73 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/138/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci žalobcu: Raiffeisenbank a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, Praha 4, Česká republika, IČO: 49240901, zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátksa kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49 Bratislava, proti odporcovi: G. Bednárik, nar. X.X.XXXX, trvale bytom M.R. I. XXX/XX, L., Slovenská republika, t.č. bytom K., E. G., X. XXX, P. republika, o zaplatenie XX.XXX,XX CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.771,33 CZK so zmluvným úrokom vo výške 21,90 % ročne zo sumy 4.403,66 CZK od 11.12.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.983,66 CZK od 11.12.2013 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 91,01 Eur a iné trovy konania v sume 25,50 Eur, k rukám advokáta žalobcu, a to všetko do 3 dní.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.5.2014 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.771,33 CZK so zmluvným úrokom vo výške 21,90 % ročne zo sumy 4.403,66 CZK od 11.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.983,66 CZK od 11.12.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a celým obsahom spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, splnomocneného zástupcu žalobcu, žalovaného, v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:
Súd z obsahu žaloby zo dňa 20.5.2014 zistil, že žalovaný uzatvoril dňa 16.7.2008 so spoločnosťou Raffeisenbank a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, Praha 4, Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, na základe ktorej banka zriadila a viedla žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX. V zmysle Zmluvy o bežnom účte sa žalovaný zaviazal uhradiť Raiffeisenbank a.s. poplatky a náklady za bankové operácie spojené s účtom, ktoré je banka oprávnená zúčtovať na ťarchu účtu žalovaného. Žalovaný a Raiffeisenbank a.s. sa taktiež dohodli, že žalovaný vloží na účet pri podpise Zmluvy o bežnom účte počiatočný vklad a žalovaný je povinný udržiavať na účte kladný zostatok. Pre prípad vzniku záporného zostatku nepovoleného Raiffeisenbank a.s. na účte, bol žalovaný povinný bezodkladne zabezpečiť jeho vyrovnanie až do výšky minimálneho zostatku na účte. V prípade, že by sa tak nestalo, sa strany dohodli, že sa tento záporný zostatok úročí aktuálnym úrokom z omeškania stanoveným bankou v oznámení o úrokových sadzbách banky. Žalovaný uzatvoril dňa 22.10.2008 so spoločnosťou Raiffeisenbank a.s. Zmluvu o povolenom debete na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o povolenom debete sú Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s. a Obchodné podmienky pre povolený debet na bežnom účte Raiffeisenbank a.s. V súlade so Zmluvou o povolenom debete Raiffeisenbank a.s. poskytla žalovanému prostredníctvom
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX peňažné prostriedky až do výšky povoleného debetu v sume 5.000 CZK. Žalovaný sa v zmysle Zmluvy o povolenom debete zaviazal čerpať povolený debet priebežne, avšak neprekročiť jeho dohodnutú výšku. Žalovaný sa taktiež zaviazal odo dňa prvého čerpania povoleného debetu hradiť úrok z čerpanej a doteraz nesplatenej čiastky povoleného debetu vo výške 21,90 % ročne. Podmienkou čerpania povoleného debetu bolo jeho úplné splatenie najneskôr do jedného roka od prvého čerpania a zároveň udržiavanie minimálneho kreditného príjmu na účte za kalendárny mesiac vo výške najmenej 25 % z poskytnutého povoleného debetu. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o povolenom debete, najmä z článku 5. a 6. Obchodných podmienok pre povolený debet na bežnom účte, bol žalobca v súlade s článkom 10. a 11. týchto podmienok oprávnený jednostranne a s okamžitou účinnosťou zrušiť povolený debet a už vyčerpanú čiastku povoleného debetu vyhlásiť za okamžite splatnú. Žalobca preto na základe článku 10. písm. a) a článku 11. písm. a) OPPD vyhlásil všetky vyčerpané čiastky povoleného debetu na bežnom účte za okamžite splatné. Dlžná čiastka bola ku dňu okamžitej splatnosti vyčíslená na 11.771,33 CZK. Žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný listom zo dňa 28.11.2013, ktorý mu bol odoslaný dňa 3.12.2013, v ktorom bol zároveň vyzvaný k okamžitej úhrade pohľadávky vo výške 11.7771,33 CZK. Doručenie podľa č.l 7.8.1 Všeobecných obchodný podmienok v tomto prípade nastáva piatym dňom od odoslania, prehlásenie bolo teda doručené dňa 10.12.2013. Žalobcovi teda vznikla ku dňu 10.12.2013 pohľadávky zo Zmluvy o povolenom debete voči žalovanému nasledovne: istina úveru vo výške 4.403,66 CZK, zmluvný úrok vo výške 2.787,67 CZK, dlh na poplatkoch spojených s vedením a správou bežného účtu vo výške 4.380 CZK a dlh na sankčných poplatkoch 200 CZK, teda dlh celkovo predstavoval 11.771,33 CZK. Žalovaný odo dňa vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru neuhradil žalobcovi žiadnu časť pohľadávky, a preto sa žalobca domáha svojho práva na zaplatenie pohľadávky súdnou cestou.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodního zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby v určitej mene účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený účet peňažné prostriedky, vyplácať z neho peňažné prostriedky alebo z neho či na neho prevádzať iné platobné transakcie. Podľa § 711 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, a nie je dohodnutá sadzba úroku z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva. Podľa § 155 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak a) predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo b) niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť účastníka, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 16.7.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Smlouva o poskytování bankovních a dalších služeb, na základe ktorej bol žalovanému odo dňa 16.7.2008 zriadený a vedený bežný účet. Následne bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Smlouva o povoleném debetu na bežném účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s. a Obchodné podmienky pre Povolený debet na bežnom účte Raiffeisenbank a.s., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky do výšky povoleného debetu v sume 5.000 CZK s tým, že žalovaný sa zaviazal čerpať povolený debet priebežne, ale len do výšky povoleného debetu a zároveň sa zaviazal odo dňa prvého čerpania povoleného debetu platiť dohodnuté úroky vo výške 21,90% ročne z čerpaných finančných prostriedkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil podmienky čerpania povoleného debetu, žalobca v súlade s článkom 10 písm. a) a článkom 11. písm. a) Obchodné podmienky pre Povolený debet na bežnom účte vyhlásil všetky vyčerpané čiastky povoleného debetu na bežnom účte žalovaného za okamžite splatné, keď dlžná čiastka bola ku dňu okamžitej splatnosti vyčíslená na 11.771,33 CZK a žalovaný bol vyzvaný listom zo dňa 28.11.2013 k okamžitej úhrade pohľadávky vo výške 11.7771,33 CZK, ktorú sumu žalovaný žalobcovi neuhradil, čo nebolo v konaní sporné.
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, žalobca má právo v zmysle bodu 7. Obchodných podmienok pre Povolený debet na bežnom účte na úroky podľa Prehľadu úrokových sadzieb žalobcu vo výške 21,90% p.a. ako aj na úroky z omeškania v zmysle § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ktoré si žalobca uplatnil v správnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky t.j. od 11.12.2013, nakoľko výzva na okamžitú úhradu dlžnej sumy bola žalobcom odoslaná dňa 3.12.2013, keď doručenie podľa čl. 7.8.1 Všeobecných obchodný podmienok v danom prípade nastalo piatym pracovným dňom od odoslania, teda výzva na okamžitú úhradu dlhu bola doručená žalovanému dňa 10.12.2013.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a preto návrhu vyhovel, pričom v súlade s ustanovením § 155 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyjadril výrok rozsudku o plnení v peniazoch v cudzej mene, konkrétne v českých korunách.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 91,01 Eur a to za 2 úkony právnej služby á 29,88 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh zo dňa 20.5.2014) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 2 krát režijný paušál á 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. + 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. zo sumy 75,84 Eur vo výške 15,17 Eur a náhradu iných trov konania v sume 25,50 Eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.