Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/152/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N. XX, A., zastúpená JUDr. Petrom Kudrim, advokátom, Ul. pplk. V. Ábela 7207/29, Piešťany, proti odporcovi: Ing. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, G. - A., zastúpený JUDr. Magdalénou Kuciaňovou, advokátkou, Nitrianska 5, Piešťany, o zaplatenie 9.958,18 eur s príslušenstvom, v časti rozhodovania o náhrade trov konania na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. -49 zo dňa 24.januára 2014 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal odporcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 9.958,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 29.11.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uznesením č.k. -30 zo dňa 19. júna 2013 súd konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľke v sume 590,37 eur a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Trnave uznesením č.k. -43 zo dňa 19. novembra 2013 napadnuté rozhodnutie zrušil v časti náhrady trov konania a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa mal zaoberať tým, či sú splnené predpokladov pre výnimočné uplatnenie ustanovenia (v ďalšom texte „“). Navrhovateľka svoje právo na zaplatenie sumy 9.958,18 eur voči odporcovi odvodzovala od dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretej medzi jej rodičmi, jej otec je odporcom v tomto konaní. Odporca namietal, že dohoda bola uzavretá ešte v čase trvania manželstva, preto je neplatná. Odporca sa s matkou navrhovateľky rozviedol, pričom pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok o rozvode manželstva sa obaja zúčastnili a po jeho vyhlásení sa práva podať opravný prostriedok výslovne vzdali. Následne pred notárom uzavreli (s odstupom niekoľkých týždňov) dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pre závadu v doručení na strane odporcu rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť až po uzavretí dohody o vyporiadaní. Z procesného hľadiska v zásade platí, že zastavenie konania zavinil ten, kto vzal návrh späť. Vinu na zastavení konania teda nesie navrhovateľka, a preto by mala odporcovi nahradiť trovy konania. Navrhovateľka však žiadala, aby sa súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zaoberal aj dôvodmi hodnými osobitného zreteľa a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedla, že odporca neplatnosť dohody zapríčinil svojím konaním. Súd prvého stupňa prisvedčil navrhovateľke v tom, že dohoda o vyporiadaní bola uzavretá jej rodičmi a jej obsah ani iné okolnosti nemohla ovplyvniť. V návrhu na začatie konania si uplatnila právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktoré jej z dohody vyplývalo. Dôvod hodný osobitného zreteľa súd prvého stupňa videl aj vo vzájomnom vzťahu účastníkov konania, ide o vzťah dcéra - otec. Ďalšou rozhodujúcou okolnosťou, pre ktorú súd prvého stupňa k rozhodnutiu o trovách konania pristúpil za výnimočnej aplikácie bolo, že rodičia navrhovateľky dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavreli dobrovoľne po tom, ako sa obaja zúčastnili

pojednávania, na ktorom súd rozsudkom ich manželstvo rozviedol, pričom sa obaja po verejnom vyhlásení, vzdali práva podať voči nemu odvolanie. Súd prvého stupňa považoval za neprimerane tvrdé zaviazať navrhovateľku na náhradu trov konania voči odporcovi, ak sa rozhodla návrh vziať späť po tom, ako jej bolo doručené vyjadrenie odporcu. Výnimočnosť procesnej situácie spočíva v tom, že predmetom konania bolo právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktoré si navrhovateľka uplatnila pred súdom na základe dohody jej rodičov. Bez ohľadu na to, či je alebo nie je táto zmluva platná, z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rodičov navrhovateľky vyplýva dobrovoľný záväzok odporcu vyplatiť jeho dcére (navrhovateľke) určitú peňažnú sumu do 28.11.2009. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 09.03.2012, po splatnosti predmetnej pohľadávky, a teda k zaplateniu zo strany odporcu do začatia konania zrejme nedošlo. Ak sa rodič dobrovoľne zaviaže, že svojmu dieťaťu zaplatí určitú peňažnú sumu a nestane sa tak, pričom dieťa si následne svoje právo uplatňuje súdnou cestou, bez ďalšieho je táto okolnosť hodnou osobitného zreteľa. Pre účely rozhodnutia o trovách konania a pre účely posúdenia, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nie je pritom rozhodujúce, či okolnosti, pre ktoré navrhovateľka vzala návrh späť, jej boli známe pred začatím konania alebo sa tieto dozvedela až v jeho priebehu. O trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa rozhodol s použitím ustanovenia a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že prvostupňový súd síce mal snahu zisťovať dôvody osobitného zreteľa, ale tieto nesprávne zistil a nesprávne ustálil. Ani jeden zo „zistených“ dôvodov hodných osobitného zreteľa neobstojí. Dcéra teda bezdôvodne od začiatku žalovať otca môže, ale otec právo na náhradu účelne vynaložených trov nemá? Komu vráti navrhovateľka požičanú sumu na súdny poplatok? Neplatnosť, a to od začiatku, musel nielen súd vidieť z vyjadrenia, ale už i advokát pri prevzatí a príprave zastúpenia. Na to tento účtovaný právny úkon slúži. Dohoda je neplatná z elementárnych dôvodov a po preštudovaní spisu to súdu muselo byť zrejmé, ak to už nebolo z vedomia alebo nevedomia známe advokátovi. Je normálne, aby sa uznal dlh voči 6 ročnej dcére, je normálne, aby dcéra zastúpená advokátom na základe tohto skutkového stavu žalovala otca? Odporca sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu označila toto odvolanie v celom rozsahu za nedôvodné. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, pretože je v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu. Poukázala na skutočnosť, že odporca opustil rodinu, keď mala navrhovateľka, jeho dcéra, 7 rokov, a viac sa o jej výchovu nestaral. Riadne si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči nej, o čom svedčia mnohé oznámenia urobené na políciu zo strany matky navrhovateľky a súdne a exekučné konania. Všetka starostlivosť o výchovu navrhovateľky a ťarcha vyživovacej povinnosti ležala na pleciach matky navrhovateľky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný ( a 202 ), preskúmal vec podľa ustanovenia , posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( veta tretia z.č. ).

Podľa ustanovenia a odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

Je nesporné, že konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľkou ( ). Späťvzatie návrhu je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne navrhovateľovi. Navrhovateľ ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať návrh v sporovej veci, tento môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie návrhu ako procesnoprávny úkon ( ) je prejavom autonómnej vôle navrhovateľa, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo navrhovateľ v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú navrhovateľ neskôr vzal návrh späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia návrhu, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane navrhovateľa i odporcu) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca ( ).

V preskúmavanej veci prišlo k zastaveniu konania po späťvzatí návrhu navrhovateľkou, išlo o jej procesné zavinenie zastavenia konania. Náhrada trov konania by podľa ustanovenia patrila odporcovi.

Odvolací súd však súhlasne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že sú tu dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré je možné aplikovať výnimku zo zásady procesnej zodpovednosti - ustanovenie .

Podľa ustanovenia ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Okolnosti hodné osobitného zreteľa zákon neuvádza ani príkladmo, je však potrebné všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, a ich postoj v konaní.

V preskúmavanej veci odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že o dôvod hodný osobitného zreteľa sa jedná ak si dieťa uplatní nárok zo zmluvy, ktorú v jeho prospech uzavreli jeho rodičia. V preskúmavanej veci si navrhovateľka uplatnila takýto nárok, pričom nemohla ovplyvniť okolnosti, za akých bola zmluva uzavretá. Nie je možné argumentovať tým, že zmluva uzavretá medzi rodičmi navrhovateľky, z ktorej si nárok uplatňuje, je neplatná. Neplatnosť zmluvy nebola súdom určená, tvrdenie odporcu o neplatnosti tejto zmluvy je len domnienkou.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustanovenia potvrdil.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.