Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-15-2014.pdf
PDF · 77.13 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom P.. X. J., vo veci navrhovateľa K. X. T..Q.., XXX XX B., Q. U. X, D.: XX XXX XXX, zastúpeného P.. T. Q., T., XXX XX B., Z. V. XX, proti odporkyni T. J., Z.. XX. T. XXXX, B. XXX XX B. B., X. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne V. H. X. Q., XXX XX B., Š. Z.. X, D.: XX XXX XXX, zastúpeného P.. X. X., XXX XX B., I. XX, o zaplatenie sumy 1.210,10 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne z a m i e t a .
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 868,10 Eur 9 % úrokom z omeškania ročne od 28. apríla 2012 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ pôvodne návrhom žiadal uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 1.210,10 Eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu v sume 207,90 Eur titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podaním zo dňa 22. septembra 2014 zobral návrh v časti zmluvnej pokuty späť, a preto súd na pojednávaní konanom dňa 23. septembra 2014 konanie v tejto časti zastavil. Odporkyňa uznala, že si zobrala úver v sume 900 Eur, no navrhovateľovi uhradila viac ako 31,90 Eur, ktoré uvádza. Toto tvrdenie však nebola schopná dokázať.
Vedľajší účastník na strane odporkyne uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú navrhovateľ opiera návrh, neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., a preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov, a odporkyňa je povinná splatiť úver len do poskytnutej sumy.
Podaním zo dňa 17. apríla 2015 namietol navrhovateľ vstup vedľajšieho účastníka z dôvodu, že vedľajší účastník nedisponuje súhlasom odporkyne so vstupom do konania. Namietol tiež, že trovy vynaložené vedľajším účastníkom nemožno považovať za účelné.
Právny zástupca navrhovateľa, odporkyňa, ani právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sa pojednávania nezúčastnili, preto súd konal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti a dokazovanie vykonal oboznámením sa s písomnými podaniami účastníkov, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, obchodnými podmienkami, oznámením o zosplatnení záväzku, poštovým podacím hárkom, pričom zistil nasledovné:
Argument navrhovateľa, že je potrebný výslovný súhlas odporkyne so vstupom vedľajšieho účastníka do konania neobstojí, lebo § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom v čase vstupu vedľajšieho účastníka (22. októbra 2014) túto podmienku pre vstup neobsahoval. Hoci súčasné znenie § 93 ods. 3 O.s.p. účinné od 1. januára 2015 podmienku súhlasu „hlavného účastníka“ pre vstup vedľajšieho účastníka na jeho strane vyžaduje (a toto ustanovenie sa pri absencii prechodných ustanovení uplatní aj na konania začaté pred 1. januárom 2015), nemožno podľa názoru súdu súhlas odporkyne vyžadovať ako podmienku pre vstup vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil ešte pred jeho účinnosťou, lebo do konania vstúpil v súlade s v tom čase účinnou právnou úpravou, a preto dňom doručenia oznámenia o vstupe do konania účinky vstupu podľa O.s.p. nastali. Napriek tomu môže (v súlade s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) účastník konania právo svojim nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť si neželá. Preto súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila, či so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí. Odporkyňa na výzvu súdu nereagovala. Súd má za to, že len výslovný nesúhlas účastníka môže odôvodniť neprípustnosť vedľajšieho účastníctva na jeho strane a nevyjadrenie súhlasu nemožno za nesúhlas považovať. Pri absencii akéhokoľvek vyjadrenia odporkyne k vstupu súd posúdil, že vstup je na jej prospech a námietku navrhovateľa zamietol. Neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania neodôvodňuje ani tvrdenie o neúčelnosti jeho trov, tieto argumenty môžu byť relevantné len pri rozhodovaní o trovách konania.
Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 17. októbra 2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej mal poskytnúť sumu 900 Eur, ktorú sa odporkyňa zaviazala vrátiť s odplatou v sume 342 Eur v 13 mesačných splátkach - 3 x 4,50 Eur a 10 x 122,85 Eur. Pretože odporkyňa bola s platením v omeškaní, listom zo dňa 3. mája 2012 jej navrhovateľ oznámil zosplatnenie celého dlhu ku dňu 27. apríla 2012.
Z právneho hľadiska posúdil súd predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvárania, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom ako veriteľom (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) odporkyni ako spotrebiteľke -fyzickej osobe, ktorá podľa zmluvy nekonala v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), i) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. - termín konečnej splatnosti a dobu trvania úveru, úrokovú sadzbu a ročnú percentuálnu mieru.
Účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný splácať úver. Preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve špecifikoval konečnú splatnosť úveru. Vyžaduje sa časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorú dodávateľ určí na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok - obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. septembra 2012) a nestačí, že je v obchodných podmienkach na druhej strane zmluvy uvedené, že konečnou splatnosťou úveru je uhradenie poslednej splátky a úver trvá od uzatvorenia zmluvy do konečnej splatnosti. Zmluva neobsahuje ani ročnú úrokovú sadzbu, uvádza len odplatu v sume 342 Eur, pričom nie je jasné o akú odplatu ide, či je v nej zahrnutý aj úrok. Zmluva neobsahovala ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, lebo je v nej uvedená len priemerná RPMN, nie RPMN poskytnutého úveru. Tá bola uvedená v obchodných podmienkach v článku 1. a predstavovala 67,70 %, pričom nejde o ročnú percentuálnu mieru nákladov, ale o mieru nákladov za 13 mesiacov.
Pretože zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, považuje sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že navrhovateľ má nárok len na vrátenie poskytnutej istiny. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľ poskytol odporkyni peňažné prostriedky v sume 900 Eur, sporným bolo, akú sumu odporkyňa navrhovateľovi doteraz vrátila. Podľa tvrdení navrhovateľa v návrhu i vo vyjadrení zo dňa 20. októbra 2014 (č.l. 31 spisu) mu odporkyňa vrátila len 31,90 Eur. Odporkyňa uviedla, že uhradila vyššiu sumu, nepredložila však na to žiadny dôkaz. Tu ťaží dôkazné bremeno o uhradení sumy odporkyňu, lebo od navrhovateľa nemožno spravodlivo požadovať preukázanie nezaplatenia sumy ako negatívnu právnu skutočnosť. Pretože odporkyňa svoje dôkazné bremeno neuniesla, odpočítal súd od poskytnutej sumy 900 Eur len sumu 31,90 Eur a odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi titulom nevrátenej istiny sumu 868,10 Eur. Pretože sa odporkyňa dostala do omeškania s celým svojim dlhom dňa 28. apríla 2013 (deň po zosplatnení úveru), priznal súd
navrhovateľovi podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. i príslušný úrok z omeškania od tohto dňa do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľovi možno pričítať úspech v priznanej sume istiny 868,10 Eur z pôvodne požadovaných 1.210,10 Eur a zmluvnej pokuty v sume 207,90 Eur, teda 61 %. Odporkyni možno pričítať úspech v zostávajúcej časti, v ktorej súd návrh zamietol, teda v sume 342 Eur (1.210,10 Eur - 868,10 Eur) a tiež v časti zmluvnej pokuty, lebo v nej zavinil zastavenie konanie navrhovateľ, ktorý návrh zobral v tejto časti späť bez udania dôvodu, teda 39 %. Čistý úspech navrhovateľa tak predstavuje len 22 % (61 % - 39 %), a preto jeho úspech vyvážil jeho neúspech.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie, c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.