Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sa/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd pred sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. - C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX A. - E., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. decembra 2019, ktorým pani A. B. C. podľa ods. l a o sociálnom postení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „“) a podľa čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 01. októbra 2019. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené dňa 16. januára 2020, v ktorom vyjadrila nesúhlas s posúdením svojho zdravotného stavu, poukázala na svoje konkrétne zdravotné ťažkosti a požiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu. K odvolaniu priložila napadnuté rozhodnutie a odborný posudok o invalidite. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. decembra 2019 a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne ústredie bol správny a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. decembra 2019 potvrdil a zamietol odvolanie v celom rozsahu a to preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2020.

2. Podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. júna 2020 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach zo dňa 16. marca 2020, podľa ktorého žalobkyňa nie jej invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 15 %.

3. Žalobkyňa bola pôvodne posúdená posudkovým lekárom pobočky žalovanej v Košiciach dňa 01. októbra 2019 a nebola uznaná invalidnou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 15 %. Dňa 07. februára 2020 bolo administratívne konanie odročené z dôvodu potreby doplnenia dokazovania, žalobkyni bola zaslaná výzva na doplnenie všetkých odborných lekárskych vyšetrení, ktoré absolvovala v rokoch 2017 a 2018, vrátane hospitalizačných správ, doplnenie psychiatrických vyšetrení z roku 2019 a 2020 (v prípade hospitalizácie na psychiatrickom oddelení aj o doloženie prepúšťacej správy) a doloženie všetkých odborných vyšetrení, ktoré absolvovala v roku 2019 a 2020.

4. Následne bol dňa 16. marca 2020 zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom ústredia žalovanej. V odbornom posudku o invalidite boli zhodnotené všetky doložené odborné vyšetrenia. Žalobkyňa bola v septembri 2017 hospitalizovaná na neurochirurgickej klinike pre subarachnoidálne krvácanie s opuchom mozgu. Zobrazovacími vyšetreniami bola potvrdená výduť (aneuryzma) strednej mozgovej tepny s nutnosťou operačného riešenia, Realizovaný bol coiling aneuryzmy (ošetrenie vložením špirálky — koilu s postupným vypĺňaním výdute, pričom dochádza k jej pomalému trombotizovaniu, až úplnému vyradeniu celej dutiny výdute z obehu, vrátane jej krčka). Následne bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení, kde bola začatá aj rehabilitačná terapia, potom bola doliečená aj na oddelení pre dlhodobo chorých. Odvtedy pokračovala v liečbe neurológa ambulantnou formou.

5. V januári 2019 bolo u žalobkyne realizované psychologické vyšetrenie, ktoré jednoznačne dokumentuje iba ľahké zmeny centrálnej nervovej sústavy na organickom podklade, zasiahnutá je oblasť krátkodobej pamäti, ostatné kognitívne funkcie sú zachované. Žalobkyňa bola od novembra 2017 do mája 2018 sledovaná a liečená psychiatrom pre depresívnu poruchu. Následne na kontroly nechodila. Od januára 2019 je v pravidelnej liečbe psychiatra pre poruchu osobnosti na organickom podklade a inú depresívnu poruchu.

6. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne je rozhodujúcim zdravotným postihnutím - stav po subarachnoidálnom krvácaní z aneuryzmy strednej mozgovej tepny — ľahká forma, ktorý bol správne zaradený do kapitoly VI choroby nervového systému oddiel A - postihnutie mozgu, položka 6

- stav po subarachnoidálnom krvácaní, aneuryzmy mozgových ciev, písmeno a - ľahké formy, podľa prílohy č. 4 k , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 %. Ostatné zdravotné postihnutia sú ľahkého charakteru a nepodmieňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe uvedeného, generálny riaditeľ žalovanej dospel k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne prijali posudkoví lekári organizačných zložiek žalovanej na podklade potrebných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne bez rozporov a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia.

Správna žaloba, vyjadrenie a replika

7. Včas podanou správnou žalobu, doručenou správnemu súdu dňa 06.08.2020, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2020. Tento žalobný návrh upresnila na výzvu súdu svojím podaním zo dňa 16.09.2020.

8. V správnej žalobe zo dňa 06.08.2020 žalobkyňa namietala nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia takto: „S týmto rozhodnutím nesúhlasím, pretože si myslím, že môj zdravotný stav sa vôbec nezlepšil, skôr som na tom psychicky oveľa horšie ako pred nehodou, ktorá sa mi stala. Sociálnej poisťovni som predložila všetky moje lekárske správy od neurológie až po psychiatriu. Moja neurologička jasne uviedla do správy, že nie som schopná pracovať 8 hodín denne. Všetko ostatné je rozpísané v mojom odvolaní, ktoré som odoslala Soc. poisťovni. Už nevládzem sa písomne vyjadrovať. Preto súd prosím, aby preskúmal rozhodnutie a k mojej ťažkej situácii v ktorej sa nachádzam rozhodol.

9. Žalobkyňa upresnila svojím podaním zo dňa 16.09.2020 správnu žalobu týmto spôsobom: „Konkrétne uvádzam, že posudkový lekár vychádzal hlavne z neurologických vyšetrení, pričom posledná neurologická správa, ktorá bola podkladom jeho záverov bola vypracovaná 12. júna 2019 neurologičkou, v ktorej sledovaní som po celý čas od prasknutia aneuryzmi, v dôsledku čoho som dnes v zlom zdravotnom stave.

Z predmetnej neurologickej správy MUDr. Evy Rozprávkovej jednoznačne vyplýva, že organický psychosyndróm, ktorým trpím je reziduálny a teda pretrváva a je bez zlepšenia. Taktiež reziduálna je aj moja porucha krátkodobej pamäti, vyslovený bol neurologičkou záver o zvýšenej unaviteľnosti, zníženej výkonnosti, zvýšenej intrapsychickej tenzii a subdepresívnom ladení v stave po panických atakoch. Na základe uvedeného nie je z posudku vôbec zrejmé ako posudkový lekár dospel k záveru, že trpím ľahkým organickým psychosyndrómom. Tento jeho záver je absolútne ničím nepodložený, keďže žiadne ďalšie vyšetrenia na návrh posudkového lekára som nikdy neabsolvovala. V závere predmetnej neurologickej správy je jednoznačne vyslovený záver, že nie som schopná pracovať v riadnej pracovnej dobe pre moju zníženú výkonnosť a ľahkú unaviteľnosť.

Taktiež nie je preskúmateľné ako posudkový lekár dospel k záveru o ľahkom organickom psychosyndróme, keď ani len žiadnym spôsobom nezohľadnil, že okrem aneurzymy ACM 1, v ktorej mám na základe operačného zákroku klip, mám, ako to vyplýva z predmetného neurologického nálezu aj ďalšiu aneuryzmu ACoA, ktorá je v sledovaní. Posudkový lekár ani len nevyužil možnosť prizvať špecializovaného lekára za účelom náležitého posúdenia môjho zdravotného stavu tak, ako mu to umožňuje § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Uvedený posudok je absolútne svojvoľný a jeho závery ničím nepodložené, naviac v rozpore so závermi vykonaných neurologických vyšetrení, z ktorých údajne posudkový lekár vychádzal. Podľa môjho názoru nezákonnosť spočíva v porušení § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v zmysle ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Uvedené zákonné ustanovenie nebolo v mojom prípade dodržané a to v dôsledku vyššie popísaných skutočností. Keďže som so závermi prvostupňového rozhodnutia nesúhlasila podala som odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Keďže žalovaný nápravu prvostupňového rozhodnutia jeho zrušením nezjednal a toto rozhodnutie potvrdil taktiež porušil aj on tieto zákonné ustanovenia. Naviac, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia došlo vraj k opätovnému posúdeniu môjho zdravotného stavu dňa 16. marca 2020 bez mojej prítomnosti (v dôsledku pandémie som nebola predvolaná) pričom opätovne s rovnakým záverom o znížení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 15%.

K uvedenému uvádzam, že posudok, na základe ktorého bol vraj opätovne preskúmaný môj zdravotný stav, bez mojej prítomnosti, mi nikdy nebol doručený a teda nemám ani žiadnu možnosť preskúmať jeho odôvodnenie. Takýto posudok netvoril ani prílohu napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, ak podkladom na rozhodnutie žalovaného boli aj úplne nové podklady a teda opätovné posúdenie môjho zdravotného stavu, o ktorých nemám dodnes vedomosť a vo vzťahu ku ktorým som nemala možnosť vzniesť pripomienky, ktoré by som inak mohla vznieť na ústnom pojednávaní, ktoré sa ale pri tomto opätovnom posúdení nekonalo a to nie z dôvodov na mojej strane, je napadnuté rozhodnutie nezákonné.

Pokiaľ zákon o sociálnom poistení umožňuje v § 218 ods. 1 odvolaciemu orgánu doplniť dokazovanie, je nepochybne právom účastníka konania byť s týmto doplnením dokazovania oboznámený a to ešte pred jeho rozhodnutím. V opačnom prípade je takéto rozhodnutie pre účastníka konania prekvapivé, keďže ani len nevedel ako bol opätovne posúdení jeho zdravotný stav čo bolo pre napadnuté rozhodnutie podstatné.“

10. Listom zo dňa 01.10.2020 sa vyjadril správny orgán prvého stupňa, ktorý zotrval na svojom právnom názore vyslovenom v napádaných rozhodnutiach a zopakoval argumentáciu, ktorá v nich bola obsiahnutá. V tejto súvislosti poukázal na výkon lekárskej posudkovej činnosti a súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

11. Replikou zo dňa 21.10.2020 sa vyjadrila žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej a to tak, že zotrvala na doterajšom právnom názore pričom uviedla:

„Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že môj zdravotný stav bol posúdený na základe odborného posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Košiciach, zo 16. marca 2020. V tomto kontexte poukazujem na tú časť svojho doplnenia žaloby, kde som poukázala, že posudok, na základe ktorého bol vraj opätovne preskúmaný môj zdravotný stav, bez mojej prítomnosti, mi nikdy nebol doručený a teda nemám ani žiadnu možnosť preskúmať jeho odôvodnenie. Takýto posudok netvoril ani prílohu napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, ak podkladom na rozhodnutie žalovaného boli aj úplne nové podklady a teda opätovné posúdenie môjho zdravotného stavu, o ktorých nemám dodnes vedomosť a vo vzťahu ku ktorým som nemala možnosť vzniesť pripomienky, ktoré by som inak mohla vznieť na ústnom pojednávaní, ktoré sa ale pri tomto opätovnom posúdení nekonalo a to nie z dôvodov na mojej strane, je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Uvedené považujem za porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa . Žalovaný sa k uvedenému žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovaný poukazuje vo svojom vyjadrení v podstatnej časti na očné, psychologické, psychiatrické, gastroenterologické a traumatologické vyšetrenia, a v tejto súvislosti uvádza, že tieto ostatné zdravotné postihnutia sú ľahkého charakteru a nepodmieňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K uvedenému uvádzam, že navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, som v žalobe vôbec nenamietala a nerozporovala a preto sú v tomto konaní zjavne nepodstatné. V žalobe namietam, že organický psychosyndróm, ktorým trpím je reziduálny a teda pretrváva a je bez zlepšenia. Taktiež reziduálna je aj moja porucha krátkodobej pamäti, vyslovený bol neurologičkou záver o zvýšenej unaviteľnosti, zníženej výkonnosti, zvýšenej intrapsychickej tenzii a subdepresívnom ladení v stave po panických atakoch. Na základe uvedeného nie je z posudku vôbec zrejmé ako posudkový lekár dospel k záveru, že trpím ľahkým organickým psychosyndrómom. Tento jeho záver je absolútne ničím nepodložený, keďže žiadne ďalšie vyšetrenia, k tomuto rozhodnému zdravotnému postihnutiu, som na návrh posudkových lekárov nikdy neabsolvovala. V závere neurologickej správy z 12. júna 2019 je jednoznačne vyslovený záver, že nie som schopná pracovať v riadnej pracovnej dobe pre moju zníženú výkonnosť a ľahké unaviteľnosť.

Pokiaľ žalovaný poukazuje, na skutočnosť, že netrpím žiadnym motorickým a rečovým deficitom, uvádzam, že uvedené nevylučuje, že tak, ako je popísané v neurologickým vyšetreniach, organický psychosyndróm, ktorým trpím pretrváva a je bez zlepšenia, čo ma vylučuje bez môjho zavinenia z možnosti zaradiť sa do riadneho pracovného procesu na riadnu pracovnú dobu, s čím sa žalovaný a jeho posudkový lekári vôbec nevysporiadali.“ Na repliku už žalovaný správny orgán nereagoval.

Právny názor správneho súdu

12. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a č. (ďalej aj len „SSP“).

13. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v zmysle ust. a preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy na ďalšie konanie ( prvá veta ).

14. Správny súd v konaní podľa ust. a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa nariadil pojednávanie v zmysle ust. , pričom postupom v zmysle a ) zistil skutkový stav a dospel k judikovanému záveru. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.11.2022, sa zúčastnila žalobkyňa a právny zástupca žalovaného, ktorí zotrvali na svojej doterajšej argumentácii.

15. Podľa ust. , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu

verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa ust. , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

18. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania a s obsahom pripojeného administratívneho spisu. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 01.10.2019 žiadala Sociálnu poisťovňu ústredie o priznanie invalidného dôchodku. Následne správne orgány oboch stupňov postupovali tak, ako to je popísané v bodoch 1. – 6. tohto rozsudku a v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. To sporné v konaní nebolo.

19. Podstatou správnej žaloby je námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti záverov posudkového lekára, t.j. akým spôsobom dospel k záveru o určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 15 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Túto námietku žalobkyne možno postrehnúť v správnej žalobe a v replike ku vyjadreniu žalovaného. Konkrétne ide o tieto časti v rozsudku:

Bod 9. rozsudku: (...)Na základe uvedeného nie je z posudku vôbec zrejmé ako posudkový lekár dospel k záveru, že trpím ľahkým organickým psychosyndrómom. Tento jeho záver je absolútne ničím nepodložený, keďže žiadne ďalšie vyšetrenia na návrh posudkového lekára som nikdy (...)

(...) nie je preskúmateľné ako posudkový lekár dospel k záveru o ľahkom organickom psychosyndróme, (...)

(...) Uvedený posudok je absolútne svojvoľný a jeho závery ničím nepodložené, naviac v rozpore so závermi vykonaných neurologických vyšetrení, z ktorých údajne posudkový lekár vychádzal (...)

Bod: 11 rozsudku: (...) Na základe uvedeného nie je z posudku vôbec zrejmé ako posudkový lekár dospel k záveru, že trpím ľahkým organickým psychosyndrómom. Tento jeho záver je absolútne ničím nepodložený, keďže žiadne ďalšie vyšetrenia, k tomuto rozhodnému zdravotnému postihnutiu, som na návrh posudkových lekárov nikdy neabsolvovala. V závere neurologickej správy z 12. júna 2019 je jednoznačne vyslovený záver, že nie som schopná pracovať v riadnej pracovnej dobe pre moju zníženú výkonnosť a ľahké unaviteľnosť.(...)

20. Žalobkyňa poukazovala na závery lekárskych správ a posudkov, ktoré predchádzali posudku z 16. marca 2020, ktorý bol podkladom k rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2020.

21. Podľa poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

23. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že lekársku posudkovú činnosť za účelom posúdenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vykonáva najmä posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. V zmysle konštantnej judikatúry vyplýva, že lekársky posudok ako výsledok lekárskej posudkovej činnosti je len jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu, ale nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Súd ho môže hodnotiť ako jeden z dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok (lekárska správa) o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť súd skúma aj to, či pri posudzovaní

boli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25.05.2011). Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalobca vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

24. Podkladom na vypracovanie posudku o invalidite sú okrem iného závery odborných lekárskych vyšetrení. Z odborného lekárskeho posudku musí byť zrejmé, z ktorých lekárskych nálezov posudkový lekár pri posudzovaní vychádzal, a aké boli závery (zistenia) jednotlivých relevantných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom posúdenia. Samotný posudok o invalidite na účely je potom výsledkom posúdenia dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, vrátane zváženia dlhodobosti jeho zhoršenia a opätovného zlepšenia, a jeho vplyvu na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, a to na základe zhrnutia a posúdenia jednotlivých nálezov odborných lekárskych vyšetrení, zhodnotenia priebehu ochorení pri súčasnom zohľadnení doterajších schopností, vrátane nadobudnutého vzdelania. (rozsudok NS SR č.k. zo dňa 24.2.2016).

25. Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár (alebo znalec) v konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť(rozsudok NS SR č.k. zo dňa 7.6.2006).

26. V príde žalobkyne správne orgány dospeli k záveru o určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 15 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vychádzali pritom z prílohy č. 4 , konkrétne z kapitoly VI choroby nervového systému, oddiel A - postihnutie mozgu, položka 6 - stav po subarachnoidálnom krvácaní, aneuryzmy mozgových ciev, písmeno a) - ľahké poruchy (5-15 %). Uvedená položka 6 obsahuje aj vyššie percentuálne rozpätie určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre stredne ťažké poruchy, ktoré sú zaradené do písm. b) (25-50 %) a pre ťažké poruchy, zaradené do písm. c) (65-80%). Takto určené percentuálne rozpätie predpokladá, že posudkový lekár v odbornom lekárskom posudku aplikuje správnu úvahu, ktorú mu zákon zveruje takým spôsobom, aby bola preskúmateľná nielen súdom, ale aj účastníkom konania.

27. Správnu úvahu aplikuje posudkový lekár tak, aby na základe odborných medicínskych, objektívnych zistení, logickým a presvedčivým spôsobom vysvetlil zadelenie konkrétnej choroby (postihnutia), resp. zdravotného znevýhodnenia do konkrétnej kapitoly, oddielu a položky, ale hlavne, aby zdôvodnil zadelenie do konkrétneho percentuálneho rozpätia a najmä presne určil mieru poklesu schopnosti, nie len hraničným percentuálnym vymedzením. Inými slovami povedané, nie je postačujúce, aby v odbornom lekárskom posudku bolo určené hraničné percentuálne vyjadrenie pod príslušným písmenom položky, ale tým, že zákon požaduje určiť presnú percentuálnu mieru poklesu schopnosti, je potrebné z odborného medicínskeho hľadiska vysvetliť, prečo je určená práve takáto percentuálna miera poklesu schopnosti. V opačnom prípade by aplikovaná správna úvaha bola nepreskúmateľná.

28. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 16.03.2020, ale ani z preskúmavaného rozhodnutia nemožno zistiť odpovede na vyššie položené otázky. Dokonca v preskúmavanom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2020 absentuje akákoľvek právna úvaha o vymedzení verejného subjektívneho práva, ktorým je pre žalobkyňu určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný správny orgán sa vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 01.10.2020 pokúsil sumarizovať svoje právne závery, keď napr. uviedol: „Teda hlavným kritériom stanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. je výsledný klinický stav.“ Takáto konštatácia je však pre potreby zverenej správnej úvahy v zmysle prílohy č. nepostačujúca.

29. Správny súd vo vyššie naznačenom kontexte zameral svoju pozornosť na žalobkyňou tvrdené skutočnosti, t. j. či záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli dostatočne preukázané a odôvodnené. Vzhľadom na zákonnú požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia musí lekárska správa a posudok posudkového lekára, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia obsahovať všetky relevantné údaje o zdravotnom stave poistenca a o ich vplyve na jeho pracovnú schopnosť a to vyčerpávajúcim, konkrétnym, zrozumiteľným, presvedčivým a logickým spôsobom tak, aby bolo možné jeho závery z hľadiska úplnosti i z hľadiska závažnosti zdravotných ťažkostí poistenca preskúmať. Jeho posudkový záver musí byť podložený výsledkami odborných vyšetrení. V posudzovanom prípade je však potrebné dať za pravdu žalobkyni, pretože z posudkov nevyplýva jednoznačný medicínsky záver a z neho plynúca argumentácia, prečo došlo u žalobkyni k vzniku poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve v 15% prílohy č.

30. Posudkový lekár a tým aj žalovaný správny orgán zaťažili svoje rozhodnutie tým, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( ), nakoľko nie je z neho zrejmé, akým spôsobom dospel správny orgán k aplikácii správnej úvahy, zverenej mu prílohou č.

31. Vzhľadom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu súd rozhodol v súlade s ustanovením a zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vec vrátil tomuto orgán na ďalšie konanie. Úlohou konajúceho správneho orgánu bude v ďalšom konaní sa dôsledne zaoberať námietkami žalobkyne, odstrániť rozpory, ktoré boli ňou namietané v odborných lekárskych posudkoch, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, a na ktoré poukazovala aj žalobkyňa v tomto súdnom konaní. Po takomto dokazovaní konajúci správny orgán rozhodne opäť tak, že vyhodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a v prípade opätovnej aplikácie prílohy č. jasne a zrozumiteľne vysvetlí a odôvodní stanovenú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

32. Podľa , prvá veta právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Požiadavka na doplnenie obsahu argumentácie žalovaného správneho orgánu v danej právnej veci (v novom rozhodnutí správneho orgánu) smerujúca ku komplexnému obsahu argumentácie reagujúcemu na všetky námietky vznesené účastníkom v konaní súvisí aj s právom na spravodlivé súdne konanie. Iba presvedčivé rozhodnutie reagujúce na všetky prednesy a námietky účastníka konania je podľa názoru správneho súdu rozhodnutím zodpovedajúcim základnej požiadavke uvedenej v článku 2 ods. 2 .

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.)

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,

aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( S.s.p.).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).