Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_70Pc-1-2022.pdf
PDF · 70.98 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-70Pc/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa: J. D., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X, D., X. X. a oprávnenej: D. E.Á., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom S. X, I., o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným na tunajší súd dňa 18.1.2022 sa navrhovateľ domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči odporkyni, ktorá je jeho dcéra.
2. Súd sa pokúsil návrh oprávnenej doručovať na adresu jej trvalého pobytu, odkiaľ sa súdu zásielka vrátila s poznámkou, že adresát je na adrese neznámy. Iné adresy, na ktoré by bolo možné oprávnenej doručovať písomnosti, sa súdu zistiť nepodarilo. Z tohto dôvodu súd navrhovateľa vyzval, aby oznámil adresu, na ktorej oprávnená (jeho dcéra) skutočne býva, resp. si preberá písomnosti. Po opakovanej výzvy navrhovateľ podaním zo dňa 13.8.2022 súdu oznámil, že podľa jeho sprostredkovaných informácií oprávnená žije toho času v meste Chicago v Spojených štátoch amerických v prenajatom byte.
3. Podľa článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len ako „nariadenie“) v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
4. Podľa článku 10 nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
5. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ako „zákon č. 97/1963 Zb.“) ak právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
6. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Z návrhu doručeného na tunajší súd dňa 18.1.2022 súd zistil, že navrhovateľ má obvyklý pobyt na území X. republiky. Z podania navrhovateľa zo dňa 13.8.2022 vyplýva, že oprávnená má obvyklý pobyt v S. Š. W. (hoci presnú adresu navrhovateľ nepoznal). Z vyššie uvedeného vyplýva, že v tomto konaní sú prítomné dva cudzie prvky v podobe miesta obvyklého pobytu jeho oboch účastníkov.
8. Z tohto dôvodu sa súd zaoberal predovšetkým otázkou, či má právomoc vo veci konať, pričom dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky nie je daná.
9. Súd okrajom poznamenáva, že pojem obvyklý pobyt (resp. jeho synonymum bydlisko) a pojem trvalý pobyt majú odlišný význam. Adresa trvalého pobytu má evidenčný charakter, obyčajne, ale nie vždy, býva totožná s adresou bydliska fyzickej osoby. Pod miestom obvyklého pobytu je potrebné rozumieť miesto, na ktorom sa osoba fakticky zdržiava s úmyslom tam bývať, t.j. pravidelne sa na dané miesto vracať a zdržiavať sa tam.
10. Kritériom, ktorým sa spravuje určenie právomoci či už podľa nariadenia alebo zákona č. 97/1963 Zb. je obvyklý pobyt, nie trvalý pobyt, ktorý má podľa údajov v Registri obyvateľov navrhovateľ v Nórskom kráľovstve a oprávnená v Slovenskej republike.
11. Nakoľko navrhovateľ má obvyklý pobyt v X. republike, súd skúmal, či svoju právomoc môže založiť na príslušných ustanoveniach nariadenia. Právomoc slovenských súdov nevyplýva z článku 3 nariadenia, nakoľko žiaden z účastníkov nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt (článok 3 písm. a/ a písm. b/ nariadenia) a neprebieha tu ani žiadne konanie o osobnom stave (článok 3 písm. c/ nariadenia) alebo konanie o rodičovských právach a povinnostiach (článok 3 písm. d/ nariadenia). Právomoc slovenských súdov nebola medzi účastníkmi založená ani na základe voľby súdu (článok 4 nariadenia). Vzhľadom na skutočnosť, že súdu sa nepodarilo zistiť adresu oprávnenej, právomoc nemohla byť založená ani na základe jej účasti podľa článku 5 nariadenia. Do úvahy neprichádza ani uplatnenie článkov 6 (subsidiárna právomoc) a 7 (forum necessitatis), nakoľko ich aplikácia je možná iba v prípadoch, že právomoc nemá súd žiadneho z členských štátov. V tomto prípade by právomoc mohli mať súdy X. republiky podľa článku 3 písm. a) nariadenia vzhľadom miesto obvyklého pobytu povinného (navrhovateľa). Na základe vyššie uvedeného súd podľa článku 10 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnená má obvyklý pobyt v S. Š. W., ktoré nie sú členským štátom Európskej únie, súd sa zaoberal aj otázkou, či jeho právomoc nevyplýva z § 37 zákona č. 97/1963 Zb. Aj v tomto prípade sa však vyžaduje, aby mal oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Ako bolo uvedené vyššie, žiaden z účastníkov konania toto kritérium nespĺňa.
13. Na základe vyššie uvedených skutočností, nakoľko nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, súd konanie podľa § 9 CSP zastavil.
14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 58 v spojení s § 52 ods. 1 CMP. Nakoľko zákon v prípade tohto konania neustanovuje inak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresnom súde Bratislava V alebo ústne do zápisnice na okresnom súde.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.