Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20Co-119-2014.pdf
PDF · 80.12 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/119/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkýň: 1. Mgr. K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., D. U.. XXXX/ XX, 2. Mgr. G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., D. U.. XXXX/XX, obe právne zastúpené JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: 1. Y. R., nar. X.XX.XXXX, bytom v D., D. XXXX, 2. K. I., nar. X.X.XXXX, bytom v D., H. XXXX/X, v konaní o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C 85/2011-201 zo dňa 16. 4. 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V rozhodnutí prvostupňový súd okrem iného uviedol, že pri hodnotení dôkazov súd vychádzal aj z dôkazov vykonaných v čase čo najbližšom k spísaniu závetu. Tu je potrebné upriamiť pozornosť na to, že zdravotný stav nebohého poručiteľa bol posudzovaný znalcom už v rokoch 1989 - 1990, po podaní podnetu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony menovaného v konaní 16Nc 660/89. Zo znaleckého posudku vyplýva rovnaká diagnostika poručiteľa Paranoia querulans, ktorá v tom čase bola dlhodobo v stave kľudu, zlepšenia a celkový zdravotný stav vyšetrovaného bol vzhľadom na vek obzvlášť dobrý. Poukázala na jeho orientáciu v čase, priestore a osobách, ako aj na to, že sa vie o seba plne sám postarať a sám si vykonávať svoje záležitosti. Vyslovila presvedčenie, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nie je dôvodné. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony nebohého poručiteľa došlo až na základe znaleckého posudku č. 6/2003 vypracovaného znalkyňou MUDr. Y. H. za stavu rovnakej diagnostiky Paranoie querulans, podľa ktorého súd obmedzil v spôsobilosti na právne úkony L. G. tak, že tento nie je spôsobilý vystupovať pred súdmi, prokuratúrou, orgánmi polície, štátnej a verejnej správy, ani sa na nich obracať s písomnými, ústnymi, alebo inými podaniami. Z uvedeného je zrejmé, že ho neobmedzil v spôsobilosti vybavovať si svoje finančné záležitosti a ani vyslovene neuviedol, že menovaný nemôže zriadiť závet. Opätovne na základe podnetu L. G. o vrátenie spôsobilosti na právne úkony bol jeho zdravotný stav vyšetrovaný MUDr. L. G., č. posudku 160/2006 a ani tento neodporúčal úplné pozbavenie na právne úkony nad doterajší rámec obmedzenia, navrhol vyšetrovanému ponechať volebné právo a možnosť vybavovať si svoje finančné záležitosti. V neposlednom rade sa k zdravotnému stavu menovaného vyjadrovala aj jeho manželka v súdnom konaní 16Nc 660/89 ktorá uviedla, že nikdy na ňom duševnú poruchu nepobadala, s L. G. mali usporiadané manželstvo, manžel riadne pracoval a staral sa o deti, nikdy ju fyzicky nenapádal, vážil si ju a riadne prispieval na domácnosť. Vyslovila, že nie je dôvod na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. O neopodstatnenosti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nebohého poručiteľa tak, ako ho vnímala žalobkyňa G. G. svedčí aj odvolanie podané jej osobou voči rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 24Nc 709/02-53, v ktorom dôvodila, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z neúplného zistenia skutkového stavu. Vyslovila presvedčenie, že rozsudkom došlo k vážnemu zásahu do práv jednotlivca akým je obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony, keď súd vychádzal len z vysloveného názoru znalca. Súd prvého stupňa konštatoval, že zriadenie závetu nebohým poručiteľom v prospech žalovaných je riadne odôvodnené starostlivosťou o neho, čo vyplýva aj zo skutkových zistení v konaní. Po zhodnotení vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k záveru, že závet bol zriadený osobou, ktorá mala spôsobilosť takýto závet zriadiť. Napriek tomu, že nebohý poručiteľ trpel duševnou poruchou, táto bola jednostranne zameraná na nespokojnosť s fungovaním rôznych orgánov a inštitúcií a celoživotný boj za svoje práva. Takýto záver súdu vyplýva nielen z posúdenia lekárskych odborníkov, znalcov, ale aj jeho blízkych rodinných príslušníkov, ktorí jeho osobu považovali za plne spôsobilú na právne úkony. Stanovisko znalkyne MUDr. Q. L. ktorá uviedla, že z formulácie závetu, v ktorom vydedil svoju manželku sa dá usudzovať na prítomnosť duševnej poruchy keď túto vydedil bez uvedenia dôvodu súd uvádza, že táto informácie je z pohľadu súdu irelevantná, pretože nebohá manželka poručiteľa nie je dedičom a tak dôvody vydedenia nie sú významné. Nakoľko takto vykonané dokazovanie považoval súd prvého stupňa za dostatočné k prijatiu záveru o spôsobilosti nebohého poručiteľa zriadiť závet, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie pre ich neúčelnosť a nehospodárnosť zamietol.
Ďalej žalobkyne dôvodili, že závet je neplatný aj pre jeho neurčitosť, keď v závete označenú nehnuteľnosť odkázal žalovaným v 1. a 2. rade v rovnakom podiele a žalobkyniam odkázal zvyšný majetok, pričom zároveň na základe dohody so závetnými dedičkami mali byť v určitej výške ak sa medzi sebou dohodnú uspokojené z nehnuteľnosti v D. na ul. C. XX aj žalobkyne. Táto formulácia je z pohľadu žalobkýň nezrozumiteľná, a teda neplatná. Okrem uvedeného sa žalobkyne domnievajú, že závet nespĺňa podmienku podľa ust. § 479 OZ o podiele potomkov pri dedení podľa zákona. Relatívnu neplatnosť závetu rieši ust. § 479 OZ. V takomto prípade sa závet považuje za platný, pokiaľ sa dedič dotknutý týmto závetom neplatnosti nedovolá. Keďže nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho dedičského práva, musí ho uplatniť v rámci konania o prejednaní dedičstva pred súdom, ktorý sa touto otázkou vyporiada, právne ju sám posúdi v dedičskom konaní, pretože nejde o pohľadávku voči dedičom zo závetu. Teda keď je okruh dedičov vymedzený a žalobkyne ako neopomenuteľné dedičky sa dovolajú relatívnej neplatnosti závetu v dedičskom konaní, nie je daný naliehavý právny záujem na určení takejto neplatnosti závetu, pretože táto neplatnosť je riešená priamo zákonom. Inak povedané, otázku relatívnej neplatnosti si rieši v rámci dedičského konania notár ako súdny komisár a nikdy nie je daný naliehavý právny záujem na tom, aby bola otázka relatívnej neplatnosti závetu predmetom sporového konania. Rovnako tak akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky, čo rieši priamo zákon (§ 478 OZ). Žaloba bola nedôvodná aj v tejto časti namietanej neplatnosti závetu pre jeho neurčitosť a nesúlad s ust. §§ 478 a 479 OZ.
O trovách konania vrátane trov štátu rozhodne súd v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyne v 1. a 2. rade. V odvolaní okrem iného uviedli, že v celom konaní poukazovali na obmedzenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony, kde k obmedzeniu došlo rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 24Nc 709/208 zo dňa 16. 2. 2004. Je nesporné, že poručiteľ trpel od roku 1956 duševnou poruchou a opakovane sa liečil na psychiatrii. Vo svojom žalobcom návrhu žalobkyne napadli neplatnosť záveru aj z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti, keď poručiteľ časť majetku odkázal aj žalobkyniam, avšak bez špecifikácie. Žalobkyne tiež poukázali v súdnom konaní na ust. § 479 Občianskeho zákonníka, pretože ony ako neopomenuteľné dedičky nedostanú zákonný podiel. Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila a na tom, že má nárok dediť po poručiteľovi, trvala. Ďalej v odvolaní poukázali na to, že žalovaná v 2. rade sa v dedičskom konaní nevzdala svojho dedičského nároku v prospech žalovanej v 1. rade, ale všeobecne sa vzdala svojho dedičského nároku z dôvodu, že ona poručiteľa nedoopatrovala a ani ho nepochovala, rovnako s ním nebola ani dlhé roky v kontakte a iba žalobkyne ako jeho dcéry sa o poručiteľa až do jeho smrti starali. Žalované sa o poručiteľa v starobe nestarali a v podstate hneď po spísaní závetu v roku 1995 sa poručiteľ vrátil k dcéram do svojho domáceho prostredia. Ku konaniu, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Prešov pod č. k. 16Nc 660/89, v ktorom išlo o návrh týkajúci sa pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, sa vyjadrila na súdnom pojednávaní aj žalobkyňa v 2. rade, ktorá uviedla, že bola osobne prítomná so svojou, toho času už nebohou matkou K. G. na súdnom pojednávaní, kde jej matka bola vypočutá v tom smere, že „nikdy nepobadala, žeby manžel trpel duševnou poruchou a iba raz bol liečený, avšak nie na psychiatrii“. Matka žalobkýň takto vypovedala iba účelovo, a to pre kľud a pokoj v rodine. V skutočnosti však celá rodina vedela, že poručiteľ je vážne duševne chorý. Z rovnakého dôvodu, pre pokoj a kľud v rodine potom žalobkyňa v 2. rade podala odvolanie voči rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 16. 2. 2004 sp. zn. 24Nc 709/02, ktorým bol nebohý poručiteľ L. G. obmedzený v spôsobilosti na právne úkony tak, že nebol spôsobilý vystupovať pred súdmi, prokuratúrou, orgánmi polície, štátnej správy a verejnej správy, ani sa na nich obracať s písomnými, ústnymi alebo inými podaniami. Podľa žalobkýň poručiteľ v čase spísania závetu v roku 1995 trpel duševnou poruchou, čo potvrdili aj obe znalkyne, ktoré v konaní vypracovávali znalecké posudky, na základe tejto skutočnosti je potrebné považovať závet spísaný poručiteľom za neplatný. Žalobkyne poukázali na to, že úplným vykonaním dokazovania, tak ako ho navrhli, by bol správne zistený aj skutkový stav veci, k čomu však v tomto konaní nedošlo. Namietali nevykonanie navrhnutých dôkazov. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalobkýň sa písomne vyjadrila žalovaná v 1. rade, ktorá navrhla podľa obsahu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobkyne sa domáhajú určenia neplatnosti závetu z dôvodu, že poručiteľ spísal závet v dôsledku duševnej poruchy. Po druhé, žalobkyne dôvodili neplatnosť závetu pre jeho neurčitosť a po tretie nesplnenie podmienky podľa ust. § 479 OZ o podiele potomkov pri dedení podľa zákona.
Podľa § 175k ods. 1 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
Podľa § 175k ods. 2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, pokiaľ ide o odôvodnenie nedostatku naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k žalovanému dôvodu neplatnosti závetu z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 479 OZ (neopomenuteľní dedičia) ako právnej otázky a taktiež, pokiaľ ide o právnu otázku nedostatku určitosti závetu. Tieto dve právne otázky, ako správne konštatuje súd prvého stupňa, musia byť predmetom konania dedičského súdu podľa § 175k ods. 1, 2 O.s.p.
Odvolací súd však považuje záver prvostupňového súdu vo vzťahu k tvrdenej neplatnosti závetu z dôvodu duševnej poruchy za predčasný. Žalobcovia navrhli ďalšie odborné posúdenie znalcom, a to podľa názoru odvolacieho súdu malo byť vykonané.
Ak sa nevykoná dokazovanie, ktoré bolo navrhnuté, odníma sa účastníkovi právo konať pred súdom, ak navrhované dokazovanie má relevanciu.
Odvolatelia navrhli dôkaz na preukázanie existencie duševnej poruchy v čase vzniku závetu. Jedná sa o pripojenie spisov Okresného súdu Prešov č. k. 18C 34/2006, č. k. 25Ps 12/2004, NcC 188/99 a spis Krajského súdu v Prešove 1Sd 4/2009 a dôkazy nachádzajúce sa na č. l. 188 až 191 spisu.
Bez zodpovedania tejto otázky by bol akýkoľvek záver súdu predčasný.
Odvolací súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. u žalobcov pretrváva vo vzťahu k ďalším skutkovým zisteniam ohľadom zistenia duševnej poruchy poručiteľa v čase vzniku závetu.
Za takejto situácie odvolací súd napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere formou vypracovania dodatku k znaleckému posudku č. 6/2013 a následne vo veci rozhodne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.