Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-535-2014.pdf
PDF · 97.76 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/535/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa Prvá dopravno-mechanizačná spoločnosť, s.r.o., so sídlom T. G. Masaryka 3425, 960 01 Zvolen, IČO: 36 021 091, zastúpeného BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., so sídlom Mariánska 12, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867 276, proti odporcovi A.G. - TRANS s.r.o., so sídlom Februárová 618/2, 966 81 Žarnovica IČO: 46 948 252, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Baranom, so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie Matice slovenskej 23/45, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 37 948 008, o zaplatenie 8.048,61 Eur s príslušenstvom , o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4Cb 2/2014-84 zo dňa 13. augusta 2014 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4Cb 2/2014-84 zo dňa 13. augusta 2014 potvrdzuje.
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konanie nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 8.048,61 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.048,61 Eur od 15.mája 2013 do zaplatenia a zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 482,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 2.458,70 Eur.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si návrhom podaným dňa 6.11.2013 uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zostatku ceny za opravu vykonanú na motorovom vozidle odporcu, a to na základe faktúry č. 1013350497 zo dňa 20.4.2013. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporca si dňa 10.4.2013 u navrhovateľa objednal celoročný servis dvoch motorových vozidiel. Dňa 12.4. 2013 bolo na údržbu prijaté vozidlo evidenčné číslo L.. Navrhovateľ vykonal opravu riadne a včas. Za opravu odporcovi vyfakturoval sumu 8.448,61 Eur, pričom faktúra bola splatná dňa 14.5.2013. Odporca napriek výzvam a mimosúdnym pokusom zaplatil navrhovateľovi len sumu 400,-Eur, a preto zvyšok vyfakturovanej sumy si uplatnil navrhovateľ na súde.
Okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania, a to výsluchom účastníkov, ako aj z pripojených listinných dôkazov nie je sporné, že odporca si na základe celoročnej objednávky - 2013 zo dňa 10.3.2013 objednal u navrhovateľa pre rok 2013 celoročný servis vozidiel S., ktoré sú v objednávke presne špecifikované. Taktiež nie je sporné, že odporca dňa 12.4.2013 pristavil motorové vozidlo S., evidenčné číslo L. na údržbu k navrhovateľovi a navrhovateľ mu vystavil zákazkový list Z 230419. Na základe zákazkového listu bol popis objednaných prác vypísaný, ako výmena motorového oleja, výmena komplet filtrov, kontrola a nastavenie ventilov, kontrola úniku oleja z prevodovky s predbežnou cenou 800,-Eur. Taktiež nie je sporné, že navrhovateľ vystavil ďalší zákazkový list, kde rozpísal práce na
motore, prevodovke, elektrickom zariadení, ktoré uskutočnil na tomto motorovom vozidle a na základe týchto prác vystavil odporcovi faktúru č. 1013350497 dňa 30.4.2013, s dobou splatnosti 14.5.2013 na sumu 8.448,61 Eur. Súd konštatoval, že výpovede účastníkov k prevedeným prácam a k cene prevedených prác boli podstatne rozdielne.
Navrhovateľ tvrdil, že odporca pristavil na údržbu motorové vozidlo, ktoré malo najazdených cez 1milión km a na základe diagnostiky na tomto motorovom vozidle zistili, že vozidlo má vady podstatne väčšieho rozsahu a pre jeho normálny chod, je potrebné vykonať rozsiahlejšiu opravu, než len práce, ktoré sú uvedené v pôvodnom zákazkovom liste. O týchto prácach informoval odporcu a v priebehu vykonávania prác boli neustále s odporcom v kontakte, odporca vedel v akom rozsahu bude prevedená oprava a vedel aj cenu tejto opravy, s ktorou súhlasil. Tvrdenie navrhovateľa potvrdil aj svedok M. S., prijímací technik. Súd poukázal na to, že v priebehu vykonávania dokazovania bol odporca prítomný pri výsluchu svedka M. S. a výpoveď tohto svedka ničím nespochybnil.
Prvostupňový súd konštatoval, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a nedokázal, že by navrhovateľ vykonal svojvoľnú opravu v takom rozsahu, ako je uvedené v novom zákazkovom liste, prípadne, že by rozpísané práce v zákazkovom liste na motorovom vozidle nebol vykonal. Naopak navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a dokázal, že odporca súhlasil s prácami, ktoré sú rozpísané v zákazkovom liste, vedel o cene týchto prác na motorovom vozidle v orientačnej cene okolo 8.761,45 Eur. Zároveň súd uviedol, že tvrdenia uvádzané odporcom v odpore proti vydanému platobnému rozkazu sú v rozpore s obsahom písomného podania, ktoré adresoval odporca navrhovateľovi dňa 26.6.2013, z ktorého vyplýva, že sám odporca žiada na fakturovanú cenu splátky. Z obsahu tohto podania je teda zrejmé, že odporca vedel o tom, že auto má väčší rozsah závad, než len pôvodná cena 800,-Eur, vedel o cene, na ktorú sa oprava navýši. V tej dobe jediným dôvodom pre nezaplatenie bol nedostatok finančných prostriedkov.
Prvostupňový súd zároveň uviedol, že nie je sporné, že účastníci uzavreli zmluvu o oprave motorového vozidla, pričom navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a dokázal, že s odporcom sa dohodol na rozsahu opravy, ako je uvedený vo faktúre, dohodol sa aj na cene opravy, ako vo faktúre a dokázal, že práce uvedené vo faktúre na motorovom vozidle vykonal. Súd tiež konštatoval, že odporca z vyfakturovanej sumy zaplatil navrhovateľovi 400,-Eur, pričom odmieta zaplatiť zvyšok sumy a tým, že návrh na začatie konanie je dôvodný, zaviazal odporcu na zaplatenie zvyšku fakturovanej sumy, ako ceny za opravu motorového vozidla.
Súd zároveň poukázal na to, že pokiaľ dlžník nesplní riadne a včas svoj záväzok, je dlžník povinný platiť úroky z omeškania. Nakoľko odporca sa dostal do omeškania s platením vyfakturovanej sumy, priznal súd navrhovateľovi zo žalovanej sumy aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 15.5.2013 až do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy a skutočnosti, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolateľ uviedol, že si objednal u navrhovateľa na základe zákazkového listu č. Z 230419 z 12.4.2013 údržbu vozidla S. Y. EČ: L., rok výroby XXXX, a to výmenu motorového oleja, výmenu filtrov, kontrolu a nastavenie filtrov a kontrolu úniku oleja z prevodovky. Predbežná cena za vykonané práce bola dohodnutá na sumu 800,-Eur, pričom zákazkový list podpísal za odporcu jeho konateľ p. M. H.. Odporca niekoľkokrát urgoval opravu vozidla, žiadal navrhovateľa, aby mu pôvodné súčiastky z vozidla, ktoré pri oprave vymení odovzdal. Po niekoľkonásobných urgenciách navrhovateľ oznámil odporcovi, že vozidlo je opravené a aby si ho prišiel prevziať. Vozidlo však pri prevzatí bolo nepojazdné a keď na túto skutočnosť odporca navrhovateľa upozornil, navrhovateľov zamestnanec vymenil na vozidle čidlá s tým, že vozidlo je už v poriadku. Odporca sa pri prevzatí vozidla domáhal vykonania skúšobnej jazdy v
zmysle pokynov v zákazkovom liste, avšak túto navrhovateľ odmietol vykonať. O prevzatí a odovzdaní vozidla nebol spísaný žiadny záznam, aj keď odporca od navrhovateľa spísanie záznamu požadoval. Zamestnanec navrhovateľa pri prevzatí vozidla vyzval manželku p. H., ktorá bola prítomná, aby v kancelárii prevzala zákazkový list. Až z tohto dokladu sa odporca dozvedel, čo všetko údajne navrhovateľ na vozidle opravil, aké súčiastky mali byť vymenené a celkovú sumu za opravu vozidla. Tento doklad však p. H. neprevzal a ani nepodpísal, a s prácami, ktoré mali byť vykonané nad rámec dohody s navrhovateľom v zákazkovom liste z 12.4.2013 nesúhlasil. Odporca novo vypracovaný zákazkový list č. Z 230419 z 12.4.2013, kde sú rozpísané práce na sumu 8.761,45 Eur nepodpísal, ani si tieto práce neobjednal. Navrhovateľ ich vykonal svojvoľne, bez vedomia odporcu a zákazkový list vypracoval nanovo, po vykonaní údajnej opravy vozidla s rozsahom , s ktorým odporca nikdy nesúhlasil. Na druhom navrhovateľom vystavenom zákazkovom liste je podpis osoby, ktorá nemala v tom čase konať za spoločnosť ( manželka konateľa s.r.o. ). Tiež uviedol, že je neštandartné, aby na jednu objednávku boli vystavené dva zákazkové listy s rovnakým dátumom, s rovnakým časom, rovnakým číslom, rovnakou predbežnou cenou, avšak s dvomi rôznymi podpismi odporcu. V danom prípade si odporca neobjednal opravu motorového vozidla, ale len práce súvisiace s jeho údržbou tak, ako je uvedené v zákazkovom liste č. Z 230419 z 12.4.2013, kedy vozidlo aj navrhovateľovi pristavil s predbežnou cenou 800,-Eur. Odporca tiež tvrdí, že diagnostika na aute bola vykonaná dňa 22.1.2013, pričom pristavil navrhovateľovi auto dňa 12.4.2013, preto táto diagnostika nemá s prípadom žiadnu súvislosť.
Odporca tiež uviedol, že okresný súd bol odporcom upozornený na znenie § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého v prípade tvorby ceny podľa rozpočtu zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa ods. 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu. Súd sa týmto však vôbec nezaoberal.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, ktoré vyčísli v zákonnej lehote. Vo vyjadrení uviedol, že nie je pravdou, že odporca nebol navrhovateľom o oprave informovaný. Navrhovateľ s odporcom telefonicky komunikoval a oznámil mu, že vozidlo po vykonaní prvotnej obhliadky potrebuje závažnejšie opravy. Odporca zákazkový list s podrobným rozpisom prác prostredníctvom p. H. písomne odsúhlasil a prevzal. Z predchádzajúcej komunikácie navrhovateľa a odporcu v období január až apríl 2013 tiež vyplýva, že p. H. u odporcu zastávala funkciu vedúca dopravy/riaditeľka dopravy. Zároveň poukázal na to, že p. H. objednávala opravy u navrhovateľa už v januári 2013 a teda bolo prirodzené, že s ňou komunikoval navrhovateľ aj v predmetnom prípade, nakoľko nemal z predchádzajúcej praxe dôvod domnievať sa, že odporca bude komunikáciu prostredníctvom p. H. rozporovať. Z tohto dôvodu sa odporca nemôže dovolávať skutočnosti, že by o vykonaných opravách nevedel. Tiež uviedol, že softvérový systém navrhovateľa je nastavený takým spôsobom, že každá zmena zákazkového listu je evidovaná s dátumom a časom, kedy bolo vozidlo na vykonanie opráv prijaté. Z tohto dôvodu je na oboch zákazkových listoch uvedený rovnaký dátum a čas. Tvrdenia odporcu o dodatočnom pozmeňovaní zákazkového listu sú preto irelevantné a ničím nepodložené.
Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že odporca listom zo dňa 26. júna.2013 nazvanom „ N.“ vyjadril záujem uhradiť svoj dlh v splátkach. Navyše v ten istý deň, t.j. 26. júna 2013 uhradil na účet navrhovateľa sumu vo výške 400,-Eur , čo predstavuje časť záväzku z faktúry č. 1013350497. Odporca teda dlh uznal a zaviazal sa ho uhradiť, takže jeho následné tvrdenia o neexistencii záväzku v predmetnej výške sú irelevantné.
Odporca reklamoval vady na vozidle až listom zo dňa 15. júna 2013, teda viac ako jeden mesiac po vykonaní opráv. Odporca neoznámil prípadné vady bez zbytočného odkladu, a teda navrhovateľ nemal možnosť sa o prípadných vadách dozvedieť. Odporca začal namietať a najmä spochybňovať vykonané opravy až potom, ako bolo vozidlo v prevádzke. Žiadnym spôsobom však nepreukázal, že vozidlo sa stalo nepojazdným z dôvodov opravy vozidla navrhovateľom. Sám odporca tvrdí, že po vykonaní opravy navrhovateľom bolo na vozidle najazdených až 17.000km. S poukazom na rok výroby vozidla XXXX je otázne, či sa medzičasom nemohli na vozidle prejaviť aj iné vady, ktoré absolútne nesúviseli s už vykonanou opravou. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že odporca nikdy neuviedol meno osoby, prípadne údaje o servise, ktorá mala vykonať opravu auta, konkrétny dátum, kedy mala byť údajná oprava vykonaná. Znalecký posudok však zo strany odporcu nebol navrhovateľovi ani v súdnom konaní nikdy predložený. Prvostupňový súd teda správne skonštatoval, že odporca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno. Odporca nikdy nepreukázal, že na vozidle neboli vymenené a vykonané fakturované súčiastky a práce. Naopak jeho tvrdenia sú ničím nepodložené a neopodstatnené. Bez ohľadu na uvedené však navrhovateľ zdôraznil, že argumentácia odporcu reklamáciou a opakovanou opravou je v tomto prípade irelevantná pre merito veci. Podstatným pre tento prípad je najmä posúdenie, či odporca má voči navrhovateľovi záväzok, alebo nie. Na základe uvedeného prvostupňový súd postupoval vecne správne.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O.s.p. V zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 22.4.2015.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil návrhom podaným dňa 6.11.2013 proti odporcovi právo na zaplatenie 8.048,61 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15.5.2013 až do zaplatenia, ako zaplatenie ceny za vykonanú opravu vozidla, ktorú vyfakturoval faktúrou č. 1013350497 na sumu 8.448,61 Eur. Odporca zaplatil z vyfakturovanej sumy 400,-Eur, navrhovateľ si teda uplatnil zvyšok vyfakturovanej ceny na súde. V priebehu konania bol dňa 18.12.2013 vydaný platobný rozkaz č.k. 16Rob 1128/2013-29, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor odporca. Odporca poprel oprávnenosť uplatneného návrhu s odôvodnením, že opravu si u navrhovateľa vo vyfakturovanom rozsahu neobjednal. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný a odporca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že opravy zo strany navrhovateľa vykonané neboli, resp. že by po oprave vozidlo vykazovalo vady.
Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, k dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že celoročnú objednávku - 2013 zo dňa 10.3.2013 na celoročný servis vozidiel pre rok 2013 za odporcu podpísala A. H., vedúca dopravy - riaditeľka dopravy. Zároveň druhý zákazkový list č. Z 230419 zo dňa 12.4.2013, v ktorom je vyšpecifikovaná práca na oprave motorového vozidla evidenčné číslo L. na sumu 8.761,45 Eur za odporcu podpísala p. H., čo v priebehu konania nebolo sporným. Konateľ odporcu p. H. v priebehu konania namietal, že p. H., jeho manželka nebola oprávnená konať za odporcu. Konateľ odporcu však nenamietal skutočnosť, že p. H. neoprávnene za odporcu podpísala objednávku u navrhovateľa na celoročný servis motorových vozidiel pre rok 2013, čím potvrdil, že menovaná p. H. bola poverená činnosťou, ako vedúca dopravy, čo vyplýva zo samotnej objednávky. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nemohol vedieť, že p. H. prekročila rozsah poverenia konať za odporcu, a preto odvolací súd podpísanie zákazkového listu zo strany p. H. na sumu 8.671,45 Eur považuje za úkon, ktorý odporcu zaväzuje v zmysle § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odvolací súd zároveň dodáva, že samotné označenie vedúci dopravy - riaditeľ dopravy v sebe zahŕňa poverenie, že takáto osoba zodpovedá za prevádzkyschopnosť motorových vozidiel. Na základe uvedeného je logické, že v rámci označenia vedúci dopravy - riaditeľ dopravy, spadá do
jeho kompetencie aj objednanie servisných prác na motorových vozidlách. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd má za to, že navrhovateľ nevedel, ani nemohol vedieť o prípadnom prekročení rozsahu právomocí p. H. konať za odporcu. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obdo 158/97, z ktorého vyplýva, že z postavenia vedúceho obchodného oddelenia podniku vyplýva aj jeho splnomocnenie robiť v mene podnikateľa právne úkony v obchodnom styku pri tejto činnosti obvyklé.
Odvolací súd má zároveň za to, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená podpísaním zákazkového listu zmluva o dielo v zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, následkom čoho bol odporca povinný v prípade, ak dielo, t.j. oprava vozidla vykazovala vady, postupovať podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odporca však nepreukázal, že dielo vykonané navrhovateľom vykazovalo vady, resp. nepreukázal, že vady na motorovom vozidle boli vadami prác, ktoré vykonával navrhovateľ. Odvolací súd sa teda stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
Odvolací súd tiež poukazuje na to, že podpísaním nového zákazkového listu zo strany p. H. došlo k zmene rozsahu diela v zmysle § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda odporca je povinný zaplatiť zvýšenú cenu, ktorá bola za odporcu odsúhlasená p. H.. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na podanie odporcu zo dňa 26.6.2013, nazvaným splátky, z ktorého vyplýva, že odporca nespochybňuje vyfakturovanú sumu 8.448,61 Eur, ale poukazuje na to, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie celého dlhu a taktiež uvádza, že čiastočná úhrada vyfakturovanej sumy prebehla dňa 26.6.2013. Zároveň odvolací súd má preukázané, že odporca v tento deň zaplatil na vystavenú faktúru sumu 400,-Eur, čím došlo k uznaniu zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, podaním zo dňa 26.6.2013 odporca nerozporoval zvyšok dlhu, t.j. zvyšok vyfakturovanej sumy, len uvádzal, že nemá finančné prostriedky na jeho úhradu.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to že, prvostupňový súd rozhodol vecne správne, keď návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 8.048,61 Eur s úrokom z omeškania vyhovel. Je nesporné, že odporca sa dostal do omeškania s platením dlhu, a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Odvolací súd zároveň uvádza, že vykonanie ďalších dôkazov navrhovaných v konaní odporcom by bolo nadbytočným, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.
Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne, keď návrhu navrhovateľa vyhovel, aj keď nepostupoval v zmysle ustanovení o zmluve o dielo, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pričom vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v zákonnej lehote trovy odvolacieho konania nevyčíslil v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., odvolací súd postupoval podľa § 151 ods. 2 O.s.p., a navrhovateľovi, hoci bol v konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.