Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/149/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci navrhovateľa: UNIEN s.r.o. so sídlom Mlynská 2, 053 11 Smižany, IČO 36 214 337, proti odporcovi: INŽINIERSKE A ENERGETICKÉ SLUŽBY, s.r.o., so sídlom Nám. Šoltésovej 14, 934 01 Levice, IČO: 36 545 881, v zast. JUDr. Peter Šebo, advokát so sídlom Mlynská 2238, 934 01 Levice, o zaplatenie 20.363,64 eura s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -544 zo dňa 15.07.2014 v časti uloženej povinnosti odporcovi na plnenie, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. -544 zo dňa 15.07.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd 1. stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd 1. stupňa rozhodol o uplatnenom nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 20.363,64 eura s príslušenstvom tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.340,60 eura so 14% ročným úrokom z omeškania od 30.01.2006 do zaplatenia. Konanie o zaplatenie 14% ročného úroku z omeškania z jednotlivých špecifikovaných súm zastavil, vo zvyšku návrh zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že podľa vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 22.10.2004 písomnú zmluvu o dielo pod č. 01/2004 podľa § 536 a nasl. Obch. zákonníka na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal vykonať pre odporcu opravu vykurovania objektov PKJ a KD1 na Sliači a odporca sa zaviazal navrhovateľovi ako zhotoviteľovi zaplatiť dohodnutú cenu za zhotovenie diela vo výške 66.054,67 eura vrátane DPH. Navrhovateľ sa zaviazal v článku V. bod 5.2 zmluvy o dielo poskytnúť odporcovi z ceny diela zľavu na objekty PJK a KD1 vo výške 4% . Na základe uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo navrhovateľ vystavil odporcovi tak za zmluvné práce a naviac práce faktúru. V návrhu si navrhovateľ z faktúr uplatnil nezaplatené zostatky zo žalovaných faktúr vo výške 20.363,64 eura. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom Ing. Róbertom Kršiakom z odboru stavebníctvo, odvetvie- odhad hodnoty stavebných prác. Súdny znalec vo veci podal znalecký posudok č. 124/2010 dňa 29.11.2010, ktorý následne doplnil dodatkom č. 1 zo dňa 08.09.2011 a dodatkom č. 2 zo dňa 29.02.2012. Dňa 08.01.2013 súdny znalec súdu zaslal odborné vyjadrenie, v ktorom uviedol že ním zodpovedané úlohy v dodatku č. 2 sú platné a vyčerpávajúce. Podľa záveru dodatku č. 2 znaleckého posudku navrhovateľ si fakturoval zo zmluvy o dielo za zmluvné a naviac práce celkove sumu vo výške 114.966,31 eura, pričom podľa súdneho znalca si navrhovateľ za zmluvné a naviac práce mal fakturovať 103.943,27 eura a preto nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie 11.023,03 eura nebol podaný dôvodne a súd návrh

v časti o zaplatenie 11.023,03 eura zamietol. Pohľadávka navrhovateľa proti odporcovi predstavuje rozdiel medzi cenou, ktorú mal navrhovateľ fakturovať ( podľa dodatku č. 2 k znaleckému posudku ) odporcovi a plnením odporcu t.j. 103.943,27 eura -94.602,67 eura (plnenie odporcu) vrátane DPH. Podľa záveru dodatku č. 2 k znaleckému posudku cena diela za zmluvné práce a naviac práce je vo výške 103.943,27 eura po odpočte dohodnutej zľavy vo výške 4% zo zmluvných prác v súlade s článkom V bod 5.2 zmluvy o dielo a po odpočte dobropisu vystaveného navrhovateľom faktúrou č. 25050001 na sumu -13.780,19 eura. Súdny znalec správne skonštatoval, že počas konania nebolo nikým a ničím preukázané aká suma z čiastkových úhrad pripadá na zmluvné práce a naviac práce. Počas konania súdu žiaden z účastníkov konania nepredložil písomný dodatok k zmluve č. 01/2004 zo dňa 22.10.2004. Z tohto vyplýva, že protinárok odporcu, ním vystavená faktúra č. na sumu 9.168,16 eura za ubytovanie pracovníkov navrhovateľa sa nemôže vzťahovať na zmluvu o dielo č. 01/2004 a táto skutočnosť (meniť zmluvu o dielo písomne) vylučuje aj to, že protinárok odporcu za ubytovanie sa vzťahuje na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľké súvisiace rokovania. Protinárok odporcu za ubytovanie pracovníkom navrhovateľa nebol upravený v zmluve o dielo a odporca nepredložil súdu žiadny dodatok k zmluve o dielo, ktorý by riešil túto otázku.

Odporca si prvý krát počas súdneho konania uplatnil faktúru č. na pojednávaní dňa 29.11.2012. Faktúru č. bola splatná dňa 27.01.2006 a preto dňom 27.01.2010 sa nárok z tejto faktúry premlčal. Podľa §-u 397 Obch. zák. je premlčacia doba štyri roky. Navrhovateľ k faktúre č. vzniesol námietku premlčania a podľa názoru súdu dôvodne. Navrhovateľ sa úspešne dovolal premlčania ohľadne faktúry č. , ktorú si odporca v konaní uplatnil a preto premlčané právo nemožno odporcovi priznať. Odporca dňa 05.11.2012 oznámil navrhovateľovi, že si započítava svoju pohľadávku z faktúry č. na sumu 9.168,16 eura oproti svojim záväzkom voči navrhovateľovi zo žalovaných faktúr č. 001/02/2005 na sumu 105,89 eura, faktúry č. 003/12/04, na sumu 648,92 eura, faktúry č. 002/12/04 na sumu 3.030,90 eura, faktúry č. 002/02/05 na sumu 4.860,54 eura , faktúry č. 001/10/04 na sumu 521,91 eura. Vzhľadom k tomu, že v dobe realizácie započítania k 05.11.2012 odporcom už bola faktúra č. premlčaná súd na započítanie neprihliadal. S poukázaním na uvedené súd považoval za dôvodný navrhovateľom uplatnený nárok v sume 9.340,60 eura pričom navrhovateľovi priznal úrok z omeškania s odkazom na § 369 ods.1 Obch. zák..

O čiastočnom zastavení konania súd 1. stupňa rozhodol podľa , .

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie a to v časti ktorou mu bola uložená povinnosť na plnenie voči navrhovateľovi. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa v tejto časti zmenil a návrh zamietol, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že rozhodnutie považuje za nesprávne, nárok navrhovateľa za predčasný pričom súd vo veci nezistil spoľahlivo rozsah skutočne vykonaných prác a to dojednaných ako aj naviac prác.

Pokiaľ by si navrhovateľ splnil riadne svoju zmluvnú povinnosť a fakturoval by len skutočne vykonané práce a dodávky, ktoré by boli riadne položkovite ocenené v zmysle dojednaní v zmluve o dielo, nemuselo k takým veľkým rozdielom vo fakturácii dôjsť. Navrhovateľ do dnešného dňa nezaslal odporcovi konečnú faktúru, ktorá v zmysle zmluvy o dielo mala obsahovať vyúčtovanie ceny diela po jeho ukončením podľa skutočných množstiev jednotlivých prác a podľa položkovitého rozpočtu z ponuky zhotoviteľa uvedeného v bode 13., bod 9 zmluvy o dielo, čo vyplýva z čl. 13 bodu 13.10 zmluvy o dielo. Je nepochybné, že odporca uhradil navrhovateľovi kompletnú cenu zmluvne dojednaného pôvodného rozsahu prác a dodávok, ktoré boli v rámci výkazu výmer navrhovateľom ocenené sumou vo výške 66.054,67 eura. Keďže znalec ani v pôvodnom znaleckom posudku, ani v jeho dodatkoch neuviedol položkovite, ktoré práce možno považovať za zmluvne dojednaný pôvodný rozsah diela a ktoré práce sa považujú za navyše práce, s ocenením týchto navyše prác podľa položiek s preukázateľným dodržaním spôsobu ocenenia stanoveného v zmluve o dielo odporca požadoval, aby bol znalec súdom vyzvaný na doplnenie znaleckého posudku. Znalec sa aj dodatkoch k znaleckému posudku vyjadril len v sumáre, aká je cena diela za vykonané práce, aká je cena navyše prác, bez toho, aby zdôvodnil položkovite, ako k ním vyčíslenej sume dospel. Odporca sa nestotožňuje ani so závermi súdu, z ktorých vyplýva, že by mal byť jeho nárok z titulu neuhradenej faktúry za ubytovanie pracovníkov navrhovateľa, fakturovaný Fa č.0/2005/020, vo výške 9.168,16 eura premlčaný.

Zo zákonného ustanovenia nevyplýva, že vzájomné nároky, ktoré vzišli z dvoch samostatných zmlúv musia mať rovnakú formu. Minimálnou podmienkou, ktorá má byť splnená je len to že má ísť o súvisiace rokovania, z ktorých môžu vzniknúť samostatné nároky, ktoré môžu byť aj samostatne upravené. Nie je zákonom stanovená podmienka dodržania písomnej formy oboch súvisiacich zmlúv. Odporca považuje nárok na preplatenie ubytovania pracovníkov navrhovateľa za dôvodne a včas uplatnený. Pokiaľ by zľava z ceny diela mala zohľadňovať práve to, že odporca zabezpečí bezplatné ubytovanie pracovníkov navrhovateľa, musel by byť tento záväzok nutne vymedzený v zmluve o dielo, keďže písomná forma zmluvy o dielo ako i ďalších jej dodatkov a zmien bola účastníkmi v zmluve vymienená.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie odporcu podľa ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. postupom podľa ust. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Vychádzajúc z obsahu predloženého spisu vykonaného dokazovania ako aj zisteného skutkového stavu bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 22.10.2004 k uzavretiu zmluvy o dielo č. 01/2004 s riadne dohodnutým predmetom, ako aj obsahom a preto predmetnú zmluvu možno považovať za platnú a riadne uzavretú, podľa ust. § 536 a násl. obch. zák.. Predmetom sporu je navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zostatku fakturovaných cien predmetu diela, ktoré neboli odporcom napriek ich splatnosti uhradené.

Podľa ust. , ak rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností na ktoré treba odborné znalosti, súd nariadi znalecké dokazovanie. V tomto prípade rozhodnutie súdu záviselo na posúdení dôvodnosti fakturácie skutočne vykonaných prác navrhovateľom pre odporcu a preto vo veci bol dôvodne ustanovený súdny znalec Ing. Róbert Kršiak, ktorý vo veci vyhotovil znalecký posudok č.124/2010, ako aj dodatky k tomuto znaleckému posudku č. 1 a č.2, pričom zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že hodnota vykonaných prác navrhovateľa pre odporcu je v sume 103.943,27 eura. Po odpočítaní úhrad vykonaných odporcom v sume 94.602,67 eura predstavuje navrhovateľom uplatnený nárok sumu 9.340,60 eura.

V tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou odporcu, podľa ktorej bolo potrebné samostatne špecifikovať rozsah zmluvne dohodnutých prác a naviac prác nakoľko predmetom dokazovania (znaleckého dokazovania) bolo stanovenie ceny skutočne vykonaných prác. Tieto boli znalcom ohodnotené, pričom pojem skutočne vykonané práce nepochybne zahŕňa aj zmluvne dohodnuté práce a taktiež práce naviac.

Vychádzajúc zo znenia ust. § 358 obch. zák. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Odporca si v konaní uplatnil na započítanie Fa č. na sumu 9.168,16 eura so splatnosťou 27.01.2006, ktorou navrhovateľovi vyúčtoval náklady za ubytovanie jeho pracovníkov v súvislosti s realizáciou zmluvy o dielo.

Vykonaným dokazovaním z obsahu zmluvy o dielo však nevyplýva skutočnosť, že medzi účastníkmi konania došlo k písomnej prípadne ústnej dohode o podmienkach a okolnostiach možného vzniku pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi v súvislosti s ubytovaním pracovníkov. V tomto smere teda odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno čím možno dospieť k záveru, že z jeho strany sa nejednalo o spôsobilú pohľadávku na započítanie voči pohľadávke navrhovateľa. Nepreukázanie spôsobilosti pohľadávky teda súvisí aj s jej splatnosťou a teda proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku ( § 359 obch. zák.).

S poukazom na vyššie uvedené, ako aj ďalšie dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu 1. stupňa je vecne správne a preto rozhodol o jeho potvrdení podľa ust. , s tým, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd 1. stupňa podľa .

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.