Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6P/29/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov matky: M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX Z., prechodne bytom Z. N. XX, B. M., E., a otca: M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. N. XX, B. M., E., o návrhu navrhovateľky: A. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX Z., o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Maloleté dieťa J. V., nar. XX.XX.XXXX, sa počnúc právoplatnosťou rozsudku zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom oprávnením a povinnosťou navrhovateľky je osobne sa o maloleté dieťa starať, vychovávať ho, zabezpečovať jeho každodenné potreby, sledovať školský prospech a dochádzku do školy, preberať výživné od rodičov a toto používať v jeho prospech, vrátane oprávnenia podať v mene maloletého dieťaťa návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie dlžného a bežného výživného proti rodičom. Navrhovateľka je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach, pričom je povinná spravovať jeho veci tak, aby maloletá neutrpela žiadnu ujmu na svojich majetkových právach; ak navrhovateľka predpokladá, že rozhodnutie rodičov maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí rodičov preskúmal súd.

Matka maloletého dieťaťa je povinná počnúc od právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, pričom výživné je povinná platiť vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, a to k rukám navrhovateľky.

Otec maloletého dieťaťa je povinný počnúc od právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, pričom výživné je povinný platiť vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, a to k rukám navrhovateľky.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že je starou matkou maloletej, ktorej matka žije v Holandsku s otcom a ich tromi ďalšími maloletými deťmi, s maloletou sa matka kontaktuje iba veľmi málo, takmer ju nenavštevuje a na jej výživu prispieva iba sumou 15 - 20 Eur mesačne. Otec nie je biologickým otcom maloletej, túto si len osvojil, pričom otec o maloletú neprejavuje žiadny záujem. Navrhovateľka sa o maloletú stará už od jej narodenia, spolu sú navrhovateľka s maloletou na seba silno citovo naviazané

Matka a otec maloletej sa k riadne doručenému návrhu písomne nevyjadrili, na určený termín pojednávania sa napriek riadne a včas doručenému predvolaniu osobne nedostavili, súd preto podľa vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti rodičov maloletej. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi: rodný list č. l. 3, lustrácia v registri obyvateľov č. l. 6, správa kolízneho opatrovníka č. l. 16, správa ZŠ Jelšava č. l. 18, na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka je starou matkou maloletej zo strany matky, má dve plnoleté deti, je rozvedená, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, poberá invalidný dôchodok ale inak sa cíti zdravá, cíti sa schopná postarať sa o maloletú, nakoľko aj doposiaľ starostlivosť o maloletú už od jej narodenia zabezpečuje navrhovateľka, pričom obidve majú k sebe dobrý vzťah. Navrhovateľka žije s maloletou v rodinnom dome

Rodičia maloletej napriek riadne a včas doručenému návrhu navrhovateľky a predvolaniu na pojednávanie svoje osobné a majetkové pomery súdu nepreukázali. Podľa výsluchu navrhovateľky matka posiela navrhovateľke 60,- Eur mesačne, z ktorých navrhovateľka zaplatí byt matky v Jelšave a zvyšok ostane pre maloletú ako výživné spravidla v sume asi 20,- Eur až 25,- Eur mesačne, nikdy však nie viac ako 30,- Eur. Okrem toho na meniny alebo narodeniny pošle matka maloletej ešte ďalších 20,- Eur a keď matka maloletej príde na Slovensko, donesie maloletej aj oblečenie a obuv. Otec na výživu maloletej neprispieva nijako. Rodičia maloletej žijú v spoločnej domácnosti s ich tromi maloletými deťmi. Majetkové pomery rodičov maloletej sú také, že matka nemá žiadny príjem, otec žije z dávky v hmotnej núdzi, ktorá v Holandsku prestavuje asi 1.200,- Eur mesačne, majú však vysoké výdavky na bývanie, elektrinu, plyn a parkovanie, čo ich spolu stojí okolo 1.000,- Eur až 1.100,- Eur mesačne, pre päťčlennú rodinu im potom zostáva asi 200,- Eur mesačne. Od mesiaca jún 2015 by im mala byť sociálna dávka znížená asi na 900,- Eur mesačne.

Zo správy kolízneho opatrovníka a zo správy ZŠ Z. súd zistil, že maloletá je žiačkou 7. ročníka základnej školy I. Z., patrí k priemerným až slabšie prospievajúcim žiakom, je slušná, v kolektíve obľúbená, do školy chodí čisto oblečená, na vyučovaní pracuje podľa pokynov učiteľa, nie sú s ňou problémy, základnou školou je pozitívne hodnotená aj spolupráca navrhovateľky so školou. Navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o maloletú prakticky už od jej narodenia, majú k sebe vytvorený blízky vzťah. Maloletá počas pohovoru uviedla, že navrhovateľku má rada, cíti sa u nej dobre, chcela by žiť aj s matkou, ale nemá dobrý vzťah s jej manželom, ktorý nie je jej biologickým otcom. U matky v E. žila určitú dobu, ale vrátila sa k navrhovateľke, pretože matkin manžel ju odmietal a zle sa k nej správal. S matkou je maloletá v pravidelnom internetovom kontakte. Kolízny opatrovník zistil, že navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, preto navrhoval maloletú zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a oboch rodičov zaviazať platením výživného v minimálnej zákonom stanovenej výške.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona a o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletej osobnú starostlivosť o maloletú nevykonávajú. Matka maloletej žije so svojim súčasným manželom a ich tromi maloletými deťmi v E., pričom maloletá žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou pre zlé vzťahy s otcom, ktorý nie je jej biologickým otcom. Záujem maloletej preto vyžaduje jej zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je starou matkou maloletej zo strany matky, a podľa výsluchu navrhovateľky a tiež podľa stanoviska kolízneho opatrovníka navrhovateľka spĺňa ustanovené predpoklady pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú. Z tohto dôvodu súd zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke, pričom zároveň vymedzil aj jej oprávnenia a povinnosti osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, jeho výchovou, zabezpečovaním jej každodenných potrieb, sledovaním školského prospechu a dochádzky do školy, preberaním výživného od rodičov a jeho používaním v prospech maloletého dieťaťa, vrátane oprávnenia podať v mene maloletého dieťaťa návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie dlžného a bežného výživného proti rodičom. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok ako zákonný zástupca je navrhovateľka oprávnená iba v bežných veciach, pričom je povinná spravovať jej veci tak, aby maloletá neutrpela žiadnu ujmu na svojich majetkových právach; ak navrhovateľka predpokladá, že rozhodnutie rodičov maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletej, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí rodičov preskúmal súd.

Zároveň súd rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti matky a otca voči maloletému dieťaťu. Rodičia maloletej svoje osobné a majetkové pomery súdu nepreukázali, z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že rodičia maloletej dosahujú iba minimálny príjem z dávky v hmotnej núdzi. Preto súd zaviazal matku a otca platením výživného maloletému dieťaťu v minimálnej zákonom určenej výške mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Určené výživné sú rodičia maloletej povinní poukazovať vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje navrhovateľke, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Návrh na rozhodnutie o trovách konania podaný nebol, preto súd o trovách konania nerozhodoval podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti podľa a podľa Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v :

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.