Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_11C-190-2014.pdf
PDF · 80.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/190/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci navrhovateľky v 1.rade : K. W., bytom M. č. XX, Z., navrhovateľa v 2.rade : F. A., bytom O. č. XX, W. pri Z., navrhovateľa v 3.rade : O. O., bytom O. č. XX, W., všetci zastúpení advokátskou kanceláriou AKAK s.r.o., so sídlom Slowackého č. 56, Bratislava, IČO : 47236230, proti odporcovi : Slovenská republika, Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany, so sídlom Inovecká č. 7, Trenčín, IČO : 34000666, o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie stavby takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Navrhovatelia sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne odporcovi trovy konania vo výške 12,12 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 23.06.2014, sa navrhovatelia domáhali, aby súd uložil odporcovi povinnosť vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v W. pri Z., zapísanú na LV č. XXXX, okres M., obec W. pri Z., katastrálne územie W. pri Z., parcela registra „C“ č.XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.787 m2 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnili tým, že Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 12.9.2011, č.k.5C/51/2009-144, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, rozhodol, že spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach v katastrálnom území Most pri Bratislave, patrila do dedičstva po nebohom O. O. a K. O.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.9.2013. Na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 31D/699/2013 a 30D/699/2013 predmetné nehnuteľnosť nadobudli vo podielového spoluvlastníctva navrhovatelia. Na parcele registra „C“ parc.č. XXX/X, ktorá je tiež v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré boli vybudované odporcom, ide o oplotenie a žumpu. Na časti parcely „C“ s parcelným číslom XXX/X, ktorá je tiež v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov sa nachádza bytový dom so súpisným číslom XXX, zapísaný na LV č. XXXX, pričom v tomto je odporca vlastníkom jednotlivých bytov. Napriek opakovaným výzvam odporca nehnuteľnosti nevypratal, ani nepristúpil k úkonom smerujúcim k vyprataniu, respektíve odstráneniu hnuteľných vecí z pozemku navrhovateľov.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril a žiadal návrh zamietnuť. Ďalej uviedol, že navrhovatelia sa domáhajú vypratania oplotenia a žumpy, pričom tieto boli vybudované v rámci výstavby objektu existujúcich bytových domov a to bytového domu súp.č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX a bytového domu súp.č. XXX vedeného na LV č. XXXX v katastrálnom území Most pri Bratislave. Objekt bytových domov budoval Československý štát na pôvodnom pozemku parcela č. 2XX/X, ktorý bol pre účely výstavby riadne vysporiadaný. Vybudovanie oplotenia a žumpy bolo opodstatnené samotnou výstavbou a užívaním objektu bytových domov a vychádzala z existencie iného právneho stavu, nakoľko pôvodná parcela bola vo vlastníctve štátu. Tento právny stav trval až do roku 2013, kedy rozsudkom krajského súdu bol pôvodný právny stav zmenený na existujúci právny stav. Až osvedčením
o dedičstve sa navrhovatelia stali podielovými spoluvlastníkmi dotknutého pozemku. Odporca namietal, že veci, ktoré žiadajú navrhovatelia vypratať, nie sú hnuteľnými vecami, ale ide o nehnuteľnosti, vybudované oplotenie a žumpa sú veci spojené so zemou pevným základom, pričom ide o stavebné objekty vybudované ako príslušenstvo objektu bytových domov, oplotenie má jednotlivé stĺpiky pevne ukotvené v zemi prostredníctvom betónu. V prípade žumpy ide o veľký stavebný objekt nachádzajúci sa pod zemským povrchom o rozmeroch cca 25 m krát 8 m krát 3 m, zo stavebného hľadiska ide o riadne zaizolovaný dutý betónový kváder uložený v zemi, ktorý vytvára zásobník pre odpadovú vodu z bytových domov. Žumpa sa využívala pre potreby bytových domov dovtedy, pokým nebola vybudovaná v obci kanalizácia. V súčasnosti sa nevyužíva, v prípade nutnosti je schopná opäť plniť svoju funkciu. Odstránenie týchto vecí nie je jednoduchou záležitosťou a je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že betónová žumpa je umiestnená hneď vedľa bytových domov a pri jej mechanickom rozbíjaním by sa muselo počítať aj s možným vplyvom na statiku existujúci bytových domov. V neposlednom rade objekt bytových domov bol odpredaný do súkromného vlastníctva nájomcov jednotlivých bytov, oplotenie a žumpa prešli ako príslušenstvo objektu do vlastníctva súkromných osôb spolu s bytmi. Vlastníctvo jednotlivých bytov je zapísaný na LV č. XXXX a LV číslo XXXX.
Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/51/2009-144, rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/488/2001-236, osvedčením o dedičstve č.k. 31D/699/2013, osvedčením o dedičstve č.k. 30D/699/2013, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, fotodokumentáciou, znaleckým posudkom zo dňa 26.05.1980, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 21.02.1985, spisom katastrálneho úradu V-5202/12, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 2. a v 3.rade a zistil nasledovný skutkový stav.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.6.2013 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, pozemku parcela č. 254/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1787 m2 a pozemku parc.č. 254/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 452 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. 2/2013, patrila do dedičstva po nebohom Štefanovi Šponiarovi v podiele 1/2 k celku a do dedičstva po nebohej Hedvige Šponiarovej v podiele 1/2 k celku.
Osvedčením o dedičstve č.k. 31D/699/2013 a 30D/699/2013 sa vlastníkmi predmetných nehnuteľností stali navrhovatelia.
Rozhodnutím zo dňa 21.2. 985 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, bolo povolené užívať stavbu obytného domu s 24-bytovými jednotkami, pričom k objektu stavby patrila okrem iného aj žumpa a oplotenie.
Navrhovateľ v 3.rade uviedol, že predmetný pozemok získali v auguste roku 2013, nemôžu ho užívať, nakoľko je oplotený z dvoch strán. Ďalej uviedol, že sú dôchodcovia, nemajú finančné prostriedky na odstránenie týchto stavieb a jednanie odporcu považujú za neúctivé. Navrhovateľ potvrdil, že žumpa bola postavená v roku 1980 zároveň s bytovým domom, kedy bolo vybudované aj oplotenie a detské ihrisko. Keď bola v obci bola vybudovaná kanalizácia, bola odstavená žumpa.
V zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) má vlastník veci právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok").
Podľa ustanovenia § 19 zákona o vlastníctve bytov spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako
aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru. (2) Práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku, najmä vecné bremeno prechádzajú na nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.
Navrhovateľ považoval odporcu za pasívne legitimovaného v spore, pričom vychádzal z domnelého vlastníctva predmetných vecí. V konaní však nebolo jednoznačne preukázané, že odporca je výlučným vlastníkom oplotenia a jestvujúcej, aj keď nevyužívanej žumpy. Navyše v čase rozhodovania súdu je odporca len jedným z vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome. Dôvodom na zamietnutie návrhu by bol aj nedostatok pasívnej legitimácie odporcu.
Zákon o vlastníctve bytov pod pojmom príslušenstvo domu rozumie časti domu, ktoré sú umiestnené mimo domu a nie sú jeho stavebnou súčasťou, sú určené na spoločné užívanie všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Priľahlý pozemok je determinovaný nie vôľou vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale fakticky stavom, či k bytovému domu v reálnom čase existuje príslušenstvo. V prejednávanej veci bolo nesporné, že spolu s bytovým domom súp.č. XXX bola skolaudovaná a daná do užívania aj predmetná žumpa a oplotenie. V čase kolaudácie domu existovalo príslušenstvo domu, ktoré okrem iného tvorila aj žumpa (objekt 11) a oplotenie (objekt 15). V zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov práva a povinnosti vlastníka domu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, týkajúce sa spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva a priľahlého pozemku, najmä vecné bremeno, prešlo na nových vlastníkov bytov a to kúpnou zmluvou v roku 2012.
Odporca sa bránil tým že betónová žumpa a oplotenie vychádza z právneho stavu, ktorý existoval v čase, keď sa budoval obytný dom, vtedajší stavebník a to Československý štát mal za to, že predmetný pozemok je v jeho vlastníctve a žumpa a plot slúžili objektu bytových domov, boli riadne skolaudované a dané do užívania spolu s bytovými domami. V roku 2014 došlo k prevodu vlastníctva predmetných bytov do vlastníctva jednotlivých nájomcov, s účinnosťou od roku 2012. Keďže stavba bytového domu stojí na pozemku navrhovateľov, bolo zo zákona zriadené vecné bremenom, ktoré bolo zapísané v katastri nehnuteľností v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vlastníci predmetných bytov a nebytových priestorov, medzi nimi aj odporca, majú oprávnenie užívať pozemky navrhovateľov, v zmysle zapísaného vecného bremena.
Keďže v konaní navrhovatelia nepreukázali, že odporca neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, súd návrh na vypratanie pozemku zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z cestovného z Trenčína do Bratislavy a späť spolu vo výške 12,12 eur (jedna cesta 6,06 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.