Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/23/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX U., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29 augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 439-2/2019 BA zo dňa 18.01.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca požiadal dňa 15.10.2018 Sociálnu poisťovňu, pobočka Košice o priznanie materského a deklaroval, že dňa 9.10.2018 sa zaviazal prevziať starostlivosť o syna D., na základe dohody s matkou dieťaťa. Žalobca predložil žiadosť o materské, ktorou si uplatnil tento nárok dňa 15. 10. 2018 a priložil rodný list maloletého syna D. narodeného X. X. XXXX, rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 19. septembra 2019, o tom, že sa matke odníma rodičovský príspevok od 1. 11. 2018, dohodu uzavretú medzi žalobcom a matkou maloletého dieťaťa o starostlivosti o dieťaťa uzavretú podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení z 9. 10. 2018, podľa ktorej sa rodičia dohodli, že starostlivosť o maloleté dieťa preberá žalobca 15. 10. 2018. Čestne prehlásil, že matka nepoberá materské, upravil dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy uzavretej 30. 12. 2005 so zamestnávateľom, druh práce - technik, miesto výkonu práce vstupný areál US Steel Košice s.r.o. a pracovnú zmluvu z 8. 10. 2018 uzavretú medzi zamestnávateľom a žalobcom so vznikom dohody o úprave pracovného času na 38 hodín týždenne so vznikom zamestnaneckého vzťahu od 15. 10. 2018.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice svojím rozhodnutím zo dňa 22. 10. 2018 podľa § 49 zákona o sociálnom poistení rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil 15. 10. 2018. Správny orgán prvého stupňa poukazujúc na § 49 ods. 1 na a 2 zákona o sociálnom poistení konštatoval, že žalobca si od 15. 10. 2018 uplatnil nárok na materské predložením žiadosti z dôvodu starostlivosti o syna D. nar. X. L. XXXX z povinného nemocenského poistenia zamestnávateľa US Steel Košice s.r.o.. Správny orgán prvého stupňa uzavrel, že žalobca uzavrel nový pracovnoprávny vzťah dňa 12. 10. 2018 s nástupom od 15. 10. 2018 a dohodol vznik nového nemocenského poistenia zo súbežného pracovného pomeru a čerpania rodičovskej dovolenky od 15. 10. 2018. Konštatoval, že žalobca dosahuje príjem zo zamestnania v porovnateľnej výške a vykonáva zamestnaneckú činnosť, pri ktorej nedošlo k úprave

pracovného času tak, aby žalobca mohol reálne prevziať starostlivosť o maloleté dieťa podľa dohody uzavretej s matkou dieťa o jeho starostlivosti o maloleté dieťa.

3. Žalovaná Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. 439-2/2019-BA zo dňa 18. 1. 2019, zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22.10.2018 č. 200-043224-CA04/2018. Uviedla, že materské je dávkou nemocenského poistenia pre prípad straty, zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec a poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou, ktoré nemá byť formálne, ale faktické, ktoré poskytuje zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Materská dávka sa poskytuje len za podmienok poskytovania riadnej faktickej starostlivosti o maloleté dieťa a ide o faktické prevzatie starostlivosti o dieťa otcom. Z mesačných výkazov poistného a príspevkov za mesiac október 2018 z vymeriavacieho základu 1.429,49 euro, za november 2018 1.371,90 euro a december 2018 1.650,63 euro, u zamestnávateľa žalobcu bolo zistené, že navrhovateľ platil poistné za uvedené 3 mesiace roka 2018 a aj z prehľadu predpisov a platieb za obdobie pred čerpaním rodičovskej dovolenky vyplýva, že u toho istého zamestnávateľa dosahoval porovnateľnú výšku príjmu a to 1.550 EUR mesačne. Žalovaná vychádzala zo záveru, že v posudzovanom prípade ide o dávku nemocenského poistenia, keď žiadateľ o túto dávku s matkou dieťaťa uzavrel dohodu o prevzatí starostlivosti o maloleté dieťa a táto bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe písomnej žiadosti z 25.9.2018. Žalovaná uviedla tiež, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje existenciu pracovnoprávneho vzťahu k súbehu s uplatňovaným nárokom na materské za splnenia podmienky reálneho prevzatia dieťaťa do starostlivosti, ale žalobcom nebola splnená podmienka prevzatia riadnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa pre priznanie tejto dávky. Uviedla, tiež, že zákon predpokladá ako účel poskytovania materského, kompenzovanie straty príjmov zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva, ako i starostlivosti o maloleté dieťa. Podľa žalovanej ani dohodnutý pružný pracovný čas žalobcu neovplyvnil dĺžku pracovného času navrhovateľa tak, aby zabezpečoval časový priestor na riadnu starostlivosť o dieťa, preto uzavrela, že podľa ust. § 49 ods. 1 zákona pre vznik nároku na materské sa vyžaduje skutočné poskytovanie starostlivosti o dieťaťa. Žalovaná dôvodila, že ust. § 30 písm. b) zákona podmienil vznik nároku na materské stratou príjmu zo zamestnania zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si uplatňuje materské z dôvodu starostlivosti o dieťa. V posudzovanej veci uzatvorený pracovný pomer ani po jeho úprave so zamestnávateľom, neumožňoval žalobcovi prevziať maloleté dieťa do starostlivosti, pre pracovné zaťaženie žalobcu , ktoré vylučuje súčasné poskytnutie starostlivosti dieťaťu denne. Práve za vytvorenie priestoru na skutočnú starostlivosť o dieťa sa poskytuje kompenzácia príjmu z pracovnej činnosti dávkou materské. Žalovaná označila čestné vyhlásenie starých rodičov dieťaťa z 15. 11. 2018 o ich starostlivosti o maloletého v čase kolízie termínov s pracovnými povinnosťami žalobcu za nedostatočné a účelové a zopakovala že materský príspevok je dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorá je kompenzáciou straty príjmov, ktorá vznikla priamo tým, že rodič prevzal dieťa do starostlivosti a o toto dieťa sa stará. Podľa nej riadnu starostlivosť umožňujúcu poskytovanie materského príspevku na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa nie je možné poskytovať aj inou osobou a je založená na plnení si rodičovskej povinnosti oboch rodičov, ktorú ukladá zákon o rodine v o rodine. Odvolala sa na dávku rodičovský príspevok - štátnu dávku osobitne upravenú na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa v kompetencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorú na rozdiel od dávky materské ako dávky nemocenského poistenia, podľa žalovanej, nie je možné zamieňať. Dávka rodičovského príspevku predpokladá poskytovanie starostlivosti o dieťa nielen zo strany rodičov, ale i iných osôb. Podľa žalovanej rodičovský príspevok sa poskytuje rodičom dieťaťa bez ohľadu na to, či sa osobne starajú o dieťa.

Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej a replika

4. Žalobca podal správnu žalobu vo veciach sociálnych na správny súd a žiadal zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10 Bratislava zo dňa 18.1.2019 č. 439-2/2019-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice zo dňa 22. 10. 2018 č. 200-043224-CA04/2018 a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznať žalobcovi voči žalovanému úplnú náhradu trov konania.

5. Žalobca v správnej žalobe žiadal zrušiť obe označené rozhodnutia a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca zopakoval argumenty uvedené v odvolaní, ktoré podal už dňa 15. 11.2018

proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca už v odvolaní namietal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne , že rozhodnutie bolo vydané bez riadne zisteného skutkového stavu a bolo nesprávne právne posúdené, pre nesprávnu aplikáciu ustanovení Žalobca poukazoval aj na Smernicu 2010/18 Európskej únie, ktorou sa zrušuje smernica 94/34 Európskeho spoločenstva, z ktorej vyplýva, že priznaný nárok žalobcovi ako otcovi dieťaťa preto patrí. Žalobca tvrdil, že prevzal osobnú starostlivosť o dieťa poukazujúc na stanovisko Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10. 9. 2018, podľa ktorej nárok na materské nie je podmienené celodennou starostlivosťou rodičov a táto môže byť zabezpečená aj za pomoci inej osoby. Tvrdil, že po prevzatí dieťaťa do jeho starostlivosti, výkon jeho práce nebráni jeho starostlivosti o dieťa, pretože starostlivosť o dieťa v čase výkonu práce u zamestnávateľa môže zabezpečovať aj iný subjekt. Namietal, že podal žiadosť o materské, podľa a , ktoré je dávkou nemocenského poistenia, na základe dohody žalobcu a matky dieťaťa, podľa ktorej sa dohodli, že odo dňa 15.10.2018 preberá starostlivosť o ich spoločné dieťa. V tejto súvislosti preukázal na schválenú žiadosť o pružný pracovný čas u zamestnávateľa od 15.10.2018 a zmenu náplne jeho pracovnej zmluvy oproti pôvodnej, vychádzajúc z potvrdenia zamestnávateľa o zriadení osobitného vzdialeného prístupu k plneniu pracovných povinnosti na pracovisku (v domácom prostredí), pretože žalobca pracuje ako internetový špecialista (je IT špecialista).

6. Podľa žalobcu neexistovali žiadne zákonné dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa nepriznal nárok na vyplácanie materského a namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci orgánmi Sociálnej poisťovne. Uviedol, že splnil podmienky na priznanie nároku na materské tým, že uzatvoril dohodu a fakticky prevzal do starostlivosti maloletého syna D. narodeného X.X.XXXX Zvýraznil, že zákon nevylučuje, aby rodič, ktorý poberá materské pracoval, ak mu práca umožňuje výkon riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Podľa žalobcu výkon riadnej starostlivosti o maloleté dieťa zabezpečuje, pretože dohodol so svojím zamestnávateľom nové pracovné podmienky. Podľa jeho názoru existenciu nároku na materské a výška jeho príjmu z jeho nového pracovného pomeru, ani dĺžka pracovnej doby nesúvisí s riadnou starostlivosťou o dieťa, pokiaľ ju žalobca poskytuje. Odkázal na o rodičovskom príspevku a mal za to, že zákon nevyžaduje nepretržitú 24 hodinovú starostlivosť o dieťa, ktorú žalobca prebral a ktorú má v zmysle o rodine.

7. Žalobca odmietol odôvodnenie správnych orgánov, že maloletého syna D. prevzal do starostlivosti formálne a fiktívne. Poukázal i na to, že starí rodičia osobne prehlásili, že v prípade kolízií v zamestnaní otca i matky preberú starostlivosť o maloletého D. v ojedinelých prípadoch dočasne a krátkodobo. Žalobca pokladal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu potrebného na riadne posúdenie veci, v dôsledku čoho sa žalovaný dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, preto žalobca žiadal zrušiť nielen rozhodnutie žalovaného, ale i správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca namietal, že jeho vec bola nesprávne právne posúdená v rozpore s definíciou a znením § 49 zákona o sociálnom poistení a namietal, že Sociálna poisťovňa od septembra 2018 začala vykladať odlišne zákon bez toho, aby došlo k zmene zákona o sociálnom poistení a vytvorila tak dve skupiny poistencov a zmenou v rozhodovaní porušila princíp právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 a v rozpore s a judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca namietal interpretáciu stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 10. septembra 2018 ako ničím nepodložený právny názor tohto úradu a ingerenciu do rozhodovania správnych orgánov a súdov.

8. Vo vyjadrení k správnej žalobe 16. apríla 2019 žalovaná uviedla podstatnú časť argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorým potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, zamietol odvolanie žalobcu. Pokiaľ ide o námietky žalobcu rozhodujúcou skutočnosťou pre žalovanú, pre jej závery a právne posúdenie je skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa - druhý z rodičov so žalobcom uzavrel zmluvu o starostlivosti o maloleté dieťa za situácie, keď sa manželka žalobcu rozhodla zapojiť do pracovnej aktivity, bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie a žalovaná pokladá za fiktívne konanie žalobcu pokiaľ ide o jeho dohody so zamestnávateľom a jeho vyhlásenie o existencii jeho starostlivosti o maloletého syna D. Z.. Žalovaná uviedla, že od 1. 1. 2011 došlo k zmene interpretácie zákona upravujúceho nárok na materské, ktoré je dávkou nemocenského poistenia, ktorého cieľom je zabezpečiť poistencovi, ktorý stratil alebo mal znížený príjem, z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti alebo materstva a ktorý je kompenzáciou straty príjmu zamestnanca,

čo u žalobcu nebolo splnené. Žalovaný dohodu rodičov pokladal za formálnu nespĺňajúcu podmienky zákona, pretože žalobca je rovnako pracovne vyťažený, a to mu neumožňuje starostlivosť o dieťa. K uzavretiu dohody medzi žalobcom a jeho manželkou 27. decembra 2017, už v minulosti došlo, keď materské uplatňoval od 28. decembra 2017, kedy vyhlásil, že sa bude o dieťa starať, že prevzal starostlivosť o maloleté dieťa, ale z tých istých dôvodov mu nebol priznaný nárok na materské a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16. 1. 2018. Žalovaná obhajuje správnosť svojho záveru, poukazom na to, že žalobca neprevzal dieťa do starostlivosti riadne, ale formálne v snahe získať priznanie nároku na materské upravil pre tento postup pracovné podmienky. Popisuje, že u žalobcu nedošlo k zmene výšky jeho príjmov úpravou pracovného času a ten je rovnaký a ani zmena pracovného času žalobcu na pružný nezmenila výšku jeho príjmu, preto pokiaľ ide o zámer kompenzovať finančnú stratu zmenou a prevzatím maloletého dieťaťa do starostlivosti, podmienky vzniku nároku nesplnil. Žalovaná konštatovala, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by podložil splnenie zákonných predpokladov priznania nároku. Pokiaľ v zamestnaneckom vzťahu bol schopný zabezpečiť náhradnú starostlivosť starými rodičmi pre maloletého D., konštatuje, že ich čestné vyhlásenie nepostačuje na preukázanie, že dohoda manželov o starostlivosti ich maloletého dieťaťa D. skutočne naplnila reálnu starostlivosť žalobcom. Žalovaná opakovane porovnáva nárok na materské a rodičovský príspevok ako dve dávky sociálneho poistenia. Rodičovský príspevok je štátnou dávkou upravenou v kde poskytovateľom je Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Materské je dávkou sociálnou, ktorú poskytuje Sociálna poisťovňa z nemocenského a poskytuje sa z poistného vzťahu zo zamestnávateľom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti a dieťa sa skutočne sa o dieťa stará. Žalovaný má za to že vznik nároku na materské je spojený so znížením príjmu za podmienok ďalších ustanovení v zákone a riadnym poskytovaním starostlivosti o maloleté dieťa, tzv. situácii, keď takáto starostlivosť je objektívne možná.

9. V replike z 23. žalobca zopakoval argumenty zo žaloby a dôvody odvolania k jednotlivým právnym otázkam, ako je zmena jeho pracovnej zmluvy, spôsobu výkonu práce z domu, pôvodného zámeru matky maloletého dieťaťa zapojiť sa do pracovného procesu, schopnosti postarať sa o maloleté dieťa, i zabezpečenie starostlivosti prostredníctvom starých rodičov poukazujúc na práceneschopnosť matky maloletého dieťaťa v nasledovnom období a jej rizikové tehotenstvo podľa lekárskeho potvrdenia a rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 21. 1. 2018 o nároku matky na dávku v nezamestnanosti. Žalobca tvrdil naďalej, že má nárok na materské aj podľa § 49 ods. 2 písm. c/ zákona.

10. Žalovaný v duplike z 14. júna 2019 opätovne rozlišoval dávky nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia, v podobe materského a rodičovského príspevku a predložil odborné stanovisko Slovenského národného CENTRA pre ľudské práva z 30.1.2019, ktoré odborné stanovisko pojednáva o tom, v akom rozsahu má štát participovať na právach a povinnostiach rodičov pri starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré analyzuje rodičovský príspevok a dávku nemocenského poistenia ako rozhodujúcou podporu štátu vo vzťahu k zosúladeniu ich povinnosti rodičov a zamestnancov. Stanovisko je vydané so záverom, že žalovaný neporušil zákaz diskriminácie, pre prípad, že uvedené dávky posudzuje individuálne, vychádzajúc z konkrétneho prípadu.

11. Žalobca 30.10.2020 konštatoval, že zákonná definícia starostlivosti o dieťa nie je daná, lebo zákonné ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení upravuje starostlivosť o dieťa, ktoré prevzal iný poistenec a zákon neukladá osobnú a ani celodennú starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré žiadateľ o dávku na materské prevzal do starostlivosti. Naopak uviedol, že pre splnenie podmienok žalobcom odkazuje na § 3 ods. 3 a 4 zákona o rodičovskom príspevku, oba pojmy porovnáva z hľadiska rozsahu starostlivosti o maloleté dieťa vychádzajúc z výkladu zákona pomocou analógie pri komparácii s právnou úpravou v Českej republike. Žalobca argumentuje, že zo zaužívanej praxi Sociálnej poisťovne došlo k výkladu aj v dôsledku interpretácie bývalým ministrom práce sociálnych vecí a rodiny L. U., ktorý vychádzajúc z textu právnej úpravy mal za to, že ide o dávku, ktorá smeruje na podporu rodičovstva a plnenia pracovných povinností, tzn. že rozsah a počet žiadateľov rodičov maloletých detí, ktorí v snahe optimalizovať svoje príjmy a zosúladiť pracovnú činnosť a riadnu starostlivosť o maloleté deti, uplatňujú svoje nároky na materské za podmienok preukázania zmeny pracovných povinností prostredníctvom home office a prostredníctvom pružnej pracovnej doby, i prostredníctvom náhradnej starostlivosti starými rodičmi maloletého. Podľa žalobcu je ústavne komfortné, aby právny záver z obsahu pojmu starostlivosť nebol vnímaný ako celodenná osobná starostlivosť pre vznik nároku na materské, ak to zákon nevyžaduje a nepredpokladá. Konštatuje, k argumentom žalovanej, že nie je možné akceptovať vysvetlenia pojmu rodičovské a materské, ani názor, ktorý sa týka celodennej starostlivosti o maloleté dieťa.

Súdne preskúmanie rozhodnutia žalovanej

12. Po právnom posúdení veci správny súd rozsudkom zo dňa 17. 12. 2020 zrušil rozhodnutia žalovanej a vec jej vrátil podľa ,/c,/ d,/ na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správny súd s odkazom na a SR uviedol, že z princípu právnej istoty podľa neho vyplýva, že „Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno ignorovať ich účel a zmysel, ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, v ktorom sú vždy prítomné aj princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie základných práv.“ (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 7. marca 2012, sp. zn. ). Uviedol, že v danom prípade úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky zákona o sociálnom poistení na rozhodnutie o tom, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v a zákona o sociálnom poistení v súvislosti s nárokom na materské. Podľa odôvodnenia rozsudku správneho súdu zo dňa 17. 12. 2020 pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti, pričom je potrebné dbať na účel sledovaný zákonom. Mal za to, že správne orgány nevyhodnotili postup ani príjmy matky, v kontexte straty jej príjmov do rodiny, potrebný pre posúdenie existencie otázky kompenzácie straty príjmu a materského. Rovnako tak sa nevenovali trendu doby vykonávania pracovnej činnosti z domu, ktorý práve v tejto dobe je i riešením zabezpečujúcim v niektorých povolaniach a zamestnaniach možnosť získania príjmu, za súčasnej situácie starostlivosti o maloleté dieťa a európske trendy presadzovania práce z domu. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a zamestnávateľom vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili pracovnú zmluvu s určením pružného pracovného času s vykonávaním práce doma a spornou zostala otázka určenia, či boli splnené zákonné podmienky zákona o sociálnom poistení na rozhodnutie o tom, že žalobca splnil podmienky stanovené v a zákona o sociálnom poistení v súvislosti s nárokom na materské z dôvodu splnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa.

13. Správny súd konštatoval, že pre účely priznania nároku na materské pojem starostlivosti o dieťa je obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku. Žalobca dôvodne namietal, že právne posúdenie veci žalovanej nemá oporu v ustanovení § 49 zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje požiadavky pre priznanie nároku na materské inému poistencovi, nakoľko z uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť. Konštatoval, že pojem starostlivosti o dieťa je definovaný v a o rodičovskom príspevku (ďalej zákon o rodičovskom príspevku). Toto konštatuje, že podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Uviedol, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Do 1.1.2011 sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch, mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Vzhľadom na uvedené sa správny súd nestotožnil s interpretáciou podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenej v zákona žalovanou, podľa ktorej je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej celodennej starostlivosti. Správny súd poukázal na to, že prevzatie starostlivosti je naplnené uzatvorením dohody medzi matkou a otcom dieťaťa. Uzatvorenie tejto dohody je predpokladom smerujúcim k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku. Zároveň je rozhodujúca pre určenie dňa, ku ktorému sa posudzujú podmienky vzniku nároku na materské.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 27.9.2021, rozhodol o kasačnej sťažnosti žalovanej, proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.9.2021 a uviedol, že dospel k záveru, že právny názor krajského súdu nie je nesprávny, preto zrušil jeho rozsudok a uložil mu súc viazaný jeho právnym názorom, aby vo veci opätovne rozhodol.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky s odkazom na definíciu riadnej starostlivosti o dieťa obsiahnutú v ustanovení a v znení účinnom od 1. januára 2011, uviedol, že podmienku riadnej starostlivosti o dieťa treba považovať za splnenú vtedy, ak oprávnená osoba „zabezpečuje" riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou. v ust. používa pojem „iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará" a nie pojem zabezpečiť' starostlivosť. Podľa neho je pojem zabezpečiť pojmom obsahovo širším, a môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb, než sú samotní rodičia dieťaťa. Najvyšší súd SR s odkazom na systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike označil za založený na troch pilieroch, 1. poisťovací systém, 2. systém štátnej sociálnej podpory a 3. systém sociálnej pomoci.

16. Materské označil za dávku nemocenskú, ktorú považuje za rozdielnu od rodičovského príspevku s charakterom štátnej sociálnej dávky. Uviedol, že materské je dávkou nemocenského poistenia a poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu má teda nárok na dávku (poistné) za predpokladu, že si platí poistné, prípadne za neho platí poistné štát . Vo svetle vyššie uvedených záverov (interpretácia spojenia „starať sa o dieťa" podľa ) potom najvyšší správny súd vyhodnotil aj konštatovania krajského súdu o pochybení správnych orgánov pri náležitom zisťovaní skutkového stavu (body 34 a 45 rozsudku krajského súdu), pričom tieto považoval Najvyšší správny súd za nedôvodné.

17. Najvyšší správny súd v tomto smere za relevantnú považuje skutočnosť zistenú správnymi orgánmi v priebehu správneho konania, že žalobca mal v rozhodnom čase s tým istým zamestnávateľom uzavreté dva súbežné pracovné pomery, jeden na dobu neurčitú, v rámci ktorého od 15. októbra 2018 čerpal rodičovskú dovolenku a druhý na dobu určitú (od 15. októbra 2018 do 28. apríla 2019), pričom v rámci oboch bola zmluvnými stranami dohodnutá obdobná pracovná náplň, obdobné mzdové podmienky a obdobný rozsah pracovného času.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tiež zhrnul, že systém štátnej sociálnej podpory tvorí naopak rodičovský príspevok, v rámci ktorého, štátne dávky sa poskytnú, ak nastane určitá, štátom uznaná sociálna situácia a nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z príjmových pomerov poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú.

19. V zmysle vyššie uvedeného výkladu dospel najvyšší správny súd k záveru, že žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcovi nárok na materské, ktorý si uplatnil od 15. októbra 2018, nepriznali, potom čo si správne orgány pre rozhodnutie zadovážili v dostatočnom rozsahu potrebné podklady, na základe ktorých zistili skutkový stav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku

- materské. Najvyšší správny súd považuje výklad krajského súdu týkajúci sa pojmu „starostlivosť", resp. spojenia „prevziať dieťa do starostlivosti" a „starať sa o dieťa" (ktoré zákonodarca použil v ustanovení ) prostredníctvom, resp. analógiou s pojmom „riadna starostlivosť o dieťa" (ktorá definícia je obsiahnutá v ustanovení a ), za nesprávny, a to z dôvodov bližšie vysvetlených. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, sa zrušila Smernica Rady 2010/18/EÚ (ďalej len „Smernica 2019/1158") a Smernica Rady 2010/18/EÚ. Podľa bodu 19 Preambuly Smernice 2019/1158 „V záujme podpory rovnomernejšieho rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v ranom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti.". Z uvedeného je zrejmé, že jedným z cieľov Smernice 2019/1158 je vyváženosť miery osobného podieľania sa otcov na rodinných povinnostiach súvisiacich so starostlivosťou o deti, čo je v priamom rozpore s výkladom ustanovenia zo strany krajského súdu (o „delegácii" starostlivosti v zmysle definície pojmu „riadna

starostlivosť" podľa ). Ústavný súd v uznesení sp. zn.

- 39 dňa 3. marca 2022 odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu i jeho námietky o porušení čl 46 ods. 1 SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu, ako i SR v konaní vedenom proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 27. 9. 2021. Stotožnil sa s výkladom k posúdeniu splnenia osobitnej podmienky podľa v spojení s ustanovením , podmienky prevzatia a poskytovania starostlivosti dieťaťu zo strany žalobcu. z dôvodov bližšie vysvetlených Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, sa zrušila Smernica Rady 2010/18/EÚ (ďalej len „Smernica 2019/1158") a Smernica Rady 2010/18/EÚ. Uzavrel, že nárok na materské a podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú len vtedy, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne.

20. Krajský súd Košiciach ako súd správny preskúmal opakovane napadnuté rozhodnutie žalovanej, vrátane konania a rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi, pre ktoré kasačný súd jeho pôvodný rozsudok zrušil, túto posudzoval opakovane a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Rozsudok vyhlásil za podmienok podľa dňa 30. 11. 2022.

21. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 22. októbra 2018, číslo: 200-043224- postupom podľa žalobcovi nárok na materské nepriznal, nepriznanie odôvodnil nesplnením podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa, pričom uviedol, že žalobca (ako otec dieťaťa) nie je považovaný za iného poistenca. Žalovaná odvolanie žalovaného z 15. novembra 2018 preskúmala a vo veci rozhodla rozhodnutím z 18. januára 2019, číslo 439-2/2019-BA tak, že odvolanie zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu. V podstatnom žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že nesplnil jednu z podmienok vzniku žalobcom uplatneného nároku na materské a to faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu osobne a to vychádzajúc jeho pracovných povinností u zamestnávateľa.

22. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

Podľa pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

Podľa správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa , veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný

Podľa , , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 49 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Iným poistencom, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.

Podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

23. Kľúčovou otázkou pre rozhodnutie veci je posúdenie splnenia osobitnej podmienky podľa v spojení s ustanovením , teda podmienky prevzatia a poskytovania starostlivosti dieťaťu zo strany žalobcu. Materské je nemocenskou dávkou, ktorou sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú a nahrádzajúcu mzdu alebo plat v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a je nárokom, ktorý patrí za osobnú starostlivosť žalobcu poskytovanú maloletému dieťaťu prevzatému do jeho reálne poskytovanej starostlivosti.

24. Správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, skutkové závery vychádzajúce z týchto faktov: Dňa 15. októbra 2018 žalobca na tlačive B1039670 požiadal o materské od 15. októbra 2018, pričom nárok na materské si uplatnil ako zamestnanec z povinného nemocenského poistenia. Dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti medzi žalobcom a matkou dieťaťa bola uzavretá dňa 9. októbra 2018. deň prevzatia starostlivosti o dieťa je v nej označený 15. október 2018. Žalobca v čestnom vyhlásení z 9. októbra 2018 uviedol, že matka dieťaťa nepoberá materské, žalobca dňa 28. decembra 2017 na tlačive B0985498 požiadal o materské od 28. decembra 2017, nárok na materské si uplatnil ako zamestnanec z povinného nemocenského poistenia. O tejto žiadosti rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím zo 16. januára 2018, číslo 200-000193-CAO1/2018 podľa v rozhodnom znení tak, že žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 28. decembra 2017. Prvostupňový správny orgán toto svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca vykonával u zamestnávateľa (U.S. Steel Košice, s.r.o.)

závislú činnosť a mal príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa v rozhodnom znení. Starí rodičia dieťaťa v čestnom prehlásení z 15. novembra 2018 uviedli, že starostlivosť o ich vnuka D. zabezpečuje žalobca a zároveň, že v prípade kolízie termínov otca dieťaťa s pracovnými povinnosťami preberú „na krátku dobu podľa potreby" starostlivosť o dieťa. Matka dieťaťa si v zmysle rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 19. septembra 2018, číslo KE1/OPHNNVŠSD 2/SOC/2018/138784-3 podala žiadosť o odňatie rodičovského príspevku vyplácaného na dieťa D. Z.. O odňatie rodičovského príspevku požiadala od 2. októbra 2018. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uvedeným rozhodnutím odňal matke dieťaťa rodičovský príspevok od 1. novembra 2018. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bol žalobca povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa U.S. Steel Košice, s.r.o. od 1. augusta 2000 a súbežne bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec toho istého zamestnávateľa na základe vzniku nového pracovného pomeru od 15. októbra 2018. Zamestnávateľ dňa 15. októbra 2018 informoval Sociálnu poisťovňu prostredníctvom „Registračného listu fyzickej osoby - zmena" o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom od 15. októbra 2018 a súčasne dňa 12. októbra 2018 prostredníctvom ,.Registračného listu fyzickej osoby - prihláška" o skutočnosti, že žalobcovi dňa 15. októbra 2018 vzniklo nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Podľa dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 30. decembra 2005 bol pracovný čas žalobcu dohodnutý na 38 hodín týždenne (vrátane prestávky na jedlo a oddych), ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté: U.S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice. Žalobca (ako zamestnanec) uzavrel dňa 8. októbra 2018 s obchodnou spoločnosťou U.S. Steel Košice, s.r.o. (ako zamestnávateľom) pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol pracovný pomer od 15. októbra 2018, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, do 28. apríla 2019. Ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté: U.S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice. Žiadosťou o zmenu pracovných podmienok žalobca (z dôvodu efektívnejšieho využitia pracovného času) požiadal zamestnávateľa (a zamestnávateľ túto zmenu schválil) o „pružný pracovný čas" od 15. októbra 2018. Podľa dohody o zmene pracovných podmienok z 31. januára 2019 „Pracovný čas je 35,5 hodín týždenne, bez prestávky na odpočinok a jedenie, z ktorých 3 pracovné zmeny v týždni zamestnanec odpracuje na bežnom mieste výkonu práce. Ostávajúce 2 pracovné zmeny v týždni zamestnanec môže odpracovať v zmysle na alternatívnom mieste výkonu práce", ako alternatívne miesto výkonu práce bol v uvedenej dohode o zmene pracovných podmienok označený trvalý pobyt žalobcu. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa z 19. októbra 2018, (Servis ľudských zdrojov vedenia spol. U.S. Steel Košice, s.r.o.) na otázku prvostupňového správneho orgánu, či pri novom pracovnom pomere žalobcu došlo k zníženiu mzdy v porovnaní s pôvodným pracovným pomerom, k zníženiu mzdy žalobcu nedošlo, zamestnávateľ uviedol, že „Nová mzda je dohodnutá v rovnakej výške ako bola mzda v predchádzajúcom pomere". Podľa vyjadrenia zamestnávateľa z 22. októbra 2018 (Servis ľudských zdrojov vedenia spol. U.S. Steel Košice, s.r.o.) mal žalobca schválený pružný pracovný čas aj v predchádzajúcom pracovnom pomere, zamestnávateľ ďalej uviedol, že „ ... u informatikov je to pomerne bežné kvôli efektivite práce". Prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 22. októbra 2018, číslo: 200-043224- postupom podľa žalobcovi nárok na materské nepriznal, nepriznanie odôvodnil nesplnením podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa, pričom uviedol, že žalobca (ako otec dieťaťa) nie je považovaný za iného poistenca, keďže bolo podľa prvostupňového správneho orgánu preukázané, že žalobca napriek uzavretej dohode s matkou dieťaťa neprevzal starostlivosť o dieťa. Žalovaná odvolanie žalovaného z 15. novembra 2018 preskúmala a vo veci rozhodla rozhodnutím z 18. januára 2019, číslo 439-2/2019-BA tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu potvrdila. V podstatnom žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že jednou z podmienok vzniku žalobcom uplatneného nároku na materské je faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. V tejto súvislosti sa podčiarkuje, že žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla: „Z predložených dokladov (pracovná zmluva zo dňa 8. októbra 2018, Dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30. decembra 2005 a Registračné listy FO - zmena a prihláška) vyplýva, že u navrhovateľa došlo od 15. októbra 2018 len k zmene pracovného zaradenia, inak prácu na základe novej pracovnej zmluvy vykonáva v rovnakom pracovnom čase, rozsahu a za porovnateľnú mzdu ako pred čerpaním rodičovskej dovolenky. O formálnosti (fiktívnosti) prevzatia starostlivosti o dieťa navrhovateľom svedčí okrem vyššie uvedeného aj nasledovná skutočnosť. Navrhovateľ popri čerpaní rodičovskej dovolenky u toho istého zamestnávateľa súbežne uzavrel s týmto zamestnávateľom nový pracovnoprávny vzťah, de facto (fakticky) naďalej vykonáva prácu vtom istom časovom rozsahu za tých obdobných mzdových podmienok ako pred formálnym prevzatím starostlivosti o dieťa (Dohoda o starostlivosti dieťaťa zo dňa 9. októbra 2018)"

25. Správny súd sa stotožňuje so záverom kasačného súdu ( ), že pri výklade je potrebné prihliadnuť na fakt, že vymedzuje sociálne poistenie ( ), ktorého rozsah je určený v ustanovení tak, že sociálnym poistením je: a) nemocenské poistenie, b) dôchodkové poistenie, c) úrazové poistenie, d) garančné poistenie a e) poistenie v nezamestnanosti. Napokon zákon pojmovo vymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Vymedzeným účelom nemocenského poistenia je kompenzácia straty alebo zníženia príjmu pre prípad o.i. aj tehotenstva a materstva. Jednou z týchto dávok upravených v je materské ( v platnom znení). Účelom nemocenského poistenia teda nie „benefit" k príjmu poistenca nepostihnutého stratou alebo znížením príjmu, ale náhrada (v rozsahu stanovenom v ) straty alebo zníženia príjmu v súvislosti s poskytovaním starostlivosti o dieťa za podmienok stanovených zákonom. Materské sa poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu ( ). Účelom materského je preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, a strata alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti. Osobitné podmienky na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca) sú konkrétne upravené v v rozhodnom znení, v zmysle ktorého iný poistenec má nárok na materské, ak tento prevzal dieťa do starostlivosti a o toto dieťa sa stará a v predmetnej veci mal žalobca prevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou. Jednou z osobitných podmienok vzniku nároku na materské iného poistenca je skutočnosť, že sa iný poistenec o dieťa stará a musí ísť o starostlivosť osobnú, poskytovanú týmto poistencom. Presný obsah a rozsah osobnej starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu ako podmienku vzniku nároku na materské, výslovne nevymedzuje, len z ust. , vyplýva prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov.

26. Na tomto mieste sa pripomína, že žalobca požiadal o materské od 15. októbra 2018, pričom nárok na materské si uplatnil ako zamestnanec z povinného nemocenského poistenia. Dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti medzi žalobcom a matkou dieťaťa bola uzavretá dňa 9. októbra 2018, matka dieťaťa nepoberá materské a žalobca dňa 28. decembra 2017 požiadal o materské od 28. decembra 2017. Nárok na materské si uplatnil ako zamestnanec z povinného nemocenského poistenia. Matka dieťaťa podala žiadosť o odňatie rodičovského príspevku vyplácaného na dieťa D. Z. od 2. októbra 2018 a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uvedeným rozhodnutím odňal matke dieťaťa rodičovský príspevok od 1. novembra 2018. Žalobca povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa U.S. Steel Košice, s.r.o. od 1. augusta 2000 a súbežne bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec toho istého zamestnávateľa na základe vzniku nového pracovného pomeru od 15. októbra 2018. Zamestnávateľ dňa 15. októbra 2018 informoval Sociálnu poisťovňu prostredníctvom „Registračného listu fyzickej osoby - zmena" o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom od 15. októbra 2018 a súčasne dňa 12. októbra 2018 prostredníctvom prihláška" o skutočnosti, že žalobcovi dňa 15. októbra 2018 vzniklo nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Žalobca (ako zamestnanec) uzavrel dňa 8. októbra 2018 s obchodnou spoločnosťou U.S. Steel Košice, s.r.o. (ako zamestnávateľom) pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol pracovný pomer od 15. októbra 2018, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, do 28. apríla 2019. Ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté: U.S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice. Žiadosťou o zmenu pracovných podmienok požiadal zamestnávateľa o „pružný pracovný čas" od 15. októbra 2018, podľa dohody o zmene pracovných podmienok z 31. januára 2019 „Jeho pracovný čas je 35,5 hodín týždenne, bez prestávky na odpočinok a jedenie, z ktorých 3 pracovné zmeny v týždni zamestnanec odpracuje na bežnom mieste výkonu práce. Ostávajúce 2 pracovné zmeny v týždni zamestnanec môže odpracovať v zmysle na alternatívnom mieste výkonu práce"- trvalý pobyt žalobcu.

27. Správny súd uzatvára, že materské je tak nemocenskou dávkou, ktorou sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti,

a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa z 19. októbra 2018 u žalobcu k zníženiu mzdy žalobcu nedošlo, Zamestnávateľ uviedol, že „Nová mzda je dohodnutá v rovnakej výške ako bola mzda v predchádzajúcom pomere". V tejto súvislosti je potrebné zhrnúť, že: „u žalobcu došlo od 15. októbra 2018 len k zmene pracovného zaradenia, inak prácu na základe novej pracovnej zmluvy vykonáva v rovnakom pracovnom čase, rozsahu a za porovnateľnú mzdu ako pred čerpaním rodičovskej dovolenky. Nedošlo tak z dôvodu starostlivosti od dieťa k zníženiu jeho príjmu. Naďalej vykonáva prácu vtom istom časovom rozsahu za tých obdobných mzdových podmienok ako pred formálnym prevzatím starostlivosti o dieťa „Dohodou" o starostlivosti dieťaťa zo dňa 9. októbra 2018.

28. Na tomto mieste správny súd opakovane pripomína, že materské je peňažnou nemocenskou dávkou, ktorá sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia. Nahrádza mzdu alebo plat v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa z 19. októbra 2018 u žalobcu k zníženiu mzdy žalobcu nedošlo. Žalobca podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku nespĺňa, lebo nemá zmenu príjmu, pracuje v rozsahu, ktorý mu starostlivosť o dieťa nedovoľuje, preto jeho „Dohoda“ formálna a jeho starostlivosť o dieťa nemožná. Podľa správnych orgánov žalobca nesplnil jednu z podmienok vzniku žalobcom uplatneného nároku na materské a to faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu osobne a to vychádzajúc jeho pracovných povinností u zamestnávateľa. Starostlivosť inou osobou nie je súčasťou podmienok na priznanie materského. Pokiaľ ide o námietku neuváženia a neskúmania príjmu matky maloletého dieťaťa, spolu s príjmom žalobcu, po prevzatí starostlivosti o maloleté dieťa otcom, správny súd akcentuje, že otázka príjmu u nároku materské, ako dávky nemocenského poistenia je významná pre posúdenie /nielen úbytku pracovných povinností žalobcu a posúdenie či je schopný starostlivosť dieťaťu pre tieto aj reálne poskytnúť/, ale aj pre ustálenie charakteru materského ako „náhrady“ za prípadnú stratu príjmu.

29. Po preskúmaní rozhodnutia žalovanej súd dospel k záveru, že rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a dostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy ako je uvedené v bode 24 a nasl. tohto rozsudku, ktoré bolo dostačujúce na riadne a správne právne posúdenie veci. Svoje rozhodnutia správne orgány aj riadne a dostatočne odôvodnili. Z týchto dôvodov preto správny súd podľa ust. žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože zákonné dôvody podľa , c,/ a d,/ nie súd dané.

30. Správy súd nepriznal, podľa a nasl. neúspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej, ktorá podľa účelne vynaložené trovy neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).