Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-102-2014.pdf
PDF · 89.75 KB
Case nature
Subarea
10Co/102/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 44/A, zastúpenej splnomocnenkyňou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., Bratislava, Klincová 37/B, proti žalovanému: PhDr. O. S., nar. X.. Y. XXXX, bytom O., X. XXXX/XX, o 7.241,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 14. januára 2014 č. k. 26C/57/2013-79 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania v sume 1.970,08 eur na trovách právneho zastúpenia a v sume 434 eur na iných trovách, všetko splnomocnenkyni žalobkyne do 3 dní.
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 7.241,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.439,55 eur od 16.3.2012 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2 eur od 25.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 4.676,76 eur od 1.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.970,08 eur a iné trovy konania v sume 434 eur, k rukám advokáta žalobkyne. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 51, § 488, § 489, § 491 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 2 písm. c/, § 59 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „zákon o energetike“); § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. a poukazom na body 4. 2 a 5.6 Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorých odberné miesta sú pripojené do distribučnej siete SPP - distribúcia, a.s. s účinnosťou od 1.1.2010. Vecne potom uzavretím účastníkmi 9.9.2010 zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, na základe ktorej žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste O., X. XXXX/XX, č. bytu X, avšak neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy a to platiť žalobkyni riadne a včas faktúry za odber plynu, žaloba bola v časti o istine dôvodnou a rovnako dôvodne si žalobkyňa vyúčtovala a predmetnou žalobou uplatnila i zákonné úroky z omeškania s úhradou faktúr uvedených v žalobe a poplatok za upomienku. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) vecne úspechom žalobkyne v konaní a priznaním jej náhrady trov konania v sume 434 eur za zaplatený súdny poplatok a v sume 1.970,08 eur ako trovy právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „advokátska tarifa“) a to 1. prevzatie a príprava zastúpenia 22.11.2012 á 237,34 eur + režijný paušál á 7,63 eur, 2. návrh na začatie konania 22.11.2012 á 237,34 eur + režijný paušál á 7,63 eur, 3. vyjadrenie k výzve súdu 23.12.2012 á 237,34 eur + režijný paušál á 7,63 eur, 4. vyjadrenie k odporcu 16.9.2013 á 237,34 eur + režijný paušál á 7,81 eur, 5. účasť na pojednávaní 7.11.2013 á 237,34 eur + režijný
paušál á 7,81 eur, 6. účasť na pojednávaní 14.1.2014 á 237,34 eur + režijný paušál á 8,04 eur, náhrada cestovné ho spolu v sume 65,50 eur ( 2 x 32,75 eur): Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie dňa 7.11.2013 a 14.1.2014 osobným motorovým vozidlom s priemernou spotrebou 7,5 l/100 km spotreba PHM: 116 km x 7,5l/100 km x 1,324 Eur/l/100 =11,52 eur + 116 km x 0,183 Eur/1 km = 21,23 eur + náhrada straty času v sume 52,04 eur za 4 polhodiny x 13,01 eur na pojednávanie v roku 2013 + náhrada straty času v sume 53,60 eur za 4 polhodiny x 13,40 eur na pojednávanie v roku 2014 + 20% DPH zo sumy 1.641,73 eur vo výške 328,35 eur), ktoré v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. zaviazal odporcu zaplatiť splnomocnenému právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný iba v časti o náhrade trov konania so zrejmým návrhom na jeho zmenu priznaním žalobkyni náhrady trov konania vo výške 434 eur za zaplatený súdny poplatok a trov právneho zastúpenia vo výške 1.317,86 eur (za 4 úkony á 237,36 eur + 4 x režijný paušál á 7,81 eur, náhrada cestového 65,50 eur, náhrada straty času 52,04 eur za 4 polhodiny x 13,01 eur + 20% DPH) na účet právneho zástupcu žalobkyne. Poukázal na § 142 ods. 1, § 204 ods. 1 a § 205 ods. 1 O. s. p. a § 9 ods. 1 a § 13a ods. 1 advokátskej tarify. Dôvodil, že 2 zo 6 právnych úkonov priznaných žalobkyni neboli vykonané účelne pri uplatňovaní alebo bránení práva proti druhému účastníkovi a z tohto dôvodu žalobkyni nepatrí náhrada trov konania spočívajúcich v predmetných 2 právnych úkonoch a im zodpovedajúce režijné paušály, konkrétne ide o právne úkony vyjadrenie k výzve súdu z 23.12.2012 a vyjadrenie k odporu odporcu zo 16.9.2013. Vyjadrenie k výzve súdu z 23.12.2012 považoval za úkon, ktorý nebol vykonaný účelne, nakoľko tento žalobkyňa urobila po podaní návrhu na začatie konania a skôr než súd vydal platobný rozkaz, t. j. skôr, než súd rozhodol vo veci samej a skôr než sa k samotnej veci akýmkoľvek spôsobom vyjadril žalovaný, žalobkyňa týmto právnym úkonom neuviedla žiadne nové skutkové právne alebo iné skutočnosti, majúce vplyv na toto súdne konanie, ktoré by nemohla uviesť už vo svojej žalobe a teda nemôže ísť o účelne vykonaný právny úkon, keď ním žalobkyňa nereagovala na žiadne nové okolnosti v súdnom konaní, ale iba v skutočnosti doplnila svoju žalobu a predmetné vyjadrenie k výzve súdu z hľadiska účelnosti tvoria 1 právny úkon a nie 2 úkony ako uvádza žalobkyňa. Rovnako aj právny úkon vyjadrenie k odporu žalovaného zo 16.9.2013 nie je možné považovať za úkon vykonaný účelne pri uplatňovaní alebo bránení svojich práv, nakoľko ani v tomto právnom úkone neuviedla žalobkyňa žiadne nové skutkové, právne alebo iné skutočnosti majúce vplyv na toto súdne konanie, ale uviedla v ňom len skutočnosti, ktoré už skôr uviedla v žalobe, na základe čoho nie je možné tento právny úkon považovať z hľadiska účelnosti vynaloženia nákladov na jeho vykonanie za odôvodnený. Nepovažoval za správny ani výpočet náhrady straty času za pojednávania 7.11.2013 a 14.1.2014, nakoľko cesta na trase Bratislava a späť, čo je vzdialenosť 57 km, znamená primeranosť doby trvania cesty medzi týmito mestami nie 2 polhodiny ako uvádza žalobkyňa, ale 1 polhodina, čo zodpovedá priemernej rýchlosti približne 114 km/h, ktorá je na predmetnej trase bežná, nakoľko ide o cestu tvoriacu z prevažnej časti diaľnicu. Preto celková náhrada straty času žalobkyne vyplývajúca z ciest na pojednávania by tak podľa neho mala byť 2 polhodiny x 13,01 eur na pojednávanie zo 7.11.2013 a 2 polhodiny x 13,40 eur na pojednávanie 14.1.2014.
Žalobkyňa odvolací návrh nepodala.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. vec v medziach odvolania, teda len vo výslovne napadnutej časti trov konania a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok v napadnutej časti trov konania treba považovať (navzdory určitým formulačným nesprávnostiam, vyžadujúcim si formálnu zmenu rozhodnutia) za vecne správny.
Predmetom konania v prejednávanej veci (pokiaľ šlo o vec samu) bola požiadavka žalobkyne na uloženie žalovanému povinnosti zaplatiť jej (žalobkyni) 7.241,36 eur s príslušenstvom. Žaloba bola podaná dôvodne, čo súd prvého stupňa vyjadril vyhovením žalobe v celom rozsahu a správne na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníčke, ktorá mala plný úspech vo veci (t. j. žalobkyni) priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (t. j. proti žalovanému). Rozsudok vo veci samej pritom nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť, čím sa plný procesný úspech žalobkyne stal nezvratným.
Žalovaný však spochybnil určenie výšky priznanej náhrady trov konania žalobkyni v časti o náhrade trov právneho zastúpenia a to jednak pre názor o neúčelnosti 2 úkonov právnej služby, za ktoré jej bola priznaná náhrada, konkrétne za vyjadrenie k výzve súdu z 23.12.2012 a vyjadrenie k odporu odporcu zo 16.9.2013, majúc za to, že nie je možné tieto úkony považovať z hľadiska účelnosti vynaloženia nákladov na ich vykonanie za odôvodnené, tiež považoval za nesprávny výpočet náhrady straty času.
Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú účastníkom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania, t. j. výdavky, ktoré boli vynaložené v rámci konkrétneho súdneho konania. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp. ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Účelnosť vynaložených trov konania sa posudzuje vždy ad hoc.
Advokátska tarifa od 1.7.2013 v § 13a (do 30.6.2013 v § 14) uvádza úkony právnej služby, za ktoré advokátovi prináleží odmena, keď do 30.6.2013 bolo takýmto úkonom aj písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, a od 1.7.2013 je ním písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej. Neznamená to však, že táto odmena patrí advokátovi za ktorýkoľvek takýto úkon, ale len za úkon účelne vykonaný v rámci konania.
Odvolací súd nezdieľa názor odvolateľa o neúčelnosti ním namietaných 2 úkonov, nakoľko oba tieto úkony boli vykonané na výzvu súdu, v prvom prípade na výzvu súdu zo 7.12.2012 pod č. k. 16Ro/185/2012-24, v ktorej súd prvého stupňa uviedol, že vydaniu platobného rozkazu bráni žalobkyňou požadovaná nesprávna výška úroku z omeškania a vyzval žalobkyňu na opravu žaloby uvedením správnej výšky úroku z omeškania, potreba podrobnej argumentácie žalobkyne v jej vyjadrení z 23.12.2012 v prospech správnosti ňou požadovanej výšky úroku z omeškania bola teda vyvolaná uvedeným stanoviskom súdu prvého stupňa a jeho výzvou, s ktorou argumentáciou žalobkyňa zjavne uspela (pri porovnaní žalobného návrhu, na ktorom napriek stanovisku súdu žalobkyňa zotrvala a právoplatného výroku rozhodnutia vo veci samej); v druhom prípade žalobkyňa jej vyjadrením zo 16.9.2013 reagovala na výzvu súdu z 3.6.2013 pod č. k. 26C/57/2013-43, ktorou ju súd prvého stupňa výslovne žiadal o písomné vyjadrenie k odporu, ktorým žalovaný popieral žalobkyňou uplatnený nárok, z ktorého dôvodu mal odvolací súd za to, že náhrada za uvedené 2 úkony bola uplatnená aj priznaná správne.
Podľa § 17 ods. 1 advokátskej tarify, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Výška výpočtového základu na rok 2013 bola 781 eur, na rok 2014 bola 804 eur, 1/60 výpočtového základu potom v roku 2013 bola 13,01 eur a v roku 2014 bola 13,40 eur (pozri na H.. <P..>). Podľa údajov získaných na internetových stránkach H.. <P.> je uvádzaná vzdialenosť Bratislava - Trnava od 52,7 km do 58 km (podľa rôznych variánt a kombinácií použitých cestných komunikácií) a čas strávený cestou na takejto trase od 38 minút do 42 minút, teda 2 polhodiny a nie ako tvrdí odvolateľ 1 polhodina. Taktiež z údajov verejne dostupných na internete vyplýva, že od 1.11.2010 bola znížená maximálna povolená
rýchlosť na diaľnici D1 v úseku Bratislava - Trnava na 110 km/hod (najmenej 80 km/hod). V pravom pruhu na mnohých miestach pripájacích a odpájacích pruhov je dokonca len 80 km/hod. Od 1.8.2011 bola iba pre večerné a nočné hodiny povolená maximálna rýchlosť 130km/hod. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s tvrdením odvolateľa, že priemerná rýchlosť je približne 114 km/hod, keďže počas dňa (kedy bola vykonaná cesta na pojednávanie aj z neho) ide na základe vyššie uvedeného o nepovolenú rýchlosť. Na základe vyššie uvedeného a pri zohľadnení aj miesta sídla splnomocnenkyne žalobkyne, vyžadujúceho si v rámci Bratislavy až po výjazd z mesta, resp. pri príjazde po vstupe doň predsa len merať istú cestu a touto stráviť istý čas bolo uplatnenie i priznanie náhrady za stratu času správnym.
Z uvedených dôvodov by tak bolo namieste potvrdenie rozsudku v napadnutej časti (podľa § 219 ods. 1 O. s. p.) nebyť nesprávnej formulácie výroku spočívajúcej v uvedení slovného spojenia „...je povinný zaplatiť...náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.970,08 eur a iné trovy konania v sume 434 eur, k rukám advokáta žalobkyne.“ namiesto správneho znenia“ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni... náhradu trov konania v sume 1.970,08 eur na trovách právneho zastúpenia a v sume 434 eur na iných trovách, všetko splnomocnenkyni žalobkyne do 3 dní.“. V zmysle ust. § 151 ods. 8 O. s. p. sa vo výroku o náhrade trov konania vyjadrujú osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania v prípade vzniku oboch takýchto druhov trov a o ten prípad tu u žalobkyne preukázateľne išlo z dôvodu priznania napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i tzv. zmeňujúcim uznesením odvolacieho súdu jednak trov pomenovaných zákonodarcom ako „trovy právneho zastúpenia“ a „iných trov konania“ účastníka oprávneného na náhradu. V zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd prvého stupňa však nesprávne uviedol platobné miesto náhrady trov konania v osobe advokáta, keď správne bolo treba uviesť platobné miesto náhrady trov v osobe splnomocnenkyne žalobkyne, keďže žalobkyňa nebola zastúpená advokátom vykonávajúcim samostatný výkon advokácie ale obchodnou spoločnosťou tzv. advokátskym spoločenstvom. Podľa § 160 ods. 1 vety prvej O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Pre nezistenie dôvodu pre určenie dlhšej lehoty odvolací súd určil zákonnú lehotu na plnenie.
Odvolací súd tak v záujme nápravy takéhoto pochybenia (čiastočne nesprávnej formulácie výroku rozsudku v napadnutej časti), pri nezistení žiadnej nesprávnosti v matematických operáciách súdu prvého stupňa, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania ako inak vecne správny podľa § 220 O. s. p. zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia.
Pri takomto výsledku odvolacieho konania to bola žalobkyňa, kto v ňom mal plný úspech (iba formálnou zmenou inak správneho rozhodnutia neutrpela) a bola to tak ona, komu vzniklo právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania (podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.). Táto účastníčka však nepodala návrh na priznanie jej náhrady, hoci ide o nutnú podmienku podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a preto odvolací súd o trovách konania rozhodol spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto svojho rozsudku.
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Ak povinnosti uložené rozsudkom súdu prvého stupňa v spojení s týmto uznesením nebudú splnené dobrovoľne v určenej lehote, možno sa ich splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.