Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-465-2014.pdf
PDF · 75.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/465/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky Q. B. rod. W. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. - O. č. XXX v súčasnosti bývajúcej v S. na Č. ul. č. XX proti odporcovi Q. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu v S.H. na W. ul. č. XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému W. B. nar. XX.X.XXXX zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach so sídlom na Staničnom námestí č. 9 v Košiciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 5.9.2014 č.k. 23P 158/2014-89 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na rozvod manželstva.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a jeho manželstvo s navrhovateľkou rozviedol. Uviedol, že manželstvo fungovalo riadne, s navrhovateľkou sa spoločne starali o chod domácnosti, navštevovali kultúrne a spoločenské podujatia, riadne sa starali aj o výchovu, výživu a všestranný rozvoj mal. W., ale po dvoch rokoch trvania manželstva ich spoločné city postupne začali chladnúť, čo sa prejavilo častými slovnými hádkami, vzájomnou nedôverou a nezhodami. Takto vzniknutý stav mal negatívny vplyv aj na ich intímny život, ktorý sa postupom času z ich vzťahu vytratil. Konštatoval, že ich manželstvo je v súčasnosti výlučne formálne a napriek snahe o obnovenie riadneho a harmonického spolužitia od jari 2013 sa začala prejavovať vzájomná žiarlivosť a nedôvera, citové vzťahy sa opäť zhoršili, často sa hádali a prestali spolu komunikovať, netrávili spolu voľný čas, preto sa v októbri 2013 odsťahoval do bytu svojej matky a v súčasnosti sa mu s priateľkou narodilo dieťa, v dôsledku čoho plánujú spoločnú domácnosť. V závere odvolania konštatoval, že manželstvo neplní svoje základné funkcie, pretože nevytvára vhodné výchovné prostredie pre maloleté dieťa, vzájomné vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, preto manželstvo ani v budúcnosti nemôže plniť svoj účel a obnovenie manželského spolužitia už nemožno očakávať.
Navrhovateľka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadrili.
Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že z ustanovení Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva a to, či manželstvo má význam pre účastníkov konania, a či môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a vyhodnotiť celkový postoj manželov k manželstvu a k výkonu práv a povinností založených uzavretím manželstva, ich vzájomný vzťah, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je odôvodnený, len ak sú splnené podmienky ustanovené v §-e 23 ods. 1 Zákona o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. akým spôsobom a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá, ktoré vyplývajú z čl. 1 a 4 základných zásad (Zákona o rodine) a z ust. §-ov 18 až 20 Zákona o rodine. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. Znamená to, že manželstvo možno rozviesť, iba keď je rozvod v tom ktorom prípade riešením zodpovedajúcim stanoveným hľadiskám na manželstvo a jeho zánik rozvodom. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Akékoľvek zľahčovanie alebo podceňovanie manželstva treba odmietnuť, preto manželstvo možno skončiť rozvodom iba vtedy, ak tento postup má svoje zákonné opodstatnenie. V tomto prejednávanom prípade je nesporné, že kríza v manželstve účastníkov konania vznikla v dôsledku porušenia zásady vernosti odporcom, ktorá skutočnosť sama osebe nie je dôvodom pre rozvod manželstva. Je potrebné zdôrazniť, že obidvaja manželia majú k mal. W., ktorý sa narodil z ich manželstva, je v útlom veku, hlboký citový vzťah a ako obidvaja uviedli, vzhľadom na ich rovnocennú participáciu na starostlivosti o neho, tento doposiaľ nepostrehol rozvrat manželstva jeho rodičov, preto odvolací súd poukazuje na ust. §-u 100 ods. 2 O.s.p., v ktorom je vyjadrený záujem celej spoločnosti na zachovaní rodiny založenej manželstvom, ako miesta vzniku života, formovania osobnosti a charakteru človeka a osvojovania si základných životných hodnôt, čomu má napomáhať aj súd pri rozhodovaní o rozvode. V tejto právnej veci je potrebné trvať na zachovaní manželstva, pretože iba krátkodobo neplní jednu zo svojich základných funkcií, t.j. že manželia krátku dobu spolu nežijú, ale so zreteľom na ich snahu o obnovenie manželského spolužitia a hlboký citový vzťah k mal. W. možno očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov účastníkov konania a obnovenie manželského spolužitia na základe zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, pretože v priebehu konania o rozvod manželstva je správanie manželov jedným z ukazovateľov intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu ich vzťahov. Odvolací súd v súlade s §-om 219 ods. 2 O.s.p. považuje za potrebné tiež konštatovať, že účelom manželstva je plnenie jeho základných funkcií a to funkcie biologickej spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a riadnej výchovy detí, funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú a funkcie hospodárskej, t.j. že obaja manželia sa starajú o uspokojenie potrieb rodiny založenej manželstvom a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Skutočnosť, že rozvod manželstva účastníkov konania nie je riešením ich manželskej krízy nepochybne vyplýva aj z toho, že ich manželstvo plní minimálne dve funkcie, t.j. výchovnú, pretože sa spoločne starajú o mal. W. a biologickú, pretože obnovili aj svoj intímny život, v dôsledku čoho je možno uzavrieť, že ich prechodný a krátkodobý nesúlad spôsobený výlučne neverou odporcu nemôže byť dôvodom na rozvod ich manželstva. Snaha o reparáciu narušených vzťahov medzi účastníkmi konania dáva záruky pre možnosť ďalšieho plnenia spoločenského účelu manželstva. Na základe uvedených úvah odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že skončenie manželstva účastníkov konania rozvodom nemá svoje zákonné opodstatnenie, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa §-
u 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.