Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Co-108-2014.pdf
PDF · 81.35 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/108/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu V. V., nar. X.X.XXXX, bytom K. č. XX, XXX XX N. Y., občan SR, zastúpený JUDr. Rudolfom Demjanom, advokátom AK so sídlom Farbiarska 47/9, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č. XX, XXX XX N. Y., občianka SR, zastúpená splnomocneným zástupcom Z.. Z. H., XXX XX H. XX, v konaní o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C 15/2013-121 zo dňa 10. 4. 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku I.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol návrh žalobcu na určenie, že na pozemku parc. KN-C č. 4108/1, zapísanom na LV č. XXXX, ktorého vlastníčkou je žalovaná, zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí - kanalizačnej prípojky z rodinného domu č. XX žalobcu do verejnej kanalizácie, vytýčenej v nákrese z katastrálnej mapy v prospech žalobcu bez náhrady. Nárok žalobcu na určenie, že na pozemku, parc. č. KN-C 4108/1, ktorého vlastníkom je žalovaná sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve prístupovej cesty o šírke 2 bm a dĺžke cca 20 bm pre osobné vozidlo do garáže umiestnenej v rodinnom dome č. XX v prospech žalobcu - vlastníka nehnuteľností - rodinného domu postaveného na pozemku, parc. KN č. 4109 vylúčil na samostatné konanie, kde rozhodne aj o trovách tohto konania.
V rozhodnutí súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení vecné bremená sú vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v prospech niekoho iného povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecnoprávny charakter vecných bremien spočíva v tom, že táto povinnosť (obmedzenie) vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom tejto nehnuteľností na ďalších jej nadobúdateľov. Vecné bremená sa musia vykonávať šetrne tak, aby čo najmenej obmedzovali výkon vlastníckeho práva. Obsah oprávnenia subjektu oprávneného z vecného bremena môže mať rozmanitý obsah. Hovoríme o právach zodpovedajúcich vecnému bremenu. Vecné bremená môžu vznikať, resp. práva zodpovedajúce vecným bremenám možno nadobúdať iba taxatívne vypočítanými spôsobmi a to: písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, súdom schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím príslušného orgánu, priamo zo zákona a vydržaním. Súd môže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v troch prípadoch a to: pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby a ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. V ostatných prípadoch nemôže súd svojím rozsudkom zriadiť vecné bremeno, a to
ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom na jeho riešenie. Súdu neprislúcha teda zriadiť vecné bremeno ani v tých prípadoch, keď to vyžaduje verejný záujem. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia inžinierskych sietí - kanalizačnej prípojky z rodinného domu žalobcu do verejnej kanalizácie, podľa nákresu žalobcu nie je možné vyhovieť. Ako bolo vyššie uvedené súd môže svojim rozhodnutím zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu len v troch prípadoch a to pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby a pri zriadení prístupu vlastníkovi stavby. Zriadenie vecného bremena - uložením inžinierskych sietí - kanalizačnej prípojky nepatrí medzi prípady v ktorých by zákon dal oprávnenie súdu na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Je treba zdôrazniť, že vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že existuje riešenie prinajmenšom menej obmedzujúce vlastníka pozemku, ako to navrhuje žalobca, t.j. napojenie sa do verejnej kanalizácie prekopaním pozemku žalovanej od rodinného domu žalobcu k 4. stĺpiku plota pri miestnej komunikácii a následne napojenie sa do šachty č. XX alebo aj do šachty č. XX. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa návrh žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal určenia, že na pozemku parc. KN-C č. 4108/1, zapísanom na LV č. XXXX, ktorého vlastníčkou je žalovaná, zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí - kanalizačnej prípojky z rodinného domu č. XX žalobcu do verejnej kanalizácie, vytýčenej v nákrese z katastrálnej mapy v prospech žalobcu bez náhrady, zamietol.
Druhým nárokom žalobca žiadal určiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúceho v práve prístupovej cesty pre osobné vozidlo do garáže umiestnenej v rodinnom dome cez pozemok žalovanej par. KN-C 4108/1. Ohliadkou na mieste samom súd prvého stupňa zistil, že žalobca má prístup ku svojej garáži len cez pozemok žalovanej. Na rozhodnutie o tejto otázke bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie (nie je vylúčené znalecké skúmanie). Ak sa zriaďuje vecné bremeno iba k časti pozemku, vyznačí sa táto časť pozemku na geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou listiny o právnom nároku, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu podlieha aj zápisu do katastra nehnuteľností, v zmysle zákona o katastri nehnuteľností prílohou k zápisu takéhoto práva je geometrický plán. Na základe uvedeného súd prvého stupňa v zmysle § 112 ods. 2 O.s.p. konanie o tomto nároku žalobcu vylúčil na samostatné konanie, kde rozhodne aj o trovách tohto konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného uviedol, že v návrhu na zriadenie vecného bremena opísal celú chronológiu jeho snáh o umožnenie uloženia odpadového potrubia cez pozemok žalovanej, nakoľko si bol vedomý, že v tomto prípade najvhodnejším riešením je vzájomné dohodnutie bez zriadenia vecného bremena, teda uzatvorením mimosúdneho zmieru. V konaní pred Okresným súdom Stará Ľubovňa bolo preukázané, že iná možnosť uloženia odpadového potrubia od rodinného domu neprichádza do úvahy, keďže rodinný dom je dispozične riešený tak, že je umiestnený na svahovitom teréne so sklonom viac ako 9 stupňov v smere pozemku žalovanej. To znamená, že ak chce žalobca napojiť odpad do verejnej stoky, nemá inú možnosť, ako použiť priľahlý pozemok žalovanej. Preto riešenia, ktoré boli ponúkané žalovanou, neboli vhodné hlavne pre ich nerealizovateľnosť z dôvodu protispádu, resp. bolo aj také, pri ktorom sa dokonca uvažovalo, aby sa splaškový odpad do verejnej kanalizačnej stoky prečerpával za použitia elektrického čerpadla. V priebehu konania boli medzi účastníkmi uskutočnené mnohopočetné vzájomné stretnutia a osobné rokovania za účelom dosiahnutia zmieru, predovšetkým sa tieto stretnutia konali z iniciatívy žalobcu a hlavne z dôvodu toho, že každé iné riešenie, ako dosiahnutie vzájomnej zhody, si vyžiada nemalé finančné náklady (vyhotovenia GO-plánu, dĺžka trasy na uloženie potrubia a ostatné s tým súvisiace výdavky, vrátane časového oddialenia samotnej realizácie napojenia do verejnej kanalizačnej stoky. Ďalej odvolateľ v odvolaní uviedol, že súd v rozhodnutí uviedol, že Mesto Stará Ľubovňa súhlasilo s prekopaním miestnej komunikácie, avšak neuviedol dôležitú skutočnosť, že toto stanovisko bolo podmienené doložením súhlasného vyjadrenia prevádzkovateľa verejnej kanalizácie, ktorým je Podtatranská vodárenská spoločnosť. Pritom je nutné zdôrazniť, že táto spoločnosť požadovaný súhlas k priamemu napojeniu nevydá, nakoľko za účelom napojenia rodinného domu č. XX bola zriadená napájacia šachta DN 400 č. 27 pre žalobcu a napájacia šachta DN 400 č. 26, ktorú si pre prípadnú budúcu potrebu dala zriadiť žalovaná. Z tohto pohľadu potvrdenie Mesta Stará Ľubovňa je zrejme účelové a nemožno ho považovať za relevantný doklad pre možné riešenie. Podstatným momentom pre posúdenie reálnosti je skutočnosť, že napájacie šachty č. XX a XX boli zriadené oficiálne z rozhodnutia ako investora, tak aj prevádzkovateľa verejnej stoky, financovanie v rámci schváleného projektu z eurofondov a práce na zriaďovaní prípojok na verejnú stoku v tejto miestnej časti riadne ukončené
v roku 2012, bez možnosti zriaďovania ďalších napájacích šácht. V súvislosti s argumentáciou o nemožnosti rozhodnutím zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu poznamenal, že v súčasnosti platný Občiansky zákonník bol v mnohom prekonaný, čo si táto situácia vyžaduje rekodifikáciu a v Českej republike je oblasť práva upravená komplexnejšie. Ďalej v odvolaní uviedol, že okresný súd pochybil pri hodnotení ako žalobcom predložených písomných dôkazov, tak aj v nedostatočnom rozsahu vyhodnotil dokazovanie výsluchom prizvaných svedkov na obhliadnu dňa 27. 11. 2013 na mieste samom, kde vo svojom rozhodnutí iba vo všeobecnej rovine poukázal na ich vypočutie, bez náležitej argumentácie s poukazom na ich konkrétne vyjadrenia. Potvrdením pochybenia súdu pri hodnotení dôkazov je jeho konštatovanie v rozhodnutí, kde sa uvádza, že existuje menej obmedzujúce riešenie pre vlastníka pozemku, ako to, ktoré navrhuje žalobca v pôvodnom žalobnom návrhu, a to je riešenie napojenia sa na verejnú kanalizáciu uložením odpadového potrubia na pozemku odporkyne v trase od domu žalobcu k 4 stĺpiku plota pri miestnej komunikácii a následne napojenie do šachty č. XX, resp. č. XX. To znamená, že táto konštatácia súdu je úplne totožná so stanoviskom žalobcu zo dňa 29. 11. 2013, ktoré bolo doložené do súdneho spisu a následne k tomu vyhotovený písomný návrh na mimosúdne doriešenie zo dňa 6. 12. 2013, ktoré takisto bolo doloženého do súdneho spisu a rovnako bolo osobne odovzdané na posúdenie a podpisu žalovanej. Pre toto negatívne hodnotenie súdu v rozhodnutí považuje odvolateľ za absolútne nepochopenie a nedorozumenie na pojednávaní dňa 20. 3. 2014, nakoľko žalobca sa s takýmto riešením stotožnil, čoho dôkazom je jeho písomné súhlasné stanovisko s ponukou žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené je odvolateľ toho názoru, že prvostupňový súd na podklade dôkazov vykonaných v konaní mal dostatočne preukázané splnenie podmienok na potvrdenie zhodného dohodnutia o mimosúdnom doriešení uloženia odpadového potrubia z domu č. XX do napájacej šachty pred zaústením do verejnej kanalizačnej stoky. Rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci, čím je daný dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci správne rozhodol, pričom na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania.
Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v ostatnom odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd len dodáva, že súdy prichádzajú so vznikom vecných bremien do styku prevažne v spojitosti so zriadením vecných bremien a v spojitosti s výkonom práva vydržaním. Rozhodnutím oprávneného orgánu vzniká vecné bremeno v prípadoch, v ktorých právny predpis zveruje určitému orgánu oprávnenie zriadiť vecné bremeno. Súdom je takéto právo zverené vo dvoch prípadoch:
a) v súvislosti s rozhodovaní súdu o návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
b) v prípade rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe (R 37/1985).
Ani jeden z uvedených prípadov sa netýka žalobcu, pretože žalobca žalobou sleduje cieľ vybudovanie novej kanalizačnej prípojky k svojmu rodinnému domu.
Za situácie, ak námietky odvolateľa sú neopodstatnené, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. potvrdil (§ 219 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.