Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sd-191-2014.pdf
PDF · 102.82 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sd/191/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: G. G., L. XX, X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 05. 2014.
Krajský súd nepriznáva odporkyni náhradu trov konania.
Trovy znaleckého dokazovania znáša štát.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozhodnutím uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku odporkyňa zvýšila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 04. 04. 2014 na 317,50 eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 04. 04. 2014 je 70 %. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe zo 04. 04. 2014. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zsp. Nárok na invalidný dôchodok navrhovateľovi vznikol dňa 19. 02. 2013. Spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím mu bol podrobne vysvetlený v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX (poznámka nesprávne uvedené č. XXX XXX XXXX) zo dňa 24. 04. 2013. Na základe novo určenej 70 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mu bola vypočítaná suma invalidného dôchodku 313,- eur mesačne s tým, že k tejto sume patrí zvýšenie 4,50 eur mesačne, ktorá patrila k doteraz vyplácanému invalidnému dôchodku podľa § 82 a § 293ce zsp. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj Lekárska správa z 04. 04. 2014, ktorá tvorí prílohu rozhodnutia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, nakoľko pôvodný lekársky posudok, ktorým bol ohodnotený jeho zdravotný stav dňa 04. 04. 2014, bol vo výmere miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Nakoľko sa jeho zdravotný stav radikálne zhoršil počas posledných dvoch rokov, aj po odbornom liečení, v dôsledku čoho nemôže vykonávať svoju prácu pre skrátenie nohy 8 cm, znehybnenie kĺbu a skrivenie chrbtice, iba za podpory užívania silných liekov a to len maximálne dobu dvoch týždňov. Žiadal preto o opätovné prehodnotenie zdravotného stavu a doložil nové dôkazné prostriedky o zdravotnom stave.
Navrhovateľ na ústnych pojednávaniach zotrval na podanom odvolaní. Nesúhlasil s tým, že posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Nitre mu dňa 04. 04. 2014 určil pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - postihnutie chrbtice s poruchou funkcie ťažkého stupňa 65 % a pre ostatné choroby 10 %. To znamená, že mu určil 75 %, čo sa neskôr zmenilo tak, že za najťažšiu chorobu posudkoví lekári považujú stuhnutie jedného bedrového kĺbu so 60 % a pre ostatné choroby mu určili 10 %. S takýmto postupom nesúhlasí. Súdu predložil rozhodnutie zo dňa 12. 03. 1976, ktorým preukázal, že čiastočný invalidný dôchodok mal priznaný už od 02. 12. 1975. Zdôraznil, že už dva roky je práceneschopný, nemocenské dávky nedostáva. Žiadal priznať vyšší invalidný dôchodok, pričom poukázal aj na nesúhlas so závermi znaleckého posudku, ktorý mu bol doručený. Svoj nesúhlas so znaleckým posudkom pojal do písomného vyjadrenia (č. l. 46), kde uviedol, že pri posúdení zdravotného stavu nie sú zahrnuté jeho ostatné choroby a to: posudok TBC, 40 rokov ako ŽTP a čiastočný invalidný dôchodca, statika pri 8 cm skrátení nohy a poškodenie chrbtice, v každej lekárskej správe sa píše o zhoršenom zdravotnom stave. Toto premietol posudkový lekár MUDr. Berec do prvého rozhodnutia na 75 %. Jediný nepodľahol paragrafom a tlaku Sociálnej poisťovne a riadil sa lekárskou etikou. Ďalej mal výhrady proti rozsahu pohybu z dôvodu, že keď je stuhnutie kĺbu 100 %, čiže pohyblivosť 0, nemôže mať žiadne odchýlky. Zdôraznil, že sa nesprávne posudzuje státie na ľavej nohe viac ako 2 minúty, čo nie je uvedené v žiadnom posudku a ani to, či a ako môže stáť na nohe skrátenej o 8 cm, nehybnom kĺbe a krivej chrbtici. V neposlednom rade poukázal na rozdielnosť posúdení jeho chorôb a určení pôvodne 75 %, čiže plná invalidita a potom 70 % dvomi rozhodnutiami z toho istého dňa, t. j. zo dňa 04. 04. 2014. Tvrdil, že sú tak porušené jeho základné práva v Európskej únii. Trval na zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia a na vrátení veci správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Odporkyňa navrhla odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na závery posudkových lekárov sociálneho poistenia a na závery znaleckého posudku.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne podľa § 250 l OSP a nasl. a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom.
Podľa § 73 ods. 2 zsp, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Podľa § 112 ods. 4 zsp, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
Podľa § 82 ods. 3 zsp, na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
Z obsahu posudkového spisu odporkyne, ktorý bol súčasťou súdneho spisu bolo náležite za preukázané, že žiadosťou spísanou dňa 14. 03. 2014 navrhovateľ požiadal o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, nakoľko sa mu zhoršil zdravotný stav. K žiadosti navrhovateľ doložil lekárske nálezy. Prvé posúdenie zdravotného stavu sa uskutočnilo dňa 04. 04. 2014. Navrhovateľovi sa predstavili zástupcovia pobočky Sociálnej poisťovne pobočka Nitra. Po overení jeho totožnosti ho poučili o posúdení zdravotného stavu na účely zvýšenia sumy invalidného dôchodku podľa § 71 ods. 1 zsp. Zistili pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenia, liečbu a subjektívne ťažkosti žiadateľa o invalidný dôchodok. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli lekárske vyšetrenia: ortopedické z 04. 03. 2014 a neurologické z 13. 03. 2014. Posudkový lekár na základe uvedených podkladov zo zdravotnej dokumentácie, vyjadrení žiadateľa a vlastného vyšetrenia navrhovateľovi oznámil, že ho uznáva naďalej za invalidného s vyššou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri poslednom posudzovaní zdravotného stavu, lebo došlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Súčasne mu oznámil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 5, písm. c/ prílohy č. 4 k zsp - ostatné postihnutia chrbtice (vrodené alebo získané deformácie) s poruchou funkcie ťažkého stupňa. Tejto chorobe určil 65 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pre ostatné ochorenia určil 10 % mieru. Dátum zmeny stupňa invalidity určil na 04. 04. 2014.
Z druhej lekárskej správy z toho istého dňa, t. j. 04. 04. 2014, na čo poukazoval aj sám navrhovateľ, súd zistil, že ten istý posudkový lekár sociálneho poistenia v tejto druhej lekárskej správe určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie - stuhnutie jedného bedrového kĺbu v nepriaznivom postavení kapitola XV, oddiel G, položka 40 - 60 % mieru a pre ostatné zdravotné postihnutia ďalšiu 10 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 04. 04. 2014.
Proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 05. 05. 2014 o zvýšení sumy invalidného dôchodku na základe 70 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 04. 04. 2014 podal navrhovateľ odvolanie.
Na základe podaného odvolania zdravotný stav navrhovateľa opakovane posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Nitre dňa 01. 01. 2014 so záverom, že rozhodujúce zdravotné postihnutie treba zaradiť do kapitoly XV, oddiel G, položka 40 a určiť 60 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pre ostatné zdravotné postihnutie určiť ďalších 10 %. S týmto posudkovým záverom sa stotožnil aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Nitre dňa 12. 08. 2014, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie tiež určil ankylózu ľavej coxy po špecifickej coxitíde kapitola XV, oddiel G, položka 40 a určil jej 60 % a pre ostatné zdravotné postihnutia túto zvýšil o 10 %. V posudku uviedol, že odbornými vyšetreniami, ako aj vlastným vyšetrením u posudkového lekára bolo preukázané zhoršenie zdravotného stavu menovaného. V dôsledku ankylózy ľavého bedrového zhybu a skrátenia ľavej dolnej končatiny o 8 cm došlo ku kompenzačnej skolioze Th-L chrbtice, čo spôsobuje výrazné bolesti a obmedzenie hybnosti. Zdravotnému stavu v čase jeho posudzovania (12. 08. 2014) prislúcha 60 + 10 % miera na ostatné zdravotné poruchy - skrátenie ľavej dolnej končatiny a kompenzačná skolioza Th-L.
Z dôvodu, že navrhovateľ opakovane poukazoval na lekársku správu posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Nitra zo dňa 04. 04. 2014, ktorou mu bola určená pre rozhodujúce zdravotné postihnutie kapitola XV, oddiel E, položka 5, písm. c/ - ostatné postihnutia chrbtice s poruchou funkcie ťažkého stupňa 65 % s tým, že pre ostatné choroby mu bola určená ďalšia 10 % miera a opakovane nesúhlasil so zmenou určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a tým aj percentuálnej miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť, uznesením č. k. 19Sd/191/2014-22 zo dňa 09. 12. 2014 súd pribral do konania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia. Znalcovi súd uložil, aby vypracoval znalecký posudok po oboznámení sa s lekárskymi správami a nálezmi z odborných vyšetrení navrhovateľa, prípadne na základe vlastného vyšetrenia a vyhotovil tak znalecký posudok, v ktorom zodpovie na otázku, či za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa vzhľadom na ním predložené správy z odborných vyšetrení je treba považovať ostatné postihnutia chrbtice (vrodené alebo získané deformácie) s poruchou funkcie podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 5 prílohy č. 4 k zsp alebo stuhnutie jedného bedrového kĺbu v nepriaznivom postavení podľa kapitoly XV, oddiel G, položka 40 prílohy č. 4 k zsp. Znalec MUDr. Ľuboš Klement vypracoval dňa 17. 02. 2015 znalecký posudok č. 8/2015, v ktorom zodpovedal na súdom položené otázky. Uviedol, že posudzovať navrhovateľa podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 5, písm. c/ teda ostatné postihnutia chrbtice (vrodené alebo získané deformácie) s poruchou funkcie ťažkého stupňa by bolo mylné, pretože v tomto bode sa uvádza, že ťažký stupeň znamená napr. stuhnutie viacerých stavcov chrbtice, k čomu u navrhovateľa nedošlo, čo znalec zistil aj preštudovaním dokumentácie navrhovateľa a navrhovateľa osobne klinicky aj rtg dňa 12. 02. 2015 na jeho ľavý bedrový kĺb a celú chrbticu vyšetril. Žiadnym vyšetrení nezistil taký stav, ktorý by sa dal nazvať stuhnutie viacerých stavcov chrbtice, takže v tomto bode navrhovateľ podmienku, aby sa podľa tohto oddielu E pod položkou 5 mohol byť posúdený, nesplnil. Ďalej možným ťažkým postihnutím chrbtice, či vrodeným, či získaným podľa písm. c/ je uvedené používanie trupovej ortézy, ktorá zahŕňa 3 časti chrbtice, čo znamená, že navrhovateľ by musel nosiť na poškodenie jeho chrbtice akéhokoľvek charakteru nejakú ortézu resp. korzet a tento korzet by mal fixovať až 3 úseky chrbtice, teda krčnú , hrudnú a krížové, čo sa opäť nestalo, čo taktiež nebolo potvrdené ani jediným odporučením liečby v jeho kompletnej zdravotnej dokumentácie. Dokonca aj navrhovateľ u znalca takýto fakt negoval a aj po znaleckom klinickom a rtg. vyšetrení nie je takýto korzet k ťažkostiam, aké udáva navrhovateľ v tomto období indikovaný a nutný. Ďalšou podmienkou, aby navrhovateľ mohol byť posudzovaný ako pacient s ťažkým postihnutím chrbtice, teda podľa písm. c/ položky 5 oddielu E je to, že by musel mať extrémnu skoliozu s otočným sklzom, teda zakrivenie jeho chrbtice kdekoľvek a toto zakrivenie by muselo dosiahnuť minimálne 40
- 75 stupňov, pretože takéto zakrivenie sa uvádza v bode 5 tejto istej položky a pomenováva sa ako postihnutie stredného stupňa, kde percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je určená
od 35 - 45 %. V preštudovanej zdravotnej dokumentácii navrhovateľa a aj znaleckým a klinickým vyšetrením u znalca dňa 12. 02. 2015 sa zistilo, že navrhovateľ trpí naozaj skoliozou chrbtice, t. j. zakrivením krížovej a hrudnej chrbtice ako kompenzačného mechanizmu skrátenia jeho ľavej dolnej končatiny pre stuhnutie jeho ľavého bedrového kĺbu v nepriaznivom postavení. Skolioza v medicínskej praxi je nezdravé zakrivenie chrbtice v rovine idúcej súbežne s rovinou čela poškodených, lebo v tomto smere a priestore by mala byť chrbtica úplne rovná. Navrhovateľ naozaj má v tomto smere chrbticu krivú a bolo zistené, že primárna krivka, t. j. väčšie a rozsiahlejšie zakrivenie je v oblasti krížovej chrbtice, čo je potvrdené aj z odborného nálezu od MUDr. Regíny Poništovej. Podľa nameraných hodnôt sa ale stupeň zakrivenia chrbtice navrhovateľa nedá posudzovať ako ťažké postihnutie, čo vyjadrujú aj neurologické vyšetrenia. Znalec preto v znaleckom posudku potvrdil, že posudzovaný navrhovateľ nemohol byť správne, nestranne a zároveň podľa oddielu E, položka 5, písm. c/ posúdený, lebo ostatným postihnutím chrbtice (či vrodenou alebo získanou deformitou) s poruchou funkcie ťažkého stupňa netrpel a netrpí. Trpí ťažkosťami chrbtice od krčnej, hrudnej a krížovej, avšak charakteru ľahkého až stredne ťažkého, čo bolo posúdené zákonnou normou. Preto v posúdení zdravotného stavu podľa kapitoly XV, oddiel E položka 5, písm. c/ došlo k omylu, čo Sociálna poisťovňa v ten istý deň aj napravila a vydala nový posudok. Iné závažné skutočnosti pri znaleckom dokazovaní znalec nezistil.
Navrhovateľ v podanom písomnom vyjadrení zo dňa 13. 03. 2015 k znaleckému posudku naďalej trval na nesprávnom posúdení rozhodujúceho zdravotného postihnutia a trval na jeho posúdení podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. c/ prílohy č. 4 k zsp. Na týchto tvrdeniach zotrval aj na súdnom pojednávaní dňa 28. 04. 2015 a žiadal odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne ústredie v lekárskej správe z 23. 03. 2015 sa s vyjadrením znalca v znaleckom posudku v plnom rozsahu stotožnil.
Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia odporkyne pri zvýšení sumy invalidného dôchodku navrhovateľa od 04. 04. 2014.
Podľa § 112 ods. 4 zsp, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
V právnej veci navrhovateľa, ktorý podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým mu bola zvýšená suma invalidného dôchodku od 04. 04. 2014 na základe 60 + 10 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 04. 04. 2014 mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Nitra dňa 04. 04. 2014 najprv určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie chorobu zaradenú do kapitoly XV, oddiel E, položka 5, prílohy č. 4 k zsp - ostatné postihnutia chrbtice (vrodené alebo získané deformácie) s poruchou funkcie. Tejto chorobe určil 65 % mieru a za iné zdravotné postihnutia považoval chorobu zaradenú do kapitoly XV, oddiel G, položka 40 prílohy č. 4 k zsp a určil jej 10 % mieru poklesu. Spolu tak určil 75 % mieru. V ten istý deň ten istý posudkový lekár sociálneho poistenie posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa zmenil tak, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil stuhnutie jedného bedrového kĺbu v nepriaznivom postavení kapitola XV, oddiel G, položka 40 a určil jej 60 % mieru a pre ostatné zdravotné postihnutia túto zvýšil o 10 % podľa § 71 ods. 8 zsp.
Na základe navrhovateľom podaného odvolania proti rozhodnutiu odporkyne, ktorým mu bol zvýšený invalidný dôchodok na základe 70 % miery, posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na posúdení, v zmysle ktorého za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa treba považovať ankylózu ľavej coxy po špecifickej coxitíde podľa kapitoly XV, oddiel G položka 40 so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Medzi účastníkmi konania zostalo sporné, ktorú chorobu treba považovať za rozhodujúce zdravotné postihnutie.
Pre odstránenie rozporov medzi tvrdeniami účastníkov konania súd nariadil znalecké dokazovanie. Znalec v predloženom znaleckom posudku, ku ktorému sa vyjadrili obaja účastníci konania, zdôvodnil medicínsku otázku určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia u navrhovateľa a uviedol, že posudzovať navrhovateľa podľa kapitoly XV, oddiel E, pod položkou 5, písm. c/ prílohy č. 4 k zsp ako ostatné postihnutia chrbtice (vrodené alebo získané deformácie) s poruchou funkcie ťažkého
stupňa by bolo mylné. V zdravotnej dokumentácii navrhovateľa, po klinickom aj rtg vyšetrení dňa 12. 02. 2015 znalec zistil, že nenašiel ani v dokumentácii, ani v osobnom klinickom ani rtg vyšetrení navrhovateľa taký stav, ktorý by sa dal nazvať stuhnutie viacerých stavcov chrbtice. Navrhovateľ tak nesplnil podmienku posúdenia podľa oddielu E, položka 5, prílohy č. 4 k zsp a to napriek tomu, že navrhovateľ trpí ťažkosťami aj od chrbtice krčnej, hrudnej a krížovej, čo bolo potvrdené jeho zdravotnou dokumentáciou a osobným vyšetrením i znalcom, avšak len charakteru ľahkého až stredne ťažkého, čo by bolo posúdené inou zákonnou normou a pravdepodobne by nedosiahol percentuálnu mieru poklesu jeho zárobkovej schopnosti tak vysokú eventuálne vyššiu ako hodnotenie jeho rozhodujúceho ochorenia akým je stuhnutie jeho ľavého bedrového kĺbu v nepriaznivom postavení. Ochorenie chrbtice krčnej, hrudnej a krížovej, ktoré bolo potvrdené zdravotnou dokumentáciou a osobným vyšetrením znalcom, je charakteru ľahkého až stredne ťažkého. Naviac ochorenie vzniklo pravdepodobne na sekundárnom, teda až druhotnom podklade, teda až po jeho ochorení rozhodujúcom, čím je stuhnutie jeho bedrového kĺbu vľavo, teda v období 10 - 15 rokov späť. Toto ochorenie je možné posudkovo uznať ako ochorenie, ktoré nie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím. V postupe posudkového lekára, ktorý posudzoval navrhovateľa dňa 04. 04. 2014 a ktorý mu priznal za rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 5 písm. c/ nepostupoval podľa zákona a došlo k omylu, ktorý síce Sociálna poisťovňa v ten istý deň aj napravila, teda posudzovala už správne a vydala nový posudok, ale navrhovateľovi nedostatočne vysvetlila, prečo sa tak stalo s odôvodnením a odvolaním sa jednak na zákon a jednak na jeho súčasný zdravotný stav tak, ako je uvedené v znaleckom posudku. Tieto skutočnosti znalec navrhovateľovi vysvetlil.
Napriek tomu, že navrhovateľ so závermi znaleckého posudku nesúhlasil, jeho odvolacím námietkam a námietkam uvedeným vo vyjadrení k znaleckému posudku súd vyhodnotil ako nezákonné a neopodstatnené. Zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený nielen posudkovými lekármi sociálneho poistenia, ale aj nezávislým znalcom, ktorého súd pribral do konania a ktorý vypracoval znalecký posudok, v ktorom náležitým spôsobom odôvodnil, prečo je potrebné z medicínskeho pohľadu za rozhodujúce zdravotné postihnutie považovať stav zaradený do kapitoly XV, oddiel G, položka 40 prílohy č. 4 k zsp. Námietky navrhovateľa tak súd vyhodnotil ako neopodstatnené.
Vykonaným dokazovaním tak súd dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 05. 2014 je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 246c OSP tak, že odporkyni, ktorá mala podľa výsledku tohto konania úspech, náhradu trov konania nepriznal, lebo odporkyni žiadne trovy konania nevznikli.
V súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku vznikli trovy konania v sume 390,36 eura. Odmenu za vypracovanie znaleckého posudku č. 8/2015 zo dňa 17. 02. 2015 súd uhradil znalcovi z rozpočtových prostriedkov súdu na základe právoplatného uznesenia č. k. 19Sd/191/2014-39 zo dňa 26. 02. 2015.
Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zníženie rozsahu, prípadne vylúčenie povinnosti účastníka konania nahradiť trovy štátu, je viazané na splnenie predpokladu pre oslobodenie od súdnych poplatkov, nie na oslobodenie od súdnych poplatkov v predmetnej veci.
Predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku upravuje ustanovenie § 138 ods. 1 OSP.
Podľa §138 ods. 1 veta prvá OSP, na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Z dôvodu, že navrhovateľ v tomto súdnom konaní úspešný nebol a súdne konanie o opravnom prostriedku navrhovateľa podľa § 250l a nasl. OSP je oslobodené od poplatkovej povinnosti, súd rozhodol tak, že trovy znaleckého dokazovania bude znášať štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).