Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-37-2022.pdf
PDF · 77.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12C/37/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobcu: Slovenská republika, v menej ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 001 518 66, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, D., o zaplatenie 99,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 99,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 99,- eur od 24.10.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (ďalej len „súd“) dňa 11.5.2022 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie mu sumy 99,- eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 24.10.2020 do zaplatenia na tom základe, že žalovanému bola dňa 23.9.2020 vystavená faktúra č. 6060081671 na sumu vo výške 104,- eur s dátumom splatnosti do 23.10.2020, za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Školský internát Medická, Košice od 8.4.2020 do 16.4.2020. Žalovaný z pohľadávky v lehote splatnosti faktúry uhradil sumu 5,- eur dňa 20.10.2020, zostatok pohľadávky neuhradil v lehote splatnosti ani po zaslaní výzvy na zaplatenie, dostal sa tým do omeškania, a preto žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zostávajúcu sumu a aj na zaplatenie úrokov z omeškania. Poukázal na ust. § 58 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenie izolácie v karanténnom zariadení. Stravu by si žalovaný potreboval zabezpečiť aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil.
2. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, inú adresu pobytu v predmetnom registri žalovaný evidovanú nemá, vykonaným šetrením nebol zistený skutočný pobyt žalovaného, preto súd doručoval žalovanému žalobu zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a ďalšie písomnosti na adresu jeho pobytu evidovanú v Registri obyvateľov SR (§ 116 ods. 1 až 3 a § 106 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 4. Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.11.2022. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením faktúry vystavenej dňa 23.9.2020 č. 6060081671 vo výške 104,- eur, výzvy na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 4.12.2020 a výzvy na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 8.2.2022, na základe ktorých mal súd preukázané skutkové tvrdenia žalobcu. 6. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“) náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. 7. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Správca je povinný nakladať s pohľadávkou štátu podľa tohto zákona, využívať všetky právne prostriedky na jej vymoženie a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu. Správca je povinný uplatňovať pohľadávku štátu riadne a včas, najmä oznamovať dlžníkovi písomnou výzvou na úhradu, že eviduje voči nemu splatnú pohľadávku štátu a upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky štátu. 8. Podľa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 4.4.2020 z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.3.2020 dňom 12.3.2020 a pandémie ochorenia COVID-19 vyhlásenej dňa 11.3.2020 všetky osoby, ktoré od 6. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti. 9. Keďže v posudzovanom prípade je nesporné, že žalovanému bola v období od 8.4.2020 do 16.4.2020 nariadená izolácia v štátom určenom karanténnom zariadení, počas ktorej v tomto období mu bola poskytnutá strava, súd podľa citovaného ust. § 58 ods. 2 zák. č. 55/2007 Z. z. žalovaného zaviazal na úhradu sumy 99,- eur predstavujúcej náklady za stravu poskytnutú počas nariadenej štátnej karantény podľa faktúry na sumu 104,- eur po odpočítaní úhrady vykonanej žalovaným dňa 20.10.2020 vo výške 5,- eur. 10. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Obč. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak dlžník je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania ak nie je povinný platiť podľa tohto zákona poplatok z omeškania. 11. Podľa § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2015 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 12. Žalovaného, ktorý sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry (splatnosť faktúry bola dňa 23.10.2020), súd zaviazal zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 99,- eur odo dňa 24.10.2020 do zaplatenia, tak ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku. 13. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 14. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Žalobca si však náhradu trov konania neuplatnil, podľa obsahu spisu mu žiadne trovy nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice – okolie (§ 355 ods. 1 CSP, § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).