Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/49/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu SLOVTRANSAVTO s.r.o., Vihorlatská 6375, Michalovce, IČO: 45 251 622, práv. zast. JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, proti žalovanému WE Trade s. r. o., Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 48 050 288, práv. zast. HKP Legal, s.r.o., Križkova 9, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 7.194,- EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -300 zo dňa 8.6.2020 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -300 zo dňa 8.6.2020 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného uhradenia žalovanej istiny titulom neuhradenia faktúr za vykonané prepravy. Žalovaný uviedol, že žalobca pre neho vykonal prepravy v žalovanom rozsahu. Z dôvodu, že žalovanému vznikla v príčinnej súvislosti s vykonávaním prepravy žalobcom škoda, žalovaný si uplatnil u žalobcu nárok na náhradu škody a vystavil žalobcovi škodovú faktúru na sumu 25.014,- EUR. Oznámením o započítaní si žalovaný započítal vzájomné pohľadávky, a to svoju pohľadávku zo škodovej faktúry proti žalovaným pohľadávkam žalobcu. Zvyšnú časť škodovej faktúry, ktorá nezanikla zápočtom postúpil žalovaný na tretiu osobu. Z uvedeného dôvodu žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie vyhodnotil prepravy tvoriace predmet konania, ako nesporné a v tejto časti nevykonával ďalšie dokazovanie. Žalovaný namietol dôvodnosť uplatnenia nároku z dôvodu, že dňa 29.3.2017 žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytovaní prepravných služieb, na základe ktorej žalobca pre žalovaného prepravoval tovar - chladené kuracie mäso, ktorý pozostával z 21.584 kg hrubej váhy kuracieho mäsa. Prepravovaný tovar prevzal žalobca u odosielateľa na Ukrajine a mal ho dopraviť do Horných Salíb pod CMR 042940. Dňa 26.5.2017 pre prechode vozidla žalobcu vezúceho prepravovaný tovar cez hraničný prechod Vyšné Nemecké, hraničná inšpekčná kontrola dokumentačnou kontrolou vozidla zistila, že pri preprave tovaru došlo k nedostatkom pri zachovaní chladiaceho reťazca s hodnotami presahujúcimi maximálnu normu +4 st. C požadovanou legislatívou EÚ. Z toho dôvodu bolo príslušnými orgánmi rozhodnuté o tom, že vozidlo bude spolu s tovarom vrátené odosielateľovi, a teda bolo vrátené na miesto nakládky a odosielateľ tovar obdržal 29.5.2017. Následne bolo z dôvodu

porušenia teplotného režimu pri preprave rozhodnuté o likvidácii tovaru. Náklady likvidácie a dodatočnej prepravy znášal odosielateľ, obchodný partner žalovaného, ktorý si z tohto dôvodu uplatnil u žalovaného škodu vo výške 29.251,40 USD (25.014,02 EUR). Následne z dôvodu, že preprava nebola žalobcom vykonaná riadne, si žalovaný škodovou faktúrou uplatnil uhradenú škodu u žalobcu. Z dôvodu, že vo výške žalovaného nároku si žalovaný uplatnil voči žalobcovi započítanie, došlo podľa názoru žalovaného k zániku jeho žalovanej pohľadávky započítaním. Ako sporné žalobca v konaní označil samotnú existenciu škody z dôvodu, že tovar bol pri vykládke u odosielateľa označený ako tovar v uspokojivom stave, skutočnosť, že žalovaný si nárok na náhradu škody uplatnil až po 55 dňoch od vykládky, a tým znemožnil preskúmanie dôvodu reklamácie žalobcom.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že označenie tovaru ako vizuálne v uspokojivom stave nič nemení na skutočnosti, že z dôvodu záznamov vozidla žalobcu počas prepravy príslušný orgán rozhodol o jeho nevpustení do priestoru EÚ a jeho likvidácii (slovenská strana rozhodla o nevpustení a ukrajinská o likvidácii). Žalobcovo tvrdenie, že mu vznesenie nároku po 55 dňoch znemožnilo preskúmanie dôvodnosti reklamácie súd vyhodnotil ako účelové a nedôvodné, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za nesporné, že vodič žalobcu bol prítomný pri rozhodovaní o nevpustení tovaru do EÚ, vedel, že dôvodom bol záznam čidiel teploty jeho vozidla, tovar odviezol späť k odosielateľovi, bol prítomný pri vykládke a naviac zabezpečil pri vykládke prítomnosť svojho poisťovateľa. Práve prítomnosť pri vykládke, účasť poisťovateľa žalobcu pri vykládke a podpis súvisiacich dokumentov súd presvedčila o tom, že žalobca si musel byť vedomý dôvodu vrátenia tovaru, a teda svojho pochybenia pri preprave. Súd tiež ako dôvodnú vyhodnotil procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že kvantifikovanú škodu si mohol proti žalobcovi po prvýkrát uplatniť až po tom, čo si škodu v tejto výške voči nemu uplatnil odosielateľ. Žalobca síce v konaní tvrdil, že prvé teplotné čidlo bolo pokazené, ukazovalo zlé hodnoty a podstatné sú údaje z druhého čidla, avšak ak by aj súd túto nepreukázanú argumentáciu akceptoval, tak by konštatoval, že žalobca musel vedieť, že práve pokazené čidlo je dôvodom nevpustenia tovaru na územie SR, dôvodom vrátenia tovaru odosielateľovi a dôvodom nariadenia likvidácie tovaru. Ak bol žalobca presvedčený o uvedenom, tak bolo jeho povinnosťou svoje tvrdenia preukázať HIS Vyšné Nemecké a zabezpečiť vpustenie tovaru na územie SR, a teda splniť svoje povinnosti prepravcu. Práve akceptácia rozhodnutí príslušných orgánov slovenskej a následne ukrajinskej strany spôsobila škodu, ktorá je predmetom dokazovania v tomto konaní. Námietky a argumentáciu použitú v tomto konaní žalobca nevzniesol ani pri vykládke, čím naopak spôsobil akceptáciu rozhodnutí orgánov žalovaným a odosielateľom, a teda likvidáciu tovaru. Po prepočítaní váhy tovaru a výšky škody súd ustálil, že na jeden kg prepravovaného mäsa si žalovaný uplatnil škodu vo výške 38 centov, o výške škody nevznikla žiadna pochybnosť.

5. Súd teda konštatoval, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku škody v rozsahu fakturovanom v škodovej faktúre a s poukazom na nesporné doručenie oznámenia o započítaní došlo dňa 20.8.2017 k zániku pohľadávky žalobcu započítaním v celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal relevanciu žaloby v žiadne výške a dôvodnosti nároku.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. a a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť. Uviedol najmä, že tovar bol vrátený na miesto nakládky a bol odovzdaný odosielateľovi dňa 29.5.2017. Pri kontrole teploty suroviny odosielateľ fixoval teplotu od +1,9°C do +3,9°C. Dňa 29.5.2017 príjemca prevzal tovar, pričom uviedol uspokojivý stav výrobkov (dokument o prijatí tovaru z 29.5.2017). Zodpovednosť žalobcu ako prepravcu, teda CMR poistenie, je poistená v poisťovacej spoločnosti - PJSC "SC" PERSHA. Poisťovňa bola o udalosti informovaná. Zástupca poisťovne bol prítomný pri vyložení tovaru a v čase vykládky tovaru bol zástupca poisťovne informovaný príjemcom tovaru, že tovar bude hĺbkovo zmrazený. Majiteľ tovaru žalobcovi neoznámil škodu na náklade v zmysle ustanovení CMR. Reklamácia bola žalobcovi zaslaná až 19.7.2017, t.j. 52 dní po vyložení, keď už bol náklad zlikvidovaný. Neskoré oznámenie o škode na tovare, znemožnilo žalobcovi nahlásiť poistnú udalosť v rámci jeho CMR poistenia. Do tejto kontroly nemohol zasiahnuť ani žalobca, ani poisťovňa, pretože ich nikto neprizval ku kontrole stavu prepravovaného tovaru. Pri vykonaní meraní teploty zamestnancami majiteľa tovaru, sa v zázname o kontrole uvádza, že náklad bol v uspokojivom stave. Záznam o uspokojivom stave tovaru oprávňoval žalobcu domnievať sa, že dodaný tovar bol v stave vyhovujúcom normám.

7. Podľa žalobcu je žaloba dôvodná, keďže započítanie žalovaného zo dňa 30.11.2017 je neplatné. Žalovaný nemal proti žalobcovi žiadnu pohľadávku spôsobilú na započítanie a nárok na náhradu škody tvrdený žalovaným neexistuje. Tak ako to vyplýva z priloženého nákladného listu CMR # 442940 zo dňa 25.5.2017 a formulára 33-06 Kontrola vykládky tovarov, žalobca neporušil žiadnu svoju povinnosť a prepravoval tovar pri teplote podľa pokynov v rozmedzí -2°? až +4°?. Nakoľko príjemca prevzal zásielku v lehote do 7 dní od jej dodania neoznámil žalobcovi žiadne poškodenia zásielky, má sa v zmysle Článku 30 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) za to, že príjemca dostal zásielku v stave uvedenom v nákladnom liste. Z dokumentu o prijatí tovaru zo dňa 29.5.2017 predloženým žalovaným vyplýva, že teplota mäsa bola 3,9°?, teda neprekročila povolenú hodnotu. Skutočnosť, že zmluvný partner žalovaného aj napriek tomu pristúpil k likvidácii mäsa, nezakladá nárok žalovaného na náhradu škody od žalobcu, nakoľko žalobca neporušil žiadnu svoju zmluvnú, či zákonnú povinnosť a rovnako tu neexistuje žiadna príčinná súvislosť s konaním žalovaného a údajným vznikom škody.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že z predloženého protokolu vyplýva skutočnosť, že prepravované kuracie mäso nespĺňalo teplotné podmienky. Žalobca zavádzajúco uvádza, že prepravovaný tovar (kuracie mäso) bol v čase vrátenia tovaru predávajúcemu v poriadku, nakoľko teplota mäsa bola nižšia ako +4°C. Ako však vyplýva z obsahu predloženého protokolu, je pravdou, že teplota prepravovaného kuracieho mäsa síce bola v rozmedzí od +1,9°C do +3,9°C, avšak požadovaná norma tejto teploty je 0°C až +2°C. Teplota prepravovaného kuracieho mäsa teda túto normu prekročila až o 1,9°C. Norma do +4°C sa totiž vzťahuje na teplotu vzduchu, nie na teplotu mäsa, ako nesprávne argumentuje žalobca, ktorý tvrdí, že tovar bol prepravovaný v poriadku a došlo výlučne ku chybe v meracom zariadení v nákladnom vozidle použitom žalobcom na prepravu tovaru. Z protokolu totiž jasne vyplýva, že norma teploty prepravovaného tovaru prekročená bola a predajca (ani žiadna zo zúčastnených osôb) nekonštatoval, že by vrátený tovar bol v poriadku. V protokole je v tomto smere konštatované výlučne to, že: „Vôňa a vzhľad výrobkov sú uspokojivé“. Toto konštatovanie nijako nesúvisí s potvrdením o splnení teplotných noriem pri preprave tovaru. Tvrdenie žalobcu o tom, že snímač teploty v chladiacom priestore počas prepravy bol poškodený a teplotné limity prekročené neboli, nebolo v konaní jednak preukázané.

9 Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , a oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21.11.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Žaloba je nedôvodná, nakoľko súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že došlo k zániku pohľadávky uplatňovanej žalobou započítaním s nárokom na náhradu škody.

14. Podľa veterinárneho dokladu o vstupe bol vstup tovaru zamietnutý. Z protokolu o preskúmaní zo dňa 29.5.2017 vyplýva, že dňa 29.5.2017 komisia uskutočnila prieskum výrobkov, ktoré boli úradnou veterinárnou službou colnice Slovenská vrátené z dôvodu nevyhovujúcej prepravnej teploty v chladiacom zariadení. Pri preskúmaní 6 ks balení sa teplota výrobku pohybovala v rámci od +1,9 do +3,9 C (norma 0 až + 2C).

15. Podľa nariadenia č. 49/1 zo dňa 29.5.2017 bolo nariadené spracovanie potenc. nebezpečných výrokov v dôsledku vrátenia pre nevyhovujúcu teplotu počas prepravy. Z vykonaného dokazovanie odvolací súd totožne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že výroky pri preprave dosahovali vyššiu teplotu ako je povolené a teda tovar nebol vpustený na územie Slovenska a následne bol ako potenc. nebezpečný zlikvidovaný.

16. Súd prvej inštancie správne posúdil vznik škody v súvislosti s vykonanou prepravou. Z vykonaného dokazovania mal teda súd prvej inštancie správne za preukázané, že došlo k porušeniu podmienok prepravy tovaru a následne k vzniku škody.

17. Oznámením o započítaní došlo dňa 20.8.2017 k zániku pohľadávky žalobcu. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že započítanie je neplatné, nakoľko súd prvej inštancie správne ustálil, že došlo k vzniku nároku žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalobca pri preprave porušil predpisy týkajúce sa teploty prepravovaného mäsa, tovar nebol vpustený na územie Slovenskej republiky a v dôsledku následnej likvidácie mäsa, došlo k vzniku škody na strane žalovaného. Keďže pohľadávku žalobcu zanikla započítaním, žalobu bolo potrebné zamietnuť.

18. Súd prvej inštancie správne posúdil aj vedomosť žalobcu o vzniku škody, nakoľko si bol vedomý dôvodu vrátenia tovaru z protokolu o preskúmaní zo dňa 29.5.2017 a teda svojho pochybenia pri preprave.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , v nadväznosti na ust. , , tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, nakoľko bol úspešný. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).