Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-40-2022.pdf
PDF · 83.2 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/40/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého P. C., narodeného XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa rodičov: matky Y. C., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom N. č. XXX, XXX XX N. a otca U. S., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom L. X. XXXX/X, XXX XX W. Q., právne zastúpeného JUDr. Jánom Reptišom, advokátom, so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/95/2022-49 z 18. augusta 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal čoho sa otec domáhal a z akých dôvodov, uviedol stanoviská matky a kolízneho opatrovníka a ich vyjadrenia na pojednávaní, následne odcitoval ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a uviedol nasledovné:
„15. Základným hmotnoprávnym predpokladom zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výške výživného je preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá zmenu odôvodňuje. Existenciu tohto predpokladu súd zisťuje a posudzuje komplexne, najmä prostredníctvom porovnania pomerov účastníkov, z ktorých súd vychádzal v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, s pomermi zistenými v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v prejednávanej veci a k tomuto okamihu, na základe objektívnych a subjektívnych okolností na strane všetkých účastníkov.
16. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom bol otec maloletého nezamestnaný, práceneschopný. Pracovný pomer skončil uplynutím pracovnej doby na dobu určitú. Od posledného rozhodovania o výživnom v roku 2012, kedy súd o návrhu otca na zníženie výživného v konaní 4P/6/2012 rozhodol rozsudkom dňa 15.02.2012 tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol. Došlo k výraznej zmene pomerov najmä na strane maloletého, ktorý je študentom strednej odbornej školy v A. E. M., od 09/2022 študentom X. ročníka. Naposledy o zvýšení výživného na maloletého bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom 26P/78/2018 zo dňa 03.09.2018 a vyživovacia povinnosť otca na maloletého bola zvýšená zo sumy 50 Eur na sumu 100 Eur mesačne, počnúc dňom 13.04.2018.
17. Dňa 08.07.2022 si otec podal na Okresný súd Žiar nad Hronom opätovne návrh na zníženie výživného, ktorý bol v konaní 4P/6/2012 zamietnutý z dôvodu, že pomery na strane otca, matky
maloletého a ani na strane maloletého sa od poslednej doby podstatne nezmenili, nebol splnený zákonný predpoklad pre zmenu pôvodného rozhodnutia o výške výživného. Porovnávajúc tieto pomery oproti minulej dobe a terajšej dobe, možno konštatovať, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti nie je dôvodný. V čase rozhodovania súdu sú teda u otca tie isté podmienky ako boli v čase rozhodovania súdu v roku 2012 v konaní 4P/6/2012. Od posledného rozhodovania o výške výživného v roku 2018 došlo naopak v podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorý je starší a vyspelejší, v súčasnosti navštevuje strednú školu, od 09/2022 II. ročník. Do školy denne dochádza, čím matke vznikajú zvýšené výdavky. Od posledného rozhodovania sa zmenili podstatne aj ceny tovarov a služieb. Naopak na strane otca sa od roku 2012 (rozhodovanie o znížení výživného v konaní 4P/6/2012), kedy bol práceneschopný a nezamestnaný a poberal dávku v hmotnej núdzi, pomery nezmenili. Z uvedených dôvodov preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol s poukazom podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne osobitné okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.“
3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. V odvolaní otec poukázal na to, že podaným návrhom žiadal znížiť výživné v sume 100,- Eur mesačne určené v konaní sp. zn. 26P/78/2018, nakoľko sa mu kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu podstatne znížil príjem. Nie je tak schopný trvalo pracovať a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Svoje potreby kryje pomocou rodiny, pretože poberá jedine dávku v hmotnej núdzi v sume 68,- Eur mesačne, z ktorej sumu 60,- Eur posiela maloletému. Tento stav je podľa otca podstatnou zmenou pomerov v porovnaní s dobou posledného určenia výživného. Doplnil, že nevlastní dom ani auto, ktoré by mohol speňažiť. O maloletého sa zaujímal, avšak matka mu v styku s ním bránila.
5. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
6. Kolízny opatrovník poukázal na svoje písomné vyjadrenie k návrhu otca dodávajúc, že sa s napadnutým rozhodnutím stotožňuje.
7. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)], preskúmal vec v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Predmetom tohto konania iniciovaného otcom dňa 08. 07. 2022 je zníženie výživného na maloletého. Ide o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 a nasl. CMP, kedy odvolací súd zmysle § 65 CMP nie je viazaný rozsahom odvolania a podľa § 66 CMP ani odvolacími dôvodmi.
9. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že musel pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozsudku už len z toho dôvodu, že jeho odôvodnenie nie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, t. j. súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nedal jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné skutkové a právne otázky tohto konania. Okrem toho prvoinštančný súd nezistil skutočný stav veci (§ 35 CMP), pretože z rozhodnutia je síce vyvoditeľné, že prvoinštančný súd porovnával prv existujúce pomery a pomery súčasné, avšak návrh zamietol konštatujúc, že u otca sú rovnaké podmienky ako boli v roku 2012, aj keď zo spisu vyplýva, že naposledy bolo otcovi určené výživné na maloletého v sume 100,- Eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 26P/78/2018-86 zo dňa 03. 09. 2018.
10. V dôsledku uvedeného prvoinštančný súd v rozhodnutí vôbec neuviedol, aké boli pomery maloletého, matky a otca v čase predchádzajúceho určenia výživného rozsudkom okresného súdu zo dňa 03. 09. 2018 a aké sú ich pomery v súčasnosti. Iba stroho skonštatoval, že zmena na strane otca nenastala, pričom sa vôbec nevysporiadal s otázkou zdravotného stavu otca, ktorý dňa 22. 07. 2022 absolvoval operáciu chrbtice. Návrh otca v podstate prvoinštančný súd vybavil poukazom na rok 2012 (kedy si otec
tiež podal návrh na zníženie výživného) a tým, že okolnosti na strane otca sa nezmenili, čo je ale záver nesprávny už len vzhľadom na posledne otcom absolvovanú operáciu.
11. Súd prvej inštancie síce správne (v 15. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku) uviedol, že predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je preukázanie podstatnej zmeny, ktorá nastala v pomeroch rodičov či dieťaťa po takomto rozhodnutí, avšak týmto princípom sa neriadil. Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec prvoinštančnému súdu na nové rozhodnutie v rámci ďalšieho konania, kedy prvoinštančný súd vykoná dokazovanie ohľadne pomerov matky, otca a maloletého, ktoré existovali v čase posledného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 26P/78/2018-86 zo dňa 03. 09. 2018, dôsledne vykoná i dokazovanie ohľadne ich súčasných pomerov (pričom všetky skutkové zistenia, ich hodnotenie a z nich plynúce právne závery riadne uvedie v novom rozhodnutí rešpektujúc § 220 ods. 2 CSP) a len na takom základe bude potom možné prijať prípadný záver, že zmena odôvodňujúca zníženie prv určeného výživného nenastala. Iba taký postup zodpovedá správnej aplikácii ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý hovorí o tom, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pritom je zrejmé, že pomery sa môžu meniť aj počas prebiehajúceho súdneho konania a potom treba tieto zmeny reflektovať diferenciáciou výživného za dané obdobia.
12. Odvolací súd dodáva, že už k návrhu na začatie konania otec priložil lekársku správu zo dňa 29. 04. 2022, podľa ktorej nie je zdravotne spôsobilý pracovného zaradenia a v riešení je jeho invalidizácia, tiež lekársku správu zo dňa 03. 06. 2022, v ktorej sa uvádza, že je u otca indikovaný operačný výkon a takisto zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 08. 08. 2022 je zrejmé, že otec sa dňa 22. 07. 2022 podrobil operácii chrbtice a teda už len tieto skutočnosti spochybňujú správnosť záveru prvoinštančného súdu o tom, že k žiadnej zmene na strane otca nedošlo. Uvedené okolnosti prvoinštančný súd vôbec nebral do úvahy, hoci nepochybne zdravotný stav rodiča ako výživou povinnej osoby má v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine zásadný vplyv na jeho schopnosti dosahovať určitý príjem. Odvolací súd tým netvrdí, že táto okolnosť automaticky spôsobuje potrebu zníženia výživného, iba zdôrazňuje, že aj toto je jedno z kritérií, ktoré treba posúdiť pri odpovedi na otázku, či sa možnosti, resp. schopnosti výživou povinnej osoby zmenili tak, že je nevyhnutné pristúpiť k zmene určeného výživného. Odvolací súd musí ešte poznamenať, že v zmysle § 391 ods. 3 CSP nie je jeho úlohou dopodrobna vysvetľovať okresnému súdu ako má postupovať v prípade rozhodovania o zmene (v tomto prípade znížení) už určeného výživného, úlohou odvolacieho súdu je dať okresnému súdu návod na ďalší postup v konaní.
13. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd otcom podané odvolanie za dôvodné, keď prvoinštančný súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nezistil skutočný stav veci a rozhodnutie zákonom stanoveným spôsobom neodôvodnil. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).