Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/110/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., S. XXX, právne zastúpený JUDr. Radim Komka, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 27, proti žalovanému: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., T. XX, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 19, v konaní o zaplatenie 10.450,31 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -57 zo dňa 8. 4. 2014 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e sa rozsudok.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, rovnako tak zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne aj z porušenia ust. , tzv. prevenčnej povinnosti. Pod pojmom škoda je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Príčinná súvislosť je jedným zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu a znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Zavinenie ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu sa vyžaduje v prípade, ak sa nejedná o objektívnu zodpovednosť za škodu, kde sa zavinenie predpokladá.

Žalobca v žalobe tvrdí, že škodu, ktorej náhrady sa domáha, mu spôsobil žalovaný. Povinnosťou žalobcu bolo v konaní preukázať, že sú splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu žalovaným. Už prvý základný predpoklad zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti podľa názoru súdu prvého stupňa splnený nebol. Žalobca vidí zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu v tom, že žalovaný úmyselne porušil právnu povinnosť, keď predmetné motorové vozidlo prevzal a neurobil úkony smerujúce k jeho prepisu v príslušnej evidencii motorových vozidiel. Súd prvého stupňa sa s touto argumentáciou nestotožnil, pretože ako to vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -97 zo dňa 14.05.2010, práve túto povinnosť si mal splniť žalobca ako posledný známy držiteľ motorového vozidla podľa evidencie Okresného dopravného inšpektorátu Prešov, v zmysle ust. , , , účinného v čase, kedy k dopravnej nehode došlo (24.08.2003), ako aj z vyhlášky Ministerstva vnútra o premávke na cestách č. 145/1956 v a násl. v čase predaja motorového vozidla r. 1994. Z citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že je povinnosťou držiteľa vozidla osobne oznámiť prevod držby vozidla na inú osobu a to v lehote 7 dní (5 dní podľa Vyhlášky) odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. V prípade, že neboli vykonané všetky evidenčné úkony, práva a povinnosti držiteľa vozidla má doterajší držiteľ. Podľa záznamu OR PZ Okresný dopravný inšpektorát Prešov posledným známym evidenčným vlastníkom motorového vozidla TRABANT EČV POD 93 83 do 31.12.2004 bol žalobca. Tým, že si žalobca nesplnil evidenčnú povinnosť v súvislosti so zmenou vlastníka motorového vozidla, bola voči nemu vyvodená zodpovednosť vo forme regresného nároku za poistné plnenie v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej bolo účastné jeho motorové vozidlo. Porušenia právnej povinnosti sa dopustil žalobca, keď nepostupoval v súlade so zákonom. Znenie zákona je v tomto smere nesporné, keď ukladá povinnosť držiteľovi vozidla osobne oznámiť nielen prevod držby motorového vozidla na inú osobu, ale tiež uviesť potrebné údaje o osobe, ktorá má byť zapísaná do technického preukazu vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že povinnosť uloženú si nesplnil žalobca a túto povinnosť mu ukladala ako držiteľovi vozidla aj právna úprava obsiahnutá vo Vyhláške č. 145/1956 a násl., účinná v čase, kedy mal žalobca motorové vozidlo odpredať žalovanému. Prevod vozidla bez súčinnosti žalobcu ako držiteľa a vlastníka motorového vozidla by zrejme nebol možný.

V konaní ďalej nebolo preukázané, že škoda vznikla zavinením žalovaného tým, že ako vodič motorového vozidla spôsobil škodu pri škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 24.08.2003. Vec bola uložená podľa , nakoľko nebolo zistené, že priestupok spáchala konkrétna osoba.

Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanému svedčí povinnosť vyplývajúca z hmotného práva, že zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi, a teda na strane žalovaného absentuje pasívna vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka v konaní a v konečnom dôsledku vedie k úspechu, alebo neúspechu v konaní. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj námietkou premlčania vznesenou žalovaným.

Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Táto lehota je subjektívnou lehotu a jej začiatok závisí od subjektívneho zistenia o škode a osobe za ňu zodpovednej. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla. Lehota troch rokoch, resp. desiatich rokov je lehotou objektívnou a začína plynúť odo dňa, kedy ku vzniku škody došlo. V viaže začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na okamžik vedomosti poškodeného o vzniku škody a o osobe, ktorá za ňu zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode, teda vtedy, ak má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde. Uplynutím subjektívnej premlčacej doby dôjde k premlčaniu aj v prípade, keby objektívna doba ešte bežala. Ak skončí plynutie jednej z premlčacích dôb, právo sa premlčí bez ohľadu na to, že poškodenému by ďalšia premlčacia doba ešte bežala. Žalobca sa rozhodnutím Krajského súdu Prešov č.k. zo dňa 12.01.2011, na základe ktorého nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -97 dňa 26.01.2011 musel dozvedieť, že súd ho zaviazal na zaplatenie 5.442,74 Eur s 9 %-ným, ročným úrokom z omeškania z istiny a na náhradu trov konania. Subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi plynúť 27.01.2011 a uplynula 27.01.2013. Žalobca podal žalobu na súd v konaní dňa 22.04.2013, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Dá sa preto súhlasiť so žalovaným, že nároku žalobcu nie je možné vyhovieť aj pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, čo ma za následok súdnu nevymožiteľnosť práva. Žaloba je nedôvodná aj pre jej oneskorené podanie na súd.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v súlade s

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného uviedol, že ako to vyplýva aj z doterajšieho dokazovania v danej právnej veci, kúpnou zmluvou zo dňa 23. 3. 1995 a následným odovzdaním predmetu kúpy došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu zo žalobcu na žalovaného. V rámci zmluvných dojednaní sa žalobca so žalovaným dohodli, že úkony smerujúce k prepisu predmetného motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte vykoná žalovaný ako kupujúci. Samotný žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že po prevzatí motorového vozidla a následnom príchode domov zistil, že číslo karosérie, ako aj číslo motora sa nezhoduje s údajmi uvedenými v technickom preukaze vzťahujúcom sa na dané motorové vozidlo. O tom, že prepis motorového vozidla nebude možný, žalovaný informoval žalobcu. Vzniknutú situáciu, teda nemožnosť vykonania zmeny v evidencii motorových vozidiel sa žalovaný rozhodol riešiť tým spôsobom, že dané motorové vozidlo odpredal tretej osobe. Odvolateľ má za to, že v rámci poctivých zmluvných vzťahov a v súlade s dobrými mravmi mal žalovaný vyššie uvedený situáciu riešiť predovšetkým využitím svojho zákonného práva odstúpiť od uzavretej kúpnej zmluvy, nakoľko mu v riadkom užívaní predmetu kúpy bránila vyššie uvedená nemožnosť vykonania zmeny v evidencii motorových vozidiel. Následne by došlo k vráteniu vzájomných plnení vyplývajúcich z kúpnej zmluvy, čím by sa jednoznačne zamedzilo nebezpečenstvu vzniku škody, ktorej náhradu si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Avšak žalovaný s vedomím nemožnosti akejkoľvek zmeny v evidencii motorových vozidiel vo vzťahu k predmetnému vozidlu, toto motorové vozidlo odpredal tretej osobe, čím vedome vystavil žalobcu nebezpečenstvu vzniku škody. Žalovanému totiž v čase odpredaja motorového vozidla tretej osobe bolo jednoznačne známe, že ani táto tretia osoba nebude môcť zabezpečiť prepis daného vozidla. Žalovaný navyše musel predpokladať, že v prípade, ak by došlo k škodovej udalosti, vinníkom ktorej by bol vodič ním odpredaného motorového vozidla, za škodu takto vzniknutú by eventuálne zodpovedal žalobca. Takýmto svojim konaním žalovaný úmyselne porušil svoju právnu povinnosť zdržať sa konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ako aj zamedziť prípadnému vzniku škody. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Judikatúra je v otázke spojenia zásady hospodárnosti a posúdenia námietky premlčania konštantná a odvolací súd na ňu poukazuje cit.. „Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať ( tretia veta ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.2.2011, sp. zn. )

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že nárok žalobcu je premlčaný.

Je nepochybné, že žalobca sa rozhodnutím Krajského súdu Prešov sp. zn. zo dňa 12.01.2011, na základe ktorého nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -97, dňa 26.01.2011 sa žalobca dozvedel o svojej povinnosti zaplatiť 5.442,74 Eur s 9 %-ným, ročným úrokom z omeškania z istiny a na náhradu trov konania. Subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi teda plynúť 27.01.2011, t.j. deň nasledujúci po doručení rozsudku a uplynula 27.01.2013. Žalobca podal žalobu na súd dňa 22.04.2013, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty.

Nie je možné sa stotožniť s odvolacou námietkou, že konanie žalovaného možno označiť ako škodu spôsobenú úmyselne. Bolo totiž povinnosťou žalobcu, t.j. držiteľa vozidla osobne oznámiť prevod držby vozidla na inú osobu podľa § 87 písm. a) vyhlášky č. 145/1956 Z. z. o premávke na cestách. Nemožno preto vyvodiť záver o úmyselnom protiprávnom konaní žalovaného. Ani prípadná dohoda žalobcu ako držiteľa motorového vozidla (v roku 1994) totiž nezbavovala zákonnej povinnosti ohlásiť prevod motorového vozidla.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok v osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil (, ).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.