Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_21C-21-2015.pdf
PDF · 73.17 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/21/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, Bratislava, proti odporcovi: T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. M. XXXX/XX, B., v konaní o zaplatenie 729,19 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 729,19 € a úrok z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 09.10.2013 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 257,66 € na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Šoltésa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 09.04.2014, si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril jeho právny predchodca, a to O. O., X..O... Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver formou povoleného prečerpania na bežnom účte odporcu na základe zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty. Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi len právo na zaplatenie istiny úveru vo výške 729,19 € a zákonného úroku z omeškania.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa účastníci nezúčastnili. Navrhovateľ svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Odporcovi bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Odporca svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vo veci konal v neprítomnosti účastníkov a rozhodol na základe listinných dôkazov založených v spise.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa O. O., X..O.., svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu, zmluvne postúpila na navrhovateľa. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovaného (kontokorentný úver), a to v dohodnutej výške 663,88 €. Túto skutočnosť navrhovateľ preukázal podrobným výpisom z bežného účtu odporcu označeného ako „povolené prečerpanie“. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver zaplatiť spolu s úrokom 5,10 % ročne a bola dohodnutá konečná splatnosť úveru 15.07.2033. Odporcovi vznikol aj záväzok zaplatiť sumu 65,31 €, ktorú čerpal nad rámec dohodnutej povolenej sumy, teda spolu bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi 729,19 €. Navrhovateľ si návrhom uplatňuje len právo na zaplatenie dlžnej istiny a právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy 729,19 € od 09.10.2013 až do zaplatenia. Podaním zo dňa 01.10.2013 právny nástupca navrhovateľa oznámil odporcovi vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky zo zmluvy o úvere, a to ku dňu 30.09.2013 a vyzval odporcu, aby tento dlh zaplatil v náhradnej lehote do 08.10.2013. Od nasledujúceho dňa, teda od 09.10.2013 si oprávnený uplatnil aj právo na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy istiny 729,19 €. Úrok za poskytnutie úveru si navrhovateľ neuplatnil.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaci odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvu o úvere, a to formou povoleného prečerpania na jeho bežnom účte, a to na základe zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty. Podrobným výpisom z účtu odporcu navrhovateľ preukázal výšku pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi, a to vo výške istiny 729,19 €, ktorá pozostáva z úverovej istiny vo výške 663,88 €, ktorá sa rovná dohodnutému povolenému prečerpaniu a zo sumy 65,31 €, ktorá bola odporcom vyčerpaná nad rámec dohodnutej povolenej sumy. Z týchto dôvodov súd odporcu na základe citovaných ustanovení zákona zaviazal, aby zaplatil navrhovateľovi sumu 729,19 € a úrok z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 09.10.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Zákonný úrok z omeškania súd navrhovateľovi priznal na základe § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania vo výške 257,66 €. Priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 43,50 € a z trov právneho zastúpenia 214,16 €, to je spolu vo výške 257,66 €. Trovy právneho zastúpenia vo výške 214,16 € súd priznal navrhovateľovi, a to podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 o odmenách advokátov, a to za tri úkony právnej služby po 51,45 € (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, predžalobná výzva zo dňa 23.01.2014). Ku každému z týchto troch úkonov súd priznal navrhovateľovi podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky o odmenách advokátov aj režijný paušál po 8,04 €, čo s pripočítaním 20 % dane z pridanej hodnoty predstavuje celkovo 214,16 € (3 x 51,45 + 3 x 8,04 + 20 % DPH). Priznané trovy konania 257,66 € zaplatí odporca navrhovateľovi na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Šoltésa do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).