Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/93/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanému: Z. C., nar. XX. 1. XXXX, trvale bytom D. XX/XXXX, C., zast. JUDr. Margitou Budzíkovou, advokátkou, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, o zaplatenie 7.651,30 eur s prísl., o odvolaní oboch účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -343 zo dňa 04.02.2014 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 230.503,- Sk so 7 % ročným úrokom z omeškania od 25.05.2006 a žiadal priznať náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný je držiteľom motorového vozidla Renault 11 EČV: PPD-3737, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na vozidle Peugeot EČV: BY-027XH pri dopravnej nehode 16.10.2002. Uvedená škoda bola vyplatená z poistného garančného fondu, ktorú si žalobca podľa uplatnil.

Pôvodne bol žalovaný aj vodič predmetného motorového vozidla ako žalovaný v 2/ rade, voči ktorému bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby.

Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili a navrhli ju zamietnuť, spochybnili predmet sporu.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom z 27.04.2012, ktorý bol v časti o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1/ rade a o trovách konania zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania a citujúc ust. , , , a , ako aj , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, ako aj s poukazom na čl. 3.4 a čl. 6.1 Interných pravidiel uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie č. L 192/23 z 25.01.1949 skonštatoval, že v prejednávanej veci nebol sporný vznik škody pri dopravnej nehode dňa 16.10.2002 na území Talianskej republiky, ani okolnosť, že škodu zavinil žalovaný v 2/ rade ako vodič motorového vozidla a v zmysle žalovaný v 1/ rade ako prevádzkovateľ motorového vozidla za škodu zodpovedá. Pokiaľ voči žalovanému v 2/ rade v priebehu konania žalobca zobral žalobu späť, súd sa zaoberal zodpovednosťou žalovaného v 1/ rade za spôsobenú škodu. Nebolo sporné, že k dátumu dopravnej nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V konaní bolo preukázané, že žalobca titulom ust. zákona poskytol plnenie z poistného garančného fondu poškodeným vo výške 256.840,09 Sk dňa 02.02.2006.

Sporná v konaní bola výška škody spôsobenej dopravnou nehodou W. I. a Q. M.. Sporové konanie je chápané tak, že tvrdiť skutočnosť a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov konania. Aby bol žalobca v konaní úspešný, musí navrhnúť a predložiť dôkazy, z ktorých by súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je oprávnený. Ak žalobca dôkazy nepredloží, neunesie dôkazné bremeno. Žalobca v konaní rôznym spôsobom špecifikoval žalovanú sumu. V konaní špecifikoval nárok predstavujúci: vecnú škodu na motorovom vozidle W. I. 209,82 eur, škodu na zdraví Q. M. 1.963,48 eur, náhradu trov konania pred zmierovacím sudcom v C. 1.261,50 eur, výdavky na právne zastúpenie 1.201,79 eur, trovy zmierovacieho konania 1.450,44 eur. Špecifikácia prednesená žalobcom nekorešponduje s likvidačnou správou (č.l. 223 spisu), podľa ktorej suma 1.261,50 eur predstavuje vecnú škodu na motorovom vozidle, 1.963,48 eur a 209,82 eur predstavujú škodu na zdraví, za znalecký posudok 1.450,44 eur, vecná škoda 1.201,79 eur. Sumu 695,48 eur spracovateľský poplatok poisťovne žalobca v konaní neuplatnil.

Prvostupňový súd zistil, že rozsudok talianskeho zmierovacieho súdu v Palmi 329/05 v konaní č. 232/04 z 08.02.2005 nadobudol právoplatnosť 13.01.2006. Z rozsudku vyplývajú nároky vo výške 1.261,50 eur, 1.963,48 eur, 209,82 eur. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal súdu, či titulom právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu v Palmi došlo k plneniu žalovanými: U.C.I., Z. C. ml., Allianz Poistonars. Bez preukázania tejto skutočnosti nie je zrejmé, či titulom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia už nárok poškodených nebol uspokojený celkom alebo sčasti. Pokiaľ v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani nároky vyplývajúce z rozsudku vo výške 1.261,50 eur, 1.963,48 eur, 209,82 eur žalobcovi nemožno priznať.

Položky 1.450,44 eur, 1.201,79 eur označené ako trovy konania, ktoré neboli priznané poškodeným zmierovacím sudcom žalobca nepreukázal. Nie je zrejmá dôvodnosť, účelnosť, konkrétnosť trov, najmä vzhľadom na to, že tieto položky neboli vôbec ani priznané zmierovacím sudcom. Nie je zrejmé, za aké konkrétne trovy právnych služieb mali byť uhradené.

Podľa prvostupňového súdu je pravdou, že žalobca výpisom z účtu preukázal plnenie v zmysle zákona Talianskej kancelárie poisťovateľov, potom ako táto uhradila nárok poškodenému. V zásade žalobca má právo na plnenie voči žalovanému v 1/ rade, ktorý podľa za predmetnú škodu zodpovedá náhradou toho, čo za neho plnil, avšak nárok musí byť dôvodný a preukázaný.

Prvostupňovým súdom bolo zistené, že dopravná nehoda sa stala na území U.. Vyporiadanie nárokov riešila Talianska kancelária poisťovateľov, ktorá je pri vyporiadaní nárokov poškodeného viazaná Internými pravidlami uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie č. L 192/23 z 25.01.1949 upravujúcich vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov v súlade s odporučením Pracovnej skupiny pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre Európu Organizácie spojených národov. Aj keď podľa interných pravidiel žalobca nemal inú možnosť ako vyplatiť plnú výšku náhrady z poistného garančného fondu Talianskej kancelárii poisťovateľov, tak ako ju táto hradila poškodenému. Podľa čl. 3.4 interných pravidiel uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie č. L 192/23 z 25.01.1949 upravujúcich vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov v súlade s

odporučením Pracovnej skupiny pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre Európu Organizácie spojených národov, kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s právnymi vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode, a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinnými poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej Kancelárie. Kancelária je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode (a to i v prípade, že sa týkajú právnych ustanovení použiteľných v inej krajine), ako aj vybavenie nároku. S výhradou predchádzajúceho ustanovenia Kancelária na základe výslovnej žiadosti pred prijatím konečného rozhodnutia informuje poisťovateľa alebo príslušnú Kanceláriu.

S poukazom na ust. čl. 6.1 súd prvého stupňa skonštatoval, že z neho nevyplýva, že by žalobca mal plniť Talianskej kancelárii poisťovateľov akúkoľvek sumu, ale žalobca pred poskytnutím plnenia si mal overiť od Talianskej kancelárie poisťovateľov listinné dôkazy preukazujúce výšku nároku. Nie je prípustné, aby žalobca bez ďalšieho uplatnil voči žalovanému v 1/ rade náhradu škody, ktorej výšku a špecifikáciu žalobca nevedel preukázať. Nestačí preukázanie plnenia vo vzťahu k Talianskej kancelárii poisťovateľov. V prípade, ak by súd bez ďalšieho priznal žalobcovi náhradu toho, čo žalobca plnil, odňal by žalovanému v 1/ rade možnosť uplatnenia obrany voči uplatnenému nároku. Aj v tomto konaní žalovaný v 1/ rade neustále tvrdil, že si nie je vedomý, žeby charakter spôsobenej nehody odôvodňoval vznik škody v rozsahu uplatnenom poškodenými. Popieral najmä vznik škody na zdraví Q. M., keď po náraze vozidla nejavila známky škody na zdraví a náraz nebol v takom rozsahu, kedy je obvyklý vznik škody na zdraví. Ak by sa súd stotožnil s názorom žalobcu tak jediným dôkazom, na základe ktorého by súd rozhodoval, by bol dôkaz o plnení kancelárii poisťovateľov v tej krajine, kde došlo k vzniku škody a žalovanému v 1/ rade by bola odňatá možnosť brániť sa voči výške uplatneného nároku na náhradu škody. Zdôraznil, že z hlásenia o dopravnej nehode nevyplýva škoda na zdraví pri dopravnej nehode, preto o jej existencii mal prvostupňový súd vážne pochybnosti.

Na záver súd prvého stupňa ustálil, že ak žalobca náležitým a preukázateľným spôsobom nepreukáže skutočnú škodu spôsobenú pri dopravnej nehode, neuniesol tak dôkazné bremeno a žalobe preto nemožno vyhovieť.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. s aplikáciou Žalobca síce nebol úspešným účastníkom konania, pri rozhodovaní o trovách konania však prihliadal na skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade v čase dopravnej nehody nemal splnenú zákonnú povinnosť - uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nebolo by preto spravodlivé zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v 1/ rade, ktorý bol úspešným účastníkom konania z dôvodu dôkaznej núdze žalobcu.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie tak žalovaný, ako aj žalobca.

Žalovaný odvolanie podal proti výroku o trovách konania. Namietal dôvod hodný osobitného zreteľa s tým, že vozidlo, ktorým mala byť spôsobená dopravná nehoda, nebolo poistené úmyselne. Iba z nedbanlivosti došlo k tomu, že platná poistná zmluva bola následne pre neplatenie poistného vypovedaná. Uviedol tiež, že pôvodne žalovaní neboli kontaktovaní, poistná udalosť v U. bola likvidovaná bez ich účasti. Boli tak ukrátení o právo na spravodlivý súdny proces. Poukázal na správanie žalobcovho právneho zástupcu, v dôsledku čoho bolo súdne konanie zbytočne predlžované, a opakovane bol menený právny dôvod uplatnených nárokov. Najprv bol žalobou uplatnený nárok na podklade likvidačnej správy, následne nároky boli upresňované, avšak nedôsledne a veľmi zdlhavo. Došlo k zbytočnému zotrvávaniu v súdnom spore a preto je nespravodlivé, aby dôchodca musel znášať náklady trov konania, ktoré svojim nezodpovedným prístupom „vyrobili“ žalobca ako aj Talianska kancelária poisťovateľov. Následne tým boli spôsobené aj výrazne zvýšené trovy právneho zastúpenia. Poukázal aj na správanie žalobcu v čase pred podaním žaloby, kedy mu bola oznámená len celková vymáhaná suma bez preukázania jej výšky a dôvodu uplatnených nárokov. Ani Interné pravidlá nezbavujú povinnosti poskytnúť Talianskej kancelárii poisťovateľov peňažné plnenie až po tom, čo relevantnými dokladmi preukáže hodnovernosť a dôvodnosť uplatnených nárokov. Takto zavinenie v podobe postupu Talianskej

kancelárie poisťovateľov, ale tiež správanie sa žalobcu v súdnom konaní vysoko prevyšuje jeho zavinenie. Z uvedeného dôvodu namietal aplikáciu nesprávnej právnej normy na náhradu trov konania podľa , keď mala byť výlučná aplikácia Od uvedeného odôvodnil odvolací dôvod podľa

Navrhol preto v napadnutej časti rozhodnutie zmeniť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

Proti predmetnému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalobca a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na ust., . Uviedol, že nemôže byť dôvodom na zamietnutie žalobného návrhu konštatovanie súdu, že rozporuplne a účelovo rôznym spôsobom špecifikoval žalovanú sumu v priebehu konania. Má za to, že svoj nárok preukázal predloženými dôkazmi a písomnými vyjadreniami čo do dôvodu aj výšky. Jednotlivé položky špecifikoval a ani chybné označenie jednotlivých položiek v likvidačnej správe nespôsobujú neexistenciu nároku žalobcu, nakoľko ide len o chybu v písaní. V konaní bolo preukázané, že rozsudok Talianskeho súdu nadobudol právoplatnosť a z neho vyplývajú položky 1. suma vo výške 1.261,50 eur - náhrada trov súdneho konania ako náklady na právne zastupovanie vo výške 1.500,- eur (v rozpise 1.261,50 eur + 238,50 eur, t.j. 1.500,- eur), 2. suma vo výške 1.963,48 eur - škoda na zdraví poškodenej Q. M., z rozsudku vyplýva suma 1.814,- eur bez úrokov, ktoré boli dodatočne napočítané, 3. suma vo výške 209,82 eur - škoda na motorovom vozidle, ktorá v rozsudku je vo výške 184,80 eur a je uvádzaná bez úrokov, ktoré boli dodatočne napočítané. Ďalšia položka v podobe trov konania vo výške 1.450,44 eur a trov advokáta v sume 1.201,79 eur vyplynuli z ostatných predložených dôkazov.

V ďalšom poukázal na rozhodnutie Talianskeho súdu, kde je uvedené, že uplatnené nároky poškodených boli preukázané len čiastočne, preto Taliansky súd pristúpil len k ich čiastočnému vyhoveniu. Zároveň poukázal na Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000, podľa ktorého Rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania (oddiel 1, čl. 33, bod 1). Súdu prvého stupňa vytýkal, že neuviedol, prečo rozhodnutie Talianskeho súdu neuznáva. Považuje jeho rozhodnutie preto za nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie.

Žalobca ďalej poukázal na Interné pravidlá, v zmysle ktorých nebol povinný skúmať oprávnenosť všetkých položiek škody, ktorú Talianska kancelária uhradila poškodeným. Má len povinnosť vyplatiť z garančného fondu sumu zodpovedajúcu náhrade škody vzniknutej v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 16.10.2002.

Ak súd prvého stupňa mal za to, že nebolo preukázané, či došlo k plneniu titulom právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu v Palmii a že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno s poukazom na ust. odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, lebo žalobca nemal možnosť získať vedomosť a vnímanie uvedenej rozhodujúcej skutočnosti ako spornej a nemal možnosť označiť ďalšie dôkazy.

Žalobca v ďalšom poukázal na konkrétne ustanovenia pravidiel, na základe ktorých Talianska národná kancelária požiadala o refundáciu po tom, ako sama plnila poškodeným. Podmienkou refundácie nie je preukázanie úhrady poškodeným, táto skutočnosť sa preukazuje len na žiadosť.

K spochybneniu ujmy na zdraví odvolateľ uviedol, že nie je zriedkavé, že bezprostredne po dopravnej nehode nie je vždy jasné, či niektorý z účastníkov nehody utrpel v dôsledku nehody ujmu na zdraví alebo nie. Rozhodujúce je, že poškodený preukáže, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu zdravia. Žalobca bol už pri prvej komunikácii s Talianskou národnou kanceláriou informovaný o tom, že poškodený utrpel ujmu na zdraví a to stanovením finančnej rezervy aj pre ujmu na zdraví.

Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a uplatnil si trovy prvostupňového aj odvolacieho konania, ktoré v odvolacom konaní vyčíslil sumou 284,81 eur s DPH a režijný paušál vo výške 9,65 eur, spolu 294,46 eur.

K odvolaniam sa protistrany nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. , s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli súdu dňa 15.04.2015 a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti ( o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov).

Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/. Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e/ ( § 27 ods. 7 citovaného zákona ).

Z článku 3.1 Všeobecných pravidiel uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie č. L192/23 s nadobudnutím účinnosti od 01.07.2003 vyplýva, že keď je kancelária informovaná o dopravnej nehode na jej území, spôsobenej vozidlom z inej krajiny, pristúpi k vyšetrovaniu okolností dopravnej nehody.

Podľa článku 3 bod 3 kancelária je oprávnená priateľsky likvidovať akékoľvek nároky alebo akceptovať službu mimosúdneho alebo súdneho konania, ktoré môže zahrňovať výplatu náhrady škody. V zmysle bodu 4 citovaného článku všetky nárok spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám a povinnému poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárii.

Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti ( ).

Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravy zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla ( 0/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov, ďalej len ).

Prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou veci, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať ( ).

Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) ( ).

Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto vo veci správne rozhodol.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal dôsledne výšku požadovanej sumy, na ktorú by mal v dôsledku „regresu“ nárok zo strany žalovaného. Je treba dať za pravdu súdu prvého stupňa, že iba skutočnosť, že žalobca vyplatil Talianskej kancelárii poisťovateľov určitú sumu, ktorú však nevedel preukázať ako reálne vzniknutú škodu pri dopravnej nehode zavinenej pôvodne žalovaným v 2/ rade, nemôže mu byť takto nepreukázaný nárok voči žalovanému v 1/ rade priznaný.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorý poukazuje a len na zvýraznenie správnosti a k odvolacím dôvodom žalobcu poukazuje ust. , z ktorého vyplýva, že kancelária má právo na náhradu toho, čo za toho, kto zodpovedá za škodu plnila. Zo znenia uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že je oprávnená plniť nárok vo výške škody, za ktorú subjekt, ktorý nie je poistený, zodpovedá. Uvedené nie je možné extenzívne vykladať tak, že má nárok na plnenie aj toho, za čo by nepoistený subjekt nezodpovedal. Ak žalobca nárok čo do dôvodu opakovane menil, preukázal iba to, že ani sám nemal jasno v tom, čo tvorí škodu ako takú.

K odvolacej námietke týkajúcej sa toho, že súd prvého stupňa neuviedol, prečo rozhodnutie Talianskeho súdu neuznáva, odvolací súd uvádza, že Nariadenie Rady (ES) č. 44/20001 z 22.12.2000 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach nie je možné aplikovať na predmetný spor. V predmetnom konaní nejde o uznávanie, resp. neuznávanie rozsudku (nejde totiž o výkon tohto rozsudku), ale ide o žalobu, v ktorej žalobca môže byť úspešný iba vtedy, ak preukáže oprávnenosť svojho nároku. V tejto súvislosti odvolací súd ešte uvádza, že rozsudok Talianskeho súdu ako účastníka konania označil pôvodne žalovaného v 2/ rade. Žalovaný označený pôvodne ako žalovaný v 1/ rade nebol účastníkom konania pred Talianskym súdom, preto nie je možné v predmetnom konaní poukazovať a vychádzať z rozsudku Talianskeho súdu, ktorý sa netáka žalovaného.

Na uvedenom nemôže zmeniť nič ani ustanovenie v Interných pravidlách, podľa ktorých žalobca nebol povinný skúmať oprávnenosť všetkých položiek škody. Mohlo by to byť tak iba vtedy, ak by od žalovaného nežiadal regresnú náhradu. Ak však pristúpil k regresnej náhrade, bol povinný v konaní preukázať oprávnenosť žaloby. Ani poukázanie na ust. , podľa ktorého mu súd neumožnil získať ako spornú vedomosť čo sa týka otázky, či nárok poškodených bol alebo nebol uspokojený a neumožnil mu produkovať ďalšie doplňujúce dôkazy nie tu namieste. Žalobca bol súdom prvého stupňa riadne poučený podľa a to aj na poslednom pojednávaní konanom dňa 04.02.2014, kedy účastníci ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali. V štádiu odvolacieho konania preto žalobca nemôže produkovať ďalšie dôkazy, ktoré neboli predložené alebo označené v konaní pred súdom prvého stupňa. Žalobca dôkazy na preukázanie svojich tvrdení mohol a mal možnosť produkovať aj po prvšom zrušujúcom rozhodnutí súdu prvého stupňa. Konanie sa začalo ešte v roku 2008, preto do rozhodnutia súdu prvého stupňa žalobca mal dostatočný priestor na označovanie a predkladanie dôkazov na preukázanie oprávnenosti svojho nároku.

Je treba súhlasiť s tvrdením žalobcu, že škoda na zdraví sa nemusí prejaviť bezprostredne po dopravnej nehode. Iba uvedené tvrdenie však nebolo spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci ako bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov podľa preto odvolací súd potvrdil rozsudok vo veci samej.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal ( ).

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť ( ).

V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu a teda účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ust. umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením tzv. moderačného absolučného práva. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo i výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnom prípade ide o možnú aplikáciu ust. , čo sa týka rozhodovania o náhrade trov konania. Je správna úvaha súdu prvého stupňa o tom, že žalovaný nemal splnenú zákonnú povinnosť, t.j. uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Teda sám žalovaný zavinil, že prípadné škody spôsobené jeho motorovým vozidlom nie sú kryté povinným zmluvným poistením. Keďže sám opomenul túto zákonnú povinnosť, táto okolnosť je spôsobilá byť vyhodnotená ako dôvod hodný osobitného zreteľa, podľa ktorého je možné aplikovať ust. Aj keď je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobca svoje nároky upresňoval nedôsledne a veľmi zdĺhavo, čim sa predlžovalo konanie a navyšovali trovy konania, ani uvedeným nie je možné ospravedlniť nedbanlivosť žalovaného neuzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu a prenechať užívanie takéhoto auta dokonca tretej osobe.

Aj odvolací súd preto považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa aj čo do trov konania za správne, preto ho postupom podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa za použitia V odvolacom konaní nebol v plnom rozsahu úspešný ani jeden z účastníkov konania, preto o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.