Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_13C-27-2015.pdf
PDF · 91.52 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/27/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko a.s., Ul. Metodova č. 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Ul. Dr. Vl. Celmentisa č. 10, IČO 35 855 673 proti odporkyni: D. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. Z. H. Č.. XX o zaplatenie sumy 373,62 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 125,62 eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 125,62 eur od 28.06.2013 do zaplatenia v splátkach po 15,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 18.11.2014 domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 373,62 eur z toho dôvodu, že odporkyňa nezaplatila navrhovateľovi za poskytnuté elektronické komunikačné služby cenu vo výške 125,62 eur a tiež nezaplatila vzniknutú škodu, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón a predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t. j. sumu vo výške 248,- eur. Súčet sumy služieb a sumy škody predstavuje sumu 373,62 eur. Súčasne žiadal priznať aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne z celej dlžnej sumy 373,62 eur od 28.06.2013 až do zaplatenia.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že odporkyňa s ním uzavrela Zmluvu o poskytovaní služby Life TV č.N. zo dňa 14.02.2013 a zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. N. zo dňa 14.02.2013 vrátane dodatku zo dňa 14.02.2013, na základe ktorých poskytoval odporkyni elektronické komunikačné služby a mobilnú TV.
Pri uplatňovaní svojho nároku na cene služieb vo výške 125,62 eur vychádzal navrhovateľ z neuhradených faktúr a to z faktúr č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2013 na sumu 29,26 eur, č.XXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2013 na sumu 57,37 eur, č.XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2013 na sumu 4,-eur a č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2013 na sumu 34,99 eur, čo spolu predstavuje sumu na službách vo výške 125,62 eur.
Pri uplatňovaní svojho nároku na náhradu škody vo výške 248,- eur vychádzal navrhovateľ z tej skutočnosti, že odporkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a povinnosť riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky.
Súd výzvou zo dňa 06.02.2015 č. 13C/27/2015-39 vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu, pričom jej riadne doručil návrh vrátane predložených príloh k návrhu a procesného poučenia. Odporkyni bola výzva doručená podľa odtlačku pečiatky pošty dňa 11.01.2015, ale správne má byť uvedené 11.02.2015 a v určenej lehote 15 dní sa k návrhu nevyjadrila.
Vo veci ide o drobný spor (§ 200ea O. s. p.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) a dňa 28.04.2015 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s faktúrami, pokusom o pokonávku zo dňa 13.06.2013, Zmluvou o poskytovaní služby Life TV zo dňa 14.02.2013, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku zo dňa 14.02.2013, Všeobecnými podmienkami spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len VP ) a všeobecnými podmienkami spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na poskytovanie služby Life TV.
Súd na základe Zmluvy o poskytovaní služby Life TV č. N. zo dňa 14.02.2013 zistil, že odporkyňa požiadala o aktiváciu služby mobilná TV.
Súd na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. N. zo dňa 14.02.2013 a dodatku k tejto zmluve zistil, že odporkyňa obdržala od navrhovateľa mobilný telefón Huawei Mediapad 7 Life vrátane príslušnej SIM karty, pričom jej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Z Dodatku zo dňa 14.02.2013 k Zmluve konkrétne z článku 3. odsek 3.7, súd zistil, že odporkyňa si bola vedomá toho, že mobilný telefón je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku , ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal úžívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku kupuje za zľavnenú cenu za podmienky, že bude užívať služby poskytovanému mu prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, by spôsobilo, že podniku vznikne škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT.
Z prehľadu ponuky S1032 s názvom akcie " ZA MOI nová aktivácia-2008" súd zistil, že akciová cena mobilného telefónu Huawei MediaPad 7 Life bola v čase jeho predaja odporkyni 1,-euro, predajná (spotrebiteľská) cena s DPH 249,- eur, pričom doba viazanosti mala určené trvanie od 14.02.2013 do 14.02.2015.
V súvislosti so zmluvou o poskytovaní služby Life TV a Zmluvou o poskytovaní verejných služieb obidve zo dňa 14.02.2013 vyhotovil navrhovateľ odporkyni nasledovné faktúry za cenu služieb :
fa. č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2013 na sumu 29,26 eur, za obdobie od 14.02.2013 do 23.03.2013,
fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2013 na sumu 57,37 eur za obdobie od 14.02.2013 do 23.03.2013,
fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2013 na sumu 4,-eur za obdobie od 24.03.2013 do 23.04.2013,
fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2013 na sumu 34,99 eur za obdobie od 24.03.2013 do 23.04.2013.
Spolu vyfakturovaná suma na cene služieb predstavuje sumu 125,62 eur, na ktorú odporkyňa nevykonala žiadnu ani čiastočnú úhradu. Preto potom súd navrhovateľovi priznal na cene služieb uplatnenú sumu 125,62 eur, ohľadne ktorej sumy súd považoval návrh za dôvodný v zmysle ust. § 43 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a zaviazal odporkyňu na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné služby podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Z pokusu o pokonávku zo dňa 13.06.2013 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby a zmluvnej pokuty, resp.
náhrady škody v lehote do 27.06.2013. Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že odporkyňa si voči navrhovateľovi svoj peňažný záväzok na doručení pokusu o pokonávku, nesplnila.
Súčasne si navrhovateľ uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 248,- eur. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu
porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov.
Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
Podľa Článku 2 VP (Zmluva o poskytovaní verejných služieb. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že k platnému ukončeniu zmluvy s odporcom preukázané nebolo a teda odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Preto potom súd nárok na náhradu škody vrátane uplatneného príslušenstva z nej zamietol.
Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo z nároku na cene služieb súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania a to vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4125,62 eur (ceny služieb) od 28.06.2013 (tj. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie stanovenej v pokuse o pokonávku ) až do zaplatenia.
Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku dňu 28.06.2013 (počiatok omeškania ohľadne ceny služieb) bola účinná základná úroková sadzba vo výške 0,5 %, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov podľa § 3 ods. 1 a § 10c Nar. vlády 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov predstavuje 8,5 %, (ide totiž o záväzkový vzťah, ktorý vznikol pred 01.02.2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31.01. 2013).
Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vlády 87/1995 Z.z. v znení platnom do 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O náhrade trov konania navrhovateľovi rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že odporkyni ako úspešnejšej účastníčke náhradu trov konania nepriznal, pretože nepodala návrh na náhradu trov konania a zo spisu jej ani žiadne trovy nevyplývali. Odporkyňa bola v tomto konaní v prevažnej miere úspešnejším účastníkom a jej úspech v konaní predstavuje 66,38% a neúspech 33,62%. Pri výpočte úspechu a neúspechu účastníkov v konaní súd vychádzal z tohto, že uplatnená bola suma 373,62 eur, z ktorej súd navrhovateľovi priznal len sumu 125,62 eur.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil odporkyni zaplatiť priznanú sumu v splátkach po 15,- eur mesačne, ako žiadala z dôvodu, že odporkyňa je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote od 18.02.2015 a jej evidencia
stále trvá. Súčasne súd zistil, že odporkyňa je na materskej dovolenke a jej príjem predstavuje len rodičovský príspevok spolu s prídavkami na dve maloleté deti. Súd pri určení výšky splátok prihliadol na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť odporkyne ako aj na stanovisko navrhovateľa, ktorý uviedol, že súhlasí s povolením splátok pod sankciou straty výhody splátok s tým, že výšku splátky ponecháva na rozhodnutí súdu, podľa finančných pomerov odporkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak si odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.