Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/241/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35838825 zastúpený HMG&PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35885459 proti žalovanému: C. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom P., D. I. XXXX/XX, o zaplatenie 5.202,18 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -112 zo dňa 29. októbra 2013 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zaplatenia istiny s príslušenstvom v splátkach po 100,- eur mesačne, počnúc mesiacom november 2013 spolu s náhradou trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.202,18 eura s 12% ročným úrokom zo sumy 4.401,28 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 4.401,27 eura od 22.12.2010 do zaplatenia a to všetko v 100-eurových mesačných splátkach od 22.12.2010 do zaplatenia, pričom každá splátka bude splatná do 20.dňa v mesiaci a nezaplatením jednej splátky sa stáva zročný celý dlh. Svoje rozhodnutie odôvodnil opodstatnenosťou nároku žalobcu na plnenie od žalovaného a to spolu s príslušným úrokom z omeškania, ktorý nárok žalobcu vyplýva zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 07.09.2006 s právnym predchodcom žalobcu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.655,51 eura s úrokovou sadzbou 12% a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v splátkach k 20. dňu toho- ktorého mesiaca vopred. Po poskytnutí úveru žalovaný úver nesplácal a preto nastala splatnosť celého zostatku úveru. Keďže žalovaný súhlasil s úhradou pohľadávky, avšak len v splátkach, súd mu povolil úhradu splátok po 100,- eur mesačne s prihliadnutím na pomery žalovaného, ako aj výšku prisúdeného plnenia. O trovách konania rozhodol podľa a žalobcovi priznal náhradu trov konania, t.j. zaplatený súdny poplatok 312,- eur a trovy právneho zastúpenia 1.525,04 eura, ktoré uhradí žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti výške splátok, ktoré má hradiť mesačne na úhradu dlhu. Uviedol, že je ochotný dlh žalobcu uhradiť, s týmto súhlasí, avšak vzhľadom na jeho finančnú situáciu nie je v jeho silách splácať dlh vo vyšších splátkach, ako je maximálne 70,- eur mesačne. Táto suma splátok priveľmi zaťažuje jeho rozpočet a celú situáciu mu ešte viac komplikuje, preto žiadal o zníženie splátok a napokon nesúhlasil s úhradou súdneho poplatku 312,- eur.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol v napadnutej časti povolenia splátok potvrdiť. Uviedol, že ani splátkami vo výške 100,- eur mesačne sa istina v sume 4.401,27 eura nepodarí uhradiť do 36 mesiacov. V prípade, ak by boli žalovanému povolené splátky 70,- eur mesačne, istina by sa splácala 63 mesiacov, čo žalobca považuje za neprípustné. Preto žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( v znení neskorších predpisov - - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, ( ), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo ( ) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne ( posledná veta ).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pretože sa nejedná o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom tohto konania je úhrada istiny 5.202,18 eura s príslušenstvom. Súd prvého stupňa uložil žalovanému uhradiť žalobcovi istinu spolu s príslušnými úrokmi a to všetko v 100-eurových mesačných splátkach od novembra 2013, kedy splátky bude poukazovať žalovaný žalobcovi vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom nezaplatením jednej splátky sa stáva zročný celý dlh.

Žalovaný v odvolacom konaní nesúhlasí s výškou mesačných splátok po 100,- eur a žiada, aby tieto boli znížené na sumu 70,- eur mesačne.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti stanovenia splátok na úhradu dlhu, ktorý bol priznaný žalobcovi voči žalovanému, je správny.

Súd prvého stupňa povolil žalovanému úhradu predmetného dlhu s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný má aktuálny príjem 500,- eur mesačne, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, žije so svojou priateľkou, ktorá je nezamestnaná.

Podľa a odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za zrozumiteľné, preskúmateľné a aj dostatočne odôvodnené, pričom sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť v prospech odvolacích dôvodov odvolateľa. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadnu vecnú alebo právnu argumentáciu, s ktorou by bolo potrebné sa v odvolacom konaní

vyrovnať. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu veci alebo jeho právneho hodnotenia. Ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nemal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa, resp. i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. Odvolací súd preto ustálil vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd však dodáva nasledovné.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V rozhodnutí súdu, ktorým sa ukladá účastníkovi povinnosť poskytnúť plnenie, musí byť určená lehota, v ktorej má povinný účastník svoju povinnosť splniť. Ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Najbežnejšie používaná lehota na plnenie v súdnych rozhodnutiach je do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na žiadosť účastníka konania mu možno poskytnúť i to, aby plnenie uskutočnil v splátkach, ak je dôvodný záver, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok, na osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na plnenie povinnosti lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, resp. umožniť peňažné plnenie v splátkach.

Ak súd povolil účastníkovi - dlžníkovi (otcovi) plnenie v splátkach, veriteľ(matka) môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo uložené v rozhodnutí(ako je tomu v súdenom prípade). Toto však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

Pri povolení plniť dlh v splátkach musí byť presne určená ich výška a podmienky splatnosti, aby bolo toto rozhodnutie účastníkom jasné a zároveň aby bolo vykonateľné.

Možnosť poskytnúť plnenie v splátkach je nepochybne výhoda pre dlžníka (povinný subjekt), na druhej strane ak výhodu splátok dlžník dodrží, má i veriteľ istotu v tom, že mu plnenie bude poskytované v pravidelných splátkach dobrovoľne.

Ak však dlžník nesplní svoju povinnosť poskytovať plnenie v splátkach, túto výhodu splátok stratí, ak sa omešká s plnením jednej splátky, má to za následok zročnosť celého plnenia. Toto právo však môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky ( ). Ak pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, že trvá na zaplatení celého dlhu naraz, a medzitým dlžník zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ už svoje právo nemôže využiť. Môže vymáhať len nezaplatenú splátku. Právo zaplatiť celý dlh naraz by veriteľovi vzniklo opäť, ak dlžník znovu poruší svoju povinnosť splniť dlh riadne a včas. Preto dodržiavanie splátok tak, ako boli dlžníkovi priznané, je v jeho najlepšom záujme.

V prejednávanom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ povolil žalovanému výšku splátok na úhradu predmetného dlhu po 100,- eur mesačne, pričom riadne určil i spôsob úhrady a zročnosti jednotlivých splátok (100,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc novembrom 2013) pod následkom zročnosti celého dlhu v prípade nezaplatenia jednej splátky.

Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné, i žalobca poukázal vo svojom vyjadrení k odvolaniu na to, akú dlhú dobu by trvalo splácanie istiny s príslušenstvom v splátkach po 70,- eur mesačne, keď žalobca i v prípade súdom prvého stupňa povolených splátok bude čakať na splatenie celého dlhu od žalovaného i tak značne dlhú dobu a zníženie splátok nie je preto v prospech žalobcu a na druhej strane ani v prospech žalovaného, ktorý musí uhrádzať istinu s príslušným ročným úrokom jednak 12% a 9%, čo všetko je potrebné pripočítať následne k istine a k vyrovnaniu žalovaného so žalobcom, ktoré príslušenstvo istiny žalovaného zaťaží, než bude celá úhrada dlhu uskutočnená s konečnou platnosťou.

Preto odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa a to i v časti trov prvostupňového konania je vecne správny a tak ho podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil.

Čo sa týka odvolania žalovaného v súvislosti s úhradou sumy 312,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku, tu je potrebné poznamenať, že žalovaný s úhradou tohto súdneho poplatku nesúhlasil, pričom nejde o súdny poplatok žalovaného, ale o súdny poplatok, ktorý musel za žalobu uhradiť žalobca a žalovaný je povinný túto náhradu trov konania v zmysle poskytnúť žalobcovi ako v konaní úspešnému účastníkovi, ktorý má plné právo na náhradu trov tohto konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa s použitím a . V odvolacom konaní si úspešný žalobca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu tieto odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.