Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_2To-19-2015.pdf
PDF · 81.73 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/19/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanej V. O., nar. XX.XX.XXXX v N. pod M., bytom D. O. nad S., O. č. XXX/XX, stíhanej pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. apríla 2015 prejednal odvolanie obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k.: 1T/180/2013-184 z 02.10.2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovanej V. O. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom rozsudkom sp. zn.: 1T/180/2013 zo dňa 02.10.2014 uznal obžalovanú V. O. za vinnú zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 15.02.2013 v čase asi o 16,20 hod. v Novom Meste nad Váhom na O. ulici pred rodinným domom č. XX poškodila tam zaparkované osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 407, rok výroby XXXX, EČV: NM- XXXBI, čiernej metalízy, patriace poškodenej L.. U. O. tak, že ho neznámym predmetom poškriabala na prednom ľavom blatníku, prednom pravom blatníku a na oboch predných dverách, čím spôsobila poškodenej L.. U. O. škodu 850,- €. Za to jej bol podľa § 245 ods.1 s použitím § 36 písm. j), § 38 ods.2, ods.3, ods.8 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Výkon uloženého trestu odňatia slobody jej bol podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods.1 Trestného zákona jej bola určená skúšobná doba v trvaní 1 rok. Podľa § 50 ods.2 s použitím § 51 ods.4 písm. c) Trestného zákona súd uložil obžalovanej primeranú povinnosť, aby v skúšobnej dobe uhradila poškodenej škodu vo výške 850,- €. Podľa § 287 ods.1 Trestného zákona bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenej spôsobenú škodu vo výške 850,- €. Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote odvolaním napadla obžalovaná. V písomnom odvolaní doručenom na súd prvého stupňa dňa 17.12.2014 uviedla, že rozsudok napáda čo do výroku o vine, ako i do výroku o treste. Súd prvého stupňa sa podľa nej riadne nevysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu dôležitými pre rozhodnutie, z čoho vyplynul nesprávny výrok o vine i treste. Uviedla ďalej, že v priebehu prípravného konania ako i konania pred súdom sa objavilo viacero pochybností a rozporov. Vina jej je podľa nej preukazovaná výlučne len výpoveďami poškodenej a jej blízkych osôb. Poškodená po zistení, že je vozidlo poškodené, neprivolala ihneď políciu, ale vozidlo na ohliadku priviezla až na druhý deň. Pritom pri predchádzajúcom poškodení vozidla bola polícia privolaná ihneď. Ďalej poukazovala na skutočnosť, že poškodená v trestnom oznámení neuviedla, že by jej otec videl, ako obžalovaná nejakým predmetom poškodzuje vozidlo vo vlastníctve poškodenej. Podľa údajov v trestnom oznámení mal otec poškodenej až po 10 minútach zistiť, že vozidlo je poškriabané. V rozpore s tým však vyznievajú následné výpovede poškodenej i svedkov, v ktorých
tvrdili, že videli ako obžalovaná poškodzuje vozidlo. Poškodená ani svedkovia pritom cez betónový plot, bicykel obžalovanej a jej oblečenie nemohli vidieť, či má obžalovaná v rukách nejaký predmet, ani detailne samotný priebeh skutku. Nelogické je i tvrdenie, že potom, čo svedok M. O. videl cez okno obžalovanú pri vozidle, videli obžalovanú cez okno i poškodená a ostatní svedkovia. Medzi okamihom kedy svedok M. O. zbadal obžalovanú a okamihom, kedy sa ostatní svedkovia postavili a podišli k oknu, totiž prešiel dostatočne dlhý čas na to, aby obžalovaná od vozidla odišla a nemohli teda vidieť, ako škriabe vozidlo. Súd nebral podľa nej do úvahy ani kópiu pokladničného bloku, potvrdzujúceho že v čase spáchania skutku sa obžalovaná nachádzala v Obchodnom dome Kaufland v Novom Meste nad Váhom, kde nakupovala. Na základe uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a s poukazom na § 322 ods.3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám tak, že podľa § 285 písm. c) oslobodí obžalovanú spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že je toho názoru, že rozsudok okresného súdu je zákonný a dôvodný, a preto navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Poškodená uviedla, že výrok o náhrade škody považuje za zákonný a správny. Obhajca obžalovanej sa v plnej miere pridržal písomných dôvodov podaného odvolania a navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanú spod obžaloby oslobodí. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné. Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok spáchala obžalovaná. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por. Obžalovaná je usvedčovaná predovšetkým priamou výpoveďou poškodenej L.. U. O. a svedkov I. O., M. O., O. B., a nepriamo tiež výpoveďou svedka O. M.. Samotná obžalovaná poprela, že žalovaný trestný čin spáchala. V čase spáchania skutku bola na nákupe v obchodnom dome Kaufland na bicykli. Ako doklad predložila kópiu pokladničného dokladu o nákupe zo dňa 15.02.2013. Poškodená L.. U. O. uviedla, že vozidlo zaparkovala pred rodinným domom, v ktorom bývala okolo 16,10 hod. Doma boli jej rodičia I. O. a M. O., ako aj jej priateľ O. B.. Následne si jej otec všimol, že sa obžalovaná na ulici pred domom obšmieta okolo vozidla poškodenej. Na to ostatní prítomní pristúpili k oknu a videli ju tiež. Jej otec - svedok M. O. obžalovanú okríkol, aby išla preč. Následne poškodená videla, ako obžalovaná stojí pri jej vozidle a ťahá po jeho karosérii neznámy predmet. M. O. vybehol von a zistil, že vozidlo je poškriabané. Viditeľnosť bola dobrá. Poškodená vylúčila, že by predtým bolo vozidlo poškriabané, alebo nieslo iné znaky poškodenia. Neskôr sa i pýtala obžalovanej, prečo to urobila. Tá sa jej mala vysmiať a uviesť, že jej to i tak nikto nedokáže. Medzi jej rodičmi a obžalovanou sú vzájomné susedské vzťahy dlhšie na zlej úrovni. Výpoveď poškodenej potvrdila i jej matka - svedkyňa I. O.. Obžalovaná držala v pravej ruke bicykel a ľavou rukou „išla po tom aute“. Už v minulosti im obžalovaná poškriabala vozidlo. Tak isto svedok M. O. - otec poškodenej - potvrdil, že vzťahy medzi ich rodinou a obžalovanou sú dlhodobo zlé. Už v minulosti mu obžalovaná mala poškodiť vozidlá určené na podnikanie. V čase skutku
spáchania bola dobrá viditeľnosť a on videl obžalovanú, ako po vozidle ťahá rukou nejaký predmet. Vzdialenosť medzi oknom a vozidlom bola asi 4 metre. V zhode s uvedenými výpoveďami uviedol i svedok O. B., že svedok M. O. zbadal cez okno obžalovanú pri vozidle. Preto ostatných na to upozornil a oni podišli k oknu. Videl, ako obžalovaná škriabe karosériu vozidla nejakým predmetom. Počul i zvuk škriabania, pretože okno bolo pootvorené a M. O. cez neho na obžalovanú kričal. V druhej ruke mala obžalovaná bicykel.
Tvrdenia všetkých svedkov navzájom logicky korešpondujú a sú tiež v zhode so zabezpečenou fotodokumentáciou.
Na základe výpovedí poškodenej a ostatných svedkov ako i ostatných vykonaných listinných dôkazov teda možno nepochybne skonštatovať, že obžalovaná úmyselne poškodila osobné motorové vozidlo patriace poškodenej, pričom spôsobila škodu vo výške 850,- €, ktorú je potrebné s poukazom na ustanovenie § 125 ods.1 Trestného zákona právne kvalifikovať ako škodu malú.
Námietky obžalovanej, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu dôležitými pre rozhodnutie, vina je založená výlučne na výpovedi poškodenej a jej rodinných príslušníkov, poškodená tvrdila niečo iné v trestnom oznámení a iné pri výpovedi, súd nebral do úvahy ako dôkaz pokladničný doklad o nákupe a že cez plot sa nedalo vidieť, sú nedôvodné.
V prvom rade je potrebné uviesť, že poškodená v zápisnici o trestnom oznámení dňa 16.2.2013 uviedla, že jej otec videl, ako obžalovaná chodí okolo vozidla a v ruke drží nejaký predmet. Následne uviedla, že po vyjdení von pred dom, si všimli poškodenie. Trestné oznámenie neslúži ako priamy dôkaz. Je väčšinou podkladom na ďalší postup v trestnom konaní. V kontradiktórnom procese môže byť oboznámené ako listinný dôkaz. Esenciálne nie je vylúčené, aby svedok tvrdenia v trestnom oznámení neskôr vo svojej výpovedi doplnil či rozvinul. Treba mať na pamäti, že podanie trestného oznámenia patrí k prvotným úkonom na začiatku trestného konania a preto údaje v ňom uvedené nemusia byť vyčerpávajúce. Skutočnosť, že poškodená v trestnom oznámení neuviedla, že jej otec si všimol ako obžalovaná predmetom poškodzuje vozidlo, žiadnym spôsobom nevplýva na skutkové ani právne závery v danej veci.
Je pravdou, že trestná činnosť je preukazovaná výpoveďami poškodenej a svedkov, ktorí sú jej rodinným príslušníkmi. Len táto skutočnosť sama osebe však nie je spôsobilá spochybniť záver o vine. Z povahy a okolností daného skutku vyplýva, že priebeh skutku mohli vnímať predovšetkým osoby nachádzajúce sa v rodinnom dome, pred ktorým bolo vozidlo zaparkované. Je logické, že v určitom rodinnom dome sa nachádzajú predovšetkým osoby navzájom blízke, často späté určitou formou príbuzenstva či priateľstva. Napokon, všetci svedkovia boli riadne poučení na povinnosť uvádzať pravdu a na následky vedome nepravdivo podanej svedeckej výpovede. Na svojich výpovediach zotrvali a ich výpovede do seba logicky zapadajú a korešpondujú s ostatnými dôkazmi. Len samotné príbuzenstvo, či vzájomná náklonnosť svedkov preto nie sú spôsobilé výrok o vine spochybniť, či zoslabiť.
Keďže svedkovia sa nachádzali v miestnosti s oknom smerujúcim do ulice, je z časového hľadiska logické, že mohli všetci vidieť obžalovanú pri páchaní trestnej činnosti. Súd sa oboznámil s fotodokumentáciou plota nachádzajúceho sa v spise, pričom nebolo zistené, že by plot vytváral takú prekážku, ktorá by podstatným spôsobom bránila svedkom vo výhľade na miesto činu.
Krajský súd sa v plnej miere stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa, že pokladničný blok predložený obžalovanou preukazuje len tú skutočnosť, že v daný deň a v danom mieste a čase prišlo v obchodnom dome Kaufland k nákupu určitého tovaru. Nepreukazuje však totožnosť osoby, ktorá nákup vykonala. Pokladničný blok preto sám osebe ako dôkaz vyvracajúci podozrenie, že obžalovaná spáchala žalovaný trestný čin neobstojí a to naviac ešte v konfrontácii s očitým svedectvom poškodenej a ostatných svedkov.
Preto súd prvého stupňa správne ustálil subjektívnu stránku konania obžalovanej, tak ako je vyjadrená aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené bola vyvrátená obrana obžalovanej tak, ako ju uvádzala aj v odvolaní. Odvolací súd sa teda v plnej miere stotožnil so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a napokon tiež vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovanej. Tá svojim konaním nepochybne naplnila
znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr. zákona. Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, ktoré považoval odvolací súd za potrebné uviesť vzhľadom na argumentáciu uvádzanú v odvolaní, pričom s podrobnejším odôvodnením týkajúcim sa skutkového stavu a právnej kvalifikácie v plnej miere odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Možno preto skonštatovať, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako i nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala súdený skutok tak, ako je to uvedené v skutkovej vete výroku o vine.
Napokon možno konštatovať, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúcu okolnosť (priťažujúcu pritom správne nezistil), osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovanej bolo zistené, že v minulosti nebola súdne trestaná ani priestupkovo postihnutá. Z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotená.
S prihliadnutím na okolnosti prípadu, spôsobený následok, osobu obžalovanej a možnosti nápravy dospel odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa v trvaní 2 mesiace ako trest podmienečný so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok je zákonný, nie je neprimeraný a takto uloženým trestom bude splnený jeho účel.
Z týchto dôvodov odvolanie obžalovanej odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.