Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/29/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: PAMI-mont s.r.o., Veľký Šariš, Mlynská 6, IČO: 44 682 964, zastúpený Mgr. Zuzanou Novákovou, advokátkou, Prešov, Slovenská 84, proti žalovanému: Y. U., bytom F., S. XXX/X, zastúpený JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, Nám. slobody 2, Humenné, o zaplatenie 5.494,82 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -238 zo dňa 14.10.2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa okrem trov konania a trov štátu.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a trovách štátu a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1.stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.494,82 Eur spolu s 9 %-nými úrokmi z omeškania ročne od 19. 01. 2010 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi a štátu trovy konania v rozsahu 100 % zo vzniknutých účelne vynaložených trov.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust., a ( v platnom znení) a ust., Nariadenia vlády SR č.

Výsledkami vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej mal žalobca vykonať pre žalovaného kúrenárske a vodoinštalatérske práce. Žalovaný nenamietal, že práce, ktoré žalobca vykonal, nemali byť vykonané. Bránil sa tým, že bola dohodnutá cena za dielo 100.000,-Sk a namietal, že dielo malo vady. Nepredložil však žiadne dôkazy o tom, že vykonané práce reklamoval.

V konaní nebola preukázaná dohoda o cene za dielo, a preto mal súd prvého stupňa za to, že žalobcovi, ako vykonávateľovi diela, patrí primeraná hodnota vykonaných prác ( ). Primeraná hodnota vykonaných prác bola vyčíslená znaleckým posudkom Ing. W. na sumu 6.853,16 Eur bez DPH, čo s DPH činí 8.223,79 Eur. Žalobca žiada od žalovaného zaplatenie sumy 5.494,82 Eur, teda výrazne menej, ako vyplýva z vypracovaného znaleckého posudku.

Všeobecná hodnota vykonaných prác je 8.223,79, po odpočítaní sumy 960,- Eur za kotol zostáva nezaplatená cena vo výške 7.263,79 a keby aj hodnota prác reklamovaných žalovaným bola 10 % z

tejto sumy, jednalo by sa o sumu 726,- Eur a po odpočítaní tejto sumy by stále zostávala nezaplatená cena vo výške 6.537,41 Eur. Žalobca sa žalobou dožaduje zaplatenia sumy 5.494,82 Eur, a preto súd žalobe vyhovel v časti istiny.

Žalovaný nepreukázal, že mal so žalobcom dohodu o tom, že si navzájom započítajú vykonané práce, žalovaný nezapočítaval proti pohľadávke žalobcu žiadnu svoju pohľadávku, ako to vyplýva z vyjadrenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 12. 01. 2011.

Nezaplatením ceny diela na výzvu žalobcu (v čase splatnosti faktúry) sa žalovaný dostal do omeškania, a je povinný platiť aj úrok z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa žalobe vyhovel aj v časti úroku z omeškania.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa a Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto právo na náhradu trov konania. Súd preto priznal žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % zo vzniknutých trov konania.

Výrok o trovách konania štátu súd prvého stupňa odôvodnil podľa tak, že zaviazal žalovaného, ktorý bol v konaní neúspešný, na náhradu trov konania štátu v rozsahu 100 % zo vzniknutých účelne vynaložených trov konania.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. (ďalej ). Žalovaný nesúhlasil so žalobou z dôvodu, že žalobca mu robil rekonštrukciu kúrenia a vody na základe ústnej dohody za cca 3.500,- Eur. Zároveň na základe návrhu od p.F., štatutára žalobcu žalovaný v mesiacoch december a január 2010 prevádzal opravy 4 vozidiel PAMI a PAMI-mont, čím malo dôjsť k vzájomnému vyrovnaniu poskytnutých služieb zápočtom. Žalovaný robil so žalobcom zápočty na práce, a preto nikto nikomu peniaze nevyplácal. Práca vykonaná žalobcom bola vykonaná na veľmi nízkej estetickej a odbornej úrovni. Preto aj žalovaný reklamoval vykonanie niektorých prác. Vo februári prišiel žalobca so svojim zamestnancom do domu žalovaného pod zámienkou odstrániť nedostatky a keď im syn žalovaného nevenoval pozornosť, zdemontovali kotol a naložili ho do auta. V priebehu konania bol znalkyňou Ing. A. W. vypracovaný znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota prác vykonaných žalobcom pre žalovaného je 6.853,16 Eur. Žalovaný má za to, že znalkyňa v znaleckom posudku vychádzala zo skutkového stavu, keď predmetné kúrenie už bolo opravené. Spracovala teda znalecký posudok na základe toho, v akom stave sa kúrenie nachádzalo, keď bolo urobené novou spoločnosťou, ktorá nedostatky žalobcu odstránila, pretože na základe správy o odbornej prehliadke zo dňa 23.02.2010 zariadenie nebolo schopné bezpečnej prevádzky v čase odbornej prehliadky. Samotná znalkyňa v posudku uviedla, že k jeho spracovaniu je nutné vyjadrenie žalovaného, avšak podala znalecký posudok bez toho, aby sa s týmto stretla, pričom ohliadka bola vykonaná bez oznámenia žalovanému. Podľa názoru žalovaného znalecký posudok nebol vypracovaný, ani doplnený podkladmi, ktorými disponoval žalovaný, na základe ktorých by bolo možné objektívne zhodnotiť skutkový stav. Znalecký posudok v celom rozsahu považuje žalovaný za nedostatočný, neobjektívny a nezakladajúci sa na pravde posudzovaného skutkového stavu. Dňa 11.10.2013 zaslal žalovaný konajúcemu súdu žiadosť o ospravedlnenie a odročenie pojednávania, ktoré bolo vytýčené na deň 14.10.2013 z dôvodu práceneschopnosti žalovaného, ktorý trval na svojej osobnej prítomnosti na pojednávaní. Aj napriek uvádzanému ospravedlneniu so zachovaním 3-dňovej zákonnej lehoty súd dňa 14.10.2013 vo veci konal a bol vyhlásený rozsudok. Žalovaný má za to, že na základe uvedeného došlo k porušeniu základnej zásady na spravodlivý proces, ktorý je formulovaný v článku 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojitosti so zásadou rovnosti účastníkov konania. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. S dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní nesúhlasil. Naopak v celom rozsahu trval na podanej žalobe. Stotožnil sa so závermi prvostupňového súdu a žiadal rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania aj za toto podanie vo veci samej. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu poskytol procesným stranám možnosti navrhnúť vykonanie dôkazov, čo obe strany využili a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav potrebný pre vyhlásenie rozsudku. Ustanovená znalkyňa v celom rozsahu potvrdila rozsah, kvalitu, ako aj cenu vykonaných prác, ktorá je vyššia než bola žalobcom fakturovaná, teda dôvodnosť podanej žaloby, a preto súd správne

pojednával vec v neprítomnosti žalovaného po opakovanom ospravedlnení jeho neúčasti a vyhlásil spravodlivý rozsudok.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 22.04.2015 a zistil, že odvolanie žalovaného čo do veci samej nie je dôvodné, čo do výroku o trovách konania a trovách štátu je však potrebné rozsudok zrušiť.

Ust. taxatívne určuje dôvody ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod podľa ust. , teda nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ust. až , teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska.

V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, že by rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho skutkového záveru. Súd prvého stupňa účastníkmi produkované dôkazy na preukázanie ich skutkových tvrdení hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ust. až a jeho hodnotenie a skutkový záver si osvojuje i odvolací súd.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania sa na jeseň roku 2009 dohodli, že žalobca zrealizuje pre žalovaného kúrenárske a vodárenské práce - prestavbu kúrenia, nové rozvody, výmenu radiátorov, novú vodovodnú prípojku. Účastníci konania neuzavreli písomnú zmluvu, ani nijakým spôsobom okrem ústnej zmluvy nešpecifikovali rozsah prác, ktoré mali byť vykonané. Výpovede účastníkov sa rôznia v tom, čo bolo predmetom dohody a aká bola dojednaná cena, pričom ich nezhoda spočíva najmä v tom, že podľa tvrdenia žalovaného, mali byť všetky práce vykonané za sumu 100.000,- Sk. Žalobca tvrdí, že takáto dohoda neexistovala.

Žalobca postupne vykonal v dome žalovaného rôzne práce. Ich cenu si vyfakturoval faktúrou číslo 2010P002 na sumu 6.454,82 Eur s DPH. Táto faktúra bola splatná 18. 01. 2010. Následne dobropisom číslo 2010P008 dobropisoval žalovanému sumu 960,- Eur v súvislosti s tým, že žalobca zo stavby žalovaného odstránil zamontovaný kotol, ktorý bol tiež predmetom dodávky žalobcu. Žalovaný z týchto faktúr nezaplatil žalobcovi nič.

Žalovaný tvrdil, že sa so žalobcom dohodol aj na tom, že žalovaný, resp. iná spoločnosť vykoná pre žalobcu opravu áut a vzájomne si započítajú cenu vykonaných prác. Žalobca ani žiadna iná osoba takúto dohodu nepotvrdili.

Dielo bolo ukončené v decembri 2009, žalovaný tvrdí, že reklamoval vykonanie niektorých prác. Na toto však neboli predložené žiadne dôkazy.

Žalovaný objednal u firmy Raciotherm opravu vykonaných prác.

Zo znaleckého posudku Ing. A. W. vyplýva, že všeobecná hodnota prác vykonaných žalobcom pre žalovaného je 6.853,16 Eur bez DPH. Žalovaný so znaleckým posudkom nesúhlasil, namietal, že znalec nezohľadnil vady, ktoré dielo malo. Z vyjadrenia znalca vyplýva, že závery znaleckého posudku by neboli zmenené ani pri existencii vád, na ktoré poukazoval žalovaný. Z vyjadrenia znalca tiež vyplýva, že práce, ktoré vykonal žalovaný pri odstraňovaní tvrdených vád diela, nepresiahli hodnotu 10 % z ceny určenej znaleckým posudkom. Preto súd 1.stupňa nepovažoval za potrebné vypracovať doplnok k tomuto znaleckému posudku a zo znaleckého posudku vychádzal.

Podľa ust. , zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa ust. , ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

Odvolací súd má za to, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo skutočne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej má žalobca vykonať pre žalovaného kúrenárske a vodoinštalaterské práce. V konaní skutočne nebola preukázaná dohoda o cene za dielo. Preto žalobcovi ako vykonávateľovi diela patrí primeraná hodnota vykonaných prác, tak ako to má na mysli ust. . Táto primeraná hodnota vykonaných prác bola vypočítaná znaleckým posudkom Ing. W. na sumu 6.813,16 Eur bez DPH a s DPH táto suma činí 8.223,79 Eur. Všeobecná hodnota vykonaných prác je teda 8.223,79 Eur. Po odpočítaní sumy 960,- Eur za kotol zostáva nezaplatená cena vo výške 7.263,79 Eur. Skutočne, ak by aj hodnota reklamovaných prác žalovaným bola 10 % z tejto ceny, jednalo by sa o sumu 726,- Eur a po odpočítaní tejto sumy by stále zostávala nezaplatená cena vo výške 6.537,41 Eur. Žalobca si žalobou uplatnil 5.494,82 Eur. Preto bolo skutočne namieste žalobe vyhovieť.

K odvolacej námietke žalovaného, že mali byť navzájom započítané práce, odvolací súd poukazuje na správny záver súdu prvého stupňa, že z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 12.01.2011 vyplýva, že nežiadal pohľadávky započítať. K otázke započítania ďalšie dokazovanie nesmerovalo. Žalovanému však nič nebránilo uplatniť nárok samostatnou žalobou.

K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že znalkyňa vychádzala zo skutkového stavu, keď kúrenie už bolo opravené a spracovala znalecký posudok na základe toho v akom stave sa predmetné kúrenie nachádzalo, keď bolo urobené novou spoločnosťou, ktorá nedostatky odstránila, odvolací súd uvádza, že zo spisu vyplýva, že podanie žalovaného zo dňa 21.11.2012 (č.l. 196 - 211 spisu) obsahujúce správu o odbornej prehliadke zo dňa 23.02.2010 a 15 strán fotodokumentácie s podpisom bolo doručených znalkyni dňa 12.04.2013 spolu s prípisom, keď bola vyzvaná, aby v lehote 15 dní oznámila, či závery znaleckého posudku č. 1/2012 by boli iné, ak by žalobca vykonal práce takým spôsobom ako je to na fotografiách znázornené. Ak by rozdiel v určenej hodnote prác presiahol 10 % z ceny určenej v znaleckom posudku č. 1/2012, bola vyzvaná k vypracovaniu doplnku znaleckého posudku a určenie všeobecnej hodnoty prác a dodávok vykonaných žalobcom.

Podaním zo dňa 28.04.2013, doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 03.05.2013 znalkyňa oznámila, že závery znaleckého posudku 1/2012 by sa nezmenili, ak by práce boli vykonané tak, ako sú znázornené na priložených fotografiách. Cena prác, ktoré sú zdokumentované na priložených fotografiách nepresiahne hodnotu 10 % oproti znaleckému posudku č. 1/2012.

Stanovisko znalkyne z č.l. 223 spisu, tak ako je uvedené vyššie, bolo oboznámené na pojednávaní dňa 14.10.2013, teda aj táto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná.

O vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu sa jedná vtedy, ak pri dokazovaní súd nepostupuje v súlade s ust. a nevykoná dôkazy, ktoré procesná strana navrhne napriek tomu, že takýto dôkaz má slúžiť na preukázanie právne významnej skutočnosti, ktorej sa účastník dovoláva. V danom prípade sa ako už odvolací súd uviedol vyššie o takúto vadu konania pri zistení skutkového stavu nejednalo. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu akým súd prvého stupňa hodnotenie vykonáva. Odvolací súd nemôže v tomto smere vyčítať súdu prvého stupňa žiadne pochybenia. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa zodpovedá pravidlám formálnej logiky. Súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli a neopomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Preto odvolací súd nemôže polemizovať so skutkovými závermi súdu prvého stupňa. Hodnotenie dôkazov môže robiť len ten súd, ktorý ich vykonal.

Žalovaný vyčíta súdu prvého stupňa i odňatie možnosti konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť aj tak, že sa účastník na pojednávanie riadne ospravedlní a súd napriek tomu vo veci rozhodne.

Súd prvého stupňa potom čo žalovaný zaslal emailom žiadosť o ospravedlnenie a odročenie pojednávania dňa 11.10.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že jeho klient je toho času práceneschopný a chce sa pojednávania zúčastniť dňa 14.10.2013 vo veci pojednával.

Skutočne sa teda žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu ospravedlnil emailom z pojednávania tri dni pred začiatkom pojednávania. Predseda senátu na pojednávaní dňa 14.10.2013 konštatoval, že žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti nie je doložená zo strany právneho zástupcu žalovaného aj potvrdením o práceneschopnosti žalovaného, a teda je možné vec prejednať.

Podľa ust. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa ust. , účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolností ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a/ dôvod pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa účastníci o dôvode dozvedel, c/ ak je to možné uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktorý súd bezodkladne oznámi ako návrh posúdil.

Podľa ust. , ak je dôvod na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti nebola doložená zo strany právneho zástupcu žalovaného aj potvrdením aké je potrebné predložiť podľa ust. Preto tu nebol dôvod pojednávanie odročovať. Zároveň nedošlo k odňatiu možnosti konať žalovanému pred súdom.

Podľa ust. , súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov, prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Podľa ust. , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Zo znenia ust. , ale i zo súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že sa týka náhrady trov štátu, túto súd nepriznáva vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Napriek tomu tak súd prvého stupňa vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi a štátu trovy konania v rozsahu 100 % zo vzniknutých účelne vynaložených trov.

Rozsudok je v tejto časti, teda čo sa týka náhrady trov štátu nepreskúmateľný. Náhrada trov štátu priamo súvisí i s náhradou trov konania účastníkov.

Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa okrem trov konania a trov štátu podľa ust.

Zároveň zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a trovách štátu a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust.§ 221 ods.1 písm.f/ Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia v časti trov konania a trov štátu došlo vo vzťahu k účastníkom konania k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Úlohou súdu prvého stupňa bude riadne rozhodnúť tak o trovách štátu, ako aj o trovách konania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd 1.stupňa i o trovách odvolacieho konania podľa ust.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.