Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-135-2013.pdf
PDF · 117.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/170/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s r. o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s r. o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. D. J., J.: E. W. XXX, XXX XX E. W., L.. XX.X.XXXX a 2. C. Š., J.: C. XX, XXX XX T., L.. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s r. o., so sídlom: Kuzmányho 29, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 5.428,08 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalované v 1. a v 2. rade sú povinné zaplatiť žalobcovi 5.331,15 eur, spolu s úrokom z omeškania
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.6.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.7.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.8.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.9.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.10.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.11.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.12.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.1.2011 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.2.2011 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.3.2011 do zaplatenia
- 9,25 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.4.2011 do zaplatenia
- 9,25 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.5.2011 do zaplatenia
- 9,25 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.6.2011 do zaplatenia
- 9,5 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.7.2011 do zaplatenia
- 9,5 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.8.2011 do zaplatenia
- 9,5 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.9.2011 do zaplatenia
- 9,5 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.10.2011 do zaplatenia
- 9,25 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.11.2011 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.12.2011 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.1.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.2.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.3.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.4.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.5.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.6.2012 do zaplatenia
- 8,75 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.7.2012 do zaplatenia
- 8,75 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.8.2012 do zaplatenia
- 8,75 % ročne zo sumy 96,93 eur od 21.9.2012 do zaplatenia
- 8,75 % ročne zo sumy 2.617,11 eur od 31.10.2012 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu XXXXXXXXXX/XXXX trovy konania 2370,18 eura (z toho trovy právneho zastúpenia 2044,68 eura), všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovaných zaplatenia sumy 5428,08 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej jednej splátky až do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania zo sumy 2617,11 eura od 31.10.2012 zo sumy až do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalované vzniesli námietku premlčania a navrhli žalobu ako plne nedôvodnú zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Žalobca v žalobe uvádzal, že pohľadávku nadobudol od právneho predchodcu - Slovenskej sporiteľne a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.9.2012.
Žalobca tvrdil, že právny predchodca - SLSP a.s. uzavrela so žalovanou v 1. rade zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX K. XX.XX.XXXX na základe ktorej poskytla žalovanej peňažné prostriedky v sume 200 000 Sk (6 638,78 eura), ktorý sa zaviazala splatiť v dohodnutom čase, platiť úroky dohodnuté v zmluve a ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom. Za účelom zabezpečenia tohto úveru poskytla ručenie žalovaná v2. rade, ktorá sa zaviazala uspokojiť pohľadávku postupcu v prípade, ak ju neuhradí žalovaná v 1. rade.
Vyššie uvedené skutočnosti mal súd preukázané zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX X. K. XX.XX.XXXX (Č..XX), z ktorej vyplynuli žalobcom uvádzané skutočnosti a tiež to, že výška splátky bola 2920 Sk (96,93 eura), úroková sadzba 11,8% ročne, splatnosť splátok 20. dňa v mesiaci, prvá splátka dňa 20.1.2005 a posledná dňa 20.12.2014, a RPMN 13,56%. Ako vyplýva z Dohody o ručení zo dňa 23.12.2004, žalovaná v 2. rade ako ručiteľ vyhlásila (článok II. bod 1), že (súd uvádza stručne) uspokojí pohľadávku veriteľa, ktorá vznikla z úverovej zmluvy a na základe ktorej bola žalovanej v 1. rade poskytnutá istina 200 000 Sk, ako aj príslušenstvo, náklady podľa úverovej zmluvy a danej dohody a že sa bezpodmienečne zaväzuje, že na prvú výzvu veriteľa, obsahujúcu vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas ju uhradí za dlžníka veriteľovi do 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy.
Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná v 1. rade tento úveru nesplácala riadne, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy a preto postupca - SLSP a.s. postúpil pohľadávku na žalobcu. Ku dňu postúpenia žalovaná v 1. rade dlhovala pohľadávku v celkovej výške 9627,74 eura, pozostávajúcu z dlžnej istiny 7854,90 eura, riadneho úroku 1006,57 eura, úroky z omeškania 717,14 eura, sankčného úroku 10,26 eura a poplatkov 38,87 eura. Keďže pohľadávku žalovaná v 1. rade naďalej nesplácala, žalobca dňa 15.10.2012 celý úver zosplatnil. Žalobou si žalobca uplatnil nárok iba na splátky, ktoré ku dňu podania návrhu neboli premlčané a to ku dňu zosplatnenia v počte 29, a splátky, ktoré v celkovom počte 27 mali byť zaplatené podľa zmluvy v období od 16.10.2012 do 20.12.2014 v celkovej sume 2617,11 eura. Dlžná istina tak činí spolu 5428,08 eura.
Okrem tejto sumy sa domáhal zaplatenia zákonného úroku z každej splátky, splatnej v období od 21.5.2010 do zosplatnenia odo dňa splatnosti každej z nich až do zaplatenia a zo sumy 2617,11 eura od 31.10.2010 do zaplatenia.
Ako vyplynulo z listiny zo dňa 15.10.2012 (čl. 29, 30), obom žalovaným postupca postúpenie pohľadávky na žalobcu písomne oznámil.
Listom zo dňa 15.10.2012 (čl. 63, 65) žalobca ako nadobúdateľ pohľadávky úver zosplatnil a vyzval žalovanú v 1. rade ako aj žalovanú v 2. rade ako ručiteľa, aby zročnú pohľadávku v celkovej výške 9811,63 eura zaplatili na označený účet do 30.10.2012, na ktorý nereagovali.
Žalovaná v . rade vo vyjadrení k žalobe (čl 85), doručenom súdu dňa 23.8.2013 súdu prezentovala, že jediný, kto by mal byť v danej veci zainteresovaný, je žalovaná v 2. rade, pretože hoci žalovaná v 2. rade vystupuje ako ručiteľ, peniaze na svoje meno zobrala práve pre ňu a jej rodinu a bolo jej sľúbené, že po schválení hypotekárneho úveru bude tento úver zaplatený no nestalo sa tak, že po tom, ako SLSP peniaze poskytla, všetky ich v obálke dala do roku práve žalovanej v 2. rade, že splátky, ktoré boli po určitú dobu platené, platila žalovaná v2. rade, no potom prestala, a že žalovaná v 2. rade jej v roku 2008 podpísala aj dohodu.
Z dohody z 22.5.2008 (čl. 86) však nemožno zistiť jej obsah vzhľadom na nečitateľnú fotokópiu založenú v spise.
Z výpisu z účtu žalovanej (čl 99 - 106) súd zistil, že posledná splátka, ktorú žalovaná na predmetnom úverovom prípade realizovala, bola na účet právneho predchodcu žalobcu pripísaná dňa 23.2.2009 v sume 216,27 eura, pričom v ďalšom období už nebol zaplatené vôbec nič a v období predtým boli splátky poukazované nepravidelne, nie v dohodnutej lehote ani v dohodnutej výške.
Pred súdom sa žalované prezentovali, že ak sa splátky neuhrádzali riadne včas, v súlade s čl. 7 ods. 6, bod 7.6.1 VOP listom zo dňa 15.10.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 30.10.2012 a k tomuto dňu sa stal celý úver zročným. Namietli premlčanie pohľadávky a namietli tiež výšku trov konania. Poukázali na nedostatky zmluvy o úvere, ktorá neobsahuje obligatórne náležitosti podľa zákona 258/2001 Z.z. upravené v § 4 ods. 2, keď neupravuje celkový počet splátok a výpočet nákladov, ktoré boli zahrnuté do RPMN, z uvedeného dôvodu je zmluva neplatná podľa § 39 OZ. Po tom, ako im bol doručený výpis z úverového účtu, žalované v podaní zo dňa 18.3.2014 (čl. 111) navrhli vykonať dôkaz ohľadom zaúčtovaných poplatkov za upomienky v celkovom počte 32 za obdobie rokov2005 - 2009. V ďalšom podaní zo dňa 14.12.2014 poukázali na to, že keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa aplikuje zásadne Občiansky zákonníka ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl.), premlčanie je treba posudzovať podľa trojročnej premlčacej doby. K otázke počiaku premlčania zuali názor, že dátum zosplatnenia úveru žalobcom listom zo dňa 15.10.2012 je nesprávny, pretože podľa § 103 OZ „ak bolo plnenie dohodnuté v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nezaplatenie niektorej splátky stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky“. Podľa § 565 OZ: ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Poukázali na to, že ak posledná úhrada bola realizovaná dňa 23.2.2009 a návrh na začatie konanie bol podaný 23.5.2013, bol podaný po uplynutí 4 rokov. Zastávali názor, že v prejednávanej veci má žalobca nárok len na fakticky poskytnuté plnenie t.j. bez úrokov a bez poplatkov vzhľadom na to, že zmluva o úvere neuvádza presný počet splátok , a teda je neplatná. Podľa žalovaných vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú úplné zamietnutie žaloby.
Žalobca s názorom žalovaných nesúhlasil tvrdiac, že zmluva o úvere riadne obsahuje RPMN, uvedenú v čl. IV bod 5, že počet splátok je zistiteľný priamo zo zmluvy porovnaním dátumu prvej a poslednej splátky a vo vzťahu k premlčaniu poukázal na to, že tento úkon je nejasný a nezrozumiteľný vzhľadom na to, že neoznačili deň, od ktorého mala premlčacia doba začať plynúť. Ohľadom upomienok doručil súdu dňa 3.3.2014 nielen žalovanými žiadaný kompletný výpis z úverového účtu, ale aj výzvu pôvodného veriteľa (čl. 119) zo dňa 23.12.2004, ktorou žalovanú v 1. rad upozorňuje na trvajúce omeškanie so splátkami, a že ku dńu31.5.2009 vzniknutý dlh činí 410,84 eura, ktorý má zaplatiť - vyrovnať do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. V podaní zo dňa 19.1.2015 konkretizoval, že žalobca sa podaným návrhom domáhal dlžných splátok, ktoré sa stali zročnými dňu zosplatnenia za obdobie od 20.5.2010 do 15.10.2012 v počte 29 a splátok, ktoré sa v dôsledku mimoriadnej splatnosti stali zročnými dňa 15.10.2012, a ktoré spolu činia sumu 2617,11 eura (27 x 96,93 eura). Ide o splátky, ktoré sa v zmysle zmluvy mali zaplatiť v období od 20.10.2012 do 20.12.2014. Čo sa počiatku plynutia premlčacej lehoty týka, zaujal stanovisko, že pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, kedy sa mohlo - objektívne posudzované - vykonať prvý raz t.j. dňom, kedy sa právo stalo nárokom Actio nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu t.j. dňom, kedy mal dlžník po prvý raz plniť resp. začať s jeho plnením. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom, povinnosť plniť dlh vzniká prvý deň po tom, ako ho veriteľ o to požiadal. Možnosť uplatnenia práva na súde vzniká až splatnosťou dlhu, v opačnom prípade by bola žaloba podaná predčasne. Poukázal na znenie § 387 OBZ a § 392 ods. 2 OBZ - podľa neho pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia lehota samostatne, ak sa ale pre neplnenie niektorého čiastkové plnenia stane splatným celý záväzok, plynie premlčacia lehota od doby splatnosti nesplneného záväzku. Navrhol preto žalobe plne vyhovieť a zaviazať žalované na náhradu trov konania.
Za skutkové okolnosti a dôkazy vzal do úvahy vyššie oboznámené listiny a zhrnul skutočnosti, vzišlé z vykonaného dokazovania a síce, že
- právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej v 1. rade sumu 200.000 Sk na obdobie od 20.1.2005 do 20.12.2014, ktorú sa zaviazala splatiť s dohodnutým úrokom 11,8% ročne v mesačných 120 splátkach po 2920 Sk (96,93 eura)
- že žalovaná úver nesplatila v celom rozsahu dohodnutým spôsobom a posledná splátka bola realizovaná 23.2.2009
- právny predchodca žalobcu pre omeškanie žalovaných od úverovej zmluvy neodstúpil ani ju nevypovedal čo znamená, že aj v čase po postúpení pohľadávky úver „pokračoval“ v dohodnutom splátkovom režime
- že tento úver SLSP a.s. podľa zákona o bankách už ako pohľadávku postúpil na žalobcu dňa 27.9.2012 a až žalobca ho zosplatnil dňa 15.10.2012 s tým, že lehotu na zaplatenie určil v tomto liste do 30.10.2012.
Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len OZ):
(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 cit. zákona:
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZSÚ) účinného v čase uzavretia zmluvy:
Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
Podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy: (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4) (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 546 Obč. zákonníka: Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že SLSP poskytla úver žalovanej v 1. rade finančné prostriedky bez preukázania účelu (teda nešlo o viazaný úver), a že na zabezpečenie tejto pohľadávky poskytla žalovaná v2. rade ručenie.
Hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., a zároveň aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľských úveroch, 2. Občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka. To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
Zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku SR sa začalo diferencovať medzi pojmami typ zmluvy a druh zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne upravené (tzv. pomenované zmluvy) alebo sa s nimi implicitne počíta, ale daný právny predpis ich výslovne nepomenúva (tzv. inominátne zmluvy) a ich kreácia závisí od potrieb spoločenskej praxe a jednotlivých subjektov právnych vzťahov. Medzi pomenované zmluvy patria napr. kúpna zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dielo a mnohé ďalšie, pričom tieto sa členia podľa predmetu zmluvy, resp. ich kauzy. Pokiaľ ide o druh zmluvy, možno vyčleniť dva veľké skupiny zmlúv, a to tzv. nespotrebiteľské a spotrebiteľské, kde je rozlišujúcim kritériom povaha subjektov. "Mierne narušenie" vyššie uvedenej koncepcie rozlišujúcej typ zmluvy a druh zmluvy nastalo prijatím zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "ZSÚ"), ktorý upravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Otázkou je či sa táto zmluva chápe ako druh zmluvy alebo sa vytvoril osobitný zmluvný typ derogujúci a vylučujúci použitie ustanovení zmluvy o úvere podľa OBCHZ ako tzv. absolútneho obchodu. Ak by sme sa vydali cestou osobitného zmluvného typu, tak by to znamenalo, že ZSÚ vytvoril nový zmluvný typ s relatívne samostatnou úpravou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá predstavuje samostatný zmluvný typ oproti zmluve o úvere obsiahnutej v OBZ, a teda že nejde o absolútny obchod (podobný názor sa preferuje napr. v komentári k Obchodnému zákonníku: Suchoža a kol.). V danom prípade by teda išlo o občianskoprávny vzťah s primárnym použitím ZSÚ a subsidiárnym použitím OZ (čomu nasvedčuje aj § 1 ods. 8 ZSÚ).
Z ustanovenia § 2 ZSÚ celkom jednoznačne vyplýva, že interpretácia, týkajúca sa rozlíšenia medzi spotrebiteľskými a inými úvermi operuje prinajmenšom do istej miery s časťami rozhodnej právnej úpravy vytrhnutými z kontextu. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi (na jednej strane) a inými úvermi (na strane druhej) netkvie len v tom, či sa jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (ust. § 2 písm. a/ ZoSÚ) , ale je tu tiež ďalšie zákonné kritérium definujúce vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to subjektmi takéhoto vzťahu . Vyložením citovaných ustanovení v ich celkovom kontexte potom musí byť zrejmé, že spotrebiteľský úver má spotrebiteľský úver obvykle charakter pôžičky (z hľadiska všeobecného uvažovania o zmluvných typoch inak synonymum pre úver), keďže voľné peňažné prostriedky veriteľa sú poskytované spotrebiteľovi na to, aby si spotrebiteľ mohol aj bez vlastných financií tovar alebo službu obstarať u tretej osoby (odchylnej od veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Práve táto forma úveru je inak aj bežnejšou, pričom napokon definitívnym pomocným vodítkom na rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a inými úvermi je to, či úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi bol úver poskytnutý 1. na výkon zamestnania, povolania či podnikania, alebo 2. na iný účel.
Vychádzajúc z týchto úvah súd prejednávaný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.12.2004 posudzoval síce podľa zmluvného typu upraveného v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale ako druh zmluvy podliehajúci zákonnej úprave o spotrebiteľských úveroch a zákonnej úprave v Obč. zákonníku.
Ako bolo uvedené vyššie, v konaní bolo preukázané, že žalobca ani jeho právny predchodca od úverovej zmluvy neodstúpil a celý nesplatený zostatok, ktorý sa mal v splátkach zaplatiť do 20.12.2014, sa v celkovom počte 27 splátok (istina plus zmluvný úrok bez poplatkov, sankcií ...) stal zročným dňa 15.10.2012. K tomuto dňu boli žalovaného v omeškaní so splácaním splátok od roku 2009, ktoré sa stali zročnými vždy 20. dňom v kalendárnom mesiaci a 21. dňom začala ohľadom každej z nich plynúť samostatná premlčacia doba. Po tom, ako dňa 15.10.2012 žalobca vyhlásil splatnosť celého úveru, sa stali zročné aj splátky, ktoré sa mali zaplatiť v období od 20.6.2012 do 20.12.2014 t.j. celková suma 2617,11 eura (27 x 96,93 eura).
Podľa § 100 OZ: 1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Žaloba bola podaná dňa 23.5.2013 , pričom žalobca sa domáhal zaplatenia celkovej sumy 5428,08 eura (t.j. dlžných splátok za obdobie od 20.5.2010 v počte 29, čo činí 2810,97 eura a zročnej sumy 2617,11 eura).
Vychádzajúc zo skutočnosti, že 21. dňom začala ohľadom dlžných splátok plynúť premlčacia lehota osobitne a žaloba došla na súd dňa 23.5.2013, nepremlčanými boli splátky, splatné v období od 20.6.2010. Splátka, splatná dňa 20.5.2010 bola ku dňu podania žaloby premlčaná a preto súd priznal žalobcovi dôvodne žalovanú sumu 2714,04 eura t.j. 28 nepremlčaných plátok po 96,93 eura a sumu 2617,11 - 27 splátok, ktoré sa stali zročnými dňa 15.10.2012 t.j. celkom 5331,15 eura.
Súd zaviazal žalované zaplatiť žalobcovi priznanú sumu a to spolu s úrokom z omeškania z každej dlžnej splátky zročnej pred podaním žaloby ako aj zo sumy, ktorá sa stala zročnou dňa 15.10.2012, a ktorá nebol zaplatená v určenej lehote t.j. do 30.10.2012. Zo sumou 2617,11 eura sú preto v omeškaní od 31.10.2012
Podľa § 517 Obč. zákonníka:
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe uvedeného preto súd priznal úrok z omeškania v zákonnej sadzbe odo dňa vzniku omeškania to individuálne ku dňu vzniku omeškania každej jednotlivej splátky ako aj zosplatnenej sumy.
Súd v súvislosti s námietkami - obranou žalovaných v tom smere, že zmluva je neplatná preto, že neupravuje celkový počet splátok a výpočet nákladov, ktoré boli zahrnuté do RPMN, s tým súd nesúhlasí. V čase uzavretia zmluvy t.j. 23.12.2004 §4 ods. (2) zákona č. 258/2001 Z.z. znel: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Z uvedeného vyplýva, že v danom čase zákon neukladal povinnosť číselne vyjadriť počet splátok, ktoré sa mali zaplatiť a napokon, ak sa prvá splátka mala zaplatiť dňa 20.1.2005 a posledná dňa 20.12.2014 sa jednoduchou matematikou dá vyrátať, že sa jedná presne o 10 rokov t.j. 120 mesiacov, čo priemerne zdatnému človeku nemôže robiť problém. Vo vzťahu k nákladom, ktoré mali byť uvedené ako súčasť RPMN, k tomu súd uvádza, že uvedená skutočnosť nemá vecný význam vzhľadom na to, že žalobca sa okrem samotných splátok, zahŕňajúcich dohodnutý 11,8% ročný zmluvný úrok, nedomáhal ničoho iného a preto nebolo potrebné posudzovať, či RPMN uvedené v zmluve sadzbou 13,56% ročne zohľadňovala nejaké iné náklady alebo nie, popr. či bola určená správne.
Súd neakceptoval ani tvrdenie žalovaných o počiatku plynutia premlčania dňom nasledujúcim po 23.2.2009 t.j. po uhradení poslednej splátky tvrdiac, že sa vtedy stal úver zročným, pretože: podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Takýto následok zmluvne nebol dohodnutý a neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. čl. 7.6.1 VOP, pretože podľa ich znenia ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo a) je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní
b) b) ak klient je v omeškaní so splatením poplatku za poistenie, ak je súčasťou zmluvy ...., Banka je oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru...., b) vypovedať zmluvu o úvere.....
Z uvedenej úpravy vyplýva, že v prípade vzniku cit. omeškania nenastáva automatická zročnosť záväzku ako celku, ale je viazaná na úkon zo strany veriteľa v rámci využitia svojho oprávnenia (nie povinnosti). Účastníci nemali ani v zmluve a ani vo VOP upravenú otázku za akých okolností dochádza automaticky k zročnosti celého dlhu a teda oprávnenie, uvedené v 2. vete cit. ustanovenia neprichádza do úvahy.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dôvodne podanej žalobe, až na premlčanú sumu titulom splátky za 5/2010 vyhovel a žalované zaviazal na jej zaplatenie s tým, že v sume 96,93 eura (splátka za 5/2010) bola žaloba pre premlčanie zamietnutá.
V danom prípade úspech žalobcu činil 100 % , preto mu boli priznané trovy konania za: 1/ zaplatený súdny poplatok 325,50 eura
2/ trovy právneho zastúpenia za:
- prípravu a prevzatie zastúpenia 190,89 eura
- podanie žaloby 190,89 eura
- vyjadrenie z 3.2.2014 190,89 eura
- pojednávanie dňa 26.2.2014 v sume 190,89 eura
- pojednávanie dňa 11.11.2014 v sume 47,72 eura
- pojednávanie dňa 16.12.2014 v sume 47,72 eura
- vyjadrenie z 19.1.2015 v sume 190,89 eura
- pojednávanie dňa 9.3.2015 v sume 190,89 eura
- vyjadrenie z 23.4.2015 v sume 190,89 eura
- pojednávanie dňa 28.4.2015 v sume 190,89 eura, odmena celkom: 1622,56 eura
režijný paušál rok 2013: 2 x 7,81 eura (15,62 eura), rok 2014: 4 x 8,04 eura (32,16 eura), rok 2015: 4 x 8,39 eura (33,56 eura ), v sume 81,34 eura. Odmena a režijný paušál spolu: 1703,90 eura, čo spolu s 20% DPH 340,78 eura činí 2044,68 eura. Trovy konania celkom: 2370,18 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.