Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-19-2014.pdf
PDF · 97.59 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/19/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa Ing. I. T., bytom M. XXXX/X, Y., zast. advokátom JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 4, Humenné proti odporcovi Bytové družstvo Humenné, IČO: 223051, Laborecká 1896/58, Humenné, zast. advokátkou JUDr. Tatianou Andrejcovou, Laborecká 58, Humenné o určenie, že nájomná zmluva je platná, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18C/124/2012-279 zo dňa 12.11.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrh zamietol. Zaviazal navrhovateľa k povinnosti uhradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 717,69 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa po zmene žaloby pripustenej súdom domáhal určenia, že nájomná zmluva k bytu číslo XX na X. poschodí v bytovom dome na ulici M. číslo XXXX/X v Y., súpisné číslo stavby XXX, postavenej na parcele CKN 1621 katastrálne Y., ktorá vznikla medzi žalobcom a žalovaným dňa 08. 01. 2009 odsúhlasením úpravy mesačného predpisu úhrad za nájom a za služby spojené s užívaním bytu je platná.
Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého z rozhodnutia Okresného súdu Humenné zo dňa 15. 02.2010 sp.zn. 12C/134/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 24. 11. 2010 vyplýva, že žaloba žalobcu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu zo dňa 05. 03. 2008 bola zamietnutá. Ďalej zo zistení, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove spisová značka 1Cob/44/2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Humennom č.k. 21C/544/2011 - 261, ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti stanov bytového družstva Humenné zamietnutá.
Ďalej vychádzal z mesačného predpisu úhrad za služby spojené s užívaním bytu zo dňa 18. 12. 2008, z ktorých zistil, že tento vo vydaných Bytovým družstvom Humenné je adresovaný navrhovateľovi. Listina je podpísaná odporcom a prevzatie tejto listiny potvrdil svojím podpisom aj navrhovateľ.
Prvostupňový súd sa zaoberal otázkou existencie prekážky rozhodnutej veci a to v súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu Humenné pod sp.zn. 12C/134/2009. Predmetom tohto konania bolo určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Podľa názoru prvostupňového súdu nejde o totožný predmet konania a dospel k záveru, že negatívna podmienka týkajúca sa rozhodnutej veci je splnená a súd mu vo veci konať ďalej.
Následne prvostupňový súd sa zaoberal otázkou naliehavosti právneho záujmu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., otázkou platne uzatvorenej nájomnej zmluvy i kľúčovou otázkou pre rozhodnutie
aj vo veci vypratania bytu. Prvostupňový súd skonštatoval, že zo strany navrhovateľa je daný naliehavý právny záujem na určení platnosti nájomnej zmluvy.
Na zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého žaloba žalobcu nie je dôvodná. Svoj záver odôvodnil tým, že žalobca počas celého konania zotrval na svojom tvrdení, že podpisom mesačného predpisu úhrady za služby spojené s užívaním bytu vznikla medzi účastníkmi nová zmluva o nájme družstevného bytu. S týmito tvrdeniami sa nestotožnil súd, pretože podľa jeho názoru uzatvorenie nájomnej zmluvy k bytu nespĺňa podmienky vyžadované v ustanovení § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale ako aj s článkom 25 Stanov Bytového družstva Humenné. Prihliadol tiež na to, že žaloba o neplatnosť stanov bytového družstva bola zamietnutá. Mesačný predpis úhrad je podpísaný predsedníčkou družstva, a teda nie je dodržaný ani postup, podľa ktorého by pre vznik nájomnej zmluvy bolo potrebné, aby ju podpísali predseda a 1 člen predstavenstva.
Poukázal na ustanovenie § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého sa vyžaduje pre nájomnú zmluvu k bytu v prípade neuzatvorenia písomnej nájomnej zmluvy forma zápisnice o jej obsahu. V prípade, ak ide o nájom družstevného bytu, tak ako je to aj v tomto prípade Občiansky zákonník odkazuje na stanovy bytového družstva. Článok 25 Stanov (žalovaného), súd považuje za spresnenia a vycibrenie podmienok pre uzatvorenie nájomnej zmluvy k družstevnému bytu.
Mal tak za to, že nájomná zmluva odsúhlasením úpravy mesačného predpisu úhrad za nájom a za služby spojené s užívaním bytu ktorú podpísal žalobca k 08. 01. 2009 nevznikla. Žalobu tak z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
Poukázal na ustanovenia § 686 ods. 1, ods. 2,§ 685 ods. 1, 2 3, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi - žalovanej priznal právo na náhradu trov konania ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 717,69 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V odvolaní ďalej uviedol:
„Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je alibisticky, nakoľko po vyhlásení predmetného napadnutého rozsudku sám krátkom jeho odôvodnení uviedol, že rozhodol alibisticky a zo relevantných a zákonných dôvodov, čo sa však v právnej vete j neuvádza. Svojvoľný a arbitrárny - preto, že súd prvého stupňa pri rozsudku sp. zn. 18C/124/2012-279 zo dňa 12. novembra odôvodnenia uvádza jednak nepravdivé tvrdenia a jednak z; nevykonal žalobcom predložené listinné dôkazy.
Výpoveď z nájmu bytu (doručená mu bola 10.06.2008) s tým, že lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Žalobca bol v tom čase núdzi z objektívnych dôvodov, čo v konečnom dôsledku zavinil nakoľko tento stav zapríčinil a spôsobil práve žalovaný tým, že : nezaplatil dlh vo výške 37.485,- Sk s prísl., čo ku dňu 04.11.2008 činí výške 46.271,- Sk. Pričom tento spor o zaplatenie 1.244,27 Eur je vedený na Okresnom súde v Humennom pod č.k.: 15Cb/10/2008 - toho času v odvolacom konaní.
Ďalej čo je podstatné medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.G došlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy v písomnej forme odsúhlasením Úpravy mesačného predpisu úhrad za nájom a za i spojené s užívaním bytu - zmena výšky zálohy zo dňa 18.12.2008, podpísal žalobca dňa 08.01.2009 a za odporcu túto listinu pot predsedníčka Bytového družstva Humenné Ing. C. D..
- viď Dôkaz č. 14/ Nová nájomná zmluva - Mesačný predpis úhrad za nájom a za služby spojené s užívaním bytu z 18.12.2008 a z 08.01.2009 v spise.
Totiž ak by žalovaný nepovažoval žalobcu ďalej za riadneho a platného nájomcu predmetného bytu bytového družstva vôbec by mu nepredpisoval za užívanie predmetného bytu výšku úhrady za nájom a za služby spoje s užívaním bytu, lebo inak by tieto sumy vymáhal od žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia. Pritom „Mesačný predpis nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním" predmetného bytu obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré n nájomná zmluva obsahovať, a to :
K základným a podstatným náležitostiam každej nájomnej zmluvy patrí: určenie zmluvných strán, označenie predmetu, čiže identifikácia bytu, vymedzenie rozsahu jeho užívania, taktiež výška nájomného, výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu, spôsob ich platby a dátum splatnosti.
V nájomnej zmluve sa spravidla uvádza doba trvania nájmu bytu. Ak doba nájmu nebola dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
Pri otázke formy nájomnej zmluvy zákon obligatórne nevyžaduje jej písomnú formu. Avšak, ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa ojej obsahu zápisnica. Takouto zápisnicou je „Mesačný predpis nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním z 18.12.2008 a z 08.01.2009" - čo je daný prípad. Osobitným režimom sa spravuje prenájom bytov v bytových družstvách, kde prenájom družstevného bytu je nerozlučne spojený s členstvom nájomcu bytového družstva. Žalobca od 1984 neustále až doposiaľ je riadnym členom Bytového družstva Humenné. Žalovaného a teda prenájom takéhoto bytu sa nespravuje len ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj stanovami jednotlivých bytových družstiev.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že predpisovanie „Mesačnej úhrady za nájom a za služby spojené s užívaním družstevného bytu" zo strany žalovaného - Bytového družstva Humenné pre žalobcu - Ing. I. T. - treba považovať za vznik novej nájomnej zmluvy, tak v tomto smere poukazujeme na Stanovy Bytového družstva Humenné - žalovaného, ktoré riešia danú vec, resp, upravujú komu sa predpisuje „Mesačná úhrada za nájom a za služby spojené s užívaním družstevného bytu" - vo forme preddavku - viď článok 31 Stanov Bytového družstva Humenné: Úhrada za užívanie bytu a služby spojené s bývaním
Osobitným režimom sa spravuje prenájom bytov v bytových družstvách, kde prenájom družstevného bytu je nerozlučne spojený s členstvom nájomcu bytového družstva, pľlCOľľl žalobca je od roku 1984 neustále až doposiaľ riadnym členom Bytového družstva Humenné -
Žalovaného a teda prenájom takéhoto bytu sa nespravuje len ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj stanovami jednotlivých bytových družstiev.
l/c - ďalšou a podstatnou skutočnosťou je to, že v zmysle čl. 31, ods. 1) Stanov žalovaného - iba Nájomca družstevného bytu je povinný platiť úhradu za užívanie bytu a za služby spojené s bývaním.
Ako aj to, že podľa č. 31, ods. 5) Stanov žalovaného - ^Výšku zálohy určuje hospodársky plán príslušnej ekonomickej jednotky (bytový dom), ktorý je tiež podkladom pre prípadná - zmenu výšky zálohy určenej v nájomnej zmluve." - koniec citátu.
Inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., § 205, ods. 2, písm.b) O.s.p.) žalobca vidí jednak v nedostatočnom zistení skutkového stavu v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. § 205, ods. 2, písm. c,d,f) O.s.p.). Pritom žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa náležíte neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, nakoľko jeho odôvodnenie je nezrozumiteľné keďže tvrdenia žalobcu sú zamieňané s tvrdeniami žalovaného a naopak.
Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd rieši otázku platnosti právneho úkonu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP"). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, a nie len odkazovať na určité časti zákonov, ako je to v danom prípade keď súd odkazuje na ust. § 686 ods. 1) Obč-. zák., ako aj na článok 25 Stanov žalovaného Bytového družstva Humenné bez ďalších argumentov a riadneho zdôvodnenia.
Teda nie je tam uvedené konkrétne prečo sa súd nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že Mesačný predpis úhrad za nájom a za služby spojené s užívaním bytu zo strany žalovaného zo dňa 18.12.2008, podpísaný oboma účastníkmi dňa 18.12.2008 a dňa 08.01.2009, ako aj na základe podania žalovaného
č. 7/2013 zo dňa 02.07.2013 ktoré žalobca odsúhlasil a podpísal - treba považovať za potvrdenie - zápis o uzavretí novej nájomnej zmluvy k predmetnému bytu medzi účastníkmi, nakoľko táto listina spĺňa všetky podmienky vyžadované ustanovením 686 ods. 1) Obč. zák. ako aj článkom 25 Stanov Bytového družstva Humenné - teda žalovaného. (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994)“.
Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., a zistil, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku a ani pre jeho zmenu (§ 219, § 220 O.s.p.).
Žalobca sa domáha po zmenenej žalobe (odsúhlasenej súdom) určenia, že nájomná zmluva k štvorizbovému bytu číslo XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu v bytovom dome č. XXXX/X na ulici M. v Y. medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom je platná a vznikla medzi účastníkmi konania 08.01.2009 odsúhlasením úpravy mesačného predpisu úhrad za nájom a za služby spojené s užívaním bytu.
Prvostupňový súd prijal právny názor, že právny vzťah k bytu netrvá a nedošlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy dôvodiac to tým, že mesačný predpis úhrad za služby spojené s užívaním bytu z 08.01.2009 nemožno pokladať za uzatvorenie nájomnej zmluvy, pretože nespĺňa podmienky vyžadované v ustanovení § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj článku 25 stanov bytového družstva (str. 10 napadnutého rozsudku).
Prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci a dôkazy, ktoré boli predložené v konaní nevyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p. Z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu záveru.
Z obsahu doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že rozhodnutím Okresného stavebného bytového družstva so sídlom v Humennom o pridelení družstevného bytu zo dňa 29. 11. 1984 bol pridelený žalobcovi ako členovi družstva predmetný byt. Vzniklo tak právo osobného užívania podľa vtedajšej platnej právnej úpravy neskôr zmenené na nájom.( čl. 224)
Prenajímateľ vypovedal žalobcovi nájom výpoveďou zo dňa 05. 06. 2008. Dôvodom výpovede z nájmu bytu bolo prenajímateľom tvrdené hrubé porušenie povinností vyplývajúcich z nájmu bytu spočívajúce v tom, že nájomca (nájomcovia) neplatil nájomné za čas dlhší ako 3 mesiace s poukazom na ustanovenie § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Výpovedná lehota uplynula 30. 09. 2008.
Žaloba o určenie neplatnosti výpovede, ktorú podal žalobca na prvostupňovom súde (Okresný súd Humenné) z nájmu predmetného bytu bola zamietnutá v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/134/2009. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24. 11. 2010 č.k 3Co/54/2010 - napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň vyjadril názor, že žalobca podal žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa doručenia výpovede a márne uplynutie trojmesačnej lehoty má za následok platnosť výpovede.
Žalovaný doručil žalobcovi úpravy mesačného predpisu úhrad za nájom a za služby spojené s užívaním bytu - a zmena výšky zálohy zo dňa 18. 12. 2008, ktoré žalobca prevzal dňa 08. 01.2009 a podpísal.
Prvostupňový súd sa však náležitým spôsobom nevyrovnal s tvrdeniami žalobcu, že práve v dôsledku odsúhlasenej úpravy mesačného predpisu úhrad došlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy v písomnej forme. V tejto súvislosti len uviedol, že ho nemožno považovať za uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, pretože nespĺňa podmienky vyžadované v ustanovení § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ďalej, že tento mesačný predpis je vydávaný každému užívateľovi bytu 2 krát ročne bez toho, aby bola zohľadnená skutočnosť, či užívateľ užíva byt na základe nájomnej zmluvy alebo bez právneho dôvodu (str.10-11 odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Podľa ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Zákon nevyžaduje obligatórne písomnú formu zmluvy. V prípade, ak sa zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Prvostupňový súd mal za to, že nedošlo k splneniu tejto zákonom vyžadovanej podmienky. Relevantným spôsobom však nezdôvodnil, či je mesačný predpis nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu, na ktorý poukazuje žalobca možné považovať z hľadiska obsahu za zápisnicu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako sa prvostupňový súd vyrovnal s tým aké dôvody viedli žalovaného k doručovaniu mesačného predpisu nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu žalobcovi, ak ho nepovažoval za užívateľa. Názor prijatý prvostupňovým súdom, že takéto predpisy sa doručujú všetkým užívateľom bytu bez ohľadu na to, či ide o užívanie z ich strany na základe právneho dôvodu alebo bez právneho dôvodu je nedostatočným. Je potrebné poukazuje na článok 31 stanov bytového družstva, s ktorými sa prvostupňový súd nevyrovnal.
Prvostupňový súd sa náležitým spôsobom nevyrovnal aj s ďalšími skutočnosťami, ktoré uzavretie nájomnej zmluvy môžu rovnako podporovať. Týmito okolnosťami môže byť nerušené užívanie bytu žalobcom s dodávkou a odberom plnení poskytovaných s užívaním bytu, pravidelné podpisovania a predpisovanie plnení poskytovaných s užívaním bytu, pravidelné predpisovanie a platenie nájomného zodpovedajúce dohodnutému nájomnému a jeho preberanie prenajímateľom bez akýchkoľvek výhrad, pravidelné predpisovanie záloh na plnenia poskytované s užívaním bytu, vypracovanie vyúčtovaní týchto služieb a prevzatie platieb na tieto plnenia prenajímateľom v období od 8.01.2009.
Z uvedeného vyplýva, že dôkazy preukazujúce uzavretie nájomnej zmluvy prvostupňovým súdom neboli vyhodnotené ako rovnocenný podklad pre skutkový stav a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto smere predčasný.
V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že súdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonností, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu z 29.02.2012, sp.zn. 1Cdo/48/2010).
Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Ústavne články o súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu . Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd keď v jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou”(porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. II.ÚS 222/07).
Prvostupňový súd pristúpil k výkonu spravodlivosti formalisticky.
Je možné súhlasiť s odvolateľom, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavku náležitého a zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy prelína aj princíp právnej istoty (ako jeden z prvkov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy), v zmysle ktorého súdy majú v rovnakých alebo analogických situáciách rozhodovať rovnako.
Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. treba z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. K rovnakým záverom dospel tiež Európsky súd pre ľudské práva a slobody v súvislosti s čl. 6 ods. 1 dohovoru, v obsahu ktorého nemožno vidieť zásadne rozdiely s čl. 46 ods. 1 ústavy, keď do práva na spravodlivé prejednanie veci zahrnul tiež právo účastníka súdneho konania na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo
verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (pozri tiež Repík, Bohumil. Evropská úmluva o lidských právech a trestní právo. 2002. 152 s.).
Za dôležité považuje odvolací súd ešte uviesť že v prejednávanej veci došlo k ukončeniu pôvodného nájomného vzťahu výpoveďou, keďže u žalobcu došlo k uplynutiu prekluzívnej doby a výpoveď sa stala platnou. Z viacerých obdobných právnych veci sa zdá, že prekluzívna doba, ktorá začína plynúť spotrebiteľom bytovej služby po doručení výpovede, môže byť v kontroverzii s ústavnými princípmi. Nájomcovia zhodne potvrdzujú, že po výpovedí sa sústreďujú na komunikáciu s prenajímateľom v záujme odstránenia dlhu. Neraz sú dobromyseľní, že sa úhradou dlhu problém vyrieši a pritom lehota s nedozernými následkami plynie. Viacerí až v konaní o vypratanie sa domáhajú neplatnosti výpovede.
Vzniká otázka, či je ústavne konformné ustanovenie zákona o preklúzii práva na podanie žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, ak pri iných nájmoch tak nepriaznivé dôsledky nie sú regulované a pritom na rozdiel od nebytových nájmov ide o dôležitý chránený záujem týkajúci sa obydlia. Nemali by byť pochybnosti, že spotrebiteľ bytovej služby je tým slabším v zmluvnom vzťahu a práve naňho uvalil zákonodarca vyvolanie súdneho sporu.
Podľa § 711 ods. 6 OZ neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Z vyššie uvedeného sa odvolaciemu súdu javí, že cieľom zavedenia nevyhnutnosti uplatnenia neplatnosti výpovede v trojmesačnej lehote odo dňa doručenia výpovede nie je vytváranie rovnováhy medzi uplatňovaním ústavných práv účastníkov konania. Odvolací súd , dospel k záveru o nesúlade tohto ustanovenia s ústavou, resp. medzinárodnou zmluvou. (Nesúlad s čl. 1 ods. 1 Ústavy Podľa čl. 21 ods. 1 až 3 Podľa čl. 8 ods. 1, 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ).Vzhľadom na uvedené dôvody dospel odvolací súd k tomu, že ust. § 711 ods. 6 OZ o prepadnej 3-mesačnej lehote na podanie žaloby o neplatnosť výpovede u nájmu bytu nie je v súlade s článkami Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochranu ľudských práv a základných slobôd. Preto podľa čl. 144 ods. 2 v spojení s čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy rozhodol o podaní návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie ich nesúladu.
Prvostupňový súd pre nesprávne právne posúdenie veci nedostatočne zistil skutkový stav a z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.).
Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.