Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/10/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: U.. H. X., správca majetku úpadcu B. s.r.o., O. XX, O., G.: XX XXX XXX, so sídlom správcu A. XX, O., proti žalovanému: G.. Y. D., nar. XX.X.XXXX, W. XX, O., zastúpeného U.. Q. W., advokátom, Y. 3, O., o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice G. takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania XXX,XX eur na účet právneho zástupcu žalobcu do X dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR), ustanoveniami , , , .

Uviedol, že po doplnení dokazovania v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu zistil, že dňa X.XX.XXX uzatvoril žalovaný G.. Y. D. ako veriteľ s úpadcom B. s.r.o. ako dlžníkom dohodu o úhrade časti dlhu postúpením budúcich pohľadávok, v ktorej sa účastníci v bode l. dohodli, že za účelom čiastočného vyrovnania záväzkov dlžníka vo vzťahu k veriteľovi postupuje podpisom tejto dohody dlžník veriteľovi svoje budúce pohľadávky voči Daňovému úradu Košice I (správca dane), ktoré mu po nadobudnutí účinnosti tejto dohody vzniknú na základe rozhodnutí správcu dane o priznaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH (ďalej len budúce pohľadávky). V bode 2. účastníci výslovne súhlasia s tým, že o sumu budúcich pohľadávok, ktoré dlžník postúpil veriteľovi podľa predchádzajúceho odseku a ktoré budú správcom dane počas trvania platnosti tejto dohody poukázané priamo na účet veriteľa, sa zníži pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi.

Dňa X.XX.XXXX uzatvoril žalovaný G.. Y. D. ako veriteľ a úpadca B. s.r.o. ako dlžník zmluvu o pôžičke podľa a nasl. . Podľa článku I predmetom zmluvy je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi v jeho prospech v dohodnutej lehote peňažné prostriedky a záväzok dlžníka takto poskytnuté prostriedky v stanovenej lehote vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. V zmysle článku II veriteľ poskytol dlžníkovi ku dňu XX.X.XXXX peňažné prostriedky vo výške XXX.XXX,XX eur a podľa článku III dlžník je povinný splatiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky najneskôr do XX.XX.XXXX.

Žalovaný dňa X.XX.XXXX uzatvoril s úpadcom B. s.r.o. zmluvu o odkupovaní pohľadávok (DPH). V článku I bolo dohodnuté, že v súvislosti s dlžobou spoločnosti B. s.r.o. voči G.. Y. D. vo výške XXX.XXX,XX eur sa zmluvné strany dohodli o pravidelnom mesačnom odpredaji pohľadávok spoločnosti B. s.r.o. voči daňovému úradu za platby DPH. Podľa článku II. Finančné prostriedky budú poukázané na vyššie uvedený účet G.. Y. D..

Žalobca uvedeným zmluvám ani dokumentu riadne daňové priznanie vzor XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podané úpadcom za mesiac november neodporoval a právo odporovať mu zaniklo a preto ich účinnosť je nevyvrátiteľná.

Bezdôvodným obohatím je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného.

Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Medzi osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia patrí plnenie bez právneho dôvodu, resp. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, plnenie z neplatného právneho úkonu, majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Za plnenie, kde právny dôvod odpadol možno považovať napr. plnenie, ktoré účastníkovi právneho vzťahu zostalo potom, čo druhý účastník od zmluvy platne odstúpil a tým privodil jej zrušenie ( ).

Z predložených zmlúv uzavretých medzi žalovaným a úpadcom B. s.r.o. O. mal súd za nesporné preukázané uzavretie zmlúv a to zmluvy o pôžičke, zmluvy o odkupovaní pohľadávok (DPH) a dohody o úhrade časti dlhu postúpením budúcich pohľadávok. Na základe týchto zmlúv sa účastníci dohodli, že úpadca postúpil veriteľovi svoje budúce pohľadávky voči Daňovému úradu Košice, ktoré mu po nadobudnutí účinnosti tejto dohody vzniknú na základe rozhodnutí správcu dane o priznaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Na základe tejto dohody za tým účelom dlžník súhlasil, aby boli peňažné prostriedky zodpovedajúce sumám priznaných nárokov dlžníka na vrátenie nadmerného odpočtu DPH poukazované správcom dane priamo na účet veriteľa.

V uzavretých zmluvách sú presne uvedené: výška pôžičky, ktorú poskytol žalovaný úpadcovi, čas vrátenia pôžičky, dohoda o pravidelnom mesačnom odpredaji pohľadávok spoločnosti B. s.r.o. voči daňovému úradu za platby DPH, na účet G.. Y. D.. V dohode o úhrade časti dlhu postúpením budúcich pohľadávok sa účastníci dohodli že dlžník postupuje svoje budúce pohľadávky voči Daňovému úradu Košice a súhlasí aby boli poukazované správcom dane priamo na účet veriteľa.

Žalobca v súdnom konaní neprodukoval, dôkazy svedčiace o tom, aby predmetné zmluvy boli neplatné. Čo sa týka námietky žalobcu, že zmluvy sú uzavreté s rôznymi dátumami jedna s dátumom X.XX.XXXX a druha X.XX.XXXX súd poznamenáva, že zmluvami zo dňa X.XX.XXXX žalovaný deklaruje poskytnutie peňažných prostriedky ku dňu XX.X.XXXX vo výške XXX.XXX,XX eur spoločnosti B. s.r.o a v súvislosti

s dlžobou spoločnosti B. s.r.o. voči G.. Y. D. vo výške XXX.XXX,XX eur sa dohodli na pravidelnom mesačnom odpredaji pohľadávok spoločnosti ECONA s.r.o. voči daňovému úhradu za platby DPH a dňa X.XX.XXXX uzavreli žalovaný a úpadca dohodou o úhrade časti dlhu postúpením budúcich pohľadávok voči daňovému úradu. V tejto dohode dlžník súhlasí, aby boli peňažné prostriedky zodpovedajúce sumám priznaných nárokov dlžníka na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, poukazované správcom dane priamo na účet veriteľa. Podľa názoru súdu na uvedenej skutočnosti nič nemení, že sú rôzne dátumy uzavretia týchto zmlúv a nemôže to spôsobovať neplatnosť zmlúv. K námietke žalobcu o neurčitosti predmetu zmluvy týkajúca sa odkúpenia pohľadávok súd zastáva názor, že prejav vôle účastníkov zmlúv nevzbudzuje pochybnosti o ich obsahu a úmysle. Vôľa strán bola dohodnúť sa na úhrade pôžičky a pravidelnom odpredaji pohľadávok spoločnosti B. s.r.o. voči daňovému úradu za platby DPH o čom svedčia tieto zmluvy. Súd prvého stupňa považuje za potrebné uviesť aj to, že podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je prejav vôle neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. To znamená vtedy, ak sa súdu obsah vôle jednoznačným spôsobom nepodarilo stanoviť. Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak sa súdu nepodarilo dosiahnuť či už vadným slovným alebo iným sprostredkovaným spôsobom jasného vyjadrenia tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možno dospieť k nepochybnému poznaniu čo chcel účastník právneho vzťahu prejaviť.

V konaní neboli preukázané také dôvody, pre ktoré by bolo možné považovať predmetné zmluvy za neplatné.

Prijatím plnenia na základe platne uzatvorených zmlúv sa žalovaný bezdôvodne neobohatil a súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia ods. l , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal úspech vo veci, súd prizná náhradu trov konania.

Trovy úspešného žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia XXX,XX eur, v zmysle Vyhlášky č. ods. l písmena a/, ods. l písmena a/b/c/, t.j. 2 úkony po XX,XX eur (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie stanoviska XX.XX.XXXX, X úkony po XX,XX eur

- porada s klientom pred prvým pojednávaním X.X.XXXX, účasť na pojednávaní X.X.XXXX, porada s klientom pred podaním odvolania X.X.XXXX, odvolanie vo veci), X úkony po XX,XX eur (porada s klientom pred pojednávaním po vrátení veci krajským súdom dňa XX.XX.XXXX a účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX) X/X úkonu za účasť na pojednávaní XX.X.XXXX kedy bolo rozhodnutie vyhlásené) režijný paušál XxX,XX eur, XxX,XX eur a XxX,XX eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa s tým, že bolo zistené, že dňa X.XX.XXXX uzatvoril s úpadcom B. s.r.o. zmluvu o odkupovaní pohľadávok (DPH). V čl. I bolo dohodnuté, že v súvislosti s dlžobou spoločnosti B. s.r.o. voči žalovanému vo výške XXX.XXX,XX eur sa zmluvné strany dohodli o pravidelnom mesačnom odpredaji pohľadávok spoločnosti B. s.r.o. voči daňovému úradu za platby DPH.

V tejto súvislosti mal Okresný súd Košice I na základe vznesenej námietky žalovaného posudzovať platnosť uvedenej zmluvy a v tejto súvislosti aj s tým či boli splnené podmienky platnosti zmluvy, t.j. či boli postúpené existujúce pohľadávky, či pohľadávky boli určité a či pohľadávka bola identifikovaná.

Uzatvorená zmluva sa svojím obsahom podobá na zmluvu o postúpení pohľadávok a z toho dôvodu sa mal prvostupňový súd zaoberať skutočnosťou, že pohľadávka, ktorá bola predmetom uvedenej zmluvy existovala v čase jej uzatvorenia.

Vzhľadom k tomu, že ako sa správne uvádza v rozhodnutí súdu, uvedená pohľadávka vznikla až podaním riadneho daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie A. XXXX, ktoré bolo podané dňa XX.XX.XXXX.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že uvedená pohľadávka vo výške XXX,XX eur v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy neexistovala a z uvedeného dôvodu ani nemohla byť predmetom postúpenia.

Samozrejme je možné postúpiť aj budúcu pohľadávku, avšak táto musí byť určitá a identifikovateľná. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ani úpadca v čase uzatvorenia zmluvy nemohli vedieť, či po ukončení zdaňovacieho obdobia mesiaca november XXXX im vznikne daňová povinnosť alebo nadmerný odpočet, nemohla byť splnená požiadavka určitosti pohľadávky.

Z uvedenej zmluvy sa nedá jednoznačne odvodiť, že predmetom postúpenia mali byť aj budúce pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že sa zmluvné strany dohodli na mesačnom odpredaji pohľadávok voči daňovému úradu, uvedené poukazuje na to, že zmluvné strany mohli považovať uzatvorenú zmluvu za rámcovú zmluvu, na základe ktorej mali v úmysle postupovať pohľadávky - nadmerný odpočet, až potom čo vznikne.

Na základe uvedených dôvodov má odvolateľ za to, že uzatvorená zmluva je z vyššie uvedených dôvodov neplatná.

Dňa X.XX.XXXX uzatvoril úpadca B. s.r.o., O. XX, O., G.: XX XXX XXX a žalovaný dohodu o úhrade časti dlhu postúpením budúcich pohľadávok v zmysle tejto dohody bod 1, sa účastníci dohodli, že za účelom čiastočného vyrovnania záväzkov dlžníka vo vzťahu k veriteľovi žalovanému postúpi podpisom tejto dohody úpadca žalovanému svoje budúce pohľadávky voči Daňovému úradu Košice I (správca dane), ktoré vzniknú na základe rozhodnutí správcu dane o priznanie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH (ďalej len budúce pohľadávky).

V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že v súlade so o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a SR, nárok na nadmerný odpočet nie je podmienený existenciou rozhodnutia správcu dane, ktorým tento nárok priznáva. Nárok na nadmerný odpočet vzniká ex lege bez potreby konštitutívneho rozhodnutia správcu dane po tom, čo platiteľ splnil všetky zákonné podmienky na vznik nadmerného odpočtu.

Odvolateľ je toho názoru, že budúce pohľadávky tak, ako sú špecifikované v zmluve a ktoré vznikli na základe rozhodnutia správcu dane, nikdy nemohli vzniknúť.

Z uvedeného vyplýva, že na základe dohody o úhrade časti dlhu postúpením budúcich pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu žiadnych pohľadávok a to ani pohľadávky vzniknutej na základe podaného riadneho daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie november 2010, pretože uvedená pohľadávka nevznikla na základe rozhodnutia správcu dane o priznanie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH.

Na základe uvedených dôvodov má odvolateľ za to, že uzatvorená zmluva je podľa neplatná, pretože plnenie, ktoré je jej predmetom je nemožné.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Vo veci už rozhodoval odvolací súd, ktorý uznesením zo dňa XX.X.XXXXX č.k. XCoKR/XX/XXXX rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že poukázanie príslušnej sumy žalovanému daňovým úradom nie je právnym úkonom a ide len o technickú transakciu keď príslušný daňový úrad vráti podľa ust. nadmerný odpočet platiteľovi dane. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k žalovanému návrhu o bezdôvodnom obohatení v zmysle a nasl. .

Odvolací súd poukazuje na to, že podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy spájajú s týmto prejavom.

V prejednávanom prípade po doplnení dokazovania nedošlo k nejakej zmene okolností, ktoré by mohli mať vplyv na právne posúdenie aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia a preto správne postupoval súd prvého stupňa pokiaľ zamietol žalobu žalobcu týkajúceho sa žalobného petitu právne odôvodneného ako neúčinný právny úkon v zmysle , , ZoKR, pretože postupoval v súlade s ust.

Vzhľadom na vyššie uvedené poukázanie peňazí jedného subjektu druhému nevykazuje znaky právneho úkonu a preto takúto finančnú transakciu nie je možné odporovať podľa príslušných právnych predpisov ZoKR.

Po vykonaní dokazovania, po zrušení veci odvolacím súdom, správne rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ zamietol žalobu žalobcu týkajúceho sa žalobného petitu právne odôvodneného ako bezdôvodné obohatenie v zmysle , 456, 457 . Z vykonaného dokazovania vyplýva, že z oznámenia Daňového úradu Košice I zo dňa X.XX.XXXX vyplýva, že platiteľ dane (žalovaný) si dokumentom riadne daňové priznanie zo dňa XX.XX.XXXX uplatnil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november XXXX v sume X.XXX,XX eur. Daňový úrad Košice I uvedený nadmerný odpočet v celkovej sume X.XXX,XX eur použil na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach evidovaných na Daňovom úrade Košice I a rozdiel vo výške X.XXX,XX eur poukázal Daňový úrad Košice I platiteľovi na účet pre DPH č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v X. X. Y..X.. dňa XX.X.XXXX. V zmysle ustanovení v znení neskorších predpisov pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti je daňový subjekt, ktorým je právnická osoba povinný oznámiť, okrem iných údajov aj čísla účtov vedených v bankách, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z jeho činnosti. Na základe uvedeného disponuje Daňový úrad Košice I informáciou o jednom registrovanom účte a jednom účte pre DPH platiteľa dane, ktoré na Daňovom úrade O. I k dnešnému dňu neboli zrušené. V roku XXXX platiteľ dane B. s.r.o. nepoukazoval na Daňový úrad Košice I žiadne úhrady a preto daňový úrad nemá žiadnu vedomosť o ďalších používaných účtoch platiteľa dane.

Daňový úrad Košice, H. 2, Košice v odpovedi zo dňa XX.X.XXXX oznámil súdu, že daňový úrad dostal žiadosť o nahlásenie nového účtu pre DPH č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX listom dňa X.XX.XXXX podpísaný konateľom a opečiatkovaný pečiatkou firmy. Podpis konateľa sa na prvý pohľad zhoduje so všetkými ostatnými podpismi konateľa v zložke. K ďalšiemu podrobnému skúmaniu nedošlo. Daňový úrad Košice má vedomosť o dvoch bankových účtoch XXXXXXXXX X. X. Y..X.. a XXXXXXXX X. X. Y..X..

Vzhľadom na vyššie popísanú transakciu finančných prostriedkov z titulu vrátenia nadmerného odpočtu DPH odvolací súd dodáva, že pokiaľ predmetné finančné prostriedky mali byť zaslané z daňového úradu na účet úpadcu príslušným daňovým úradom postupom podľa ustanovenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tak ako to tvrdí žalobca v žalobnom návrhu, v takomto prípade vzniká právny vzťah medzi týmito dvoma subjektmi. Na tento právny záver nemá vplyv ani konanie žalovaného, ktorý mal nahlásiť na príjem finančných prostriedkov z nadmerného odpočtu DPH iné číslo účtu ako číslo úpadcu v rozpore s ustanovením , pretože v tomto smere sa jedná o právny vzťah medzi žalovaným a príslušným daňovým úradom.

V prejednávanom prípade odvolací súd skúmal otázku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného z hľadiska, či je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva a zistil, že pokiaľ žalobca by mal nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, tento však je možné uplatňovať výlučne prostredníctvom príslušného daňového úradu podľa vyššie citovaného ustanovenia .

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný nie je v takom prípade pasívne legitimovaný účastník a tento nedostatok sa prejavil vo výsledku a to zamietnutím žaloby aj ohľadom žalobného petitu právne posúdeného žalobcom ako bezdôvodné obohatenie.

Na základe tohto právneho posúdenia odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil

Správne a presvedčivé je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania a zároveň v zmysle ust. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.