Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30P-6-2015.pdf
PDF · 100.65 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/6/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
Y. L., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Žilina, dieťa rodičov matky: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Z. XXXX/XX a otca: O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto Y., toho času na neznámom mieste, o úpravu práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú Y. do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Y. výživným vo výške 80,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 01.01.2015.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.01.2015 do 30.04.2015 vo výške 320,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.
Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletou Y..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 12.01.2015 domáhala, aby súd upravil práva a povinností k mal. Y. vzhľadom k tomu, že s otcom maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a otec si neplní svoje povinnosti voči maloletej.
V priebehu konania sa zistilo, že pobyt otca nie je známy. Súd z tohto dôvodu vykonal rozsiahle šetrenia za účelom zistenia pobytu otca maloletej, avšak pobyt otca maloletej sa súdu nepodarilo zistiť a nepodarilo sa zistiť ani žiadne vhodné osoby pôsobiace v prostredí blízkom otcovi, ktoré by prichádzali do úvahy ako jeho opatrovník. Z toho dôvodu súd uznesením č. k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa 18.03.2015 rozhodol, že písomnosti určené otcovi maloletej sa budú v tomto konaní doručovať uložením v súdnom spise.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Na pojednávanie sa nedostavil otec, doručenie mal vykázané uložením v súdnom spise. Na pojednávanie sa nedostavil ani kolízny opatrovník. Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil podaním došlým Okresnému súdu v Žiline dňa 15.04.2015. Súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti otca a kolízneho opatrovníka.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. S otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti asi 7 mesiacov, v čase, keď bola tehotná. S otcom maloletej sa dohodli, že bude na výživu maloletej prispievať. Zaplatil však výživné len v novembri 2014 vo výške 150,- eur. Pokiaľ žili v spolu v domácnosti, otec nemal uzatvorený žiadny pracovný pomer, pracoval len na čierno. Pokiaľ má vedomosť, má priateľku, u ktorej býva. Nevedela však uviesť adresu, na ktorej by sa mal otec zdržiavať. Otec bol naposledy za dcérou v decembri 2014. Od tej doby nežiadal o stretnutie s ňou. S otcom sa stretla asi v polovici marca 2015, keď sa vrátil z ČR. Žiadala ho, aby prispel na výživu maloletej. Uviedol, že bol pracovať v Čechách, najskôr pôjde za svojou priateľkou a potom možno výživné doplatí. Matka býva s maloletou v byte so svojimi rodičmi. Jej otec je zamestnaný, mama je PN. Keďže mama je doma, matka maloletej sa zamestnala, od 23. marca 2015 pracovala na dohodu o vykonaní práce a od 01. apríla 2015 má uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do konca roka 2015. Pracuje ako predavačka, jej príjem v čistom predstavuje okolo 350,- eur. Okrem toho poberá rodičovský príspevok a je jej vyplácaný rodinný prídavok na maloletú. Na bývanie a stravu rodičom prispieva 200,- eur. Platí si paušál na telefón 10,- eur. Maloletá má bežné výdavky so stravou, ošatením. Matka jej zakupuje plienky v hodnote okolo 30,- eur a umelú výživu v hodnote okolo 50,- eur mesačne. Matka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Uviedla, že nebráni otcovi v stretávaní s maloletou, avšak otec o dcéru nejaví záujem. Rodičia otca maloletej jej kúpili na Vianoce detskú stoličku, otcova mama občas maloletej kúpi nejaké ošatenie alebo potraviny.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 19.01.2015 súd zistil, že otec nepoberá nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, úrazové dávky ani dôchodkové dávky.
Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 19.01.2015 súd zistil, že otec nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok.
Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 20.01.2015 súd zistil, že otec v období od 01.01.2014 nie je a ani nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 12.01.2015 súd zistil, že matka od 01.08.2014 je poberateľkou rodičovského príspevku na mal. Y. a prídavku na maloletú.
Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení rodinných pomerov súd zistil, že matka sa o dieťa riadne stará, v prípade potreby jej pomáhajú rodičia. Vzhľadom k tomu navrhol vyhovieť návrhu matky.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletej Y. vzhľadom k tomu, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a otec si dobrovoľne neplní svoje povinnosti voči maloletej.
Treba uviesť, že otec sa nachádza na neznámom mieste. Súdu sa nepodarilo doručiť mu súdne zásielky. Pracovníčke súdu sa dňa 11.02.2015 podarilo telefonicky spojiť s otcom, ktorý jej uviedol, že je na ceste z brigády z Čiech a príde si vyzdvihnúť súdnu zásielku na súd. Otec si túto zásielku nevyzdvihol a už sa nepodarilo pracovníčkam súdu telefonicky sa s ním spojiť.
Vzhľadom k tomu, že v starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, súd mal. Y. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá v súčasnej dobe starostlivosť o maloletú zabezpečuje.
Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletej, na možnosti, schopnosti obidvoch rodičov za celé rozhodné obdobie, za ktoré určoval výživné. Súd zistil, že matka s maloletou býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Jej otec je zamestnaný a mama je PN. Matka prispieva na bývanie a stravu rodičom 200,- eur mesačne, platí si paušál na mobilný telefón 10,- eur. Matka poberá rodičovský príspevok a od 01. apríla 2015 je zamestnaná na dobu určitú, pričom jej príjem predstavuje okolo 350,- eur mesačne. Maloletá má bežné výdavky so stravou, ošatením, matka jej zakupuje plienky v hodnote okolo 30,- eur a umelú výživu v hodnote okolo 50,- eur mesačne.
Súd určil výživné vo výške 80,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2015, od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na úpravu práv a povinností k maloletej, teda od času ako navrhovala matka. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Súd pri určení výživného vychádzal z potencionality príjmov, z minimálnej mzdy, ktorú by otec dosahoval, keby svoje možnosti a schopnosti riadne využíval ( podľa Nariadenia vlády SR č. 321/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2014 minimálna mzda predstavuje výšku 352,- eur ). Otec pracovníčke súdu a aj matke maloletej uviedol, že bol na brigáde v Čechách, to znamená, že má príjem, súdu však nepreukázal v akej výške, nepreukázal ani svoje výdavky. Súd vychádzajúc zo správania otca má za to, že otec nemá záujem plniť si svoje povinnosti k maloletej. Počas konania prisľúbil, že si vyzdvihne písomnosti, avšak tieto si nevyzdvihol, ani neoznámil adresu, na ktorej sa zdržiava, neskôr sa už nepodarilo s ním telefonicky skontaktovať.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej. Časť odôvodnených potrieb maloletej matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je maloletej vyplácaný vo výške 23,52 eur.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.01.2015 do 30.04.2015 vo výške 320,- eur ( 4 mesiace x 80,- eur ) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p. V prípade nezaplatenia jednej splátky sa stane splatným celý nedoplatok.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne od podania návrhu, zamietol.
Súd neupravil styk otca s mal. Y. z toho dôvodu, že otec nejaví podľa vyjadrenia matky záujem o maloletú, nemal záujem zúčastniť sa ani súdneho konania vo veci úpravy práv a povinností k maloletej. Pokiaľ
otec prejaví záujem o stretnutie s maloletou a matka mu stretnutie neumožní, môže podať návrh na úpravu styku.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku sa matka vzdala práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.