Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-66-2021.pdf
PDF · 88.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/66/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená: O., proti žalovanému: Z., o zaplatenie 431,35 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 431,35 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 431,35 € od 19.1.2019 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.8.2021 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 431,35 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 431,35 € od 19.1.2019 až do zaplatenia. V žalobe uviedla, že uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. 6599445790 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 19.10.2018 došlo k dopravnej nehode - škodovej udalosti, bližšie popísanej v priloženom zázname škodovej udalosti a správe o nehode, zavinenej motorovým vozidlom žalovaného poisteným u žalobkyne. Uvedenú poistnú udalosť žalobkyňa likvidovala pod PU č. XXXXXXXXXX v prospech poškodenej C. a uhradila poistné plnenie v sume 1 437,85 €. Vyplatením poistného plnenia poškodenému prešlo na žalobkyňu právo na náhradu voči žalovanému. Podľa § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z., má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného. Žalovaný bol povinný žalobkyni uhradiť sumu 431,35 € (30 % poistného plnenia poskytnutého žalobkyňou poškodenej) ako regresný nárok žalobkyne, nakoľko bol v omeškaní s platením poistného. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu žalovanej sumy, žalovaný však túto sumu neuhradil ani len sčasti, a to aj napriek tomu, že mu písomné výzvy žalobkyne boli viackrát doručené. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému aj úroky z omeškania od 19.1.2019.
2. Žaloba bola žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p. Žalovaný sa k nej nevyjadril.
3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil dňa 30.11.2022 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 24.11.2022.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:
6. Z poistky č. X XXX XXX XXX vydanej žalobkyňou žalovanému vyplýva, že podľa návrhu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX došlo dňa 10.8.2018 medzi nimi k uzatvoreniu poistno-zmluvného vzťahu, predmetom ktorého bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla L., EČV: MAXXXEB, VIN: R. (ďalej len „predmetné motorové vozidlo“), so začiatkom poistenia 10.8.2018 a s jeho koncom na neurčito. Poistné obdobie sa dohodlo ako ročné s polročným spôsobom platenia. Výška ročného poistného bola 155,56 €, pričom bolo splatné v dvoch splátkach po 77,78 €, splatných 10.8. a 10.2.
7. Z výpisu z inkasného účtu predmetnej poistnej zmluvy za obdobie od 10.8.2018 do 12.3.2020, vystaveného žalobkyňou, súd zistil, že žalovaný prvú splátku poistného za obdobie od 10.8.2018 do 9.2.2019 v sume 77,78 € neuhradil v deň jej splatnosti, t.j. dňa 10.8.2018, ale až 26.10.2018. Druhú splátku poistného v sume 77,78 € žalovaný do vystavenia tohto výpisu neuhradil.
8. Zo správy o nehode zo dňa 19.10.2018 je zrejmé, že uvedeného dňa došlo v Z. na E. ulici k dopravnej nehode. Pri tejto dopravnej nehode došlo k zrážke predmetného motorového vozidla vedeného B. a motorového vozidla EČV: PKXXXC., ktorého držiteľom a v tom čase aj vodičom bola C. bytom P.. Uvedené motorové vozidlo bolo pri tejto dopravnej nehode poškodené, pričom podľa zhodného vyhlásenia účastníkov dopravnej nehody túto zavinila vodička predmetného vozidla.
9. Z oznámenia žalobkyne o poistnom plnení zo dňa 13.11.2018, adresovaného poškodenej C. je zrejmé, že žalobkyňa dňa 12.11.2018 ukončila šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2018. Škoda bola spôsobená na vozidle značky Z., EČV: Z. rok výroby 2008, pričom žalobkyňa poistnú udalosť vyhodnotila ako totálnu škodu. Poškodenej oznámila, že jej poukazuje z tohto dôvodu poistné plnenie v sume 1 437,85 €. Z údajov z internej databázy žalobkyne vyplýva, že táto uvedenú sumu poukázala poškodenej dňa 12.11.2018.
10. Listom zo dňa 10.12.2018 žalobkyňa žalovanému oznámila, že v zmysle § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. si uplatňuje voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré poskytla z jeho poistnej zmluvy na základe oznámenia poškodenej C., EČV: Z. z titulu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX - dopravná nehoda zo dňa 19.10.2018 a to vo výške 1 487,75 €. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla EČV: A. a v čase, keď nastala poistná udalosť, bol žalovaný v omeškaní s platením poistného. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa žiadala žalovaného o zaplatenie náhrady časti poistného plnenia vo výške 431,35 € do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Z kópie obálky od uvedenej zásielky je zrejmé, že zásielku si žalovaný neprevzal v odbernej lehote a dňa 3.1.2019 bola vrátená žalobkyni.
11. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
12. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP“), poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.
13. Podľa § 12 ods. 1 písm. f/ ZoPZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.
14. Podľa § 12 ods. 3 ZoPZP, výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.
15. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. V prejednávanej veci si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila nárok na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. f/ ZoPZP, teda plnenie, ktoré za neho vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, nakoľko v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.
19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa ako poisťovateľ a žalovaný ako poistník uzavreli dňa 10.8.2018 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného vozidla, so začiatkom poistenia 10.8.2018 a s neurčitým koncom. Poistné obdobie sa dohodlo ako ročné s polročným spôsobom platenia. Výška ročného poistného bola 155,56 €, pričom bolo splatné v dvoch splátkach po 77,78 €, splatných 10.8. a 10.2. V konaní nebolo sporné, že dňa 19.10.2018 došlo k dopravnej nehode, zavinenej vodičkou predmetného vozidla, v dôsledku čoho bola poškodenej na jej motorovom vozidle spôsobená škoda. Žalobkyňa po likvidácii poistnej udalosti škodu vyhodnotila ako totálnu a dňa 12.11.2018 poukázala poškodenej poistné plnenie vo výške 1 437,85 €. Rovnako nebolo sporné, že v čase dopravnej nehody bol žalovaný v omeškaní s platením poistného, keď dohodnutú splátku poistného za obdobie od 10.8.2018 do 9.2.2019 v sume 77,78 € nezaplatil v deň jeho splatnosti, teda 10.8.2018, ale až 26.10.2018. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že v danom prípade žalobkyni vznikol voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 1 písm. f/ ZoPZP. Žalobkyňa si v konaní uplatnila z tohto titulu sumu 431,35 €, predstavujúcu 30 % z vyplateného poistného plnenia.
20. Súd v súvislosti s otázkou primeranosti výšky žalobkyňou uplatnenej náhrady poistného plnenia poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2019 sp. zn. 4 Obdo 84/2018, ktorý je zverejnený aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 64/2020. Z právnej vety tohto judikátu vyplýva, že súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ustanovenia § 12 ZoPZP nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi, resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12 ZoPZP aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej v odôvodnení spomínaného rozhodnutia skonštatoval, že v ním posudzovanej veci nižšie súdy správne s ohľadom na osobitnú povahu tohto nároku uzavreli, že nie sú oprávnené v konaní o náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 a ods. 2 ZoPZP znížiť výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, aplikujúc zásadu primeranosti, či iné kritéria, ktoré právna norma neobsahuje, pretože z uvedených zákonných ustanovení, ani zo žiadneho iného právneho predpisu možného aplikovať v danom prípade, takéto oprávnenie súdu nevyplýva.
21. Keďže žalobkyňa si v danom prípade voči žalovanému uplatnila náhradu poistného plnenia vo výške nepresahujúcej horný limit vyplývajúci z § 12 ods. 3 ZoPZP, súd vyhodnotil tento jej nárok v časti požadovanej istiny ako dôvodný a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 431,35 €.
22. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa listom zo dňa 10.12.2018 vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovanému bola táto výzva doručená v momente, keď sa dostala do jeho dispozičnej sféry, t.j. dňom jej uloženia na pošte. Z kópie uvedenej zásielky nie je zrejmé, kedy presne sa tak stalo, avšak zásielka bola dňa 3.1.2019 poštou vrátená žalobkyni ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd preto vychádzal z toho, že uvedená výzva bola žalovanému doručená najneskôr 3.1.2019, pričom posledný deň 15 dňovej lehoty na plnenie pripadol na 18.1.2019. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka sa tak žalovaný márnym uplynutím uvedenej lehoty dostal do omeškania s
plnením dlžnej sumy, v dôsledku čoho žalobkyni podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikol voči žalovanému nárok aj na úroky z omeškania. Keďže výška úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania žalovaného, t.j. k 19.1.2019 bola 5 % ročne, súd žalobkyni priznal aj úroky v uvedenej výške z dlžnej sumy 431,35 € od 19.1.2019 až do zaplatenia.
23. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Keďže žalobkyňa mala vo veci úspech v plnej výške, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).