Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoE-41-2015.pdf
PDF · 74.59 KB
Case nature
Subarea
20CoE/41/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Mgr. Lenkou Zichovou, advokátkou so sídlom L. X, F., proti povinnému: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, o vymoženie pohľadávky 1.834,61 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom exekútorského úradu V. Y. č. XXX, C. L. pod EX 1264/2014, v štádiu konania pred vydaním poverenia, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/156/2014-15 zo dňa 28.11.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Konštatoval, že exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, možno považovať za vydaný v súlade so zákonom a vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej len vtedy, ak rozhodcovský súd dodržal pri svojom procesnom postupe základné podmienky uvedené v Zákone o rozhodcovskom konaní. Poukázal na § 14 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý oprávňuje stály rozhodcovský súd vydať rokovací poriadok, ktorý podrobnejšie upraví konanie pred rozhodcovským súdom a môže určité otázky upraviť odchýlne od ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní. Ten v súlade s § 14 ods. 2 sa použije vtedy, ak inú úpravu neobsahuje rokovací poriadok. Týka sa to však len tých ustanovení zákona, ktoré majú dispozitívnu povahu. Rozhodcovský súd preto v predmetnej veci postupoval podľa § 25 ods. 10 Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu, ktorý umožňuje rozhodcovskému súdu vydať rozhodcovský rozsudok aj bez vypočutia žalovaného, ak sa v žalobe uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. Podľa § 30 ods. 10 Rokovacieho poriadku, ak žalovaný doručil rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej uviedol, že uplatnený nárok neuznáva, takto vydaný rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje v konaní. Ustanovenie § 13 ods. 1 Rokovacieho poriadku potom určuje žalovanému lehotu na doručenie žalobnej odpovede a to do desiatich dní od doručenia žaloby. Podľa názoru prvostupňového súdu, takto vedené rozhodcovské konanie je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania ako jednou zo základných zásad procesného práva. Odporuje aj niektorým ustanoveniam Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré sú kogentné. Rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať v tzv. skrátenom rozkaznom konaní. Doručenie žaloby ako to realizoval rozhodcovský súd je v rozpore s § 25 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd bol totiž povinný doručiť žalobu do vlastných rúk tak, aby sa k nej v súlade so zákonom mohla vyjadriť žalobnou odpoveďou. Porušil aj § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní ohľadne zásady rovnosti účastníkov Tiež poukázal, že v danom prípade žalovaný po vydaní rozhodcovského rozsudku nemá možnosť podať riadny opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku, pretože zákon v § 35 stanovuje, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rovnaké ako účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie nemožno zmeniť dohodou účastníkov ani ustanovením rokovacieho poriadku. Možnosť opravného prostriedku (žalobnej odpovede) bola teda žalovanému
poskytnutá až v čase, keď rozhodcovský rozsudok prevzal a stal sa právoplatným. Konštatoval, že exekučný titul nespĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti, nakoľko rozhodcovský súd postupoval v rozpore s kogentnými ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, keď nedoručil žalobu riadne do vlastných rúk žalovanému tak, aby sa k nej mohol vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale tieto mu doručil až spolu s rozhodcovským rozsudkom, ktorý vydal v akomsi skrátenom konaní podľa svojho rokovacieho poriadku. Keďže takéto rozhodovanie rozhodcovského súdu nemá oporu v zákone, exekučný súd nemohol udeliť poverenie na vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného titulu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Konštatoval, že prvostupňový súd nezohľadnil fakt, že rozhodcovský súd povinnému riadne doručil výzvu k žalobnej odpovedi, na ktorú mohol spotrebiteľ reagovať. Konštatoval, že exekučný súd nemohol posudzovať postup rozhodcovského súdu, pretože na preskúmavanie, resp. posudzovanie tohto procesného postupu nie je príslušný. Poukázal na § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, vo vzťahu ku ktorému konštatoval, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvody tam uvedené. Pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie sa majú skúmať vlastnosti predložených listín a súlad týchto vlastností s právom. Funkcia dozoru nad dodržiavaním procesných pravidiel v rozhodcovskom konaní je zabezpečená v právnom prostredí SR prostredníctvom inštitútu žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, o ktorej rozhoduje všeobecný súd. Exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 EP posudzuje súlad exekučného titulu so zákonom. Vychádzajúc z toho, že Zákon o rozhodcovskom konaní nestanovuje žiadne osobitné pravidlo ohľadne posudzovania exekučným súdom aj procesných pravidiel v rozhodcovskom konaní, je potrebné konštatovať, že rozsah prieskumnej pôsobnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom je v štádiu pred vydaním poverenia totožný s rozsahom prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných súdov. Keďže povinný mal možnosť v rozhodcovskom konaní zaslať žalobnú odpoveď a brániť tak svoje práva a napriek tomu zostal pasívny, oprávnený má za to, že exekučný súd by nemal suplovať aktivitu povinného neprimeraným spôsobom a v štádiu konania, ktoré k tomu nedáva už priestor. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, ďalej EP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa ďalšie dôvody.
Podľa § 243d ods. 2 EP účinného od 01.01.2015 na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 4ead) Zákon č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 44 ods. 2 EP účinného do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov (rovnosť účastníkov rozhodcovského konania) účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je upravená v ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V prejednávanej veci okresný súd skúmaním rozhodcovského konania (procesné úkony rozhodcovského súdu) realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
V danom prípade došlo k porušeniu zákona, nakoľko rozhodcovský súd konal v rozpore s ustanovením § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, keď nedoručil žalobný návrh povinnému tak, aby sa k nemu mohol vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale tento mu doručil až so samotným rozhodcovským rozsudkom. V zmysle ust. § 33 cit. zákona rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským rozsudkom. Keďže zákon o rozhodcovskom konaní nepozná pojem skrátený rozhodcovský rozsudok, nemôže si ho rozhodcovský súd, resp. rozhodca upraviť v rokovacom poriadku. Rokovací poriadok slúži k tomu, aby si rozhodcovský súd upravil konanie v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Rokovací poriadok ako interný akt, ktorý nie je nadriadený zákonu, nemôže upraviť spôsob rozhodovania nad rámec zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovský súd nemá právo rozhodovať skráteným rozhodcovským rozsudkom.
Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu, ktorý bol vydaný v procesnom postupe odporujúcom zákonu, a teda nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu, ktorý nemá materiálnu a formálnu právoplatnosť a vykonateľnosť.
O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie, ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s otázkou trov (aj odvolacieho konania) až v takomto rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.