Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/114/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: BYTEX Slovensko, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Čárskeho 7, IČO: 36 171 778, zastúpeného: JUDr.Ivan Husár, advokát, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14 proti odporcom: v X.T. J. B., N..XX.X.XXXX, A. M. K., K. X, M. X.T. A. B., N..XX.XX.XXXX, A. M. K., K. XX, v konaní o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, takto

rozhodol:

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 483,72 EUR od 1.7.2010 až do zaplatenia, zo sumy 354,94 EUR od 6.6.2012 až do zaplatenia a zo sumy 11,80 EUR od 6.6.2012 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa v 2.rade je povinná zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9 % zo sumy 25,33 EUR od 6.6.2012 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania návrh zamieta.

Priznáva navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcom v 1. a 2.rade spolu vo výške 336,25 EUR, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 283,75 EUR a z iných trov vo výške 52,50 EUR (súdny poplatok), ktorú sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne k rukám jeho právneho zástupcu JUDr.Ivana Husára, advokáta, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 13.1.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu 875,79 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 614,72 EUR od 1.7.2009 do 30.6.2010, vo výške 9% ročne zo sumy 483,72 EUR od 1.7.2010 až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 354,94 EUR od 1.7.2010 až do zaplatenia a vo výške 9,25% ročne zo sumy 37,13 EUR od 1.7.2011 až do zaplatenia.

Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že odporcovia boli do 31.5.2010 vlastníkmi bytu č.9 v bytovom dome na Q. L. Č..XX M. K., správu ktorého na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 4.1.2008 vykonáva navrhovateľ. Poukázal na článok 5 zmluvy o výkone správy, ako aj zákon č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého sú vlastníci povinní uhradiť správcovi bytového domu prípadný nedoplatok na službách, ktoré sú spojené s užívaním bytu. Odporcovia neuhradili nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za roky 2008, 2009 a časť roku 2010.

Konanie vo veci samej bolo pôvodne vedené pod sp.zn. . Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -55 zo dňa 16.12.2013, ktorým: -zaviazal odporcov v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 850,46 EUR,

- zaviazal odporkyňu v 2.rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 25,33 EUR,

- návrh v časti o zaplatenie sumy 25,33 EUR voči odporcovi v 1.rade zamietol

- v prevyšujúcej časti, o zaplatenie úrokov z omeškania, nárok vylúčil na samostatné konanie.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2014.

Predmetom tohto konania bol len vylúčený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

Podľa ust. § 115a ods.2 O.s.p., v znení účinnom od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Drobným sporom sa v zmysle ust. § 200ea ods.1 O.s.p. rozumie vec, v ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 EUR.

Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.zák.ustanovenia § 115a ods.2 O.s.p., vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu v 1.rade a oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Z písomnej zmluvy o výkone správy č.84-12/2008, uzavretej medzi vlastníkmi bytov na Q. L. XX M. K. (vrátane odporcov v 1. a 2.rade) a navrhovateľom ako správcom dňa 4.1.2008 súd zistil, že vlastníci bytov v bytovom dome Na Q. L..Č..XX v K. v zmysle článku 3 zmluvy poverili navrhovateľa vykonávaním správy predmetného domu, vrátane povinnosti sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov a vymáhať vzniknuté nedoplatky, stanovenia výšky mesačných zálohových platieb za plnenia a služby spojené s užívaním spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, bytov a nebytových priestorov, sledovania úhrad za plnenia a služby od vlastníkov, každoročne od 31.mája vykonávať vyúčtovanie skutočných nákladov za plnenia a služby spojené s užívaním spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, bytov a nebytových priestorov za predchádzajúci kalendárny rok a v nadväznosti na vyúčtovanie zabezpečiť či už vrátenie vyúčtovaného preplatku príslušnému vlastníkovi alebo požadovať vyúčtovaný nedoplatok od príslušného vlastníka. Poverili ho taktiež zabezpečením vymáhania plnení od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v prípade bezvýslednosti predchádzajúcich výziev podaním žaloby na príslušný súd. V článku 4 zmluvy zmluvné strany dojednali, že vlastníci bytov sú povinní uhrádzať vypočítaný preddavok do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj určené zálohové platby za plnenia a služby spojené s užívaním spoločných časti domu a spoločných zariadení domu, bytov a nebytového priestoru vo výške stanovenej mesačným predpisom na účet založený správcom vždy do konca kalendárneho mesiaca. Podľa článku 5 zmluvy, vyúčtovaním zistený nedoplatok na skutočných nákladoch za poskytnuté plnenia a služby spojené s užívaním bytu, je vlastník povinný uhradiť správcovi bezodkladne po uplynutí reklamačnej lehoty. Lehota na podávanie reklamácií k ročnému vyúčtovaniu je 30-dňová, odo dňa jeho doručenia.

Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním súd zistil, že navrhovateľ odporcom vyúčtoval za rok 2008 nedoplatok vo výške 614,72 EUR, za rok 2009 vo výške 354,94 EUR a za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2010 vo výške 37,13 EUR.

Navrhovateľ uviedol, že nedoplatok za rok 2008 bol zo strany odporcov uhradený dňa 30.6.2010 len čiastočne, inkasnou platbou vo výške 131,75 EUR. Preto sa navrhovateľ vo vzťahu k tomuto roku domáha len zaplatenia zvyšnej časti nedoplatku vo výške 483,72 EUR.

V predmetnej veci mal súd vykonaným dokazovaním ešte v rámci konania vo veci uplatnenej istiny pod sp.zn. za preukázané, že odporcovia v 1. a 2.rade boli v rozhodnom období rokov 2008, 2009 a v časti roku 2010 (do 17.2.2010) bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č.9 v bytovom dome na Q. L. Č..XX M. K.. Na ustálení tohto záveru okrem zhodných prednesov účastníkov konania súd vychádzal najmä z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -262 zo dňa 19.1.2010, ktorým súd vyporiadal BSM odporcov v 1. a 2.rade. Odporcovia v 1. a 2.rade boli bezpodielovými spoluvlastníkmi tohto bytu do právoplatnosti citovaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach, t.j. do 17.2.2010, kedy v zmysle tohto rozsudku bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva odporkyne v 2.rade.

Aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie tejto žaloby, ktorou sa domáhal zaplatenia nedoplatkov vyplývajúcich z vyúčtovania služieb spojených s bývaním, je daná zmluvou o výkone správy, uzavretou medzi navrhovateľom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome v súlade s ust. § 8a zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v spojení s ust. § 8b ods.1 a ods.2 písm.e/ citovaného zákona, podľa ktorého je správca povinný a oprávnený sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a zároveň vymáhať vzniknuté nedoplatky v súdnom konaní. V zmysle zmluvy o výkone správy je navrhovateľ správcom predmetného bytu s účinnosťou od 1.1.2008.

Výška nedoplatkov, vyplývajúca z vyúčtovaní za roky 2008, 2009 a 2010 v konaní nebola spochybňovaná. Odporcovia nepreukázali a ani netvrdili, že by vo vzťahu k výške nedoplatkov vyúčtovaných za tieto roky, bola podaná reklamácia.

V právoplatnom rozsudku č.k.24 C 290/2012-55 zo dňa 16.12.2013 súd po právnej i skutkovej stránke vyslovil vo vzťahu k istine záver, z ktorého vychádzal aj v konaní o vylúčenom nároku na zaplatenie úrokov z omeškania. Ako to vyplýva z odôvodnenia citovaného rozsudku, súd sa nestotožnil s námietkou odporcu v 1.rade, že by celý dlh mala znášať výlučne odporkyňa v 2.rade. Ako to vyplýva z ust. § 10 ods.1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, povinnosť poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, ako aj úhrady za plnenia, zákon viaže na osobu vlastníkov bytov bez ohľadu na to, kto predmetný byt v skutočnosti reálne užíval. Ako už súd uviedol vyššie, v žalovanom období do 17.2.2010 boli obaja odporcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, preto obaja boli povinní spoločne a nerozdielne plniť svoje povinnosti voči správcovi. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.5.2007. V tomto smere súd poukázal na ust. § 144 Občianskeho zákonníka, ust. § 853 ods.1 Občianskeho zákonníka a existujúcu ustálenú súdnu prax a judikatúru, v zmysle ktorej právo spoločného užívania veci a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhrádzania nákladov vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to aj v období od zániku bezpodielového spoluvlastníctva (napríklad v dôsledku rozvodu manželstva), až do jeho vyporiadania.

Zhrnúc vyššie uvedené súd v konaní pod sp.zn. uzavrel, že povinnosť odporcov v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť nedoplatok z vyúčtovania sa vzťahuje na roky 2008, 2009 a za rok 2010 za obdobie od 1.1. do 17.2.2010, kedy sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu odporkyňa v 2.rade, spolu vo výške 850,46 EUR (t.j. 483,72 EUR za rok 2008, 354,94 EUR za rok 2009 a 11,80 EUR ako alikvotná časť roka 2010). Čo sa týka prevyšujúcej časti nedoplatku vyúčtovaného za rok 2010 za obdobie od 17.2.2010 do 31.5.2010 vo výške 25,33 EUR, súd na uvedenú sumu zaviazal výlučne odporkyňu v 2.rade ako výlučnú vlastníčku predmetného bytu a vo vzťahu k odporcovi v 1.rade návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Začiatok omeškania s plnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že počiatok omeškania sa automaticky spája s 1.júlom príslušného roka. Z ustálenej súdnej judikatúry jednoznačne vyplýva, že základnou podmienkou splatnosti nedoplatku z vyúčtovania je riadne doručenie vyúčtovania či už nájomcovi alebo vlastníkovi bytu. Uvedenému zodpovedá aj článku 5 zmluvy o výkone správy, podľa ktorého vyúčtovaním zistený nedoplatok na skutočných nákladoch za poskytnuté plnenia a služby spojené s užívaním bytu, je vlastník povinný uhradiť správcovi bezodkladne po uplynutí reklamačnej lehoty. Lehota na podávanie reklamácií k ročnému vyúčtovaniu je 30-dňová a plynie odo dňa jeho doručenia.

Navrhovateľ nepredložil dôkazy svedčiace o doručení vyúčtovaní za uvedené roky.

Vo vzťahu k vyúčtovaniu za rok 2008 je však možné uzavrieť, že pokiaľ nedoplatok, vyúčtovaný vo výške 614,72 EUR odporcovia čiastočne vo výške 131,75 EUR uhradili dňa 30.6.2010, tak najneskôr v deň tejto čiastočnej úhrady im vyúčtovanie muselo byť doručené. Súd teda konštatoval, že odporcovia boli v

omeškaní so zaplatením prevyšujúcej nezaplatenej časti nedoplatku vo výške 483,72 EUR od 1.7.2010. Pre absenciu dôkazu o doručení vyúčtovania však nie je však možné bez pochybností jednoznačne uzavrieť, od kedy boli odporcovia v omeškaní s celým nedoplatkom za rok 2008. Preto súd návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 614,72 EUR od 1.7.2009 do 30.6.2010 zamietol.

Čo sa týka vyúčtovaní za roky 2009 a 2010, súd pri určení dátumu splatnosti nedoplatkov z nich plynúcich analogicky vychádzal z ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by vyúčtovania doručil odporcom pred podaním žaloby, súd za deň splatnosti pokladal deň, nasledujúci po doručení žaloby odporcom, t.j. 5.6.2012. Prvým dňom omeškania je preto 6.6.2012.

Pretože súd v konaní pod sp.zn. uzavrel, že spoločná povinnosť odporcov v 1. a 2.rade zaplatiť nedoplatok z vyúčtovania sa vzťahuje na roky 2008, 2009 a za rok 2010 za obdobie od 1.1. do 17.2.2010, súd zaviazal odporcov zaplatiť spoločne a nerozdielne úroky z omeškania zo sumy 354,94 EUR (vyúčtovanie za rok 2009) a zo sumy 11,80 EUR (alikvotná časť z vyúčtovania za rok 2010) počnúc od 6.6.2012 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania návrh zamietol.

Čo sa týka prevyšujúcej časti nedoplatku vyúčtovaného za rok 2010, za obdobie od 17.2.2010 do 31.5.2010 vo výške 25,33 EUR, súd na uvedenú sumu zaviazal výlučne odporkyňu v 2.rade ako výlučnú vlastníčku predmetného bytu, ktorú potom viaže aj výlučná povinnosť zaplatiť úroky z omeškania počnúc od 6.6.2012. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov súd zamietol.

V zmysle ustanovenia § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení nariadenia vlády SR č.586/2008 Z.z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa vyššie citovaného vykonávacieho predpisu k Občianskemu zákonníku. Výška úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania s plnením sumy 483,72 EUR, t.j. k 1.7.2010, bola 9 % ročne a k prvému dňu omeškania s plnením sumy 354,94 EUR a 37,13 EUR (11,80 + 25,33 EUR), t.j. k 6.6.2012 bola taktiež 9 % ročne.

Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania vo vyššom ako zákonom prípustnom rozsahu len vo vzťahu k vyúčtovaniu za rok 2010 (9,25 % ročne). V tejto časti preto súd návrh zamietol.

Podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

O náhrade trov konania súd rozhodol komplexne vo vzťahu k celému konaniu, podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ mal v konaní takmer plný úspech (súd mu priznal celú uplatnenú istinu; neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti návrhu vo vzťahu k časti uplatneného príslušenstva pohľadávky). Patrí mu preto plná náhrada trov, potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcom, ktorí v spore úspech v prevažnej miere nemali.

Účelne vynaložené trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 52,50 EUR (podľa položky 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase podania návrhu, t.j. vo výške 6 % z ceny predmetu konania

- zo sumy 875,79 EUR) a trovy právneho zastúpenia, pretože navrhovateľa v tomto spore zastupoval advokát.

Trovy právneho zastúpenia súd určil podľa ust. §10 ods.1, § 14 ods.1, § 16 ods.3 vyhl.MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z hodnoty sporu, činí 51,45 EUR a patrí za tieto úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (2011), 2. žaloba (2012), 3. vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu (26.9.2013), 3. účasť na pojednávaní (16.12.2013), spolu vo výške 205,80 EUR. Právnemu zástupcovi ďalej patrí tzv.režijný paušál za každý úkon právnej služby. Jeho výška v roku 2011 činila 7,41 EUR a patrí za 1 úkon vykonaný v tomto roku. V roku 2012 bol režijný paušál vo výške

7,63 EUR a patrí za 1 úkon vykonaný v tomto roku. V roku 2013 bol režijný paušál vo výške 7,81 EUR a patrí za 2 úkony vykonané v tomto roku. Spolu režijný paušál činí 30,66 EUR. Tarifná odmena a režijný paušál spolu predstavujú 236,46 EUR. Podľa ust. § 18 ods.3 cit.vyhlášky súd uvedenú sumu zvýšil o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca odporcu v 1.rade preukázal, že je platiteľom tejto dane. Po pripočítaní dane v sume 47,29 EUR celková výška trov právneho zastúpenia činí 283,75 EUR.

Spolu trovy navrhovateľa činia 336,25 EUR (súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia). Súd zaviazal odporcov zaplatiť priznanú náhradu trov k rukám právneho zástupcu navrhovateľa podľa ust. § 149 ods.1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p.).