Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/53/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa JUDr. Tomáš Kohút, so sídlom kancelárie vo Zvolene, Námestie SNP 74/28, správca úpadcu KOVOHRON, výrobné družstvo, Zvolen „v konkurze", so sídlom vo Zvolene Pod Strážou 3/223, IČO: 31 581 196, zastúpeného LawService, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723 proti odporcovi Agrostav SK s. r. o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 93, IČO: 45 416 711, zastúpenému opatrovníčkou Q. L.Č., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie 326.000,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 326.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 326.000,- Eur od 17. 09. 2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2.652,54 Eur, na adresu právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 19.560,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06. 12. 2012 domáhal voči odporcovi označenému ako O.S.I.S. spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 93, IČO: 45 866 791 zaplatenia sumy 326.000,- Eur s príslušenstvom.

Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. -29 zo dňa 20. 12. 2012, proti ktorému podal odporca dňa 27. 02. 2013 v zákonnej lehote odpor.

V priebehu súdneho konania - po podaní žaloby na súd - dňa 17. 09. 2014 bol odporca O.S.I.S. spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 93, IČO: 45 866 791 z obchodného registra Okresného súdu Košice I dobrovoľne vymazaný s tým, že spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Agrostav SK s. r. o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 93, IČO: 45 416 711, s ktorou spoločnosťou na strane odporcu súd naďalej pokračoval v konaní v zmysle ustanovenia

Nahliadnutím do údajov zapísaných o obchodnej spoločnosti Agrostav SK s. r. o. v obchodnom registri Okresného súdu Košice I súd zistil, že uvedená obchodná spoločnosť nemá v súlade s a nasl. štatutárny orgán, ktorý je oprávnený konať v jej mene a preto jej súd z uvedeného dôvodu ustanovil pre konanie podľa opatrovníčku v osobe Q. L., súdnej tajomníčky Okresného súdu Zvolen (uznesenie č. k. -67 zo dňa 12. 01. 2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 02. 2015 a vykonateľnosť dňa 16. 01. 2015).

Opatrovníčka odporcu sa pojednávania vo veci samej nezúčastnila, svoju neúčasť na ňom riadne ospravedlnila a navrhla rozhodnúť v jej neprítomnosti na základe zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a v zmysle príslušných právnych predpisov. Z dôvodu opatrnosti žiadala žalobu zamietnuť. Preto súd pojednával a rozhodol vo veci v jej neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav veci:

Podľa tvrdenia navrhovateľa v žalobnom návrhu zo dňa 10. 10. 2012, Uznesením, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. - 215 zo dňa 19.03.2012, bol na majetok dlžníka KOVOHRON, výrobné družstvo, Zvolen, so sídlom Pod Strážou 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 31 581 196 (ďalej len „úpadca“) vyhlásený konkurz a do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený Mgr. Peter Kundrát, so sídlom kancelárie Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno. Uznesením sp. zn. zo dňa 18. 06. 2012 Okresný súd Banská Bystrica ako príslušný konkurzný súd odvolal z funkcie pôvodného správcu a do funkcie správcu úpadcu ustanovil nového správcu JUDr. Tomáša Kohúta, so sídlom kancelárie Hurbanova 14A, 974 01 Banská Bystrica, správca zapísaný v zozname správcov vedeným MS SR pod číslom S1254 (ďalej aj „správca“).

Ďalej podľa tvrdenia navrhovateľa v žalobnom návrhu, z predloženej účtovnej dokumentácie úpadcu vyplýva, že úpadca ako mandant a odporca ako mandatár uzatvorili v zmysle ustanovenia a nasl. (ďalej len „“) Mandátnu zmluvu zo dňa 16. 09. 2011 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej úpadca ako mandant poveril odporcu ako mandatára, aby v jeho mene a na jeho účet zariadil obchodné záležitosti potrebné pre zabezpečenie investičnej akcie: Bioplynová energetická stanica Kovohron - BESK. Táto investičná akcia zahrňovala projektovú prípravu výstavby priemyselných a administratívnych stavieb pozostávajúcich z vypracovania štúdie, projektovej dokumentácie, štúdie dopadu na životné prostredie, zastrešenie územného konania, stavebného konania a kolaudácie, a to podľa činností uvedených v článku 3 bod 1 písm. a), b), c), d) Zmluvy. V zmysle článku 4 bod 2 Zmluvy sa úpadca s odporcom dohodli, že úpadca ako mandant zaplatí odporcovi ako mandatárovi za zariadenie obchodných záležitostí uvedených v článku 3 bod 1 Zmluvy odmenu vo výške 400.000,- EUR. Rovnako sa úpadca s odporcom dohodli, že na zabezpečenie obchodných záležitostí uvedených v článku 3 bod 1 Zmluvy úpadca poskytne odporcovi pri podpise Zmluvy preddavok vo výške 326.000,- EUR, ktorý úpadca odporcovi aj poskytol (zaplatil), čoho dôkazom je výdavkový list úpadcu č. V - 029 zo dňa 16.09.2011 a príjmový pokladničný doklad odporcu zo dňa 16. 09. 2011. V zmysle článku 7 bod 1 Zmluvy sa odporca s úpadcom dohodli, že sa Zmluva uzatvára na dobu určitú - na 1 rok od podpisu Zmluvy. Zmluva bola podpísaná dňa 16. 09. 2011. Zmluva teda zanikla uplynutím doby jedného roka, teda dňa 16. 09. 2012.

Z predloženej účtovnej dokumentácie úpadcu ďalej vyplýva, že odporca listom adresovaným úpadcovi zo dňa 17. 03. 2012 tomuto oznámil, že v zmysle článku 6 bod 2 Zmluvy od Zmluvy odstupuje, pričom si voči úpadcovi uplatňuje v zmysle toho istého článku zmluvnú pokutu vo výške 326.000,- EUR, ktorú úpadcovi vyúčtoval vo faktúre č. 20120301. Uvedené odstúpenie odporca vo svojom liste nepriamo odôvodnil tým, že je voči úpadcovi vedené konkurzné konanie, čím bol podľa názoru odporcu naplnený zmluvný dôvod, aby odporca odstúpil od Zmluvy. Navrhovateľ má však za to, že v danom prípade odporca ako mandatár neplatne odstúpil od Zmluvy, nakoľko nebol naplnený zmluvný dôvod na odstúpenie od Zmluvy zo strany odporcu, a to z nasledovných dôvodov:

Odporca s úpadcom sa v zmysle článku 6 bod 2 Zmluvy dohodli, že „v prípade ak bude voči mandantovi (úpadca) vedená exekúcia, vyhlásený konkurz, alebo budú vedené iné právne kroky..., mandatár je oprávnený od zmluvy odstúpiť a mandant je povinný zaplatiť mandatárovi zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta podľa dohody strán rovná sa poskytnutému preddavku podľa článku 4 ods. 3 tejto zmluvy.“ Zo znenia tohto článku je zrejmé, že právo odstúpiť od Zmluvy odporcovi vznikne okrem iného v prípade, keď by bol na majetok úpadcu (mandanta) vyhlásený konkurz. Navrhovateľ dáva do pozornosti konajúcemu súdu, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 27. 03. 2012, teda až 10 dní po tom ako odporca neplatne odstúpil od Zmluvy. Dokonca uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, na základe ktorého bol konkurz vyhlásený na majetok úpadcu, bolo vydané dňa 19. 03. 2012, teda až dva dni po tom ako odporca neplatne odstúpil od Zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené je navrhovateľ toho názoru, že odporca neplatne odstúpil od Zmluvy, nakoľko v čase kedy od Zmluvy odstúpil ešte nebola naplnená zmluvná podmienka práva odporcu na účinné odstúpenie od Zmluvy, a to podmienka vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. V čase, kedy odporca oznámil úpadcovi odstúpenie od Zmluvy bolo konkurzné konanie voči úpadcovi ešte len začaté. Z tohto procesného štádia pritom nebolo možné s určitosťou vyvodiť záver, že na majetok úpadcu bude vyhlásený konkurz, pričom zmluvné strany si práve z uvedeného dôvodu v Zmluve dojednali ako podmienku vzniku práva na odstúpenie od Zmluvy výslovne len procesné štádium vyhlásenia konkurzu. S poukazom na vyššie uvedené má navrhovateľ teda za to, že odporca neplatne odstúpil od Zmluvy a teda podľa jeho názoru, Zmluva zanikla uplynutím doby 1 roka odo dňa jej podpisu, a to 16. 09. 2012.

Hlavný žalobný dôvod, však navrhovateľ vidí v tom, že samotná dohoda o zmluvnej pokute dojednaná v článku 6 bod 2 Zmluvy je neplatná, keďže podľa jeho názoru nezabezpečuje porušenie právnej povinnosti. Je možné pripustiť, že vo všeobecnosti by si mohli zmluvné strany (v tomto prípade odporca a úpadca) dojednať v zmluve povinnosť zmluvnej strany, aby táto počas trvania toho ktorého kontraktu predchádzala finančnému úpadku (, o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“)), správala sa teda tak, aby zodpovedne hospodárila so svojím majetkom a aby prípadne počas platnosti konkrétneho právneho vzťahu majetkovo alebo iným spôsobom nepoškodila svojho zmluvného partnera. To však nie je to isté ako zmluvná povinnosť, na základe ktorej sa zmluvná strana zaviaže, že sa počas platnosti a účinnosti konkrétnej zmluvy nedostane do konkurzu, nakoľko samotný konkurz, vyhlásený na jednu zo zmluvných strán, nemusí byť zapríčinený len nezodpovedným finančným hospodárením tohto zmluvného partnera, ale aj vplyvom iných faktorov, ktoré tento subjekt nevie svojím konaním subjektívne ovplyvniť (napr. druhotná platobná neschopnosť). Navrhovateľ má teda za to, že prevziať záväzok, na základe ktorého sa zmluvná strana zaviaže, že sa v budúcnosti nedostane do konkurzu nie je možné platne prevziať a rovnako takýto záväzok v zmluve nemôže byť ani zabezpečený zmluvnou pokutou, ktorá je v prejednávanom prípade ešte aj neprimerane vysoká. Vzhľadom na uvedené je navrhovateľ toho názoru, že zmluvná pokuta dojednaná v článku 6 bod 2 Zmluvy je dojednaná neplatne, a tým odporcovi ani nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 326.000,- EUR, ktorej zaplatenia sa domáhal listom zo dňa 17. 03. 2012.

Na podporu svojho návrhu navrhovateľ ďalej uvádza, že vyššie uvedeným listom, ktorým si odporca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, súčasne odporca úpadcovi oznámil, že v súlade s článkom 4 bod 7 Zmluvy, si zmluvnú pokutu vo výške 326.000,- EUR jednostranne započítava s preddavkom vo výške 326.000,- EUR, ktorý úpadca poskytol odporcovi v zmysle článku 4 bod 3 Zmluvy. V tejto veci navrhovateľ poukazuje na nasledovné:

Podľa ustanovenia platí: „Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.“ List zo dňa 17. 03. 2012, na základe ktorého odporca oznámil úpadcovi, že odstupuje od Zmluvy, prevzal úpadca prostredníctvom svojho štatutára p. Molčana dňa 19. 03. 2012. K odstúpeniu od Zmluvy (za predpokladu, že pripustíme, že došlo k platnému odstúpeniu od Zmluvy zo strany odporcu) došlo v súlade s momentom, kedy prejav vôle odporcu odstúpiť od Zmluvy bol doručený úpadcovi, t.j. až dňa 19. 03. 2012. V tento deň potom vznikol odporcovi aj nárok požadovať od úpadcu zaplatenie zmluvnej pokuty (za predpokladu, že pripustíme, že bola dojednaná platne) vo výške 326.000,- EUR (pohľadávka odporcu voči úpadcovi vo výške 326.000,- EUR). Odporca preto nemohol dňa 17. 03. 2012 jednostranne započítať svoju pohľadávku, predstavujúcu

zmluvnú pokutu vo výške 326.000,- EUR, voči pohľadávke, ktorú má úpadcu voči odporcovi (prijatý preddavok), keď v čase tohto započítania (17. 03. 2012) odporca pohľadávku predstavujúcu zmluvnú pokutu vo výške 326.000,- EUR voči úpadcovi nemal. Táto vznikla následne až dňa 19. 03. 2012, teda v okamihu účinného odstúpenia od Zmluvy odporcom. Možno teda v tejto veci podporne konštatovať, že v prípade, ak by sme aj pripustili názor, že odporca od Zmluvy odstúpil platne a rovnako, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne, tak právny úkon jednostranného započítania zo strany odporcu je právny úkon absolútne neplatný, nakoľko odporca si jednostranným zápočtom započítal svoju neexistujúcu pohľadávku voči pohľadávke úpadcu, ktorá predstavuje právo úpadcu požadovať od odporcu vrátenie preddavku vo výške 326.000,- EUR. Podľa názoru navrhovateľa je však nepochybné, že odporca práve právnym úkonom jednostranného započítania uznal, že má voči úpadcovi splatný a nepremlčaný peňažný záväzok vo výške 326.000,- EUR.

S poukazom na vyššie uvedené, možno na záver konštatovať, že odporca sa na úkor úpadcovho majetku bezdôvodne obohatil tým, že síce titulom Zmluvy prijal od úpadcu preddavok (zálohu) vo výške 326.000,- EUR, avšak nezariadil pre úpadcu obchodné záležitosti uvedené v článku 3 bod 1 Zmluvy, na ktoré sa zaviazal, čím získal od úpadcu majetkový prospech plnením (poskytnutie preddavku) z právneho dôvodu, ktorý odpadol (zánik Zmluvy).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom navrhovateľ navrhol, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť v prospech dotknutej podstaty úpadcu KOVOHRON, výrobné družstvo, Zvolen, so sídlom Pod Strážou 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 31 581 196 peňažnú sumu vo výške 326 000,- EUR spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % z omeškanej sumy odo dňa 17. 09. 2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca (O.S.I.S. spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 93, IČO: 45 866 791) v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 25. 02. 2013 doručenom tunajšiemu súdu dňa 27. 02. 2013 (na č. l. 32

- 34 p. v.) nesúhlasil s odôvodnením navrhovateľa o neplatnosti odstúpenia od Zmluvy uvádzanom v žalobnom návrhu, pretože v článku 6 ods. 2 Zmluvy sa hovorí: „V prípade, ak bude voči mandantovi vedená exekúcia, vyhlásený konkurz, alebo budú vedené iné právne kroky, ktoré by vo svojom dôsledku boli príčinou nesplnenia povinnosti mandanta plynúce mu z tejto zmluvy, mandatár je oprávnený od zmluvy odstúpiť a mandant je povinný zaplatiť mandatárovi zmluvnú pokutu“. Zmluvné strany sa dohodli v Zmluve, ...alebo budú vedené iné právne kroky - v tomto prípade to boli započaté právne kroky - návrh na vyhlásenie konkurzu, čo oznámil odporcovi (mandatárovi) úpadca (mandant) listom zo dňa 12. 03. 2012. Týmto podľa názoru odporcu boli naplnené dojednania medzi odporcom (mandatárom) a úpadcom (mandantom) na odstúpenie od zmluvy. Odporca taktiež nesúhlasil s hlavným žalobným dôvodom navrhovateľa uvedeným v žalobnom návrhu, pretože ku kroku odstúpenia od Zmluvy odporcom (mandatárom) došlo až na základe listu úpadcu (mandanta), v ktorom odporcovi oznámil, že je na neho vedené konkurzné konanie. Mandátna zmluva bola uzatvorená na základe zmluvnej voľnosti strán, čo je deklarované v článku 8 ods. 3 Zmluvy, tzn., že zmluva a dojednania v nej neboli podpísané v tiesni ani za inakšie nevýhodných podmienok, bola uzatvorená z vlastnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne. V rámci zmluvnej voľnosti - slobody môžu sa zmluvné strany dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť dôvody, kedy sú tak oprávnené urobiť. Táto dohoda nesmie však odporovať kogentným ustanoveniam zákona. Neprijateľnou zmluvnou povinnosťou je povinnosť, ktorá vyvoláva v neprospech druhej zmluvnej strany, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej povinnosti napĺňa aj povinnosť, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Pri odstúpení od zmluvy odporca (mandatár) vychádzal taktiež z ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia mal odporca (mandatár) dôvodné obavy, že právne kroky, t.j. kroky podania návrhu vyhlásenia konkurzu, by svojím dôsledkom mohli byť príčinou nesplnenia povinnosti navrhovateľa (mandanta). Keďže navrhovateľ (úpadca) nijako nepreukázal, že odstúpenie od Zmluvy bolo v rozpore s kogentnými ustanoveniami (lex generalis) a (lex specialis), odporca neuznáva jeho nárok na zaplatenie ním žiadanej sumy vo výške 326.000,- Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporca navrhol, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie a aby bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 16. 04. 2013 (na č. l. 56 - 60 p. v.) uviedol, že podmienkou platnosti dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, na ktorej porušenie je naviazaný vznik zmluvnej pokuty. Zabezpečovaná povinnosť musí byť pritom vymedzená presne a určito, nakoľko je dôsledkom jej porušenia výrazný zásah do majetkovej sféry jednej zo zmluvných strán, v podobe relutárnej sankcie v prospech druhej zmluvnej strany. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25. 06. 2002, sp. zn. : „...teda umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je úplné, presné a určité označenie povinnosti, pri nesplnení ktorej alebo pri vadnom plnení ktorej vznikne právo na zmluvnú pokutu.“ V zmysle vyššie uvedeného, ako aj zo zaužívanej aplikačnej praxe súdov, účelu inštitútu zmluvnej pokuty a závažnosti majetkových následkov vzniku práva na jej zaplatenie, nepochybne vyplýva povinnosť zmluvných strán identifikovať zabezpečenú povinnosť tak, aby ju bolo možné bez akýchkoľvek pochybností presne určiť. V opačnom prípade je takéto ustanovenie zmluvy neplatné, v dôsledku čoho je neplatné aj ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré neurčito a nepresne určenú zmluvnú povinnosť zabezpečovalo. Navrhovateľ má za to, že dojednanie odporcu a úpadcu podľa čl. 6 bod 2 Zmluvy, ktoré podmieňuje vznik nároku na vyplatenie zmluvnej pokuty vedením iných právnych krokov, ktorých dôsledkom je nesplnenie povinností úpadcu, je neplatným zmluvným dojednaním, nakoľko nespĺňa zákonom požadovanú podmienku presne určenej povinnosti, na ktorej porušenie je akcesoricky naviazaný vznik zmluvnej pokuty. Aby mohlo ísť o kvalifikované porušenie zmluvnej povinnosti, museli by si zmluvné strany v Zmluve určiť, čo presne sa rozumie pod vedením právnych krokov znemožňujúcich plnenie úpadcu. Uvedené ustanovenie Zmluvy je neurčité do takej miery, že zakladá právnu neistotu medzi zmluvnými stranami, keďže úpadca nevie s určitosťou stanoviť, ktoré právne kroky, ktoré voči nemu napríklad podniknú tretie strany, môžu viesť k vzniku povinnosti uhradiť odporcovi zmluvnú pokutu. Takýmto krokom by pri extenzívnom výklade daného ustanovenia Zmluvy mohlo byť aj podanie súdnej žaloby na plnenie voči úpadcovi, ktorá môže byť síce nedôvodná, avšak žalobný návrh navrhovateľa môže znieť na také plnenie, ktoré môže mať v prípade úspechu žalobcu pre úpadcu likvidačné následky, čo by znemožnilo splnenie povinnosti úpadcu voči odporcovi. V konečnom dôsledku by potom vzniklo právo odporcu na vyplatenie zmluvnej pokuty vždy, kedy by bola voči úpadcovi podaná žaloba na plnenie značnej materiálnej hodnoty, bez ohľadu na jej dôvodnosť a výsledok konania na súde. Takýto výklad je absurdný a dojednanie uvedenej povinnosti je dojednané neurčito do takej miery, že je bez akýchkoľvek pochybností daná neplatnosť danej časti Zmluvy podľa . Z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty potom vyplýva, že ak existuje neplatnosť dojednania zabezpečovanej povinnosti, je daná aj neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute. V zmysle vyššie uvedeného nemohol odporca platne odstúpiť od Zmluvy, ani sa na základe ním proklamovaného dôvodu nemohol domáhať vzniku zmluvnej pokuty. Vzhľadom na skutočnosť, že ani jedna zo zmluvných strán od Zmluvy platne neodstúpila, zanikla táto v zmysle článku 7 bod 1 Zmluvy uplynutím jedného roka odo dňa jej podpisu, teda dňa 16. 09. 2012. Odporca v odpore tiež uvádza, že začatím konkurzného konania „mal odporca (mandatár) dôvodné obavy, že právne kroky, t.j. kroky podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, by svojím dôsledkom mohli byť príčinou nesplnenia povinnosti navrhovateľa (mandanta)“. Sám odporca tak vo svojom vyjadrení konštatuje, že v spojení so začatím konkurzného konania proti úpadcovi boli podniknuté kroky, ktoré mohli byť (a teda v tom čase s určitosťou neboli) príčinou nesplnenia povinnosti úpadcu, pričom zmluva v článku 6 bod 2 Zmluvy vyžaduje, aby takéto kroky boli (čiže nestačí možnosť) príčinou nesplnenia dojednanej povinnosti. Z daného dôvodu by teda neboli splnené podmienky odstúpenia od Zmluvy odporcom ani v prípade, ak by sme pripustili, že toto bolo dojednané určito, zrozumiteľne a presne.

Navrhovateľ má za to, že dohoda o povinnosti úpadcu zaplatiť odporcovi zmluvnú pokutu v prípade, ak je na neho vyhlásený konkurz, je neplatným dojednaním. Zmluvná pokuta sa riadi zásadou akcesority a je striktne naviazaná na záväzok, ktorý zabezpečuje. Vznik povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu nemôže byť preto vyvolaný žiadnou inou skutočnosťou, okrem tej, ktorá priamo súvisí so zmluvnou povinnosťou konkrétnej zmluvnej strany a ktorá bola presne a určito definovaná v zmluve. Opačný výklad by popieral samotný charakter zmluvnej pokuty a jej preventívnej funkcie, ktorá má viesť k riadnemu plneniu záväzkov účastníkmi právnych vzťahov. Rozšírenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty nad rámec dojednanej zmluvnej povinnosti a na zabezpečenie inej skutočnosti, ako je zmluvná povinnosť niektorej zo strán, je preto absolútne neplatným dojednaním. Navrhovateľ tiež poukazuje na ustanovenie , pričom uvádza, že zmluvný záväzok, v ktorom sa úpadca zaviazal uhradiť odporcovi zmluvnú pokutu v prípade, ak bude na jeho majetok vyhlásený konkurz, je neplatným právnym úkonom, nakoľko jeho predmetom je plnenie, ktoré je vopred nemožné.

Úpadca totiž nemôže vopred ani pri plnení všetkých povinností zabezpečiť, že na jeho majetok nebude vyhlásený konkurz, nakoľko dôvody na jeho vyhlásenie môžu nastať nezávisle na jeho vôli a zavinení a v čase dojednania nebolo možné vedieť, či taká skutočnosť (vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu) nastane a zároveň to, či nastane, mohol úpadca ovplyvniť iba čiastočne.

Podľa názoru navrhovateľa, odporca nemohol dňa 17. 03. 2012 jednostranne započítať svoju pohľadávku, predstavujúcu zmluvnú pokutu vo výške 326.000,- EUR, voči pohľadávke, ktorú má úpadca voči odporcovi (prijatý preddavok), keďže v čase tohto započítania (17. 03. 2012) odporca pohľadávku predstavujúcu zmluvnú pokutu vo výške 326.000,- EUR voči úpadcovi nemal. Táto by pri platnom dojednaní odstúpenia od Zmluvy vznikla až následne dňa 19. 03. 2012, teda v okamihu účinného odstúpenia od Zmluvy odporcom. Možno teda v tejto veci podporne konštatovať, že v prípade ak by sme aj pripustili názor, že odporca od Zmluvy odstúpil platne a rovnako, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne, tak právny úkon jednostranného započítania zo strany odporcu je právnym úkonom absolútne neplatným, nakoľko odporca si jednostranným zápočtom započítal svoju neexistujúcu pohľadávku voči pohľadávke úpadcu, ktorá predstavuje právo úpadcu požadovať od odporcu vrátenie preddavku vo výške 326.000,- EUR.

S poukazom na vyššie uvedené je navrhovateľ toho názoru, že ustanovenie článku 6 bod 2 Zmluvy v rozsahu, v akom umožňuje odporcovi odstúpiť od zmluvy z dôvodu vedenia iných právnych krokov, ktorých dôsledkom je nesplnenie povinností úpadcu, je pre neurčitosť neplatným dojednaním. Rovnako má za to, že neplatné je aj dojednanie, ktoré umožňuje odporcovi od Zmluvy odstúpiť z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, nakoľko je od úpadcu požadované plnenie, ktoré je vopred nemožné. V prípade, že možnosť odstúpenia od zmluvy by bola dojednaná platne, v čase, kedy odporca toto právo uplatnil, neboli naň splnené dohodnuté podmienky, nakoľko začatie konkurzného konania je jednak iným procesným štádiom konkurzného konania ako zmluvou požadované vyhlásenie konkurzu, jednak nejde o taký právny krok, ktorého dôsledkom by nevyhnutne bola nemožnosť úpadcu splniť záväzok, na ktorý sa zaviazal.

V závere svojho vyjadrenia navrhovateľ len dodal, že odporcovi nevzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a tak nemohol toto platne započítať na pohľadávku úpadcu na vrátenie poskytnutého preddavku. Možno tak konštatovať, že odporca sa na úkor úpadcovho majetku bezdôvodne obohatil tým, že hoci prijal od úpadcu z titulu Zmluvy preddavok vo výške 326.000,- EUR, nezariadil pre neho dojednané obchodné záležitosti (a to ani čiastočne), na ktorých zariadenie sa zaviazal. Získal tým od úpadcu relutárne plnenie z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol zánikom zmluvy dňa 16. 09. 2012. Preto navrhovateľ trval na podanej žalobe v celom rozsahu tak, ako bola doručená tunajšiemu súdu dňa 06. 12. 2012.

Právny zástupca navrhovateľa trval na pojednávaní vo veci samej dňa 28. 04. 2015 (na č. l. 74 - 77 p. v.) na podanej žalobe v celom rozsahu a pridržiaval sa dôvodov v nej uvedených, ako aj vyjadrenia navrhovateľa k odporu zo dňa 16. 04. 2013. Mal za to, že mandátna zmluva zanikla uplynutím času, teda dňa 16. 09. 2012, s poukazom na článok 7 bod 1. Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 16. 09. 2011, kde je výslovne uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, t.j. na 1 rok od podpisu zmluvy. Právny zástupca navrhovateľa navrhol, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby tak, že odporca je povinný zaplatiť v prospech konkurznej podstaty úpadcu KOVOHRON, výrobné družstvo, Zvolen, so sídlom Pod Strážou 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 31 581 196 peňažnú sumu vo výške 326.000,- Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % z omeškanej sumy odo dňa 17. 09. 2012 do zaplatenia. Rovnako žiadal, aby odporca nahradil i trovy konania.

Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa vety prvej v znení účinnom do 31. 01. 2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa v znení účinnom do 31. 01. 2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný skutkový stav veci tak ako ho vyššie zistil, pričom iné skutočnosti nevyšli v konaní najavo. Súd mal v konaní preukázané, že medzi úpadcom a odporcom došlo dňa 16. 09. 2011 k uzatvoreniu Mandátnej zmluvy podľa a nasl. . V zmysle zmluvných dojednaní poskytol úpadca (navrhovateľ) odporcovi pri podpise Zmluvy preddavok vo výške 326.000,- Eur, o čom svedčia Výdavkový pokladničný doklad č. V - 029 zo dňa 16. 09. 2011 a Príjmový pokladničný doklad zo dňa 16. 09. 2011. Ďalej mal súd preukázané, že Zmluva bola v zmysle Čl. 7 bodu 1. uzatvorená na dobu určitú - 1 rok od podpisu zmluvy. Súd nemal v konaní preukázané, že by odporca ako mandatár zariadil pre úpadcu (mandanta) obchodné záležitosti uvedené v Čl. 3 bode 1. Zmluvy. Podľa názoru súdu Mandátna zmluva uzatvorená medzi úpadcom a odporcom dňa 16. 09. 2011 zanikla uplynutím doby 1 roka odo dňa jej podpisu, t.j. dňa 16. 09. 2012.

Obranu odporcu uvedenú v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 25. 02. 2013 (na č. l. 32 - 34 p. v.) považoval súd za právne irelevantnú, pretože súd bol toho názoru, že dojednanie zmluvných strán o zmluvnej pokute v Čl. 6 bode 2. Mandátnej zmluvy zo dňa 16. 09. 2011 je neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia , nakoľko jeho predmetom je plnenie, ktoré je vopred nemožné. Úpadca totiž nemôže vopred ani pri plnení všetkých povinností zabezpečiť, že na jeho majetok nebude vyhlásený konkurz, nakoľko dôvody na jeho vyhlásenie môžu nastať nezávisle na jeho vôli a zavinení a v čase dojednania nebolo možné vedieť, či taká skutočnosť (vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu) nastane a zároveň to, či nastane, mohol úpadca ovplyvniť iba čiastočne. Zmluvné dojednanie v Čl. 6 bode 2. Zmluvy „... alebo budú vedené iné právne kroky, ktoré by vo svojom dôsledku boli príčinou nesplnenia povinností mandanta plynúce mu z tejto zmluvy ...“ je navyše neurčité a nezrozumiteľné, pretože presne neurčuje povinnosti, na ktorých porušenie je akcesoricky naviazaný vznik zmluvnej pokuty. Súd bol tiež toho názoru, že neplatné je aj odstúpenie odporcu ako mandatára od Zmluvy zo dňa 17. 03. 2012, ktoré bolo úpadcovi doručené dňa 19. 03. 2012, pretože v

čase odstúpenia odporcu od Zmluvy neboli naplnené dohodnuté podmienky. Keďže odporcovi nevzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle zmluvného dojednania v Čl. 6 bode 2. Zmluvy, nemohol platne započítať svoju pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty vo výške 326.000,- Eur voči pohľadávke úpadcu vo výške 326.000,- Eur z titulu poskytnutého preddavku v zmysle Čl. 4 bodu 3. Zmluvy.

Vzhľadom na to, že súd považoval zmluvné dojednanie účastníkov konania v Čl. 6 bode 2. Mandátnej zmluvy zo dňa 16. 09. 2011 za neplatné (dohoda o zmluvnej pokute, odstúpenie od zmluvy odporcom a započítanie pohľadávok), bol toho názoru, že Mandátna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 16. 09. 2011 zanikla v zmysle Čl. 7 bodu 1. Zmluvy uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená - 1 rok od jej podpisu, t.j. dňa 16. 09. 2012. Keďže odporca prijal od úpadcu preddavok vo výške 326.000,- Eur a nezariadil pre neho dojednané obchodné záležitosti ani čiastočne, získal tým od úpadcu plnenie z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol zánikom zmluvy dňa 16. 09. 2012. Odporca dlžnú sumu vo výške 326.000,- Eur navrhovateľovi ani ku dňu rozhodovania súdom neuhradil. Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd navrhovateľovi popri istine 326.000,- Eur i úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 326.000,- Eur od 17. 09. 2012 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po zániku Mandátnej zmluvy zo dňa 16. 09. 2011. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením v znení účinnom do 31. 01. 2013 v spojení s a Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31. 01. 2013, t.j. 0,75 % plus 8 % ročne. Odporca je povinný dlžnú sumu 326.000,- Eur spolu s príslušenstvom zaplatiť v prospech konkurznej podstaty úpadcu KOVOHRON, výrobné družstvo, Zvolen, so sídlom Pod Strážou 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 31 581 196, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, považoval súd žalobu za dôvodnú a preto navrhovateľovi v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa a tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 2.652,54 Eur voči odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za 2 právne úkony po 1.077,25 Eur, 2x režijný paušál po 8,39 Eur, spolu vo výške 2.171,28 Eur (bez DPH) - za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 23. 04. 2015 a za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 28. 04. 2015. Ďalej priznal súd navrhovateľovi cestovné jeho právneho zástupcu na pojednávanie vo veci samej dňa 28. 04. 2015 zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť osobným motorovým vozidlom vo výške 11,21 Eur (bez DPH) - pri ubehnutí spolu 40 km, základnej náhrade 0,183 Eur/km jazdy, priemernej spotrebe 8,1 l/km a cene PHM 1,20 Eur/l, t.j. 40 km x 0,183 Eur = 7,32 Eur plus 8,1 x 1,2 x 40 : 100 = 3,89 Eur. Napokon priznal súd navrhovateľovi i náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu vo výške 27,96 Eur (bez DPH), t.j. 2 polhodiny po 13,98 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavovali spolu sumu 2.210,45 Eur bez DPH (2.171,28 Eur plus 11,21 Eur plus 27,96 Eur). Keďže je právny zástupca navrhovateľa platiteľom DPH, priznal mu súd zo sumy 2.210,45 Eur i 20% DPH vo výške 442,09 Eur. Trovy právneho zastúpenia vrátane 20% DPH potom predstavovali spolu sumu 2.652,54 Eur (2.210,45 Eur plus 442,09 Eur). Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z písomného vyčíslenia trov konania právnym zástupcom navrhovateľa zo dňa 28. 04. 2015 na č. l. 84 p. v.

O povinnosti odporcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 19.560,- Eur rozhodol súd podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože navrhovateľ je v zmysle citovaného zákona od platenia poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).