Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_7C-74-2014.pdf
PDF · 77.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/74/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcov: 1/ P.H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX a 2/ P.. P. L., F.., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom : Mgr. Pavel Gavorník, advokát, Trnava, Námestie SNP 3,proti žalovanej: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Veronika Leppová, advokátka, Tvrdošín,. Medvedzie 45/19, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I/ Súd žalobu z a m i e t a .
II/ Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť žalovanej trovy konania 175,86 EUR na účet jej splnomocnenej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu dňa 01. 07. 2014 žalobcovia žiadali, aby súd určil, že pozemok C KN parcela č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 629 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. D., patrí do dedičstva po poručiteľovi U. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. Č.. XXX. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaná je evidovaná ako výlučná vlastníčka uvedeného pozemku. Oni sú dedičia poručiteľa, ktorý podľa nich nadobudol vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Žalobkyňa 1/ bola ku dňu smrti poručiteľa jeho manželkou, žalobca 2/ jeho synom. Dňa 07. 11. 2013 sa uskutočnilo dedičské konanie, do ktorého pozemok nebol zahrnutý, pretože v katastri nehnuteľností bol pozemok v tom čase zapísaný na inú ( tretiu ) osobu, po ktorej zdedila pozemok žalovaná. Dňa 22. 04. 1986 Q. O. vyhlásila, že na U. L. ( ďalej len „ poručiteľ „ ) previedla pozemok za cenu 40 000,- Kčs, ktoré od neho prevzala dňa 21. 04. 1986. Predmetná parcela bola v tom čase evidovaná ako súčasť parcely č. XXXX/X, nachádzajúcej sa v intraviláne obce D.. Dňa 01. 09. 1986 bol vyhotovený geometrický plán č. 244-251-023-86, na základe ktorého boli z pôvodnej parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 7367 m2 vyčlenené dve nové parcely, a to č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 686 m2 a parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 589 m2. Vlastníkom oboch nových pozemkov mal byť poručiteľ. Odo dňa zaplatenia kúpnej ceny za pozemok a v súlade s geometrickým plánom poručiteľ užíval pozemok výlučne, v dobrej viere a s presvedčením, že obidva pozemky ( vrátane sporného ) nadobudol. Poručiteľ fakticky užíval pozemok nepretržite a dobromyseľne od roku 1986 do roku 2013, kedy zomrel. Žalovaná po tom, čo na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 18. 07. 2013 zdedila pozemok, začala žalobcom v užívaní pozemku začiatkom roku 2014 brániť. Žalobcovia sú presvedčení, že poručiteľ pozemok vydržal a mal byť zahrnutý do dedičstva po ňom.
Žalovaná k žalobe uviedla, že s ňou nesúhlasí. Podľa prehlásenia Q. O., jej starej matky, ktoré napísala na MNV v D. dňa 22. 04. 1986 poručiteľovi predala len polovicu tohto pozemku a to v susedstve Q. Q., teda v tej časti, ktorá podľa geometrického plánu G.. Y. P. č. XX/XXXX zo dňa 26. 03. 2013 sú označené ako C KN parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Tomu zodpovedá aj kúpna zmluva o prevode stavebného pozemku zo dňa 11. 02. 1987, kde predmetom prevodu medzi Q. O. a Československým štátom - MNV D. je nový stavebný pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 589 m2 a dohoda o osobnom
užívaní stavebného pozemku, uzatvorená dňa 16. 02. 1989 medzi MNV D. a U. L., ktorá sa týka výlučne len parcely č. XXXX/XX, pričom už geometrickým plánom Geodézie T. O. č. 244-251-603-86 zo dňa 01. 09. 1986 bola parcela č. XXXX/X rozdelená na parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. To, že právni predchodcovia žalobcov mohli pozemok užívať bolo dohodnuté len z dôvodu, že zabezpečia Q. O. drevo na zimu. Nie je pravdou, že právni predchodcovia žalobcov užívali tento pozemok nepretržite od roku 1986 do roku 2013. Od roku 1986 užívali tento pozemok len dva roky do smrti Q. O.. Po dedičskom konaní po neb. Q. O. zistili rodičia žalovanej, že pozemok nie je vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov, preto im zakázali vstup na pozemok a niekoľko rokov ho užívali sami. Keď začali stavať cestu, ktorá prechádzala aj cez tento pozemok, vykopali cez pozemok kanál, čím rodičom žalovanej zabránili vstupu na pozemok. Preto dovolili právnym predchodcom žalobcov, aby pozemok ďalej užívali. K prevodu vlastníctva tohto pozemku parcela č. XXXX/XX však nikdy nedošlo. Žalovaná je názoru, že právny titul pre dobromyseľnú držbu musí byť preukázaný a to jednak aj neplatná kúpna zmluva, darovacia zmluva alebo dedičské rozhodnutie. Listiny, ktoré žalobcovia predložili však potvrdzujú, že im nevznikol žiadny nárok na pozemok, pretože ich právny predchodca kúpil len polovicu pozemku, ktorý bol v roku 1989 prevedený na jeho syna U..
Súd vo veci uskutočnil pojednávanie dňa 27. 04. 2015, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods.3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sa domáhajú určenia, že pozemok CKN parcela č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 629 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. D., patrí do dedičstva po poručiteľovi, a to na základe toho, že poručiteľ ho nadobudol vydržaním. Žalobcovia tvrdili, že poručiteľ splnil predpoklady vydržania tým, že vstúpil do oprávnenej držby tohto pozemku na základe ústnej kúpnej zmluvy s Q. O., ktorú uzatvorili v roku 1986 a pozemok nerušene užíval od roku 1986 až do svojej smrti v roku 2013. Úlohou súdu v tomto konaní bolo zistiť, či poručiteľ ku dňu svojej smrti vlastnil predmetný pozemok. Zmyslom žaloby na určenie vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho smrti je totiž zistenie, či táto vec má byť prejednaná v dedičskom konaní, kam patria všetky veci, ktoré poručiteľ vlastnil ku dňu smrti. Súd dospel k záveru, že poručiteľ nebol ku dňu svojej smrti vlastníkom pozemku titulom vydržania, pretože nesplnil zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Na to, aby mohlo dôjsť k vydržaniu vlastníctva, musia byť súčasne splnené tri predpoklady: musí ísť o vec, spôsobilú na vydržanie, táto vec musí byť v oprávnenej držbe vydržateľa a uplynie stanovená doba nepretržitej oprávnenej držby. Pre oprávnenú držbu je podmienkou, aby bol držiteľ veci dobromyseľný a a musí byť v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti, že mu vec patrí, po celú vydržaciu dobu. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, na základe ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Omyl, spočívajúci v neznalosti alebo neúplnej znalosti jasne definovanej právnej normy nemôže byť omylom ospravedlniteľným. Preto držba nadobudnutá a udržiavaná na základe takého omylu nemôže byť oprávnená. V roku 1986, kedy podľa žalobcov malo
dôjsť k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy medzi Q. O. ako predávajúcou a poručiteľom ako kupujúcim, platil Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 30. 06. 1988, podľa ktorého prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam bolo možné uskutočniť len písomnou zmluvou a na účinnosť prevodu bola potrebná registrácia štátnym notárstvom. Táto právna úprava je jasná, zrozumiteľná a nepripúšťa odlišný výklad. Potom ak žalobcovia tvrdia, že poručiteľ do držby pozemkov vstúpil na základe právneho titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, ktoré boli ustanovené vtedy platnou a účinnou právnou normou, ktorej znenie je celkom jednoznačné, nemožno ho považovať za oprávneného držiteľa. Pri obvyklej miere opatrnosti bolo totiž možné sa danému právnemu omylu vyhnúť.
Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali jeden z predpokladov nadobudnutia vlastníctva vydržaním, a to právny titul dobromyseľnej ( oprávnenej ) držby, zamietol ich návrhy na vykonanie dôkazu výsluchom svedka U. L. na okolnosti trvania vydržacej doby a na vyžiadanie nadobúdacích titulov k spornému pozemku od orgánu správy katastra nehnuteľností ako nadbytočné a teda v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Trovy konania žalovanej predstavujú trovy právneho zastúpenia advokátkou, vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, nasledovne:
- Tarifná odmena za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 03. 02. 2015...64,53 EUR
- Režijný paušál...8,39 EUR
- Tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 27. 04. 2015... 64,53 EUR
- Režijný paušál...8,39 EUR
- cestovné Tvrdošín - Námestovo a späť..2,06 EUR
- náhrada za stratu času na ceste Tvrdošín - Námestovo a späť, za dve začaté polhodiny...2 x 13,98 EUR...27,96 EUR Spolu: 175,86 EUR
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo ( § 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).