Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4C-195-2014.pdf
PDF · 78.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/195/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci navrhovateľa U. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., R. XXX/XX, zastúpený JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Žiar nad Hronom, Ul. SNP 94 proti odporcovi POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO : 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddieli Sro, vložka č. 23636/B o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava spisovej značky SR 09688/14 zo dňa 30.10.2014 z r u š u j e v časti týkajúcich výroku o známom úroku vo výške 372,46 €, poplatok vo výške 952 €, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 1 218 € od 26.6.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 170 € od 9.8.2013 do zaplatenia, v trovách mediačného konania vo výške 355,99 € a poplatku za upomienku vo výške 32 €, v trovách rozhodcovského konania vo výške 605,13 € a v povinnosti žalovaného zaplatiť nároky uvedené v bode 1.), 2.) a 3.) výroku spoločne v mesačných splátkach vo výške 200 € splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu a to pod následkom straty výhod splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenie čo i len jednej splátky riadny a včas.
Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ prostredníctvom centra právnej pomoci podal na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 26.11.2014 návrh, v ktorom navrhoval, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu uvedený vo výroku tohto rozhodnutia a to z toho dôvodu, že sú tu zákonné ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, že namieta platnosť rozhodcovskej zmluvy, ďalej že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a pri rozhodovaní boli porušené Všeobecne záväzné predpisy práv na ochranu spotrebiteľa.
Odporca navrhoval návrh zamietnuť, poukazoval na tú skutočnosť, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a preto je potrebné na právny vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň vznáša námietku miestnej nepríslušnosti a rozhodcovskú doložku považoval za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd sa zaoberal po dôjdení návrhu na súd aj otázkou miestnej príslušnosti. Nie je sporné, že sa jedná medzi účastníkmi o spotrebiteľský úver, navrhovateľ je spotrebiteľom a preto v zmysle § 88 ods. 2 O. s. p. je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko. Preto námietka odporcu o miestnej príslušnosti nie je dôvodná.
Z vykonaného dokazovania a to výsluchom navrhovateľa, ako aj z pripojených listinných dôkazov nie je sporné, že Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava vydal dňa 30.10.2014 rozsudok pod sp. zn. SR 09688/14, na základe ktorého rozhodol tak, že žalovaný v tomto prípade žalobca bol povinný zaplatiť istinu vo výške 1 218 €, známy úrok vo výške 372,46 €, poplatok vo výške 952 €, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 1 218 € od 26.6.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % zo sumy 2 170 € od 9.8.2013 do zaplatenia, ďalej zaviazal zaplatiť aj trovy mediačného konania vo výške 355,99 € a poplatok za upomienky vo výške 32 €, ďalej zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo výške 605,13 €. Tento rozsudok bol žalobcovi doručený 30.11.2014. Žaloba bola podaná v 30 dňovej zákonnej lehote (§ 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) a to dňa 26.11.2014.
Súd sa v prvom rade zaoberal platnosťou uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, ktorá potom mala vplyv aj na právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Z pripojených listinných dôkazov (čl. 8) nie je sporné, že účastníci dňa 30.8.2012 uzatvorili Rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 Zákona č. 244/2002 Z.z. platnom v čase uzatvárania rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere 600201012 uzatvorenej dňa 30.8.2012 budú riešiť buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky (viď. článok II bod 1 rozhodcovskej zmluvy). Rozhodcovská zmluva má formu osobitnej zmluvy (§ 4 ods. 1) a má písomnú formu (§ 4 ods. 2. Uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Ako vychádza z obsahu rozhodcovskej zmluvy jedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a preto súd považuje uzavretú rozhodcovskú zmluvu za platne uzatvorenú zmluvu v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní. Z týchto dôvodov nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že by bol dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm.c Zákona o rozhodcovskom konaní.
Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský súd vyzval navrhovateľa, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril k nárokom uplatneným žalobcom. Vo výzve bol riadne poučený o svojich právach a povinnostiach ako sa má k výzve vyjadriť, ďalej ho poučil o všetkých skutočnostiach a návrhoch uvedených v žalobe, aj o tom, že rozhodcovský súd bude pokračovať v rozhodcovskom konaní bez toho, ak sa v lehote nevyjadrí a rozhodne na základe písomne podanej žaloby a dôkazov predložených pred navrhnutým žalobcom. Napriek vyvinutému primeranému úsiliu sa nepodarili ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku získať písomné vyjadrenie navrhovateľa ku skutočnostiam uvedených v návrhu na začatie rozhodcovského konania, navrhovateľ bol teda počas celého prebiehajúceho sporu vo vzťahu k rozhodcovskému súdu pasívny a neuplatňoval si tak svoje práva priznanému právnym predpisom. Na základe týchto skutočností bol vydaní rozhodcovský rozsudok a preto súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že v konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 písm.g Zákona o rozhodcovskom konaní) a nie je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku z uvedeného zákonného ustanovenia.
Súd sa ďalej zaoberal uzatvorenou Zmluvou o úvere zo dňa 30.8.2012. Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úvere, táto zmluva mala mať všetky zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v stave platnom v čase uzatvárania zmluvy). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm.a až k, r, y a § 10 ods. 1 a ak tieto náležitosti nemá priamo zo zákona (§ 11 ods. 1), je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Na túto skutočnosť musí prihliadnuť každý orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľského úveru. Uzatvorená zmluva o úvere neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravuje jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm.i). Rovnako úverová zmluva neobsahuje všetky zákonné predpoklady na použitie výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov podľa ustanovenia § 9
ods. 2 písm.j. Pretože zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm.a až k, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to, že ak žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1 600 €, bol povinný vrátiť iba sumu 1 600 € bez úrokov a bez poplatkov. Nie je sporné, že navrhovateľ zaplatil z tohto úveru len sumu 382 €. Úver bol splatný na obdobie dvanásť mesiacov a preto v čase rozhodovania Stáleho rozhodcovského súdu nie je sporné, že navrhovateľ nevrátil odporcovi úver vo výške 1 218 €, tak ako rozhodol Stály rozhodcovský súd. V tejto časti považuje súd rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu za správne. Súd preto v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.
Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy skúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ods. 1 písm.c, e a i až l. Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku (§ 45 ods.3 Zákona č. 335/2004 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní).
Úroky, známe úroky možno oddeliť od istiny, pri rozhodovaní o tejto časti Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami Všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm.i Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), pretože tak ako uvádza sa vyššie, zmluva o úvere nemá náležitosti Zákona o spotrebiteľských úveroch a preto ju treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Súd preto v tejto časti rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zrušil.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Účastníci mali vo veci úspech len čiastočný a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.