Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cb-15-2013.pdf
PDF · 180.25 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: KÖK TUR SEYAHAT TURIZM VE TICARET LIMITED SIRKETI, Altinova Sihan Mahallesi Çagdaş Sok. No: 36-A, Antalya 33455, Turecko, IČO: 31 378, zastúpeného Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Námestie Slovenského Národného Povstania 22, Bratislava, IČO: 35 724 111, proti odporcovi: BEST REISEN - BEST CHOICE s.r.o., Vajnorská 89/A, Bratislava, IČO: 35 926 341, zastúpeného Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, o zaplatenie 110 230,40 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 110 230,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne takto:
- zo sumy 991,00 eura odo dňa 21. 06. 2012 do dňa 25. 06. 2012,
- zo sumy 888,00 eura odo dňa 28. 06. 2012 do dňa 25. 06. 2012,
- zo sumy 888,00 eura odo dňa 28. 06. 2012 do dňa 25. 06. 2012,
- zo sumy 692,00 eura odo dňa 21. 06. 2012 do dňa 25. 06. 2012,
- zo sumy 1 020,00 eura odo dňa 21. 06. 2012 do dňa 25. 06. 2012,
- zo sumy 2 480,00 eura odo dňa 27. 06. 2012 do dňa 25. 06. 2012,
- zo sumy 720,00 eura odo dňa 27. 06. 2012 do dňa 25. 06. 2012,
- zo sumy 1 252,00 eura odo dňa 01. 07. 2012 do dňa 12. 07. 2012,
- zo sumy 1 257,00 eura odo dňa 01. 07. 2012 do dňa 12. 07. 2012,
- zo sumy 3 076,00 eura odo dňa 01. 07. 2012 do dňa 12. 07. 2012,
- zo sumy 770,00 eura odo dňa 01. 07. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 1 538,00 eura odo dňa 01. 07. 2012 do dňa 12. 07. 2012,
- zo sumy 346,00 eura odo dňa 05. 07. 2012 do dňa 12. 07. 2012,
- zo sumy 482,00 eura odo dňa 07. 07. 2012 do dňa 12. 07. 2012, a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne takto:
- zo sumy 665,00 eura odo dňa 11. 07. 2012 do dňa 12. 07. 2012,
- zo sumy 510, eura odo dňa 12. 07. 2012 do dňa 12. 07. 2012,
- zo sumy 1 474,00 eura odo dňa 22. 07. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 744,00 eura odo dňa 22. 07. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 846,00 eura odo dňa 22. 07. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 552,00 eura odo dňa 19. 07. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 552,00 eura odo dňa 19. 07. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 552,00 eura odo dňa 19.07.2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 1 098,00 eura odo dňa 21. 07. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 2 520,00 eura odo dňa 29. 07. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 790,00 eura odo dňa 29. 07. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 3 756,00 eura odo dňa 26. 07.2 012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 191,00 eura odo dňa 26. 07. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 110,00 eura odo dňa 01. 08. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 725,00 eura odo dňa 01. 08. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 720,00 eura odo dňa 01. 08. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 730,00 eura odo dňa 01. 08. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 720,00 eura odo dňa 01. 08.2 012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 730,00 eura odo dňa 01. 08. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 985,00 eura odo dňa 01. 08. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 770,00 eura odo dňa 02. 08. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 510,00 eura odo dňa 02. 08. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 664,00 eura odo dňa 02. 08. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 735,60 eura odo dňa 12.08.2012 do dňa zaplatenia,
- zo sumy 1 382,00 eura odo dňa 12. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1377,00 eura odo dňa 12. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 912,00 eura odo dňa 12.8.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 2 584,20 eura odo dňa 12. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 626,00 eura odo dňa 12. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 081,00 eura odo dňa 12. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 081,00 eura odo dňa 12. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 658,00 eura odo dňa 12. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 680,00 eura odo dňa 12. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 081,00 eura odo dňa 12. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 702,00 eura odo dňa 12. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 685,00 eura odo dňa 12. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 702,00 eura odo dňa 12. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 952,00 eura odo dňa 09. 08. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 1 523,00 eura odo dňa od 09. 08. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 697,00 eura odo dňa 09. 08. 2012 do dňa 11. 08. 2012,
- zo sumy 476,00 eura odo dňa 11. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 720,00 eura odo dňa 11. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 528,00 eura odo dňa 19. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 084,00 eura odo dňa 19. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 770,00 eura odo dňa 19. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 712,80 eura odo dňa 19. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 660,00 eura odo dňa 19. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 814,00 eura odo dňa 19. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 928,00 eura odo dňa 16. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 022,00 eura odo dňa 16. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 490,00 eura odo dňa 16. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 490,00 eura odo dňa 16. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 480,00 eura odo dňa od 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 720,00 eura odo dňa 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 725,00 eura odo dňa 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 631,00 eura odo dňa 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 640,00 eura odo dňa 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 280,00 eura odo dňa 22. 08.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 640,00 eura odo dňa 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 640,00 eura odo dňa 22.08.2012 do zaplatenia
- zo sumy 580,00 eura odo dňa 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 132,00 eura odo dňa 14. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 580,00 eura odo dňa 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 540,00 eura odo dňa 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 680,00 eura odo dňa 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 545,00 eura odo dňa 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 540,00 eura odo dňa 19. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 545,00 eura odo dňa 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 735,00 eura odo dňa 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 516,00 eura odo dňa 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 691,50 eura odo dňa 23. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 515,00 eura odo dňa 23. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 860,00 eura odo dňa 23. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 454,00 eura odo dňa 23. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 776,00 eura odo dňa 22. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 652,00 eura odo dňa 22.08.2012do zaplatenia
- zo sumy 2 845,00 eura odo dňa 29. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 730,00 eura odo dňa 29. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 720,00 eura odo dňa 29. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 645,00 eura odo dňa 29. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 600,00 eura odo dňa 29. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 074,50 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 636,00 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 636,00 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 663,00 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 790,00 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 658,00 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 636,00 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 631,00 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 827,50 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 795,00 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 636,00 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 898,50 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 636,00 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 631,00 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 658,00 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 636,00 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 663,00 eura odo dňa 02. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 2 401,40 eura odo dňa 29. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 769,00 eura odo dňa 29. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 2 109,00 eura odo dňa 30. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 406,00 eura odo dňa 30. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 356,00 eura odo dňa 30. 08. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 588,00 eura odo dňa 09. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 638,00 eura odo dňa 09. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 426,00 eura odo dňa 06. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 770,00 eura odo dňa 06. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 355,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 480,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 480,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 485,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 485,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 480,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 675,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 675,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 675,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 480,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 480,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 480,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 480,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 650,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 480,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 480,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 675,00 eura odo dňa 12. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 346,00 eura odo dňa 13. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 692,00 eura odo dňa 13. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 474,50 eura odo dňa 13. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 508,00 eura odo dňa 19. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 508,00 eura odo dňa 19. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 570,00 eura odo dňa 23. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 370,00 eura odo dňa 19. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 370,00 eura odo dňa 19. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 570,00 eura odo dňa 23. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 790,00 eura odo dňa 23. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 370,00 eura odo dňa 20. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 502,50 eura odo dňa 20. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 370,00 eura odo dňa 20. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 564,00 eura odo dňa 30. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 564,00 eura odo dňa 30. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 220,00 eura odo dňa 23. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 358,00 eura odo dňa 27. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 358,00 eura odo dňa 27. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 358,00 eura odo dňa 27. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 944,00 eura odo dňa od 27. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 540,00 eura odo dňa 03. 10. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 358,40 eura odo dňa 03. 10. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 540,00 eura odo dňa 03. 10. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 720,00 eura odo dňa 03. 10. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 720,00 eura odo dňa 03. 10. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 350,00 eura odo dňa 03. 10. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 342,00 eura odo dňa 30. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 720,00 eura odo dňa 03. 10. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 720,00 eura odo dňa 03. 10. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 510,00 eura odo dňa 30. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 720,00 eura odo dňa 03. 10. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 342,00 eura odo dňa 30 .09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 342,00 eura odo dňa 30. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1 085,00 eura odo dňa 03. 10. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 510,00 eura odo dňa 30. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 342,00 eura odo dňa 30. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 440,00 eura odo dňa 30. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 440,00 eura odo dňa 30. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 380,00 eura odo dňa 29. 09. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 384,00 eura odo dňa 04. 10. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 208,00 eura odo dňa 03. 10. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 218,00 eura odo dňa 03. 10. 2012 do zaplatenia,
- zo sumy 52,00 eura odo dňa 05. 10. 2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh navrhovateľa na začatie konania vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 14 111,17 eura (z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 7 261,67 eura) na účet právneho zástupcu navrhovateľa Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 35 724 111 v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 12. 12. 2012 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil sumu 144 479,40 eura s príslušenstvom a nahradil mu trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou, založenou podľa tureckého práva so sídlom v Tureckej republike, pričom predmetom jeho činnosti je okrem iného odplatné sprostredkovanie ubytovania, prislúchajúcich služieb a vykonávanie s tým súvisiacich činností pre objednávateľov. Odporca je obchodnou spoločnosťou založenou podľa slovenského práva. Predmetom činnosti odporcu je okrem iného prevádzkovanie cestovnej kancelárie a odplatné obstaranie vopred ponúkaných kombinácií služieb cestovného ruch pre klientov. Dňa 13. 12. 2011 uzavrel navrhovateľ s odporcom zmluvu o
spolupráci - Handling Agency Agreement na dobu určitú do 30. 11. 2012. Predmetom zmluvy bolo odplatné sprostredkovanie ubytovania a prislúchajúceho ubytovacieho servisu v hotelových komplexoch regiónu Antalya v Turecku prostredníctvom navrhovateľa pre klientov odporcu, ako aj ich preprava z letiska na miesto pobytu a naspäť a organizácia fakultatívnych výletov. Navrhovateľ v zmysle zmluvy poskytol odporcovi dohodnuté služby riadne a včas a vystavil mu za ne faktúry. Odporca bol povinný v zmysle zmluvy navrhovateľom vystavené faktúry zaplatiť v lehote ich splatnosti, t.j. 10 dní po ukončení pobytu klientov odporcu (after check out). V období odo dňa 03. 06. 2012 do dňa 23. 09. 2012 poskytoval navrhovateľ na základe objednávok odporcu zmluvne dohodnuté služby, pričom ich špecifikácia bola obsahom záväzných objednávok odporcu. Odporca uhradil iba časť splatných faktúr a niektoré oneskorene, t.j. po lehote splatnosti. Väčšinu splatných faktúr odporca napriek opakovaným výzvam navrhovateľa na ich úhradu nezaplatil. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ a odporca sú právnické osoby so sídlom v dvoch rôznych štátoch, je potrebné aplikovať ust. § 10 ods. 2 písm. e) a § 37 zákona č. 99/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom a odporcom je možné subsumovať pod ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, pričom sa príkazné zmluvy a im podobné spravujú právom miesta, kde má sídlo ten, kto vykonáva príkaz, v čase uzavretia zmluvy, t.j. zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom sa spravuje tureckým právom. Na základe vyššie uvedených skutočností si navrhovateľ z každej nezaplatenej faktúry, resp. z každej faktúry uhradenej po lehote splatnosti okrem istiny uplatnil aj zákonný úrok z omeškania v zmysle tureckého právneho poriadku, t.j. 9 % ročne z výšky jednotlivej faktúry za každý deň omeškania až do zaplatenia.
Podľa ust. § 172 ods. 6 O.s.p. zmenu návrhu na začatie konania (§ 95) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania (§ 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 21. 12. 2012 ešte pred vydaním platobného rozkazu vzal čiastočne návrh na začatie konania späť vo výške 34 249,- eura s odôvodnením, že späťvzatá suma zodpovedá sumám, ktoré odporca uhradil navrhovateľovi a žiadal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 110 230,40 eura s príslušenstvom. Súd v zmysle ust. § 172 ods. 6 O.s.p. vydal dňa 24. 01. 2013 vo veci platobný rozkaz č.k. 33Rob 692/2012 v rozsahu, ktorý vyplýval z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu. Uvedený platobný rozkaz súd zrušil dňa 04. 02. 2013 uznesením č.k. 33Rob 692/2012, nakoľko sa nepodarilo súdu doručiť tento platobný rozkaz odporcovi do vlastných rúk.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci uviedol, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť ním požadovanej sumy. Bol to navrhovateľ, ktorý porušil dohody s odporcom a svojim konaním spôsobil odporcovi škodu, presahujúcu výšku uplatnenej pohľadávky. Odporca je cestovnou kanceláriou, ktorá sa dlhodobo zameriava na organizovanie pobytových zájazdov do vybraných štátov, vrátane Turecka. Navrhovateľ sa venuje činnosti agenta pre zahraničné cestovné kancelária na území Tureckej republiky a zabezpečuje pre nich na jej území hotelové kapacity, transfery a podobné plnenia. Činnosť takéhoto miestneho agenta je bežnou obchodnou praxou v cestovnom ruchu. Počas všetkých rokovaní s odporcom sa navrhovateľ prezentoval ako subjekt znalý trhu a disponujúci dostatočnými kontaktmi a skúsenosťami, ktoré umožnia zabezpečiť požadované hotelové kapacity pre odporcu a bezproblémovú realizáciu pobytových zájazdov do Turecka v sezóne 2012. Obchodné rokovania prebiehali prevažne v sídle odporcu za účasti zástupcu navrhovateľa, konateľa odporcu a obchodného riaditeľa odporcu K. Y.. Do následnej komunikácie boli zainteresované aj ďalšie osoby. Na základe vzájomných obchodných rokovaní sa účastníci konania dohodli na podmienkach spolupráce pri organizovaní zájazdov do Turecka. Základné body boli zachytené v zmluve o spolupráci (Handling Agency Agreement. Navrhovateľom predložený preklad zmluvy vykazuje odchylnosti od originálu - okrem iného v bode 4, v dôsledku čoho dochádza k miernemu významovému posunu a nezohľadneniu bežne používanej terminológie. V zmysle ustálených obchodných zvyklostí cestovná kancelária nepôsobí na trhu konkrétnej krajiny priamo, ale cez miestneho operátora. Vzájomné vzťahy sa dojednávajú na obdobie jednej sezóny a cestovná kancelária na danom teritóriu spolupracuje iba s
jedným operátorom. Operátor je v priamom kontakte s jednotlivým manažmentmi hotelov, či skupinami hotelov, zisťuje podmienky ubytovania - najmä ceny, počet a typ izieb a termíny. Následne po dohode s cestovnou kanceláriou zabezpečuje a objednáva hotelovú kapacitu. Zabezpečenie hotelovej kapacity môže byť uskutočnené dvoma spôsobmi - vo forme tzv. garancie a allotmetu. Podstatou oboch je, že predstavuje záväzné potvrdenie, že hotelové izby v určitej štruktúre sú po stanovenú dobu k dispozícii pre klientov cestovnej kancelárie a že cestovná kancelária za ne zaplatí vopred dohodnutú cenu. Rozdiel medzi garantovanými izbami a allotmentom je iba v tom, že v prípade, ak sa izba v rámci allotmentu neobsadí v určitej dohodnutej lehote (spravidla niekoľko dní až týždňov pred plánovaným nástupom), je hotel oprávnený predať izby inému subjektu, a tie už nie sú k dispozícii pre cestovnú kanceláriu. Navrhovateľ sa zaviazal zabezpečiť pre odporcu hotelové kapacity v Tureckej republike na rok 2012. Na stretnutiach zmluvné strany dohodli konkrétne hotely, ktoré zodpovedali cieľovým skupinám spotrebiteľov - potencionálnym klientom odporcu. Zmluvné strany dohodli okrem iného zazmluvnenie hotelových kapacít pre nasledovné hotely: May Garden club hotel, Jasmin Beach Resort, Jasmin Side Hotel, Dinler Hotel, Club Bella Sun, Mukarnas Spa Resort, Sherwood Breezes Rewsort, Asteria Side, Belconti Resort Hotel, Silence Beach Resot, Royal Alhambra Palace, Royal Dragon, Sesimar Belek Resort & Spa, Sensimar Side prince World, Eftalia Aytur, Eftalia Resort, Ela Quality Resort Hotel, Kleopatra Remi a Kahya Hotel. Boli dohodnuté kapacity - počty izieb a časy pobytu. O zazmluvnení kapacity v konkrétnom hoteli a jej podmienkach doručil navrhovateľ odporcovi potvrdenia. Na základe dohody o zazmluvnení hotelových kapacít zostavil odporca svoj predajný katalóg na rok 2012 a začal predávať jednotlivé pobyty. Tento predaj sa však ukázal ako problémový. Tvrdenie uvedené v návrhu, že navrhovateľ poskytol v období od 03. 06. 2012 do 23. 09. 2012 zmluvne dohodnuté služby, nezodpovedá skutočnosti. Navrhovateľ v rozpore s predchádzajúcimi dohodami začal priebežne oznamovať, že napriek dohodám hotelové kapacity nie sú k dispozícii - ide o tzv. správu „stop sale“, alebo že sú k dispozícii iba za vyššiu cenu. To všetko sa stalo po publikovaní katalógov, kalkulácii cien a začatí predaja. Dokonca aj náhradné hotelové kapacity neboli k dispozícii iba niekoľko dní po ich ponúknutí a napriek tomu, že by chcel v nich odporca predať zájazd, nemohol tak spraviť. Všetky tieto skutočnosti nielenže spôsobili odporcovi značené komplikácie, ale znemožnili mu predať zájazdy, v dôsledku čoho nielenže prišiel o tržby z predaja, ale musel vynaložiť zbytočne náklady na už vopred rezervované letecké kapacity spojené s konkrétnymi pobytmi. V dôsledku opakovaného a zásadného porušenia dohôd tak navrhovateľ spôsobil odporcovi škodu v sume presahujúcu 200 000,- eura, o čom ho odporca informoval. Z podaného návrhu ani z pripojených dôkazov nie je dostatočne preukázaný vecný základ faktúr a ani ich oprávnenosť. Rovnako nie je zrejmý ani právny základ na platenie súm v zmysle faktúr podľa rozhodného práva.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že predmetom nároku je pohľadávka, ktorá vyplýva z poskytnutých služieb navrhovateľa klientom odporcu, tzn. že navrhovateľ v hoteloch v Turecku sprostredkoval ubytovanie pre klientov odporcu. Títo reálne prišli na dovolenku, boli ubytovaní, boli im poskytnuté všetky služby vrátane transferov z letiska na hotel a po ich odchode z hotelov z rekreačnej destinácie vystavil navrhovateľ odporcovi faktúry za týchto hostí. Odporca počas vysielania svojich klientov do Turecka nikdy nenamietal kvalitu poskytnutých služieb, nespokojnosť svojich klientov, alebo čokoľvek iné. Odporca namietal iba údajnú nespoluprácu navrhovateľa, ktorá však nebola predmetom zmluvy a ktorú odporca nereklamoval počas vysielania klientov na Slovensko. Odporca spočiatku vykonal 3 platby navrhovateľovi a následne žiadnu z vystavených faktúr navrhovateľovi ako nedôvodnú nevrátil ani nereklamoval jej výšku. Pokiaľ odporcovi vznikla škoda je potrebné, aby ju kvantifikoval a zdôvodnil a riadne uplatnil kompenzačnú námietku protinávrhom. Medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu iba tzv. Allotment - zmluvy a nie guaranteed zmluvy, pričom medzi týmito dvoma typmi zmlúv je podstatný rozdiel. Allotment zmluva hovorí len o teoretickom nároku cestovnej kancelárie na ubytovacie kapacity, pričom nezabezpečuje rezerváciu miest vopred. Garantovaná zmluva naproti tomu fixne rezervuje presný počet miest v určitom časovom období za výhodnejšie ceny oproti allotment kontraktu, pričom však je potrebné, aby pri uzavretí takejto zmluvy boli tieto rezervované kapacity zaplatené vopred ešte pred sezónou. Pre uzavretie takéhoto typu zmluvy je potrebný výslovný súhlas cestovnej kancelárie, v tomto prípade odporcu, k čomu nedošlo aj napriek výzvam navrhovateľova. Navrhovateľ zastával názor, že súd by mal v konaní aplikovať turecké právo v zmysle ust. § 10 ods. 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom, pretože predchádzajúci zákonný sudca vyzýval navrhovateľa na zabezpečenie dôkazov, ktoré Navrhovateľ zabezpečil, na základe čoho mu vznikli nemalé náklady.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na k veci ešte uviedol, že odporca v nadväznosti na zmluvu o spolupráci zostavil svoj katalóg pre letnú sezónu 2012 a rovnako podľa zmluvy o spolupráci nastavil svoju predajnú politiku a zabezpečil ďalšie služby pre zrealizovanie predaja - najmä zabezpečil kapacity pre leteckú dopravu. Navrhovateľ však v súvislosti s plnením predmetu zmluvy o spolupráci opakovane oznamoval tzv. „stop sale“ pre viaceré hotely, čo v praxi znamenalo, že odporca nemohol navrhovateľom pôvodne sprostredkované hotelové kapacity využiť napriek tomu, že už pre tieto hotely a termíny zabezpečil leteckú dopravu. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku skutočnosti, že odporca nemohol predať zájazdy, nakoľko navrhovateľom sprostredkované hotelové kapacity nemohol využiť, vznikla odporcovi škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré vynaložil na zabezpečenie služieb spojených s predajom zájazdov, a to najmä náklady na leteckú dopravu ako aj katalóg pre letnú sezónu 2012. Uvedené náklady predstavujú:
- náklady na leteckú dopravu za letenky nepredané v dôsledku „stop sale“ - t.j. nemožnosti využiť pôvodne rezervované hotelové kapacity: BTS-AYT-BTS 10/11 séria A, počet nepredaných leteniek 94, suma 15 809,82 eura, BTS-AYT-BTS 10/11 séria B, počet nepredaných leteniek 147, suma 24 750,60 eura, KSC-AYT-KSC 10/11, počet nepredaných leteniek 151, suma 25 410,50 eura, BTS-AYT-BTS 1/7, počet nepredaných leteniek: 201, suma 33 831,79 eura,
- náklady na tlač katalógu a cenníku pre rok 2012 v časti vzťahujúcej sa na Zmluvu o spolupráci: katalóg: 3 411,24 eura, cenník 486,56 eura. Odporca teda vyčíslil celkovú skutočnú škodu, ktorá mu v súvislosti so zmluvou o spolupráci vznikla a ktorú si v konaní uplatnil kompenzačnou námietkou na sumu 103 682,51 eura. Odporca ďalej poukázal na ušlý zisk, ktorý mu vznikol za rovnakých okolností, ako sú uvedené v súvislosti so skutočnou škodou, rovnako poukázal aj na poškodenie dobrého mena odporcu, pokiaľ ide o zmluvné vzťahy s partnermi odporcu, ako aj s konečnými spotrebiteľmi - klientmi, keďže odporca v dôsledku „stop sale“ stavov nebol schopný zabezpečiť navrhovateľom pôvodne rezervované hotelové kapacity napriek voľným leteckým kapacitám, čo vyvolávalo negatívne realizácie nielen obchodných partnerov odporcu, ale aj konečných klientov, o čom odporcu jeho obchodní partneri informovali. Odporca dal do pozornosti odplatu, ktorú za letnú sezónu roku 2012 odporca získal od svojho obchodného partnera INVIA.SK, s.r.o., IČO: 35 884 797, t.j. sumu vo výške 456 524,83 eura v porovnaní s odplatou za letnú sezónu roku 2011 vo výške 846 174,41 eura. Uvedený rozdiel vznikol práve v súvislosti s tým, že odporcov obchodný partner INVIA.SK s.r.o. prestal ku dňu 20. 07. 2012 ponúkať produkty odporcu, keďže navrhovateľom rezervované hotelové kapacity neboli k dispozícii. Výklad pojmu allotment tak, ako ho prezentoval navrhovateľ, sa nezhoduje s výkladom, o ktorom vydala odporcovi potvrdenie Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr. V nadväznosti na tento výklad je podľa odporcu dôvodná vyššie uvedená argumentácia odporcu, pokiaľ ide o vznik škody.
Svedok M. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pracuje v spoločnosti navrhovateľa ako zástupca generálneho riaditeľa. Odporca požiadal v decembri 2011 navrhovateľa, či môžu spolupracovať, na stretnutí prebrali obchodné záležitosti a dňa 18. 12. 2011 podpísali obchodnú zmluvu. Po podpísaní zmluvy odporca žiadal od navrhovateľa ubytovacie kapacity, ktoré boli tzv. allotment. Sú dve rozličné zmluvy, jedna sa volá „allotment“ kde je napísané len „agreement“, to funguje na báze, keď majú hotely voľnú kapacitu, to sú bežné zmluvy, kde je uvedené s ktorým hotelom sa dohodli ceny za osoby za ubytovanie, počet izieb, že ceny sú uvádzané v eurách a že ceny bude hradiť hotelom navrhovateľ. Garantovaná zmluva znamená, že po rokovaní s hotelom určitý počet izieb sa zarezervuje naisto, tým pádom hotel nemôže posielať stop sale oznámenia, ale za takúto poskytnutú službu, kde je zablokovaný určitý počet izieb, za to hotely požadujú dopredu peniaze. Tieto platby sa obvykle vykonávajú pred sezónou za budúce sezónu, nakoľko takéto zmluvy sa uzatvárajú rok dopredu na ďalšiu sezónu. „Stop sale“ je oznámenie zo strany hotelov, kde upozorňujú na určite obdobie, že hotelové izby sú preplnené a že nemôžu akceptovať nových klientov. Navrhovateľ po obdržaní takýchto listov od hotelov posiela tieto listy do cestovných kancelárií, s ktorými spolupracuje. Potom cestovná kancelária, ktorá predávala zájazdy, na základe tohto oznámenia už ďalej nesmie predávať, nakoľko je už vypredaná kapacita. Čo sa týka rezervačnej dohody sú na nej riziká, pretože v takýchto zmluvách napriek tomu, že cestovná kancelária má listy oznamujúce od navrhovateľa, že kapacita je vypredaná, nesie zodpovednosť cestovná kancelária, ktorá predala takéto navýšené kapacity, keďže hotel je už preplnený. Odporca ako cestovná kancelária predáva istý balík služieb, ktoré navrhovateľ postupuje do príslušných hotelov na základe rezervácie zo strany odporcu. Potom keď odporca pošle letecky svojich klientov, navrhovateľ zabezpečujeme rovnako transport dovozu a odvozu do hotelov a z hotelov, potom navrhovateľ vystaví faktúry a posiela ich odporcovi. Pravdepodobne v polovici januára 2012 prišiel do Bratislavy. Vtedy odporca povedal, že chcú takú záručnú zmluvu. Pre takúto zmluvu je v januári už veľmi neskoro. Avšak
po návrate do Turecka osobne rokoval s týmito hotelmi. Obvykle hotely nepodpisujú takúto záručnú zmluvu, najmä v januári. Hlavný dôvod je oneskorenie platieb. Avšak na základe dobrej spolupráce s hotelmi navrhovateľovi vyhoveli a dňa 20. 01. 2012 päť hotelov poslali svoje podmienky, ktoré postúpili odporcovi. Keby nemali konfirmáciu zo strany odporcu nemohol navrhovateľ takúto zmluvu s hotelom podpísať. Dňa 24. 01. 2012 svedok poslal cenovú ponuku za ubytovanie a podmienky na šiesty hotel, ale vtedy sa opýtal na konfirmáciu za predchádzajúce hotely, ktoré už poslal. Do dňa 21. 02. 2012 navrhovateľ nedostal žiadnu odpoveď od odporcu. Odporca sa po mesiaci ohlásil s tým, aby navrhovateľ rokoval s hotelmi, či nemôžu zmeniť ceny aj podmienky. Niektoré z tých hotelov súhlasili, že budú aj naďalej s navrhovateľom spolupracovať a niektoré odmietli z dôvodu, že už sú preplnené kapacity. Odporca poslal dovolenkárov do destinácie, inkasoval od nich peniaze a napriek tomu, že navrhovateľ vystavil faktúry za služby podľa zmluvy, tieto faktúry odporca neuhradil. Navrhovateľ všetkých klientov odporcu zabezpečil a odviezol na letisko. Stalo sa zopár rozporov, kde došlo k tomu, že navrhovateľ nemohol z dôvodov preplnenej kapacity ubytovať hostí v danom hoteli a musel ich umiestniť do iného hotela. V žiadnom prípade nedošlo k prerušeniu poskytovania služieb zo strany navrhovateľa. Faktúry navrhovateľa, ktoré sú uplatnené v tomto konaní, sú uplatnené za ubytovanie a za prepravu v zmysle zmluvy. Odporca žiadnu z vystavených faktúr nevrátil.
Svedok K. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že bol obchodným riaditeľom odporcu od decembra 2005 do 02. 09. 2013. Zúčastnil sa rokovaní ohľadom uzavretia predmetnej zmluvy. S odstupom vedel uviesť len toľko, že vznikol dlh, pričom vtedajší konateľ odporcu uvádzal dôvody, pre ktoré nemohol byť tento dlh uhradený, pričom nevedel, či išlo o objektívne alebo subjektívne dôvody. Išlo o porušenie zmluvných povinností zo strany navrhovateľa, a teda neplatenie navrhovateľovi malo objektívne dôvody. Matne si pamätal, že navrhovateľ neposkytol služby v dohodnutom rozsahu a na základe toho potom odporca neuhrádzal uplatnenú sumu. Následkom neplnenia navrhovateľa nemohol odporca flexibilne fungovať na trhu, nevedel reflektovať na dopyty a musel platiť za prázdne lietadlá, na základe čoho mu vznikla škoda. V strede sezóny sa odporca snažil znižovať stratu, ale na vzhľadom už prebiehajúcu sezónu boli všetky kapacity zakontrahované a odporca na základe iných zmlúv musel platiť za odlietajúce prázdne lietadlá. Termín „Allotment“ znamená princíp v cestovnom ruchu, kedy sú akoby garantované ubytovacie kapacity, ktoré musí cestovná kancelária vyčerpať u partnera v určitom čase, čo znamená, že ak v určitom čase nezašle objednávku, rezervácia prepadá. Partnerská cestovná kancelária má zároveň povinnosť držať predmetnú ubytovaciu kapacitu do daného termínu a ak tento prepadne, poskytnúť náhradné kapacity. V každej zmluve sú potom dané konkrétne termíny. Nepamätal si na konkrétne zmluvné podmienky zmluvy, ale iba to, že hneď na začiatku sezóny navrhovateľ svoje povinnosti porušil a celá spolupráca bola problémová už od začiatku sezóny. Na osobnom rokovaní, na ktorom bola dohodnutá rámcová spolupráca, odporca potvrdil všetky dohodnuté termíny, pričom neskôr navrhovateľ ústne dohody nepotvrdil. Celá spolupráca sa udiala tak, že odporca na osobnom rokovaní uviedol počet hotelov a izieb, o ktoré mal záujem a štatutárny zástupca navrhovateľa povedal, že to potvrdzuje, pričom o jeden až dva mesiace začal písať maily, že niektoré izby v hoteloch nemôže zabezpečiť, na základe čoho vznikla vzájomná komunikácia koncom roka, kedy už bol vytlačený katalóg a boli nakontrahované lietadlá. Termín „Stop sale“ znamená, že od zmluvného partnera príde depeša mailom, že konkrétny hotel sa nepredáva. Dostala sa svedkovi informácia, že zo strany navrhovateľa potom začali chodiť správy stop sale, ale nevedel uviesť, či odporca aj potom predával zájazdy. Reklamácie išli cez konateľa odporcu, ale svedok sa domnieval, že aj on posielal mailom reklamáciu na popud kolegýň z rezervačného oddelenia.
Právni zástupcovia účastníkov konania nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 30. 03. 2015 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po záverečných vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a odročil ho so súhlasom prítomných právnych zástupcov účastníkov konania v zmysle ust. § 115a ods. 1 O.s.p. na neurčito s tým, že súd rozsudok vo veci samej vyhlási a právnym zástupcom účastníkov konania doručí do 30 dní odo dňa pojednávania, konaného dňa 30. 03. 2015.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, svedkov M. Y. a K. Y., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o spolupráci zo dňa 13. 12. 2011, zoznamom všetkých navrhovateľom vystavených faktúr spolu so súvisiacimi údajmi, objednávkami odporcu, faktúrami navrhovateľa, mailovou komunikáciou účastníkov konania, podmienkami rezervácie hotelov hotely: May Garden club hotel, Jasmin Beach Resort, Jasmin Side Hotel, Dinler Hotel, Club Bella Sun, Mukarnas Spa Resort, Sherwood Breezes Rewsort, Asteria Side, Belconti Resort Hotel, Silence Beach Resot,
Royal Alhambra Palace, Royal Dragon, Sesimar Belek Resort & Spa, Sensimar Side prince World, Eftalia Aytur, Eftalia Resort, Ela Quality Resort Hotel, Kleopatra Remi a Kahya Hotel, listom spoločnosti INVIA.SK s.r.o. odporcovi zo dňa 20. 07. 2012, listom spoločnosti ProfiTour odporcovi zo dňa 14. 08. 2012, potvrdením Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr odporcovi zo dňa 25. 03. 2013, fotokópiou časti katalógu odporcu na leto 2012, výpisom z príslušného registra spoločnosti navrhovateľa, výpisom z obchodného registra spoločnosti odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
Podľa ust. § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon č. 97/1963 Zb.“) ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.
Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravuje: a) kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy; b) zmluvy o nehnuteľnostiach právom miesta, kde je nehnuteľnosť; c) zmluvy o doprave (zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod.) právom miesta, kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy; d) poistné zmluvy, vrátane zmluvy o poistení nehnuteľností, právom miesta sídla (bydliska) poisťovateľa v čase uzavretia zmluvy; e) príkazné zmluvy a im podobné právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva príkaz, v čase uzavretia zmluvy; f) zmluvy o obchodnom zastúpení a zmluvy o sprostredkovaní právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) osoba, pre ktorú zástupca alebo sprostredkovateľ vykonáva činnosť, v čase uzavretia zmluvy; g) zmluvy o viacstranných výmenných obchodoch právnym poriadkom, použitie ktorého najlepšie zodpovedá usporiadaniu týchto vzťahov ako celku.
Podľa ust. § 10 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 37 zákona č. 97/1963 Zb. ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
Podľa ust. § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
Podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa ust. § 577 Obchodného zákonníka komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
Podľa ust. § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa ust. § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
Podľa ust. § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).
Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
Podľa ust. § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 369 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom.
Podľa ust. § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ je právnická osoba s domicilom v Tureckej republike a odporca právnická osoba s domicilom v Slovenskej republike, išlo o spor s medzinárodným (cudzím) prvkom, a preto si súd ako predbežnú otázku musel vyriešiť otázku právomoci slovenských súdov vo veci konať a otázku použitia rozhodujúceho práva. V danom prípade išlo o spor medzi subjektmi, z ktorých jeden mal sídlo v štáte, ktorý nie je členom Európskej únie, preto súd na posúdenie vyššie uvedených otázok použil zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon č. 97/1963 Zb.“), pretože Zmluva medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej spolupráci v občianskych a obchodných veciach zo dňa 11. 11. 2004 dané otázky nerieši, čo je v zmysle ust. § 2 zákona č. 97/1963 Zb. predpokladom použitia tohto zákona.
Keďže návrh na začatie konania smeroval proti osobe (odporcovi), ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo, išlo o jej majetkové práva a zároveň má na území Slovenskej republiky aj majetok, pričom nebola v zmysle ust. § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 medzi účastníkmi konania dohodou založená výlučná právomoc súdov inej krajiny, v zmysle ust. § 37 zákona č. 97/1963 Zb. bola daná právomoc súdov Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie sporu medzi účastníkmi konania podľa slovenského právneho poriadku.
Pri voľbe rozhodujúceho práva platí, že účastníci zmluvného vzťahu si môžu zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy (ust. § 9 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb.), pričom ak si rozhodujúce právo nezvolili, ich záväzkový vzťah sa spravuje právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu (ust. § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb.). V tomto prípade si zmluvné strany rozhodujúce právo nezvolili, a preto bolo treba vychádzať z ust. § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. a aplikovať na ich zmluvný vzťah právo, resp. právny poriadok, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu vzťahov, pričom ust. § 10 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. určuje, ktorým právnym poriadkom sa aký zmluvný typ (kúpne zmluva a zmluvy o dielo, zmluvy o nehnuteľnostiach, zmluvy o doprave, poistné zmluvy, príkazné zmluvy, zmluvy o obchodnom zastúpení, zmluvy o viacstranných výmenných obchodoch) spravidla spravuje s tým, že iné zmluvy, ktoré v ust. § 10 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. nie sú neuvedené, sa spravidla spravujú právnym poriadkom štátu, v ktorom boli uzatvorené. Aby vedel súd odpovedať na otázku použitia rozhodujúceho práva, musel si najskôr definovať aký typ zmluvy bol medzi navrhovateľom a odporcom uzavretý.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. preukázané a považoval za nesporné, že navrhovateľ a odporca, obaja ako podnikatelia
- cestovné kancelárie uzatvorili dňa 13. 12. 2011 v písomnej forme zmluvu nazvanú v preklade „zmluva o spolupráci“, predmetom ktorej boli záväzky navrhovateľa zabezpečiť transfery pre klientov odporcu, prevziať zodpovednosť za fakultatívne výlety organizované navrhovateľom a zabezpečiť sprievodcov na tieto fakultatívne výlety, vystaviť a odoslať faktúry odporcovi 3 dni po príchode jeho klientov do hotela, sledovať uvoľnené termíny zájazdov a ich aktualizácie bezodkladne oznamovať odporcovi a zabezpečiť všetky zastavenia predaja až do momentu ich oznámenia odporcovi (tzv. „stop sales“ na základe „allotment contracts“) a iné, a záväzky odporcu včas zaplatiť navrhovateľovi platby určené garantovaným zmluvným hotelov (na základe tzv. „guaranteed contracts“), zaplatiť navrhovateľovi náklady na ubytovanie a dopravu do 10 dní od odhlásenia klientov odporcu z ubytovania a iné. Súd považoval za preukázané, že predmetná zmluva bola uzatvorená na území Slovenskej republiky, čo vyplývalo z výpovede svedka Romana Valenta, ktorý vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 30. 03. 2015 uviedol, že predmetná zmluva bola uzatvorená na základe osobných rokovaní v Bratislave, čo podporilo označenie „Slovakia & Czech Republic“ pri podpise zmluvných strán na samotnej zmluve. Zmluvný vzťah navrhovateľa a odporcu v praxi fungoval tak, že odporca ako cestovná kancelária pôsobiaca v Turecku zabezpečoval pre navrhovateľa ako cestovnú kanceláriu pôsobiacu na Slovensku tzv. „guaranteed contrats“ (garantované alebo zaručené zmluvy) a „allotment contracts“ (rezervačné/ nezáväzné zmluvy) s tureckými hotelmi - zmluvy o ubytovaní. Podstatou garantovaných zmlúv (guaranteed contrats) je záväzné zabezpečenie hotelovej kapacity. Z návrhov garantovaných zmlúv
bolo zrejmé, že takáto garantovaná zmluva by predstavovala záväzkový vzťah medzi navrhovateľom ako tureckou cestovnou kanceláriou a tureckým hotelom, teda že by navrhovateľ vo vzťahu k hotelu konal vo vlastnom mene a taktiež aj na vlastný účet, keďže k úhrade zálohy za záväzné zabezpečenie hotelovej kapacity by bol zaviazaný práve navrhovateľ, čo vyplývalo z označenia „payment trough HST Travel“, teda platenie prostredníctvom navrhovateľa. Preto si navrhovateľ uzavretie takejto zmluvy podmienil odsúhlasením odporcu a zaplatením predmetnej zálohy odporcom navrhovateľovi, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by k podpísaniu akejkoľvek garantovanej zmluvy došlo, čo potvrdil aj svedok Cagatay na pojednávaní konanom dňa 15. 05. 2013 a čo odporca žiadnym dôkazným prostriedkom v zmysle ust. 120 ods. 1 O.s.p. nevyvrátil. Podstatou nezáväzných zmlúv (allotment contracts) je garancia hotelových kapacít do určitého času pred uskutočnením zájazdu, pričom v prípade nevyužitia daných hotelových kapacít táto kapacita prepadá v prospech inej cestovnej kancelárie. Z toho dôvodu vyplývala navrhovateľovi zo zmluvy o spolupráci povinnosť informovať odporcu o zastavení predaja takýchto nezáväzne garantovaných hotelových kapacít (tzv. „stop sales“), pričom túto povinnosť si navrhovateľ aj plnil, čo mal súd preukázané z mailovej komunikácie navrhovateľa a odporcu a aj zo samotných vyjadrení odporcu, pričom aj tieto negarantované zmluvy (dohody) uzatváral navrhovateľ vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť. V praxi teda spolupráca navrhovateľa a odporcu fungovala tak, že na základe takto dohodnutých zmlúv (v tomto prípade len na základe „allotment contracts“) odporca pripravil katalóg ponúkaných destinácii, následne odporca uzatvoril s klientom zmluvu o obstaraní zájazdu, pričom ubytovanie a transfer klientov odporcu zabezpečil práve navrhovateľ na základe predmetnej zmluvy o spolupráci a ubytovanie a transfer zabezpečil navrhovateľ klientom odporcu vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Z toho aj vyplývala povinnosť navrhovateľa vystaviť odporcovi faktúru 3 dní po príchode klientov odporcu do ubytovania (hotelov) a povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi do 10 dní od odhlásenia klientov odporcu z ubytovania náklady, ktoré navrhovateľ vynaložil na ubytovanie a transfer klientov odporcu. Podľa názoru súdu predmetná zmluva o spolupráci nezahŕňala podstatné znaky mandátnej zmluvy (typ príkaznej zmluvy) tak, ako tvrdil navrhovateľ, keďže medzi podstatné znaky mandátnej zmluvy v zmysle ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka patrí konanie mandatára (čo by bol navrhovateľ) na účet a v mene mandanta (čo by bol v tomto prípade odporca) za odplatu, pričom ako súd vyššie uviedol, navrhovateľ konal vždy vo svojom mene a na svoj účet a zároveň nebola v predmetnej zmluve o spolupráci dojednaná žiadna odplata, pričom zaplatenie takejto odplaty sa navrhovateľ v konaní ani nedomáhal. Taktiež predmetná zmluva nezahŕňala podstatné znaky komisionárskej zmluvy ako ďalšieho typu príkaznej zmluvy podľa ust. § 577 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže navrhovateľ (bol by v pozícii komisionára) nekonal na účet odporcu, ale na svoj účet a bez odplaty a taktiež nezahŕňala ani podstatné znaky príkaznej zmluvy podľa ust. § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ nekonal v mene a na účet odporcu ako príkazcu na základe splnomocnenia odporcu. Preto súd nemohol aplikovať ust. § 10 ods. 2 písm. e) zákona č. 97/1963 Zb. a rozhodovacie právo Tureckej republiky tak, ako tvrdil navrhovateľ, keďže podľa názoru súdu zmluva o spolupráci nepredstavovala príkaznú alebo jej obdobnú zmluvu. Súd bol toho názoru, že predmetná zmluva o spolupráci predstavovala nepomenovanú zmluvu, keďže nezahŕňala podstatné znaky žiadneho typu zmluvy upraveného v Obchodnom zákonníku, Občianskom zákonníku alebo inom zákone, a nakoľko bola uzatvorená na území Slovenskej republiky, súd s odkazom na ust. § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. v spojení s ust. § 10 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. použil právo Slovenskej republiky ako právo rozhodné.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že navrhovateľ ako podnikateľ
- právnická s domicilom na území Tureckej republiky (zahraničná právnická osoba) a odporca ako podnikateľ v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka uzatvorili v písomnej forme zmluvu o spolupráci. Keďže navrhovateľ a odporca vystupovali v čase uzatvárania predmetnej zmluvy ako podnikatelia a s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo zrejmé, že sa tento ich záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka sa na tento ich záväzkový vzťah použil režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil režim Občianskeho zákonníka. Nakoľko predmetná zmluva o spolupráci nezahŕňala podstatné znaky žiadneho typu zmluvy upraveného v Obchodnom zákonníku, išlo v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka o nepomenovanú zmluvu.
Navrhovateľom uplatnená pohľadávka v predmetnom konaní predstavovala náklady navrhovateľa na ubytovanie a transfer klientov odporcu, ktoré navrhovateľ vynaložil a ktoré mal odporca navrhovateľovi v zmysle zmluvy o spolupráci navrhovateľovi uhradiť. Súd mal z objednávok odporcu adresovaných
navrhovateľovi prostredníctvom mailu preukázané, že ten vyzval navrhovateľa, aby zabezpečil ubytovanie a transfer klientom odporcu, teda že odporca vyzval navrhovateľa na splnenie si jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci. Súd považoval za nesporné, že navrhovateľ si svoje vyššie uvedené povinnosti splnil riadne a včas, keďže odporca danú skutočnosť žiadnym spôsobom nenamietal, pričom aj svedok M. uviedol, že navrhovateľ plnil svoje povinnosti riadne a včas, teda riadne a včas zabezpečil klientom odporcu ubytovanie a transfer. Následne navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry z titulu nákladov navrhovateľa na zabezpečenie ubytovania a transferu klientov odporcu, čím vyzval navrhovateľ odporcu na splnenie si jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy, teda zaplatenia nákladov za ubytovanie a transfer klientov odporcu. Z vyjadrenie svedka M. mal súd preukázané, že odporca žiadnu z týchto faktúr navrhovateľovi ako nedôvodnú nevrátil. Zároveň odporca nespochybnil ani tvrdenie navrhovateľa, že časť z vystavených faktúr odporca navrhovateľovi uhradil, čo by znamenalo v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka aj uznanie zvyšku dlhu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd považoval nárok navrhovateľa za preukázaný a nesporný čo do právneho základu a výšky.
Súd sa ďalej zaoberal nárokom odporcu na náhradu škody za nepredané letenky z dôvodu „stop sales“ v sume 99 802,71 eura a nárokom na náhradu škody za náklady na tlač katalógu a cenníku pre rok 2012 v sume 3 879,80 eura, teda nárokom náhradu škody v celkovej sume 103 682,51 eura, pričom zároveň odporca poukázal aj na ušlý zisk a poškodenie dobrého mena. Súd nárok odporcu posúdil len ako obranu v zmysle ust. § 98 druhej vety O.s.p.
V danom prípade súd odporcov nárok na náhradu škody posudzoval v zmysle ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže podľa vyjadrenia odporcu prišlo k porušeniu povinností navrhovateľa vyplývajúcich zo zmluvy ako záväzkového vzťahu. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka sú vznik (existencia) škody, protiprávny úkon (konanie) škodcu a príčinnú súvislosť medzi škodou a proti právnym úkonom. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu a ich existenciu bol povinný preukázať odporca ako poškodený, pričom zodpovedná strana (navrhovateľ) sa mohla od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak by preukázala, že k nesplneniu jeho povinnosti prišlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť v zmysle ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Ako súd už vyššie konštatoval, v konaní bolo preukázané, že neprišlo k uzavretiu garantovaných zmlúv medzi navrhovateľom a tureckými hotelmi z dôvodov, že odporca navrhovateľom predložené garantované zmluvy neodsúhlasil a nezaplatil zálohy za ubytovanie navrhovateľovi, preto navrhovateľ predmetné zmluvy s tureckými hotelmi neuzavrel, a preto mal odporca ubytovacie kapacity v Turecku zabezpečené len prostredníctvom negarantovaných zmlúv, ktoré mu zabezpečovali ubytovacie kapacity len do určitej doby pred uskutočnením zájazdu. Z tohto dôvodu sa zmluvné strany v zmluve o spolupráci dohodli na povinnosti navrhovateľa oznamovať odporcovi tzv. „stop sales“, teda prepadnutie ubytovacích kapacít zabezpečených negarantovanými zmluvami a zákaz ich predaja klientom odporcu, pričom ako súd vyššie konštatoval, navrhovateľ si tieto svoje povinnosti plnil a oznamoval odporcovi „stop sale“. Vzhľadom na to nemohol navrhovateľ takýmto oznámením porušiť svoje povinnosti zo zmluvy. Práve naopak, ak by tak nekonal, porušil by svoju zmluvnú povinnosť oznámiť odporcovi „stop sale“, a preto mal súd za to, že navrhovateľ neporušil žiadne povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, teda nekonal protiprávne či v rozpore so zmluvou. Súd bol taktiež toho názoru, že odporca v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal svoje tvrdenia o vzniknutej škode, keďže tieto svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkaznými prostriedkami, ktoré by preukázali jej dôvodnosť čo do právneho základu a výšky. Vzhľadom na to bol súd toho názoru, že neboli dané predpoklady vzniku zodpovednosti navrhovateľa za údajnú škodu odporcu, a preto súd obranu odporcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd nárok navrhovateľa na zaplatenie peňažnej sumy 110 230,40 eura považoval za dôvodný, a preto návrhu navrhovateľa na začatie konania v celom rozsahu vyhovel.
Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko k omeškaniu odporcu prišlo po 15. 01. 2009 na základe zmluvy uzatvorenej pred 01. 02. 2013, súd stanovil výšku úroku z omeškania s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1, § 768f a § 768k Obchodného zákonníka platného v čase od 15. 01.
2009 do 01. 02. 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu omeškania odporcu s platením faktúr splatných odo dňa 20. 06. 2012 do dňa 10. 07. 2012 predstavovala výšku 1 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9 % ročne, preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z faktúr so splatnosťou odo dňa 20. 06. 2012 do dňa 10. 07. 2012 vo výške 9 % ročne. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu omeškania odporcu s platením faktúr splatných odo dňa 11. 07. 2012 do dňa 04. 10. 2012 predstavovala výšku 0,75 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,75 % ročne, preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z faktúr so splatnosťou odo dňa 11. 07. 2012 do dňa 04. 10. 2012 vo výške 8,75 % ročne a z toho dôvodu v časti úrokov z omeškania vo výške 0,25 % ročne vyplývajúcich z faktúr splatných odo dňa 11. 07. 2012 do dňa 04. 10. 2012 návrh navrhovateľa na začatie konania zamietol.
Podľa ust. § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Hoci mal navrhovateľ vo veci úspech len čiastočný, súd mu v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. priznal plnú náhradu trovy konania, keďže mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, a to v časti úrokov z omeškania vo výške 0,25 % ročne.
Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávali zo: 1. sumy 6 613,- eura predstavujúcej súdny poplatok za návrh na začatie konania, 2. sumy 7 261,67 eura predstavujúcej náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za:
- prípravu a prevzatie zastúpenia v sume 645,65 eura,
- podanie návrhu na začatie konania zo dňa 12. 12. 2012 v sume 645,65 eura,
- čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 21. 02. 2013 v sume 645,65 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 18. 03. 2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci v sume 161,41 eura,
- vyjadrenie navrhovateľa vo veci zo dňa 07. 05. 2013 v sume 645,65 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 15. 05. 2013 v sume 645,65 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 07. 10. 2013 v sume 645,65 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 01. 12. 2014 v sume 645,65 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 04. 02. 2015 v sume 645,65 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 30. 03. 2015 v sume 645,65 eura,
- 2 x režijný paušál po 7,63 eura v celkovej sume 15,26 eura,
- 5 x režijný paušál po 7,81 eura v celkovej sume 39,05 eura,
- 1 x režijný paušál po 8,04 eura,
- 2 x režijný paušál po 8,39 eura v celkovej sume 16,78 eura,
- 20 % DPH v sume 1 210,28 eura, 3. sumy 236,50 eura predstavujúcej hotové výdavky za úradný preklad výpisu z Obchodného registra navrhovateľa v sume 40,68 eura, úradný preklad zmluvy o spolupráci v sume 45,82 eura a preklad apostily a pečiatok v sume 150,- eura, pričom všetky tieto hotové výdavky mal súd preukázané faktúrami a príjmovými dokladmi o zaplatení.
Súd nepriznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 645,65 eura za rokovanie s klientom zo dňa 14. 05. 2013, nakoľko právny zástupca navrhovateľa nepreukázal uskutočnenie takéhoto úkonu právnej služby, pričom ani zo súdneho spisu vykonanie takéhoto úkonu nevyplývalo.
Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca navrhovateľa predložil v zákonnej lehote súdu podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že bol platcom DPH.
Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa ust. § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
Podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku súd ešte nemohol konkrétnou sumou vyčísliť trov konania, ktoré vznikli štátu, tak o náhrade trov konania štátu rozhodol v zmysle 148 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že priznal štátu náhradu trov konania vo výške 100 % od odporcu ako neúspešného účastníka, u ktorého neboli predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom o konkrétnej výške trov konania štátu súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.