Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-34-2015.pdf
PDF · 79.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13Ro/629/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : Y. Z., a.s., so sídlom A. 7, N., L.: XX XXX XXX, právne zast. : Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému : H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, G., v konaní o zaplatenie 573,60 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 493,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 493,10 eura od 4.1.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu o zaplatenie sumy 80,50 eura a úroku vo výške 39% ročne zo sumy 479 eur od 4.1.2014 do zaplatenia z a m i e t a.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 104,26 eura v prospech právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.12.2014 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 573,60 eura s príslušenstvom (riadne úroky a úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania, a to na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrela dňa 21.6.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu poskytla spotrebiteľský úver vo výške 479 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 15 mesačných splátok vo výške 43,20 eura, avšak svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil a napriek zmluvne dohodnutým splátkam doposiaľ z dlžnej sumy neuhradil nič. Žalobkyňa tvrdila, že uplatnená pohľadávka v istine v sume 573,60 eura pozostáva z dlžnej úverovej istiny v sume 479 eur, z dlžných úrokov z úveru v sume 80,50 eura a z dlžného poistného z úveru v sume 14,10 eura. Napriek viacerým výzvam žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil. Súd postupom podľa ust. § 114 ods. 3 O.s.p. uznesením, č. k. 37C/34/2015-19, zo dňa 23.1.2015, ktoré bolo žalovanému doručené spolu so žalobou dňa 12.2.2015, uložil žalovanému, aby sa písomne vyjadril k žalobnému návrhu. Žalovaný však uloženú povinnosť v súdom stanovenej lehote nesplnil a k žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Podľa ust. § 114 ods.5 O.s.p., ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú. Podľa ust. § 153b ods.2 písm. b) O.s.p., rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2).
Podľa ust. § 153b ods. 3 O.s.p., skutkovým základom rozsudku podľa ods. 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav ak ho súd považuje za nesporný. Nakoľko boli splnené vyššie uvedené zákonné podmienky, súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 27.4.2015 bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu odo dňa 10.4.2015. Vychádzajúc z ust. § 157 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol, súd v odôvodnení tohto rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne a ňou predložených listinných dôkazov, potom ako žalovaný nevyhovel výzve súdu a k žalobe sa nevyjadril, súd postupom podľa citovaného ust. § 114 ods. 5 O.s.p., majúc žalobkyňou tvrdený skutkový stav za nesporný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila sumu 80,50 eura titulom dlžných úrokov z úveru a v rámci príslušenstva úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 39% ročne zo sumy 479 eur od 4.1.2014 do zaplatenia. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podpísaná účastníkmi konania dňa 21.6. 2013 obsahovala ustanovenia o spotrebiteľskom úvere vo svojej časti I. (časť II. obsahovala ustanovenia o revolvingovom úvere a platobných službách, ktorá nemá žiadnu logickú a obsahovú súvislosť s časťou I, a nebola ani predmetom sporu.) Podľa ich obsahu žalovanému bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 479 eur, na kúpu bližšie nešpecifikovaného tovaru alebo služby v cene zodpovedajúcej výške úveru. Úver mal byť uhradený 15-imi mesačnými splátkami vo výške 43,20 eura vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc 15.7.2013 a končiac 15.9.2014. Celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť činila 612,75 eura. Uvedená je RPMN 48,52%, úroková sadzba 39%, úver mal byť poskytnutý bezhotovostne poukázaním finančných prostriedkov predajcovi (Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.6.2013 na č. l. 8). Zmluva účastníkov konania sa vzhľadom na postavenie zmluvných strán a predmet plnenia riadi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj zákonom číslo 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách. Žalobkyňa je v záväzkovom vzťahu podnikateľským subjektom-dodávateľom, žalovaný spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Poskytnuté finančné prostriedky mal žalovaný vrátiť s úrokmi vo výške 39% ročne, pričom súd sa zaberal takto dohodnutou výškou úrokov z úveru. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v období uzavretia zmluvy v júny 2013 činil úrok maximálne 13 % ročne. Z toho vyplýva, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol niekoľkonásobne vyšší ako úrok poskytovaný bankami. Súd nepoprel a rešpektoval skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým je aj žalobca je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to však neznamená, že výška úrokov môže byť u nebankového subjektu neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne prevyšujúca tieto bankové úroky, tak ako je tomu v prípade predmetnej úverovej zmluvy. Nakoľko dohodu o úrokoch z omeškania súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú, lebo sa prieči dobrým mravom podľa citovaného ust. § 39 Občianskeho zákonníka, súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 80,50 eura titulom dlžných úrokov z úveru a úroku z dlžnej úverovej istiny vo výške 39% ročne zo sumy 479 eur od 4.1.2014 do zaplatenia, ako nedôvodnú zamietol. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
O náhrade trov konania súd rozhodol na základe výsledku sporu podľa zásady pomerného úspechu v konaní v zmysle cit. ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keďže žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 573,60 eura súd považoval za dôvodný len do výšky 493,10 eura a v prevyšujúcom rozsahu uplatnenej istiny v sume 80,50 eura a príslušenstva súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vychádzajúc z uvedeného, miera úspechu žalobkyne, vo vzťahu k pôvodnému predmetu konania, predstavuje 85,97% a miera úspechu žalovaného predstavuje 14,03%. V konečnom dôsledku to znamená, že žalobkyňa má vo veci samej úspech iba vo veľkosti 71,94% (85,97% - 14,03%), a preto má v rovnakej veľkosti proti žalovanému aj nárok na náhradu trov konania, ktoré mu počas konania vznikli. Právny zástupca žalobkyne špecifikoval trovy konania vzniknuté z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 34 eur a trov právneho zastúpenia advokátom v rozsahu tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov za 2 úkony právnej služby podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), a to nasledovne:
- prevzatie a príprava zastúpenia - odmena 38,18 eura a režijný paušál 8,04 eura,
- písomné podanie vo veci samej - žaloba zo dňa 17.12.2014 - odmena 38,18 eura a režijný paušál 8,04 eura,
- DPH vo výške 20% z odmeny a náhrady podľa vyhlášky v sume 18,49 eura
Súd preskúmaním vyčíslenia nároku na náhradu trov a obsahu spisu zistil, že právny zástupca žalobkyne špecifikoval trovy v rozsahu skutočne poskytnutých úkonov právnej služby. Takto vyčíslená suma trov konania vzniknutých žalobkyni predstavuje spolu sumu 144,93 eura, z toho súdom priznaná pomerná časť 71,94 % predstavuje sumu 104,26 eura, na ktorej zaplatenie súd zaviazal žalovaného. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku, pokiaľ ním bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).