Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7S-163-2020.pdf
PDF · 111.85 KB
Case nature
Subarea
7S/163/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: Združenie PRE LEPŠÍ ŽIVOT, so sídlom Rankovce 21, 044 45 Rankovce, IČO: 35 562 315, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou bnt attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 978, proti žalovanému: Okresný úrad Košice - Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2020/026572 zo dňa 01.06.2020, takto
rozhodol:
O d m i e t a žalobu.
Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 04.08.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (správny súd) dňa 05.08.2020 sa žalobca, cestou svojho zvoleného zástupcu, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Košice, Odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 01.06.2020, č.k. OU-KE- OVBP2-2020/026572 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako odvolací orgán zrušil rozhodnutie obce Rankovce, č. 253/2018-Ra zo dňa 26.02.2020 a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
2. Podanú správnu žalobu žalobca odôvodnil ustanoveniami § 191 ods. 1 písm. c) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“). Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom správneho orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Mal za to, že k odvolaciemu prieskumu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo strany žalovaného došlo na základe podania pani A. A. B., nazvaného „Odvolanie“ zo dňa 13.03.2020, ktorá nie je účastníčkou konania. V tejto súvislosti na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 12. decembra 2017, v ktorom sa tento jednoznačne vyjadril k otázke okruhu účastníkov stavebného resp. územného konania a k vzťahu medzi stavebným zákonom a správnym poriadkom s prihliadnutím na doktrínu Najvyššieho súdu SR, konkrétne na rozsudok sp. zn. 3 Sžp 1/2010 z 29. marca 2011. Opätovne uviedol, že ten kto nie je účastníkom konania, tomu právo na podanie odvolania nepatrí, a keďže pani A. B. účastníčkou územného konania nie je, a ani nikdy nebola, nebola ani oprávnená podať odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového stavebného úradu, ktorým je obec Rankovce. Napriek uvedenému, v zjavnom rozpore s platnými právnymi predpismi, sa žalovaný odvolaním pani A. B. zaoberal, dôsledku čoho došlo k vydaniu napádaného rozhodnutia, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia Obce Rankovce, č. 253/2018-Ra zo dňa 26.02.2020. S poukazom na uvedené mal za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP], ktoré spočíva v nesprávnom závere žalovaného, že pani
A. B. je účastníčkou predmetného územného konania, a preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie nezákonné. V tejto súvislosti dal do pozornosti, skutočnosť, že pani A. B. nie je účastníčkou predmetného správneho konania, žalobca opakovane ako účastník konania v rámci predmetného správneho konania prostredníctvom písomných vyjadrení namietal, naposledy v rámci vyjadrenia zo dňa 02.04.2020 k podaniu pani A. A. B. nazvaného „Odvolanie“, ktoré adresoval prvostupňovému stavebnému úradu v rámci odvolacieho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie napádaného rozhodnutia. Žalovaný však v rozpore so základným pravidlom konania ukladajúcim mu povinnosť postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania jeho podania ohľadom tej skutočnosti úplne odignoroval, čím flagrantným spôsobom porušil jeho procesné práva ako účastníka správneho konania. Ďalej poukázal aj na ďalšie zjavné pochybenie v postupe žalovaného, na ktoré paradoxne sám žalovaný v napádanom rozhodnutí poukázal. Ako z predposledného odseku napádaného rozhodnutia vyplýva, podanie pani A. B. nazvané „Odvolanie“ bolo urobené prostredníctvom advokátky JUDr. Renáty Smajdovej. Ako ďalej žalovaný dodal, k podaniu nebolo priložené príslušne splnomocnenie, ktoré by pani JUDr. Smajdovú oprávňovalo takýto úkon za domnelú účastníčku pani A. B. vykonať. V čase vydania napádaného Rozhodnutia tak žalovaný dokázateľne nemal za preukázané, že pani JUDr. Smajdová má vo vzťahu k žalovanému správnemu orgánu oprávnenie konať v mene A. B.. Ak by teda aj čisto teoreticky pripustil, že pani A. B. bola účastníčkou predmetného správneho konania, na jej podanie by ani v takom prípade nemal žalovaný prihliadať a zaoberať sa ním, keďže bolo podané zjavne neoprávnenou osobou
- pani JUDr. Smajdovou, ktorá, ako sám žalovaný v napádanom rozhodnutí uviedol, nepreukázala splnomocnenie (oprávnenie) v danom správnom konaní pani A. B. zastupovať. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že uvedeným postupom došlo zo strany žalovaného k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
3. K obsahu podanej správnej žaloby sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 08.06.2021 v ktorom uviedol, že vzhľadom na obsah spisového materiálu, ktorý mu bol predložený v odvolacom konaní bolo potrebné rozhodnúť tak ako rozhodol. Stavebný úrad (pozn. súdu obec Rankovce), ktorý mal začať „nové“ konanie vo veci na základe predchádzajúceho rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní pod č. OU-KE-OVBP2-2019/036580-R zo dňa 15.07.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2019, nezačal žiadne správne konanie - t.j. „nové konanie“ vo veci, preto jeho rozhodnutie, ktoré tunajší úrad preskúmal v odvolacom konaní, nebolo výsledkom správneho konania ako takého. Mal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené a že v novom konaní sa mal stavebný úrad riadiť aj právnym názorom vysloveným v rozhodnutí č. OU-KE-OVBP2-2019/036580-R zo dňa 15.07.2019. Ďalej uviedol, že v novom konaní vo veci mal po nadobudnutí právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia stavebný úrad viesť konanie, v ktorom sa mal zaoberať aj okruhom účastníkov. Záverom považoval za potrebné uviesť, že žalobou napadnuté rozhodnutie je potrebné posudzovať ako procesné rozhodnutie, ktoré nič nemení na subjektívnych právach účastníkov správneho konania, t.j. ani žalobcu. Na základe uvedeného preto žalovaný navrhol podanú správnu žalobu zamietnuť.
4. K obsahu podanej správnej žaloby sa vyjadrila účastníčka konania A. B. listom zo dňa 16.05.2021 v ktorom uviedla, že pokiaľ ide o jej účastníctvo v správnom konaní žalovaný správny orgán k uvedenému zaujal jasný, zrozumiteľný právny názor vo svojom Upozornení prvostupňovému stavebnému úradu č.j. OU-KE-OVBP2-2019/021847-U zo dňa 17.04.2019, ktoré je súčasťou administratívneho spisu. Opakovane a podrobne sa žalovaný správny orgán k otázke jej účastníctva vyjadril vo svojom rozhodnutí č. j. OU-KE-OVBP2-2019/036580-R zo dňa 15.07.2019, ktorým bolo zrušené prvé rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu pre jeho nezákonnosť. Právny názor takto opakovane vyjadrený žalovaným správnym orgánom plne korešponduje so stabilizovanou judikatúrou v otázke účastníctva v stavebnom a územnom konaní, a tým aj s obsahom uznesenia ústavného súdu a rozsudkom Najvyššieho súdu, na ktoré žalobca zmätočne poukazuje v snahe spochybniť danosť jej účastníctva v označenom správnom konaní. Mala za to, že pozornosti žalobcu unikla skutočnosť, že samotná existencia špeciálnej úpravy účastníctva v stavebnom zákone pre stavebné a územné konanie nevylučuje aplikáciu § 14 ods. 1 an bloc, ale len jej časť pred bodkočiarkou (teda prvé dve definície účastníkov), ako to jasne uvádza aj Najvyšší súd v rozsudku, ktorý v tejto časti citoval ústavný súd v bode 17. svojho uznesenia. Poukázala na existenciu špeciálnej úpravy účastníctva v stavebnom zákone, ktorá žiadnym spôsobom nevylučuje vznik účastníctva podľa tzv. tretej definície účastníkov vymedzenej v § 14 ods. 1 časť za bodkočiarkou a nakoľko stavebný zákon vo vzťahu k vzniku účastníctva podľa tejto tretej definície v správnom poriadku nemá osobitnú/špeciálnu úpravu, platia ustanovenia správneho poriadku v zmysle § 140 stavebného zákon, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Vznikom
účastníctva v konaní podľa tretej definície účastníctva podľa § 14 ods. 1 časť za bodkočiarkou správneho poriadku sa prezumuje splnenie hmotnoprávnych podmienok účastníctva vymedzených v príslušných ustanoveniach stavebného zákona, a to až do času kým sa nepreukáže opak. Teda do času kým správny orgán právoplatne nerozhodne, že hmotnoprávne podmienky účastníctva nie sú splnené. Pri tomto rozhodovaní, ako to vyplýva aj zo žalobcom označeného uznesenia ústavného súdu, je z hľadiska posudzovania hmotnoprávnych podmienok účastníctva rozhodujúca existencia potencionality t.j. možnosti byť rozhodnutím priamo dotknutý vo vlastníckych a iných právach k pozemkom alebo stavbám, vrátane susediacich/susedných pozemkov a stavieb a nie fakticita, t.j. reálny faktický zásah do týchto práv. Uzavrela, že je účastníčkou administratívneho konania podľa tretej definície účastníctva v súlade s § 14 ods. 1 časť za bodkočiarkou správneho poriadku, stavebný úrad doposiaľ právoplatne nerozhodol o tom, že účastníčkou konania nie je a preto ako stále účastníčka konania realizovala svoje právo na podanie odvolania . K námietke žalobcu o porušení jeho procesných práv a odignorovaní jeho podaní v ktorých namietal jej účastníctvo v konaní uviedla, že žalovaný správny orgán, ako to v napadnutom rozhodnutí výslovne konštatuje, pri svojom rozhodovaní vychádzal zo svojho skoršieho rozhodnutia č. OU-KE- OVBP2-2019/036580-R zo dňa 15.07.2019 (ktorým bolo zrušené prvé rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu pre jeho nezákonnosť), v ktorom sa s otázkou jej účastníctva a oprávnenosťou podať odvolanie riadne vysporiadal, a to aj s poukazom na ním dané upozornenie prvostupňovému stavebnému úradu č. OU-KE-OVBP2-2019/021847-U zo dňa 17.04.2019. Vzhľadom k uvedenému preto rozhodne neobstojí tvrdenie žalobcu o „odignorovaní“ jeho podaní, v ktorých namietal jej účastníctvo v konaní. K námietke absencie preukazanosti zastúpenia splnomocnením udeleným advokátovi uviedla, že písomné plnomocenstvo udelené advokátke na zastupovanie v celom rozsahu v celom konaní bolo pripojené k jej odvolaniu zo 17. mája 2019 proti prvému rozhodnutiu stavebného úradu č. j. 253/2018- Ra zo dňa 25.02.2019, v skutočnosti zo dňa 10.5.2019, ktoré bolo podané v listinnej podobe obci Rankovce ako prvostupňovému stavebnému úradu. V ďalšom priebehu konania bolo jej zastúpenie akceptované a jej preukázanosť nebola spochybnená, ako to vyplýva aj z rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č.j. OU-KE-OVBP2-2019/036580-R zo dňa 15.07.2019 a z následných úkonov prvostupňovému stavebnému úradu. Skutočnosť, že žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že „v obsahu predloženého spisu sa nenachádza príslušné splnomocnenie“ svedčí o neúplnosti administratívneho spisu predloženého stavebným úradom svojmu odvolaciemu orgánu. V závere navrhla správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a taktiež si uplatnila náhradu trov konania.
5. K vyjadreniu žalovaného sa v replike datovanej ku dňu 28.07.2021, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojom návrhu a k argumentácii žalovaného o nezačatí konania zo strany Obce Rankovce ako stavebného úradu uviedol, že táto po zrušení jej rozhodnutia č. k. 253/2018-Ra zo dňa 25.02.2019 Okresným úradom Košice – odborom výstavby a bytovej politiky ( ďalej len „druhostupňový správny orgán alebo žalovaný“) rozhodnutím zo dňa 15.07.2019 konala vo veci v plnom súlade s právnym názorom, ktorý vyslovil druhostupňový správny orgán. Jedným z vytknutých pochybení bola skutočnosť, že Obec Rankovce konala v rozpore so stavebným zákonom, a to tým, že neuskutočnila najskôr územné konanie a následne stavebné konanie (ale tieto dve konania podľa stavebného zákona spojila a uskutočnila ich naraz), pritom druhostupňový správny orgán v tejto fáze konania obci ako stavebnému úradu nevytkol, že by územné a stavebné konanie nezačala vôbec. Obec ako stavebný úrad vyššie uvedenému zrušovaciemu rozhodnutiu plne vyhovela, celú vec posudzovala opätovne, pričom dňa 05.02.2020 vydala územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Podotkol, že z formálno-právneho hľadiska predstavuje toto územné rozhodnutie vyústenie konania pôvodne vedeného pod sp. zn. 253/2018 – Ra na podklade pôvodného návrhu žalobcu zo dňa 22.05.2018. Obec Rankovce týmto rozhodnutím rozhodla o umiestnení stavby „Komunitné centrum – Rankovce“, parc. č. XXX/XX, XXX/X, kat. úz. C.. Táto stavba bola predmetom posudzovania stavebným úradom (Obcou Rankovce), ako aj odvolacieho prieskumu zo strany druhostupňového správneho orgánu. Nešlo teda o žiadne „nové“ konanie, ktoré by bolo potrebné začínať nanovo, tomu napokon zodpovedá i procesný charakter uvedeného zrušovacieho rozhodnutia druhostupňového orgánu (nejde o rozhodnutie vo veci samej). Na základe uvedeného mal za zrejmé, že napadnuté rozhodnutie (druhé zrušovacie rozhodnutie) je nezákonné v tom, že Obci Rankovce v ňom bol zo strany žalovaného vytknutý taký postup, ktorý je v plnom súlade so stavebným zákonom. Interpretácia žalovaného v tom zmysle, že Obec Rankovce údajne „neviedla žiadne správne konanie – územné konanie“, je mylná a neprípustná. Tvrdil, že zo žiadneho ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplývalo (ani nevyplýva) Obci Rankovce právna povinnosť uskutočniť, resp. začať nové – teda ďalšie
územné konanie, keď už jedno také konanie v danom čase prebiehalo a došlo iba k jeho procesnému vráteniu späť na prvostupňový orgán (na účely napravenia iných procesných pochybení). Navyše Obec Rankovce všetky procesné podania riadne doručovala všetkým účastníkom konania a postupovala v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru žalovaného teda ďalej vo veci konala. Dodatočné vytknutie takéhoto procesného „pochybenia“ (ktoré nebolo obsiahnuté v skoršom zrušujúcom rozhodnutí) nemá podľa jeho názoru oporu v žiadnom právnom predpise a predstavuje hrubé nerešpektovanie základných zásad správneho konania – okrem iného zásady zákonnosti, rýchlosti a hospodárnosti konania.
Ku charakteru napadnutého rozhodnutia uviedol, že neplatí, že by toto procesné rozhodnutie malo byť vylúčené z prieskumu správnym súdom. V zmysle ust. § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) totiž správne súdy nepreskúmavajú len také rozhodnutia, resp. opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, pričom práve v posudzovanom prípade žalobou napádané rozhodnutie žalovaného má celkom zjavne za následok ujmu na právach žalobcu (právo stavať a užívať postavenú stavbu), keďže žalobca práve v jeho dôsledku nemôže realizovať výstavbu plánovaného komunitného centra. V súvislosti s uvedeným poukázal rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR a konštatoval, že postupom správnych orgánov mu bolo znemožnené (minimálne dočasne) realizovať jeho verejnoprospešný účel ako občianskeho združenia a taktiež uvedeným postupom žalovaného došlo k porušeniu jeho práva na včasné vybavenie veci bez zbytočných prieťahov. K uplatneným prostriedkom nápravy uviedol, že je pravdou, že podal na Ministerstvo vnútra SR, odbor výstavby a bytovej politiky podnet na preskúmanie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania, no ani tento prostriedok neviedol k náprave keďže v zmysle právneho názoru Ministerstva napadnuté rozhodnutie predstavuje procesné rozhodnutie, ktoré neumožňuje jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania.
K vyjadreniu účastníčky B. žalobca v podanej replike o. i. uviedol, že ňou podaná interpretácia rozhodnutia NS SR je mylná. Tvrdil, že správny poriadok ako najvšeobecnejší procesný predpis správneho práva musí obsahovať ustanovenie, ktoré bude zabezpečovať čo najširšie vymedzenie účastníkov konania, a to vrátane preventívnej ochrany osôb, ktoré sa subjektívne cítia byť účastníkom konania (bez ohľadu na objektívne okolnosti). Toto generálne ustanovenie však podľa jeho názoru nemožno vykladať takým spôsobom, že bude použiteľné na akúkoľvek skutkovú situáciu v rámci akejkoľvek sféry správneho práva. Považoval za zrejmé, že v jednotlivých oblastiach sa aplikujú rôzne (špeciálne) predpisy správneho práva zohľadňujúce špecifiká danej oblasti a preto je potrebné rešpektovať zákonné vymedzenie účastníkov konania v § 34, resp. § 59 stavebného zákona, ktoré obsahuje prioritnú (špeciálnu) úpravu otázky, kto je a kto nie je účastníkom územného, resp. stavebného konania. Za uvedeného stavu podľa jeho názoru nebolo možné dospieť k inému než takému záveru, že p. B. nikdy účastníčkou správneho konania nebola a preto ani nemohla podať kvalifikované odvolanie.
6. Krajský súd v Košiciach ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci (ust. § 10 a ust. § 13 ods. 3 Správneho súdneho poriadku ) skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, sa zaoberal otázkou splnenia procesných podmienok konania a po preštudovaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj po oboznámení sa so žalobnými námietkami dospel k záveru, že je dôvod na odmietnutie správnej žaloby postupom podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa ust. § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
10. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
11. Podľa čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.
12. Podľa ust. § 97 Správneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky").
13. Podľa ust. § 7, písm. e) Správneho súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
14. Podľa § 98 ods. 1, písm. g) Správneho súdneho poriadku, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
15. V preskúmavanej veci je základom otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
16. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly vyjadrenej v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne zo správneho súdneho prieskumu vylučuje (ust. § 7 Správneho súdneho poriadku). Aj tu však rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy bude vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do základných práv alebo slobôd subjektov, ktorým sú určené alebo ktorých sa týkajú. Správnemu súdnemu prieskumu preto budú podliehať aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré síce nie sú rozhodnutiami vo veci samej, ale majú napríklad predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, avšak spĺňajú podmienku, že nimi bola spôsobená ujma na subjektívnych právach účastníka konania. Je to tak preto, aby ani v prípade týchto rozhodnutí nedošlo k stavu denegatio iustitiae pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.
17. Zo zákonného vymedzenia § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku vyplýva, že pre odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť musia byť splnené tri podmienky, a to: (pozitívna) podmienka objektu ( t.j. musí ísť o rozhodnutie alebo opatrenia orgánu verejnej správy)
(pozitívna) podmienka nesubstantívnosti rozhodnutia/ opatrenia (t.j. musí isť o rozhodnutie/opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy). (negatívna) podmienka obsahu - t.j. nemôže ísť o taký akt, pri ktorom sú síce splnené vyššie spomenuté pozitívne podmienky, avšak súčasne nemôže tento akt viesť k ujme na právach účastníka konania.
18. V súlade s vyššie uvedenou špecifikáciou správny súd uzavrel, že prvé dve pozitívne podmienky na odmietnutie správnej žaloby pre je neprípustnosť (t.j. ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy procesnej povahy) sú v prejednávanej veci splnené a medzi účastníkmi konania nie sú sporné.
19. Právnu situáciu medzi účastníkmi správneho konania a orgánom verejnej správy, vytvára rozhodnutie Obce Rankovce (ďalej prvostupňový správny orgán alebo stavebný úrad) zo dňa
25.02.2019, č. 253/2018 - Ra o umiestnení stavby „Komunitné centrum - Rankovce“ na par. č. XXX/ XX,XXX/X, kat. úz. C.. Predmetné rozhodnutie bolo, na základe odvolania podaného účastníčkou konania p. B., zrušené rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej druhostupňový správny orgán alebo žalovaný“) č. OU-KE-OVBP2-2019/036580-R zo dňa 15.07.2016 a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebný úrad opätovne vo veci rozhodol dňa 26.02.2020 rozhodnutím č. 253/2018-Ra, ktorým bola podľa ust. § 39 a § 39a stavebného zákona umiestnená stavba Komunitné centrum - Rankovce“ na par. č. XXX/ XX,XXX/X, kat. úz. C. pre navrhovateľa Združenie PRE LEPŠÍ ŽIVOT, Rankovce 21 v súlade s § 3 ods. 1,2,4,5, §32 ods. 1 a 2, § 33, § 46, §47, § 59 ods. 3 správneho poriadku, § 32 a nasl. stavebného zákona, § 59 ods. 3 stavebného poriadku. Voči predmetnému novému rozhodnutiu podala účastníčka konania p. B., z dôvodu údajnej nezákonnosti, zmätočnosti a nepreskúmateľnosti, odvolanie. S názorom účastníčky konania o údajnej nezákonnosti, zmätočnosti a nepreskúmateľnosti žalovaný súhlasil a preto o podanom odvolaní rozhodol tak, že rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2020/026572 zo dňa 01.06.2020 zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 26.02.2020, č. 253/2018- Ra a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
20. Konajúci súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. OU-KE- OVBP2-2020/026572 zo dňa 01.06.2020 o zrušení rozhodnutia zo dňa 26.02.2020, č. 253/2018
- Ra, ktoré žalobca napadol správnou žalobou je rozhodnutím procesným a na právnu situáciu vytvorenú rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 26.02.2020, č. 253/2018 - Ra nemá vplyv a priamo žiadnym spôsobom nemení ani hmotnoprávne postavenie žalobcu. Právnym dôsledkom vyplývajúcim z napadnutého rozhodnutia bolo len zrušenie rozhodnutia o umiestnení stavby a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie, čím sa administratívne konanie ako také neskončilo a preto procesný charakter predmetného rozhodnutia je daný a ako bolo uvedené vyššie medzi účastníkmi správneho súdneho konania, nesporný.
21. V ďalšom kroku je potrebné, aby správny súd verifikoval medzi účastníkmi spornú skutočnosť, a to, či predmetné rozhodnutie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (žalobcu).
22. V tejto súvislosti konajúci súd konštatuje, že sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že zrušenie rozhodnutia o umiestnení stavby a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie na základe odvolania podaného účastníčkou p. B. je okolnosťou, ktorá, by mala byť hodnotená ako „ujma na subjektívnych právach účastníka konania“, konkrétne práva stavať a užívať postavenú stavbu a práva na včasné vybavenie veci bez zbytočných prieťahov. Samotné napadnuté rozhodnutie samo o sebe neukladá žalobcovi žiadnu povinnosť, ktorú by mal splniť a ani sa mu s ním konštitutívne neodňali žiadne práva. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o porušení jeho práva na včasné vybavenie veci bez zbytočných prieťahov, keď žalovaný konal s účastníčkou Petrowou a rozhodol o jej odvolaní. Samotná nespokojnosť žalobcu s tým, že stavebný úrad ako aj druhostupňový správny orgán akceptujú účastníctvo p. B. nezakladá porušenie práv žalobcu. Rozhodovanie o tejto právnej otázke (vylúčenie účastníctva v konaní) teda patrí správnemu orgánu prvého stupňa vo forme rozhodnutia. Tvrdenia žalobcu preto podľa názoru správneho súdu sledujú len dosiahnutie zmeny výsledku rozhodnutia žalovaného, ktoré skončilo pre neho s nežiaducim výsledkom, čo však v žiadnom prípade nemožno spájať s deklarovaným porušením práva stavať a užívať postavenú stavbu a práva na včasné vybavenie veci bez zbytočných prieťahov.
23. Uvedené skutočnosti nemohli správny súd viesť k inému záveru ako takému, že žalobca všeobecnou správnou žalobou napadol rozhodnutie, ktoré nie je spôsobilým objektom súdneho prieskumu v režime správneho súdnictva, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým žalovaný neporušil ani neohrozil subjektívne práva žalobcu a preto správny súd jeho správnu žalobu ako neprípustnú, podľa ust. § 98 ods. 1, písm. g/ Správneho súdneho poriadku odmietol.
24. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170, písm. a/ Správneho súdneho poriadku tak, že keďže žalobu odmietol, nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu.
25. Záverom správny súd k ust. § 7 písm. e) nad rámec uvádza, že podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i
nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Inak povedané, ak sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie či opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.