Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-87-2013.pdf
PDF · 107.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/87/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobkyne: J. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX W., štátny občan SR, proti odporcovi: A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. č. XXX, okr. D., zastúpeného opatrovníčkou: F. B., zamestnankyňa Okresného súdu P., o zaplatenie 896,89-eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.1.2013 domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 930,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 930 eur od 5.3.2010 do zaplatenia, sumu 1 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 500 eur od 10.3.2010 do zaplatenia, náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 178 eur a trovy konania.
Žalobkyňa sa žalobou domáhala po žalovanom zaplatenia pôvodne celkom sumy 2.608-eur a tvrdila, že žalovaný má povinnosť zaplatiť jej takúto pôžičku, lebo si vzala dva úvery, aby mu mohla požičať na jeho žiadosť peniaze. Jeden úver (pôžičku) vzala od VÚB a.s. vo výške 1500,-eur so splátkami 36 mesiacov a nákladmi vo výške 404,89-eur do 25.3.2013 a po odpočítaní poplatkov odovzdala žalovanému 10.3.2010 v W. 1465,-eur. Podľa žaloby žalovaný sa zaviazal, že v splátkach žalobkyni peniaze vráti. Dňa 5.3.2010 požičala žalovanému 500,-eur z druhej zmluvy o úvere (pôžičke), ktorú uzavrela s nebankovou spoločnosťou Provident, ktorej musela vrátiť okrem 500,-eur aj 172,50-eur, pričom podľa žaloby boli celkové náklady 930,-eur. Pretože napriek prísľubom peniaze nevrátil, žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie a pod ČVS: ORP-XXX/HO-SI-XXXX bolo proti žalovanému vznesené obvinenie pre prečin podvodu.
Uznesením č.k. 3C/87/2013-15 z 25.4.2013 súd vyzval žalobkyňu pod následkom odmietnutia jej podania na doplnenie žaloby v časti príslušenstva u žalovanej sumy, u úroku z omeškania, na ktoré navrhuje zaviazať žalovaného. Žalobkyňa bola konkrétne vyzvaná aby v stanovenej lehote presne uviedla, v akej percentuálnej výške žiada úrok z omeškania a mala doplniť žalobu, či má súd rozhodovať o úroku ročnom, dennom alebo mesačnom, požadovalo sa od žalobkyne doplniť, z akej sumy a od akého dátumu a dokedy sa úrok z omeškania navrhuje priznať. Ďalej bola týmto uznesením vyzvaná na pravdivé opísanie skutočností ohľadom doby, dokedy mal žalovaný požičané peniaze vrátiť a doložiť listinné dôkazy alebo označiť iné dôkazy na preukázanie, že žalovanému sumy vyplatila a doložiť jej
výzvy pre žalovaného z 28.3.2011 a z 28.4.2011 na zaplatenie. Žalobkyňa v písomnom podaní z 9.5.2013 uviedla, že žiada o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska od 30.4.2011 podľa telefonického rozhovoru so žalovaným a do zaplatenia. K termínom na vrátenie peňazí poukázala na jej podnet zaslaný na Krajskú prokuratúru v Trnave, kde žalovaný doznal svoj skutok pre policajným orgánom. K podaniu priložila fotokópie poštových obálok na meno žalovaného, ktoré jej boli vrátené späť a Oznámenie o podaní obžaloby na žalovaného.
Na základe podania žalobkyne z dňa 27.3.2014, označenom ako späťvzatie návrhu o zaplatenie sumy 1 965,-eur bolo zrejmé, že navrhovateľka vzala žalobu čiastočne späť o sumu 1 965,-eur. O túto sumu bolo konanie zastavené, nakoľko jej táto suma bola priznaná trestným rozkazom vydaním Okresným súdom Skalica č.k. XTXX/XXXX-XXX zo dňa 9.12.2013 Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 9.12.2013, Uznesenie o čiastočnom späťvzatí nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2014.
Prvým svojím podaním sa žalobkyňa domáhala zaplatenia celkom sumy 2 608,-eur, keď požadovala zaplatiť sumu 930,-eur, sumu 1 500,-eur a ďalej žiadala priznať náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 178,-eur. Po čiastočnom späťvzatí návrhu, súdu doručenom dňa 27.3.2014, žiadala navrhovateľka zaplatiť 35 eur z úveru vo VÚB ako poplatok za poskytnutie úveru, náklady spojené s poskytnutým úverom od spoločnosti Provident zo dňa 5.3.2010 vo výške 430,-eur a úroky z omeškania (podľa úrokov NBS Slovenska) od 5.3.2010 do zaplatenia z celkovej sumy, t.j. 930,-eur, náklady vo výške 404,89-eur spojené s poskytnutým úverom vo VÚB zo dňa 10.3.2010 a požaduje úroky z omeškania (podľa úrokov NBS Slovenska) od 10.3.2010 zo sumy 1500,-eur do zaplatenia, náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky vo výške 178,-eur a trovy konania.
Súd prípisom opätovne žalobkyňu vyzýval, aby zdôvodnila, čo požaduje v sume 404,89-eur vzhľadom ku skutočnosti, že v žalobe bola suma vo výške 1500,-eur z úveru od VÚB a.s. a mala by byť po čiastočnom zastavení konania predmetom z úveru iba suma 35,-eur. Žalobkyňa zdôvodnila žalobu v časti požadovaných 404,89-eur na zaplatenie iba tým, že takáto suma je uvedená na úvere od VÚB a.s. ako celkové náklady dlžníka - výška úrokov s poplatkami a k 25.2.2013, kedy vyplatila úver banke zostáva povinnosť žalovaného zaplatiť úrok z omeškania od uvedeného dátumu do zaplatenia s poukazom na trestný rozkaz, týkajúci sa žalovaného, v ktorom bolo rozhodnuté iba o 1465,-eur, čo nie je ani celá istina, ide o sumu bez poplatku za vybavenie a iné, čo je rozdiel 35,-eur.
Na pojednávaní konanom dňa 21.7.2014 žalobkyňa predniesla, že ona trvá na zaplatení sumy 35,-eur na istine a čo sa týka úroku a úroku z omeškania, chce zaplatiť od žalovaného všetko, nerozlišovala čo je úrok a úrok z omeškania, predniesla, že ona „chce všetky úroky“.
Uznesením č.k. 3C/87/2013-137 z 21.2014 súd vyzval žalobkyňu na opravu a doplnenie podania z 27.3.2014 z dôvodu, že návrh v časti príslušenstva považoval za neúplný. V s lehote 10 dní od doručenia výzvy bola žalobkyňa vyzvaná na špecifikáciu z čoho pozostávajú náklady spojené s poskytnutým úverom Provident zo dňa 5.3.2010 vo výške 430,-eur, uviesť, ako dospela navrhovateľka k tejto sume, čo v nákladoch navrhovateľka uplatňuje, napríklad úrok, poplatky alebo iné, uviesť, v akej percentuálnej výške a či ročnej, dennej alebo mesačnej požaduje navrhovateľka úroky z omeškania od 5.3.2010 do zaplatenia z celkovej sumy, t.j. 930,-eur a upresniť, či ich požaduje zo sumy 430,-eur od 5.3.2010 do zaplatenia alebo zo sumy 930,-eur alebo po čiastočnom späťvzatí z inej sumy a vždy uviesť u tej ktorej sumy, od ktorého dňa a do akého času požaduje úrok z omeškania, teda uviesť dátum, od ktorého požaduje úrok z omeškania a dokedy ho požaduje priznať alebo uviesť, čo požaduje úrok z týchto súm a potom uviesť, v akej percentuálnej ročnej výške ho žiada priznať a odkedy dokedy, špecifikovať, ako dospela navrhovateľka k sume 404,89-eur, z čoho pozostávajú náklady vo výške 404,89-eur spojené s poskytnutým úverom vo VÚB zo dňa 10.3.2010, uviesť, v akej ročnej percentuálnej výške požaduje navrhovateľka buď úrok alebo úroky z omeškania od 10.3.2010 zo sumy 1500,-eur , a odkedy dokedy žiada ten ktorý nárok priznať (vymedziť časové obdobie), špecifikovať, čo tvorí náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky vo výške 178,-eur pod následkom odmietnutia jej podania z 27.3.2014. Keďže žalobkyňa požadovala „na úrokoch všetko“, súd poukázal na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že z jej prednesu nie je zrejmé, o akom príslušenstve pohľadávky navrhuje súdu rozhodnúť alebo či má súd rozhodovať o pripustení zmeny návrhu a konať namiesto úroku
z omeškania o úroku. Žalobkyňa výzve súdu nevyhovela a následkom toho súd návrh navrhovateľky v časti úrokov z omeškania zo sumy 930,-eur od 5.3.2010 do zaplatenia a zo sumy 1500,-eur od 10.3.2010 do zaplatenia a v časti nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním a o bližšie nešpecifikovaný úrok odmietol s odôvodnením, že úplný riadny návrh (žaloba) je nutnou podmienkou konania a vo veci účastníkov sa jeho neexistenciu v časti žaloby nepodarilo odstrániť, pretože ho žalobkyňa nedoplnila.
Na pojednávaní konanom dňa 8.4.2015 žalobkyňa presne uviedla iba to, že žiada, aby jej žalovaný zaplatil 35,-eur, opäť predniesla že, „ona chce všetko“.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Z dôvodu, že sa súdu ani vykonaným šetrením nepodarilo zistiť miesto, na ktorom sa zdržiava, súd mu ustanovil na zastupovanie v konaní opatrovníčku, ktorá sa k veci nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie Potvrdením od Provident Financial s.r.o., Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru účastníkov VÚB a.s. Bratislava a žalobkyne z 10.3.2010, Zápisnicou o výsluchu obvineného A. T. z konania ČVS: ORP - XXX/HO-SI-XXXX z 20.3.2013, Zápisnicou o výsluchu poškodenej J. I. z 11.11.2010, Zápisnicou o konfrontácii z konania ČVS: ORP-XXX/Ho-SI-XXXX z 20.3.2013, trestným rozkazom Okresného súdu Skalica č.k. XT/XX/XXXX -XXX, výsluchom žalobkyne a zistil tento skutkový stav veci:
Z potvrdenia Provident Financial s.r.o., Bratislava vyplynulo, že žalobkyňa vzala od spoločnosti pôžičku v celkovej výške 930,-eur podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.3.2010. Podľa tejto zmluvy obdržala žalobkyňa hotovosť 500,-eur a uhradila na pôžičke 430,-eur nákladov.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru z 10.3.2010 súd zistil, že veriteľom žalobkyne bola VÚB a.s. Bratislava a žalobkyňa - dlžník vzala úver 1500,-eur, ktorý sa zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 51,35-eur , v tom poistné 1,15-eur. Celkové náklady dlžníka sú v zmluve uvedené vo výške 404,89-eur a budúca hodnota úveru 1904,89-eur, z toho je výška istiny 1500,-eur, z toho výška úrokov s poplatkami 404,89-eur a poplatok za poskytnutie úveru 33,-eur.
Zo Zápisnice o výsluchu poškodenej J. z 11.11.2010 z konania ČVS: ORP - XXX/HO-SI-XXXX súd zistil, že menovaná vypovedala, že od VÚB a.s. vybrala 1465,-eur, banka od schválenej sumy 1500,- eur odrátala poplatky a čiastku 1465,-eur odovzdala žalovanému. Žalovaný sa ústne zaviazal splácať pôžičku po 51,53-eur mesačne vždy, keď bude mať výplatu. Peniaze mu odovzdala 5.10.2010.
Podľa Zápisnice o výsluchu J. I. v tomto konaní zo 7.3.2011 sa mala so žalovaným dohodnúť, že jej bude dlžné peniaze splácať od marca 2011 vždy v deň jeho výplaty po 100,-eur. Z výpovede žalobkyne zachytenej v zápisnici vyplýva, že k spísaniu splátkového kalendára medzi ňou a žalovaným nedošlo.
Zo Zápisnice o výsluchu obvineného A. T. z konania ČVS: ORP - XXX/HO-SI-XXXX z 20.3.2013 súd zistil, že žalovaný vypovedal, že prijal od žalobkyne viacero pôžičiek, medzi nimi aj 500,-eur pôžičky, ktorú vybavila žalobkyňa od Provident Financial s.r.o., Bratislava a žalobkyňa vybavila aj pôžičku od VÚB a.s. okolo 1400,-eur po odrátaní všetkých poplatkov a ústne sa so žalobkyňou dohodol, že jej dlh bude splácať v pravidelných mesačných splátkach, výšku splátky ani splatnosť neurčili.
Zo Zápisnice o konfrontácii z konania ČVS: ORP - XXX/Ho-SI-XXXX z 18.2.2011 súd zistil, že bola uskutočnená medzi žalobkyňou a žalovaným, žalovaný uviedol, že je pravdou, že požiadal žalobkyňu o vybavenie úveru v banke, pretože mal finančné problémy v zamestnaní, nebola mu riadne vyplatená mzda a prijal v marci 2010 od žalobkyne čiastku 1465,-eur, vybavených vo VÚB a.s. a zaviazal sa ich splácať po 51,53-eur podľa svojich možností každý mesiac. Žalovaný uviedol, že bude žalobkyni mesačne splácať 100,-eur formou poštového poukazu.
Z trestného rozkazu Okresného súdu P. č.k. XT/XX/XXXX -XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.12.2013 súd zistil, že žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že mu žalobkyňa na jeho osobné požiadanie vybavila 5.3.2010 od spoločnosti Provident Financial s.r.o. úver vo výške 500,-eur, peniaze mu odovzdala v ten istý deň, žalovaný sa zaviazal jeho splácaním a žalobkyňa znova pre žalovaného vybavila 10.3.2010 úver vo výške 1500,-eur vo VÚB a.s., z ktorého žalovanému vyplatila 1465,-eur s tým, že žalovaný sa zaviazal žalobkyni ho splatiť, pričom neuhradil ani jednu splátku. Žalobkyni bola priznaná náhrada škody vo výške 1965,-eur.
Súd vykonal dôkaz výsluchom žalobkyne v zmysle § 131 O.s.p., z ktorého však pre vec nevyplynuli žiadne rozhodné skutočnosti ohľadom pôžičky, poskytnutej žalovanému. Žalobkyňa iba opakovala, že ona chce všetko a žalovaný jej nič ani po vydaní trestného rozkazu nezaplatil, aj keď prisľúbil pôžičku splácať.
Po čiastočnom zastavení konania o sumu 1965,-eur, odmietnutí časti žaloby uznesením č.k. 3C/87/2013-137 z 21.2014 zostalo rozhodnúť o zaplatení sumy 35,- eur, sumy 404,89-eur a 430,-eur, ktoré podľa žaloby žalobkyňa požadovala na zaplatenie zo zmlúv o úveroch ako náklady úverov.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobe o zaplatenie 896,89-eur, t.j. v súčte o zaplatenie 35,- eur, sumy 404,89-eur a čiastky 430,-eur nemožno vyhovieť.
V konaní mal súd za preukázané listinnými dôkazmi (Potvrdením od Provident Financial s.r.o., Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru účastníkov VÚB a.s. Bratislava a žalobkyne z 10.3.2010, Zápisnicou o výsluchu obvineného A. T. z konania ČVS: ORP-XXX/HO-SI-XXXX z 20.3.2013, Zápisnicou o výsluchu poškodenej J. I. z 11.11.2010, Zápisnicou o konfrontácii z konania ČVS: ORP - XXX/Ho-SI-XXXX z 20.3.2013, trestným rozkazom Okresného súdu Skalica č.k. XT/XX/XXXX -171) , že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k ústne uzavretým zmluvám o pôžičke v dňoch 5.3.2010 a 10.3.2010 podľa § 657 OZ . Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda po a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia.
Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa ako veriteľ prenechala žalovanému ako dlžníkovi peniaze a žalovaný sa ich zaviazal vrátiť, pričom doba vrátenia pri uzavretí zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá, v žalobe ju žalobkyňa ani netvrdila. Žalobkyňa žalobou tvrdila, že žalovaný má voči nej záväzok. Z ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv a podľa § 488 OZ je obsahom záväzkového vzťahu právo veriteľa na plnenie (pohľadávka) a od dlžníka a povinnosť dlžníka splniť záväzok, niečo dať. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že má voči žalovanému pohľadávku, ktorou sa v záväzkovom práve rozumieme subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovo právneho vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel. Veriteľ je v záväzkovom vzťahu osobou oprávnenou požadovať od dlžníka plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase a dlžník je v záväzkovom vzťahu osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase. Slovo „záväzok“ spája v jednom slove a pojme pohľadávku veriteľa a dlh dlžníka. Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu smerujú proti určitej osobe a vznikajú z dôvodov daných medzi dlžníkom a veriteľom, v danom prípade bola záväzkovo právnym vzťahom zmluva o pôžičke, ktorá je právnym vzťahom a z ktorej podľa
tvrdenia žalobkyňa prenechala žalovanému 1965,-eur a žalovaný bol povinný poskytnuté vrátiť, niečo dať, vrátane príslušenstva pohľadávky a poplatkov. V konaní o zaplatenie dlhu má žalobca povinnosť tvrdenia, že poskytol odporcovi určité plnenie a že odporca za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný má voči nej celkom dlh 2.608,-eur, súd uvádza, že po čiastočnom zastavení konania o sumu 1965,-eur, odmietnutí časti žaloby uznesením č.k. 3C/87/2013-137 z 21.2014 malo ísť o dlh žalovaného vo výške 896,89-eur .
Každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Žalobkyňa v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby navrhla v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p. aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Žalobkyňa bola povinná uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera svoje právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej a žalobkyňa v návrhovom konaní tvrdila, že jej vzniklo právo, nárok aj na plnenie od žalovaného z pôžičky vo výške 896,89-eur ohľadom nákladov, ktoré uhradila pri poskytnutí úveru od nebankového subjektu a od banky.
Po oboznámení sa zápisnicami z trestného konania súd dospel k záveru, že žalobkyňa prenechala žalovanému iba sumu 1965,-eur a v zmysle ustanovenia § 657 OZ žalovanému vznikla povinnosť vrátiť iba túto sumu. Žalobkyňa sa žalobou domáhala po žalovanom zaplatenia sumy 2 608 € z dvoch úverov, z 1. úveru žiadala sumu 1 500 € s úrokom z omeškania a z 2. úveru žiadala sumu 930 € s úrokom z omeškania, a to nasledovne: úver vo VÚB, a.s. - istina 1 500 €, náklady úveru 404,89 €, poskytla žalobcovi istinu po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru t.j. sumu 1 465 €, z 2. úveru od Provident Financial, s.r.o. poskytla istina 500 €, požadovala po žalovanom náklady pôžičky 430 €, celkom sumu 930 €, a požadovala náklady spojené s vymáhaním pohľadávky 178 €, žaloba (návrh) bola v tejto časti odmietnutá (odmietnutý). Z 1. úveru zo sumy 404,89 €, ktoré zaplatila svojmu veriteľovi ako celkové náklady spojené s poskytnutým úverom sa zaplatenia sumy 35 € domáhala titulom ňou zaplateného poplatku za poskytnutie úveru a tiež sa domáhala úrokov z omeškania a z 2. pôžičky sa domáha sumy 430 € ako celkových nákladov, ktoré uhradila svojmu veriteľovi. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že sa žalovaný zaviazal uhradiť aj náklady, zaplatené žalobkyňou banke a nebankovej spoločnosti, inak povedané nepreukázala, že žalovanému vznikol dlh, resp. záväzok zaplatiť žalobkyni aj sumu 896,89-eur. Na toto svoje tvrdenie nepredložila žalobkyňa žiadny dôkaz. Bez predloženia akéhokoľvek dôkazu k tejto skutočnosti zo strany žalobkyne, súd vychádzal ohľadom výšky pôžičky z výpovedí žalobkyne a žalovaného zaznamenaných v Zápisniciach a súd dodáva, žalobkyňa sa mylne domnieva, že ak požiadala o úver a pôžičku na podnet žalovaného, vznikla tým automaticky povinnosť žalovaného uhradiť jej aj to, čo žalobkyňa vynaložila v súvislosti s uzavretými zmluvami o úvere a o pôžičke, ktorých účastníkom žalovaný nebol. Žalovanému z týchto zmlúv povinnosť nevznikla, nevyplýva mu ani zo zákona, ani z právneho vzťahu a ani z porušenia práva a niet právneho dôvodu zaviazať ho na splnenie akejkoľvek povinnosti. Zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným o prenechaní peňazí v hodnote 1965,-eur boli výsledkom právnych úkonov žalobkyne a žalovaného v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka a treba ich odlišovať od právnych vzťahov, ktoré môžu vzniknúť na základe zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorý rieši pri poskytnutí úveru aj náklady. Medzi účastníkmi v ich súdenej veci nebolo ani tvrdené, žeby v uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, podľa ktorého vzťahy z takejto zmluvy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov vzťahu [§ 261 ods. 3 písm. d) OBZ] . Zo žiadnych skutočností, zistených v konaní, však nevyplynulo, žeby sa mali právne vzťahy účastníkov podriadiť pod posledne uvedený právny predpis a preto súd ich súd posudzoval podľa predpisov občianskoprávnych.
Pre uvedené dôvody súd rozhodol o zamietnutí žaloby.
O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. Žalovaný bol v sporovom konaní účastníkom úspešným. Nakoľko však náhradu trov konania neuplatnil, neuplatnila ich ani jeho opatrovníčka, súd vyslovil, že sa žalovanému napriek jeho úspechu v konaní náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.