Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-28-2015.pdf
PDF · 80.27 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/28/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: E. P., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXX/XX, XXX XX Q., zast. advokátom: JUDr. Roman Blažek, Pohraničná 4, 945 01 Komárno, proti odporcovi: E. I., F.. XX.XX.XXXX, T. F. G. XXX, XXX XX Z., o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.zn. Nc/102/1998 zo dňa 26.11.1998, počnúc dňom 06.03.2015.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti na odporcu, svojho syna s účinnosťou od 1.9.2014. Návrh odôvodnil tým, že odporca už ukončil štúdium a je plnoletý.
Odporca s podaným návrhom súhlasil, avšak počnúc od 06.03.2015, to je od nástupu do práce. Na to reagoval právny zástupca navrhovateľa poukazom na ustálenú právnu prax, podľa ktorej je dieťa schopné samo sa živiť ukončením štúdia, čo je aj pojednávaný prípad.
Súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý s takýmto postupom súhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, pripojil spis Okresného úradu Komárno, sp.zn. NC/102/1998, vyhodnotil potvrdenie zamestnávateľa odporcu RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o. o jeho príjme, lustroval stránku Sociálnej poisťovne o histórii zamestnávateľov odporcu a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Komárno NC/102/1998 zo dňa 26.11.1998 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu syna-odporcu sumou 16,60 eur/500,- Sk mesačne.
Odporca ukončil štúdium na strednej škole v júni 2014, jeho prvým zamestnávateľom je od 06.03.2015 súkromná spoločnosť, poberá minimálnu mzdu vo výške 329,92 eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa §-u 163 ods.1OSP, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k
zmene pomerov.
Po prevedenom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len sčasti.
V súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami §-u 62 ods.1,§78 ods.1 Zákona o rodine a §163 ods.1OSP, navrhovateľ má právo domáhať sa zrušenia vyživovacej povinnosti so spätným dátumom účinnosti. Z tohto dôvodu sa mohol domáhať zrušenia vyživovacej povinnosti na odporcu od 1.7.2014, pretože k tomuto dátumu došlo k čiastočnej zmene pomerov na strane odporcu, keď odporca v júni 2014 ukončil stredoškolské štúdium.
Je potrebné poznamenať, že z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samé sa živiť, resp. s ohľadom na konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritéria na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav.
Reagujúc na námietky odporcu uvádzané v jeho vyjadrení k návrhu i na pojednávaní súd dodáva, že za situácie, keď odporca preukázateľne ukončil stredoškolské štúdium, nadobudol tým schopnosť sám sa živiť. Odporca namietal počiatok zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Pre vyriešenie tejto otázky je podstatným ustanovenie § 163 ods. 1 OSP, podľa ktorého rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo jeho splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Dňom 01.07.2014 došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá všeobecne má za následok zánik vyživovacej povinnosti. Odporca však v konaní produkovala dôkazy, z ktorých je možné uzavrieť, že zrušenie výživného za júl 2014 až do 05.03.2015 by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a ktoré sú dôvodom pre iné rozhodnutie súdu o trvaní vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi. Odporca dňa 30.06.2014 ukončil stredoškolské štúdium, prihlásil sa na úrad práce ako uchádzač o zamestnanie. Ostal materiálne nezabezpečený, celkom závislý od výpomoci rodičov, bez ktorej by jednoducho neprežil. Odporca predložil potvrdenie o príjme zo závislej činnosti, počnúc od 06.03.2015. Subjektívne je teda schopný sám sa živiť od 06.03.2015, objektívne je schopný stám sa živiť od 01.07.2014. Súd sa priklonil k záveru, že odporca je schopný sám sa živiť od 06.03.2015, a že zrušenie vyživovaciu povinnosť od 01.07.2014 v tomto prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd v tejto súvislosti poukazuje na pomer navrhovateľa
k odporcovi, jeho nezáujem o syna od narodenia do plnoletosti, neplnenie vyživovacej povinnosti, mimoriadnu aktivitu, ktorú navrhovateľ vyvinul, aby sa vyživovacej povinnosti výslovne zbavil (obrátil sa na Centrum právnej pomoci - je zjavné, že mu nárok na poskytnutie právnej pomoci vôbec nemal byť priznaný, keďže „hodnotu sporu“ bolo možné vyčísliť: mesačné výživné 16,60 eur, zrušenie výživného podľa návrhu od 01.09.2014 do priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v januári 2015, to je 5 mesiacov x 16,60 eur = 83,00 eur, čo je hlboko pod hranicu minimálnej mzdy v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z.). Berúc do úvahy všetky skutkové okolnosti a súvislosti súdenej veci dospel súd k presvedčivému záveru o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi, avšak až od 06.03.2015, kedy odporca nastúpil do zamestnania.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.2 OSP tak, že navrhovateľovi ani odporcovi, náhradu trov konania nepriznal, pričom obaja boli vo veci čiastočne úspešní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre odporcu, nakoľko sa svojho práva na pojednávaní vzdal. Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre navrhovateľa do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.