Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoP-1-2015.pdf
PDF · 94.65 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/1/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci starostlivosti súdu o mal. B. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, prechodne bytom W. č. XX, t.č. bytom Detský domov P., B. X, U., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, zastúpeného Mgr. Máriou Baranovou, advokátkou so sídlom Stará Ľubovňa, Továrenská 43, pracovisko Spišská Nová Ves, Zimná 58 a matky J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX, t.č. bytom W. č. XX, o zrušenie ústavnej starostlivosti, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa to dňa 28.10.2014 č.k. 4P/45/2014 - 69 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že na základe podnetu Krajského súdu Prešov začal z úradnej moci konanie o zrušenie ústavnej starostlivosti u mal. B. R., nar. XX.XX.XXXX. Z predložených správ kolízneho opatrovníka, záverečnej správy akreditovaného subjektu a výpovedí účastníkov konania mal za preukázané, že rodičia naďalej nemôžu zabezpečiť každodennú osobnú starostlivosť o dieťa potrebnú pre uspokojovanie jeho potrieb. U rodičov naďalej pretrváva stav, keď správanie rodičov, teda rodinné prostredie, v ktorom by bolo maloleté dieťa vychovávané, by mohlo vážne narušiť jeho psychický a fyzický vývin. Zistil, že matka maloletého dieťaťa požíva alkoholické nápoje. Bolo preukázané, že matka sa nepodrobuje ochrannému liečeniu, ktoré jej bolo nariadené súdom, matka maloletého dieťa túto skutočnosť zatajovala tak kolíznemu opatrovníkovi pri vykonávaní pravidelných šetrení, ako aj akreditovanému subjektu, ktorý vykonával sanáciu v rodine maloletého dieťaťa s tým, že sanácia mala zabezpečiť úspešný návrat dieťaťa do rodinného prostredia. Z dôvodu nestáleho správania sa matky, ktoré súviselo s pokračujúcim požívaním alkoholu, celkovým zhoršením zdravotného stavu matky z dôvodu ustavičných sporov medzi rodičmi maloletého dieťaťa a nejasných informácií od rodičov bola sanácia v tejto rodine ukončená k 31.08.2014. Matka maloletého dieťaťa bola v júli 2014 hospitalizovaná v nemocnici, čomu predchádzalo to, že počas návštevy maloletého dieťaťa matka odpadla a zvracala krv, otec dieťaťa nebol doma. Dieťa privolalo otca mobilným telefónom a matka bola prevezená do nemocnice v B., z ktorej odišla na vlastnú žiadosť napriek viacerým zdravotným problémom. Súd prvého stupňa zistil, že medzi rodičmi naďalej pretrvávajú nezhody, ktoré vždy boli rodičmi inak interpretované. Mal za preukázané nestále správanie sa matky. Matka maloletého dieťaťa sa pokúšala zmeniť svoje správanie, jej počiatočné nadšenie však malo iba krátkodobý účinok a neprenieslo sa do stability v jej živote. Matka sa nepodrobovala riadne protialkoholickému liečeniu. Súd prvého stupňa nevidel dôvod na zrušenie ústavnej starostlivosti u maloletej navyše za situácie, kedy matka má nastúpiť na protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že otec na pojednávaniach trval síce na navrátení dieťaťa do rodinného prostredia, poukazoval nato, že maloleté dieťa má u ňho vytvorené bytové podmienky, súd sa však stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka, že nariadená ústavná starostlivosť nie je o bytových pomeroch, ale o nevhodnom správaní sa rodičov, požívaní alkoholu, vzájomných hádkach a násilím medzi nimi. Otec viackrát zmenil postoj k vzniknutej situácii, ktorou bolo vyňatie detí z rodinného prostredia, nevedel či sa matka podrobuje protialkoholickému liečeniu, nespolupracoval s akreditovaným subjektom. Súd prvého stupňa zdôraznil, že otec je fyzickou osobou, podnikateľom, pracuje na salaši, ide o prácu, ktorá je časovo náročná, otec síce deklaroval, že prácu, ktorú vykonáva pokryje zamestnancami, v súčasnosti má však iba jedného brigádnika. Súd prvého stupňa si tak nevie predstaviť, ako zabezpečí svoju podnikateľskú činnosť jedným zamestnancom, keď v súčasnosti sa podnikaniu naplno venuje a je neustále pracovne vyťažený. Súd prvého stupňa je toho názoru, že otec si nemôže dovoliť nepracovať, lebo má ďalších desať vyživovacích povinností, z ktorých je šesť maloletých a na ďalšie plnoleté detí je zaviazaný súdom k vyživovacej povinnosti, keďže tieto deti naďalej študujú. Otec svojim správaním tak podľa názoru súdu prvého stupňa nedáva záruku, že maloletému dieťaťu zabezpečí riadnu starostlivosť.
Konanie o zrušení ústavne starostlivosti bolo začaté bez návrhu, súd však zistil, že stále nepominuli dôvody, pre ktoré bola ústavná starostlivosť nariadená, konanie teda netreba skončiť meritórnym rozhodnutím vo veci, ale toto konanie bolo zastavené, pretože súdne rozhodnutia vo veci nie je potrebné. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec mal. B. R.. Navrhol zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa tak, aby ústavná starostlivosť maloletej bola zrušená. Má za to, že súd prvého stupňa dospel k na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôkazy, ktoré otec navrhoval a súdu predložil jasne dokazovali, že pomery v rodine sa zlepšili. Matka maloletého dieťaťa prestala požívať alkoholické nápoje, chodí na terapie k psychiatrovi, lieči sa zo závislosti na alkohole, dobrovoľne podstupuje terapiu na U. W.. Z obecného úradu predložil otec správu o tom, že spolupracuje s kolíznym opatrovníkom aj keď z jeho práce má dlhodobo dojem, že je proti nemu opatrovník zaujatý a neposkytuje súdu objektívne informácie. Matka je motivovaná a má záujem sa starať o dieťa. Vytýka súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal pri rozhodovaní v danej právnej veci tým, že do osobnej starostlivosti požiadal zveriť maloletú on, zdôrazňuje, že nemá žiadne psychické ani iné problémy, vie sa o dieťa postarať, nepije, nefajčí, riadne pracuje, vie variť, oprať, poupratovať, postarať sa o deti. Matka sa dlhodobo lieči, pravidelne berie lieky, dlhodobo nepije, má rada dieťa, zmenila sa a uvedomuje si situáciu v rodine. Nie je pravdou, žeby on niekedy nútil družku piť. Nie je pravdou, žeby bol voči nej násilný a agresívny. Zlepšili sa bytové pomery otca, čo je tiež dôležitý faktor k tomu, aby sa dieťa mohlo vrátiť do rodinného prostredia. Správa obecného úradu z 15.10.2014 opisuje reálne pomery v domácnosti a v jeho vzťahu k matke. Túto správu súd prvého stupňa opomenul a nevzal ju do úvahy pri rozhodovaní. Chodí maloletú pravidelne navštevovať aj spolu s jej súrodencom, deti sa domov tešia, nechcú ísť naspäť do detského domova. Taktiež si riadne plní vyživovaciu povinnosť. Ako otec dokáže urobiť všetky práce týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti, dokáže ich dať do škôlky, navariť, oprať, hrať sa s nimi, okúpať a podobne. Došlo tak k zlepšeniu pomerov bytových aj vzťahových medzi rodičmi, matka abstinuje, nie je tu žiaden dôvod k tomu, aby deti boli umiestnené v detskom domove, keď domáce prostredie je pre deti najvhodnejšie a otec vie vytvoriť vhodné prostredie k tomu, aby bola zabezpečená ich komplexná starostlivosť.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že súhlasí s odvolaním otca, a taktiež aj ona má záujem na to, aby sa maloletá vrátila do rodinného prostredia. Zdôrazňuje, že ide o dobrého otca, ktorý má celú rodinu rád. Pokiaľ ide o ňu, v minulosti mala problém s alkoholom a pre tento dôvod boli aj obe deti umiestnené do detského domova. Uvádza, že ide o problém, ktorý je už minulosťou a rada by mala deti doma.
Kolízny opatrovník navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že v rodine bolo vykonané sociálne šetrenie dňa 24.11.2014 kedy bolo zistené, že matka odišla z protialkoholického liečenia na vlastnú žiadosť, z liečebného ústavu na U. W. a rodičia uviedli, že tunajšiemu úradu už nebudú poskytovať žiadne informácie.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu
preskúmavaného uznesenia, keď zároveň súd prvého stupňa sa nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.
Z obsahu spisu je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni zo dňa 17.09.2013 č.k. 4P/282/2012 - 74 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 13.02.2014 č.k. 20CoP/29/2013
- 112 bola u maloletej B. R. nariadená ústavná starostlivosť s tým, že dieťa sa umiestnilo do Detského domova P., B. X, U.. Otcovi aj matke maloletého dieťaťa súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené a neplnoleté dieťa mesačne a zároveň bola rodičom uložená lehota 6-mesaicov na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2014.
Matka a otec sú rodičmi ďalšieho maloletého dieťaťa a to L. R., nar. XX.XX.XXXX keď aj u tohto maloletého bola nariadená ústavná starostlivosť a dieťa sa umiestnilo do Detského domova P. W., B. X, U. a to rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 17.09.2013 č.k. 4P/283/2012 - 72 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 23.01.2014 sp. zn. 7CoP/29/2013.
V konaní Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/282/2012 bola u mal. B. R. nariadená ústavná starostlivosť z dôvodu, že rodičia nemajú vytvorené vhodné rodinné, sociálne podmienky pre výchovu dieťaťa ( aj mal. L. ) a nie sú schopní zabezpečovať osobnú starostlivosť, čo ho dôkazom je recidívne správanie sa matky, ktorá alkoholizuje. Výchovu mal. dieťaťa považoval súd za vážne ohrozenú, vážne narušenú a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, preto nariadenie ústavnej starostlivosti kvalifikoval ako najvhodnejšiu formu zabezpečenia riadnej výchovy maloletej s cieľom zdravého psychického a sociálneho vývinu dieťaťa. Matka maloletej bola odsúdená pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b) Trestného zákona z dôvodu, že ako matka mal. B. S. a mal. L. R. im nezabezpečila a neposkytovala dostatočný príjem stravy, hygienickej opatery a zdravotnej starostlivosti, čím im spôsobila celkovú podvýživu organizmu a zanedbanie hygieny tela.
Súd prvého stupňa v danom prípade začal konanie o zrušenie ústavnej starostlivosti v zmysle podnetu Krajského súdu v Prešove z 13.02.2014 (sp. zn. 20CoP/29/2013), kde Krajský súd v Prešove pri rozhodovaní o veci Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/282/2012 zdôraznil, že je potrebné vychádzať taktiež zo záujmu otca maloletej postarať sa o dieťa v záujme zlúčenia rodiny. Zamestnanie si otec zariadil tak, aby mohol deťom poskytovať osobnú starostlivosť a zmeny v správaní matky predznačujú, že by výchova maloletých detí nemala byť ohrozovaná, ak by bol uložený dohľad v súvislosti s ich výchovou s tým však, že tieto okolnosti môžu byť preskúmavané v novom konaní.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 55 ods. 1 - 3 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Náhradnou starostlivosťou podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Znakom definície náhradnej starostlivosti je, že ide o dočasné opatrenia a to bez ohľadu na to, o aký druh (formu) náhradnej starostlivosti ide. Výchova maloletého dieťaťa vo výchovných zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná alebo ochranná výchova je proces, ktorého ukončenie nemožno časovo vopred presne určiť. V každom prípade pobyt dieťaťa v ústave by nemal trvať dlhšie než je nevyhnutne potrebné, treba mať totiž na zreteli, že ústavná starostlivosť je predsa len náhradnou formou starostlivosti. Z povinnosti súdu sledovať výkon ústavnej starostlivosti možno vyvodiť aj povinnosť skúmať, či neodpadli dôvody jej nariadenia (napr. rodič už môže vykonávať starostlivosť) a ak tieto dôvody už pominuli, súd zruší ústavnú starostlivosť.
Je nepochybné, že pokiaľ ide o mal. B.stavná starostlivosť u maloletej bola v predchádzajúcom období nariadená z dôvodov na strane oboch rodičov.
Súd prvého stupňa správne zdôraznil, že nariadená ústavná starostlivosť u maloletej v danom prípade nesúvisela s bytovými či majetkovými pomermi rodičov, ale vyplynula z nevhodného správania sa rodičov mal. dieťaťa, nezabezpečeniu jeho potrieb, negatívnych partnerských vzťahov medzi rodičmi a požívania alkoholu matkou.
Pokiaľ ide o mal. B., táto je aj so svojím bratom, mal. L., naďalej umiestnená v profesionálnej rodine (od 27.09.2012). Zdravotný stav maloletej je dobrý a podľa správy Detského domova P.. B. W. v U. z 24.01.2014 u detí sa objavuje citová deprivácia, traumy z detstva, ktorú zažili v rodine. rodičia navštevujú deti v zariadení a plnia svoju vyživovaciu povinnosť.
Cieľ plánu sociálnej práce s rodinou po nariadení ústavnej starostlivosti bol zameraný na sanáciu v rodine. Sanačný proces prebiehal prostredníctvom akreditovaného subjektu Familiam - U. v rámci priorít Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny schválených na rok 2014. Z dôvodu problémového, výrazne nestáleho správania matky, ktoré súviselo s pokračujúcim požívaním alkoholu, celkovým zhoršením jej zdravotného stavu, z dôvodu ustavičných sporov medzi rodičmi, zavádzajúcich a nejasných informácií zo strany oboch rodičov, bol proces sanácie v rodine ukončený.
Sú v zásade správne závery súdu prvého stupňa v tom zmysle, že podľa doterajších zistení u matky naďalej pretrváva stav, ktorý nie je zárukou zabezpečenia riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Problémy matky súvisia s nadmerným požívaním alkoholických nápojov, matka dobrovoľne prerušila protialkoholickú liečbu v liečebnom ústave na U. W. a uvedené má za následok nielen vznik jej ďalších zdravotných ťažkostí, ale najmä nezvládanie situácie, pokiaľ ide o zabezpečenie základnej starostlivosti o maloletú. Iné zistenia vo vzťahu k osobe matky v tomto štádiu konania zatiaľ zrejmé nie sú.
Pokiaľ ide o otca, tento žije s matkou maloletej v partnerskom vzťahu. Jeho predchádzajúce manželstvo bolo rozvedené (rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 09.06.2011 č.k. 2C/200/2010-99) a je jeho povinnosťou vyživovať šesť maloletých detí a ďalšie plnoleté študujúce deti pochádzajúce z tohto manželstva.
Otec zároveň v priebehu celého konania trval na vrátení dieťaťa do rodinného prostredia a navrhoval maloletú zveriť do svojej výchovu tvrdiac, že má potrebné osobnostné predpoklady, nemá psychické ani iné problémy, riadne pracuje, nepožíva alkohol, dokáže zabezpečiť starostlivosť o dieťa a vie tomu prispôsobiť svoje pracovné povinnosti. Súd prvého stupňa vo vzťahu k návrhu otca zdôraznil, že otec menil postoj k vzniknutej situácií v rodine, nevedel, či sa matka podrobuje protialkoholickému liečeniu, nespolupracoval s akreditovaným subjektom vo vzťahu k návštevám klinického psychológa, neabsolvoval ich v takom rozsahu, ako bolo odporúčané, pracuje na salaši a pracovať musí v dôsledku zabezpečenia výživy jeho ďalších detí, čím je ťažko predstaviť si, ako zabezpečí svoju podnikateľskú činnosť iba za pomoci jedného brigádnika.
Je pravdou, že vyjadrenia otca a jeho predstavy o zabezpečení starostlivosti o maloletú boli z jeho strany produkované predovšetkým v rovine všeobecných tvrdení, bez bližšieho vysvetlenia, avšak aj závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k otcom navrhovanému postupu nie sú dostatočne odôvodnené a v tejto súvislosti chýbajú najmä skutkové zistenia podložené vykonaným dokazovaním pre jednoznačný záver o nemožnosti akceptovania návrhu otca. Uvedené má za následok, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre absenciu dostatočných dôvodov, čo je vždy predpokladom pre zrušenie veci v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie súdu.
Súd prvého stupňa preto v ďalšom konaní predovšetkým vyhodnotí osobnostné predpoklady otca so zameraním na jeho spôsobilosť zabezpečovať starostlivosť a výchovu dieťaťa. Otec v štádiu odvolacieho konania zároveň predložil znalecký posudok č. 2/2015 vyhotovený na objednávku rodičov znalkyňou PhDr. Y. B., v ktorom znalkyňa podala svoje vyjadrenia k posúdeniu, či rodičia sú schopní zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú a či rodičia nevykazujú prejavy psychickej poruchy, ktorá by bránila pri výchove detí, resp. mohla zanechať nepriaznivé účinky na ich psychickom vývoji. Keďže zadávateľom tohto znaleckého posudku nebol súd, ale k jeho vypracovaniu došlo na požiadanie rodičov maloletej, k obsahu posudku bude nevyhnutné vypočuť menovanú znalkyňu.
Otec v priebehu konania tvrdil, že jeho pracovisko sa nachádza blízko domu a rozloženie pracovných aktivít mu umožní vykonávať starostlivosť o maloletú. Tieto podmienky na strane otca súd prvého stupňa bližšie nezisťoval a nevyhodnotil ich. Je preto potrebné vykonať v tejto súvislosti podrobný výsluch otca so zameraním na to, aké sú jeho možnosti, čo sa týka doby a rozsahu pracovnej činnosti vykonávanej na salaši v rámci kalendárneho roka, aký je charakter týchto prác počas pôsobenia na salaši a to vrátane existujúceho technického zázemia (zabezpečenia) pracovných aktivít prostredníctvom prípadných ďalších zamestnancov. Súd prvého stupňa tiež zistí, v akej vzdialenosti sa nachádza jeho pracovisko od bydliska, či salaš, v ktorom otec vykonáva podnikateľskú činnosť je vlastníctvom otca alebo jeho prevádzkovateľom je príslušné poľnohospodárske družstvo, keďže aj tento subjekt by mohol podať správu a vysvetlenie k rozsahu a celkovým pracovným aktivitám otca v danom predmete podnikania. Tieto zistenia môžu mať svoj význam pre prípadné vyhodnotenie či u otca existuje priestor, ktorý by mu umožňoval popri práci, ktorú nepochybne musí vykonávať, zároveň zabezpečiť aj riadnu výchovu maloletej a to bez toho, aby sa spoliehal na problematickú matku. Aj otec si musí uvedomiť, že pokiaľ u matky nedošlo k pozitívnej zmene v jej správaní a návykoch (čo zatiaľ zistené nebolo a nepotvrdzuje to ani predložený znalecký posudok) nemožno akceptovať stav, aby sa on venoval výlučne svojej práci a starostlivosť o dieťa prenechal nespoľahlivej matke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.
Po dôslednom zistení uvádzaných podmienok u otca súd prvého stupňa vyhodnotí opodstatnenosť jeho návrhu a v závislosti od týchto zistení a posúdení všetkých okolností o veci opätovne rozhodne.
V novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.