Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2R/4/2014

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci povolenej reštrukturalizácie navrhovateľa - dlžníka: COMPEL RAIL, a.s., so sídlom Nákladné nádražie, 036 01 Martin, IČO: 36 379 913, o návrhu predkladateľa - dlžníka na potvrdenie plánu, takto

rozhodol:

I. Reštrukturalizačný plán dlžníka: COMPEL RAIL, a.s., so sídlom Nákladné nádražie, 036 01 Martin, IČO: 36 379 913, prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 31.03.2015, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia, p o t v r d z u j e.

II. U k o n č u j e reštrukturalizáciu dlžníka: COMPEL RAIL, a.s., so sídlom Nákladné nádražie, 036 01 Martin, IČO: 36 379 913.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 15.07.2014, podaným na súde dňa 23.07.2014 sa navrhovateľ - dlžník domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že napriek viacerým racionalizačných (zatvorenie nerentabilných prevádzok) a záchranným opatreniam (zabezpečenie nového personálu) a pokračovaní (zachovaní) podnikateľskej činnosti sa dostal do úpadku. K návrhu pripojil posudok správcu JUDr. Denisy Pejchalovej, so sídlom kancelárie T. Vansovej 28, 960 01 Zvolen. K návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžník okrem reštrukturalizačného posudku pripojil zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb a riadnu individuálnu účtovnú závierku za rok 2013 a mimoriadnu účtovnú závierku k 30.04.2014.

Uznesením č.k. -208 zo dňa 07.08.2014 rozhodol súd o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka a uznesením č.k. -214 zo dňa 12.09.2014 povolil reštrukturalizáciu dlžníka (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2014).

Návrhom zo dňa 08.04.2015, podaným na súde dňa 10.04.2015 dlžník ako predkladateľ plánu navrhol súdu, aby predložený plán potvrdil.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., v znení neskorších predpisov (ďalej len , plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán. .

Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

Podľa § 153 ods. 2 ZKR, Plán potvrdený súdom tvorí súčasť súdneho spisu. Účastníci plánu a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu, ako aj plánu potvrdeného súdom a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov.

Podľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím, d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Podľa § 148 ods. 1 ZKR, (1) Na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Podľa § 148 ods. 3 ZKR, veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

Podľa § 145 ods. 1 písm. c) ZKR, každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,

Podľa § 155 ods. 4 ZKR, Plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

Podľa § 132 ods. 1 ZKR, reštrukturalizačný plán (ďalej len "plán") je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len "účastník plánu"), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

Podľa § 132 ods. 2 ZKR, plán sa člení na opisnú časť a záväznú časť.

Podľa § 134 ods. 1 ZKR, plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti.

Podľa § 6 ZKR, Veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie; zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné.

Podľa § 120 ods. 1 ZKR, Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, 1. Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. 2. S vnútorným trhom je zlučiteľná: a) pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov; b) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami; c) pomoc poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených týmto rozdelením. Päť rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, môže Rada na návrh Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa zruší toto písmeno. 3. Za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať: a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349, pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia; b) pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu; c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom; d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom; e) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté na návrh Komisie.

Podľa čl. 108 Zmluvy o fungovaní EÚ, 1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie vnútorného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší alebo upraví. Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý štát môže, odhliadnuc od ustanovení článkov 258 a 259, predložiť vec priamo Súdnemu dvoru Európskej únie. Na žiadosť členského štátu môže Rada jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc, ktorú štát poskytuje alebo zamýšľa poskytnúť, sa ako výnimka z ustanovení článku 107 alebo nariadení uvedených v článku 109 považuje za zlučiteľnú, a to za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú výnimočné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia už začala konať, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním žiadosti Rade sa toto konanie zastavuje až do vyjadrenia Rady. Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia. 3. Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je nezlučiteľný s vnútorným trhom podľa článku 107, začne konanie podľa odseku 2. Členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou. 4. Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa kategórií štátnej pomoci, o ktorej Rada podľa článku 109 rozhodla, že môže byť oslobodená od povinnosti informovať uvedenej v odseku 3 tohto článku.

Oznámenie Komisie - USMERNENIA SPOLOČENSTVA O ŠTÁTNEJ POMOCI NA ZÁCHRANU A REŠTRUKTURALIZÁCIU FIRIEM V ŤAŽKOSTIACH č. (2004/C 244/02) bolo nahradené Oznámením

Komisie - Usmernenia Komisie o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (2014/C 249/01), ktoré Komisia uplatňuje od 01.08.2014.

Podľa bodu 7 úvodnej časti Usmernenia Komisie o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (2014/C 249/01) V prípade, že niektoré časti upadajúceho podniku ostávajú v podstate životaschopné, podnik môže byť schopný uskutočniť reštrukturalizáciu, ktorej výsledkom bude ukončenie určitých štrukturálne stratových činností, a umožní reorganizáciu zostávajúcich činností takou formou, ktorá zabezpečí primerané vyhliadky na dlhodobú životaschopnosť. Takáto reštrukturalizácia by sa obvykle mala dať uskutočniť bez štátnej pomoci, a to prostredníctvom dohôd s veriteľmi alebo prostredníctvom konkurzného alebo reorganizačného konania. Moderné konkurzné právo by malo pomôcť prežiť zdravým spoločnostiam, napomôcť zachovanie pracovných miest, pomôcť dodávateľom udržať si zákazníkov a majiteľom zachovať hodnoty v životaschopných spoločnostiach (9). Môže sa stať, že konkurzným konaním sa životaschopný podnik vráti na trh prostredníctvom akvizície tretími stranami, či už formou prevzatia ako nepretržite fungujúceho podniku alebo formou prevzatia jeho rôznych výrobných aktív.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach.

Podľa § 5 ods. 2 písm. e) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z.z., Poskytovateľ je povinný pred poskytnutím štátnej pomoci požiadať postupom podľa odsekov 2 <aspi://module='ASPI'&link='231/1999 Z.z.%252323'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='231/1999 Z.z.%252323'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Komisiu o schválenie poskytnutia štátnej pomoci s výnimkou prípadov podľa právneho predpisu spoločenstva. 23)

Podľa poznámky 23 k zákonu č. 231/1999 Z.z., Napríklad nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na pomoc de minimis (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001), nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na podporu štátu malým a stredným podnikateľom (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001), nariadenie Komisie (ES) č. 68/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na vzdelávaciu pomoc (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001).

Veriteľ Sociálna poisťovňa vo svojej žiadosti o zmenu plánu (v námietkach k zápisnici) uviedol, že mal byť zaradený do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky. Súd v rámci preskúmavania prípadu bral zreteľ aj na stanovisko veriteľa a v rámci posúdenia plánu sa zaoberal aj stanoviskom veriteľa.

Súd sa dôkladne oboznámil s reštrukturalizačným plánom dlžníka o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza, návrhom na potvrdenie plánu, zápisnicou o priebehu schvaľovacej schôdze, vyššie uvedenými námietkami zabezpečeného veriteľa, pričom vo svojom rozhodnutí vychádzal aj z ďalších skutočností, ktoré vyplynuli v priebehu konania a zistil, že dňa 09.03.2015 schválil návrh reštrukturalizačného plánu veriteľský výbor, ktorý zároveň požiadal správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze, ktorá sa uskutočnila dňa 31.03.2015. Za prijatie plánu hlasovali podľa vyjadrenia predkladateľa plánu a znenia zápisnice všetky skupiny veriteľov.

Súd sa tiež zaoberal časťou žiadosti veriteľa kde uviedol, že mal byť zaradený do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky podľa § 137 ods. 3 ZKR. Súd sa touto časťou žiadosti zaoberal do tej miery, aby zistil, či nenastalo splnenie podmienok uvedených v § 154 ods. 1 ZKR. Súd konštatuje, že Právo EÚ ani predpisy Slovenskej republiky nerozlišuje v rámci konkurzného konania medzi súkromnými veriteľmi a štátom, ktorý by mal byť v špecifickom postavení, odlišnom od postavenia iných súkromných veriteľov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 1 ZKR, kde stanovuje povinnosť prihlásiť všetky pohľadávky veriteľov bez rozdielu a súčasne súd poukazuje na § 6 ZKR, kde sa výslovne vylučuje zvýhodňovanie veriteľov s rovnakým postavením. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že správca pri zaradení pohľadávok veriteľa Sociálna poisťovňa do skupín, nepostupoval v rozpore so zákonom.

Uvedený názor súdu je len pre účely tohto rozhodnutia, pričom však nebráni postupu veriteľa podľa § 157 za splnenia ostatných zákonných podmienok na tento postup a prípadnému prijatiu iného záveru súdu v rámci preskúmania žaloby (navrhnutých a predložených dôkazov) podľa § 157 ZKR.

Súd konštatuje, že jeho úlohou v reštrukturalizačnom konaní je najmä dohľad nad zákonnosťou procesu reštrukturalizácie, pričom z preskúmavacej právomoci súdu je v zásade vylúčené posudzovanie ekonomickej možnosti, či efektívnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka. Výnimkou z tejto zásady je v zásadne špecifický inštitút reštrukturalizačného konania - nahradenia súhlasu skupiny veriteľom nesúhlasiacej s plánom. Na základe uvedených konštatovaní sú formulované v ustanovení § 154 ods. 1 aj dôvody, pri naplnení ktorých súd reštrukturalizačný plán zamietne, hoc by s ním jeho účastníci súhlasili.

Súd ďalej konštatuje, že pre zamietnutie plánu v reštrukturalizácii sú zákonom stanovené taxatívne dôvody, bez ktorých naplnenia nemožno plán zamietnuť. Súčasne však pre potvrdenie plánu je nevyhnutné vykonať kontrolu splnenia každého z nich:

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím, d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd preskúmal plán - jeho obsah a prílohy, ako aj proces jeho prípravy a hlasovanie na schôdzi, pričom zistil nasledovné: plán bol prijatý v štyroch skupinách (1 a 3 až 5-tej) hlasujúcich veriteľov (skupina zabezpečeného veriteľa TATRA banka, a.s., v skupine pre nezabezpečených veriteľov, skupina spriaznených veriteľov, ako aj v skupine pre akcionárov). Predkladateľ plánu, ako aj predsedajúci správca v zápisnici uviedli, že aj v druhej skupine zabezpečeného veriteľa (Daňový úrad) došlo k schváleniu plánu podľa § 148 ods. 2 ZKR, podľa ktorého: „za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina , v ktorej nehlasoval žiaden veriteľ“. Súd konštatuje, že podľa § 148 ods. 3 ZKR, sa považuje veriteľ, ktorý by mohol byť poskytovateľom štátnej pomoci za účastníka nesúhlasiaceho s plánom. V tomto prípade, keďže ide o daňový úrad, tak „v zásade“ ide o poskytovateľa štátnej pomoci. Súd konštatuje, že z hľadiska systematiky zákona a vykladových pravidiel je nevyhnutné vykladať zákonné ustanovenie § 148 ods. 3 ZK ako špeciálne k ustanoveniu § 148 ods. 2 ZKR. Vo vzťahu k uvedenému zisteniu súd zvažoval ďalší postup, nakoľko je tu „možný“ rozpor medzi ustanovením zákona a obsahom zápisnice zo schvaľovacej schôdze, resp. spôsobom hlasovania o prijatom pláne (neprijatím plánu jednou zo skupín).

Súd je toho názoru, že správnejším postupom predkladateľa plánu ako aj predsedajúceho schôdzi veriteľov by bolo konštatovanie, že v príslušnej skupine zabezpečeného veriteľa nebol plán prijatý a predkladateľ plánu by bol býval požiadal o nahradenie súhlasu príslušného veriteľa (Daňového úradu) pre skupinu zabezpečeného veriteľa. Súd ďalej uvádza, že pre konštatovanie, že plán nebol schválený na schôdzi veriteľov (že nehlasovanie veriteľa daňový úrad je potrebné považovať za neschválenie plánu) je potrebné sa vysporiadať s otázkou, či ide o poskytnutie štátnej pomoci, alebo nie. A len po vyriešení tejto otázky možno konštatovať, či nehlasovanie Daňového úradu možno považovať za schválenie plánu podľa § 148 ods.2 ZKR, alebo ho treba považovať za neschválenie podľa § 148 ods. 3 ZKR. Súd konštatuje, že ak by stroho prijal záver o pochybení predkladateľa plánu, resp. záveroch predsedajúceho na schôdzi veriteľov, tak by svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a dlžníka by posunul nezvratným smerom k likvidácii, preto je podľa názoru súdu potrebné preskúmať, či predsedajúci na schôdzi veriteľov prijal záver o hlasovaní v druhej skupine, ktorý sa javí ako správny.

Súd pri vyhodnocovaní, či ide alebo nejde o poskytnutie štátnej pomoci má na zreteli čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré je súd povinný priamo aplikovať z úradnej povinnosti (súd poukazuje na závery plynúce napr. z rozhodnutia ESD zo dňa 14.12.1995, spojené konania C - 430/93 a C - 431/93, Van Schijndel a Van Veen, ECR I-1995 str. 4705), ako aj ustanovenia zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov. Zo skutočností, ktoré vyplynuli v priebehu konania, nemá súd

osvedčené, že by veriteľ v skupine č. 1 notifikoval možné poskytnutie štátnej pomoci Európskej komisii resp. postupoval v zmysle výnimiek pre notifikáciu, ktorými sú napr. prípady skupinových výnimiek. Súd vychádzajúc z judikatúry ESD má za to, že má v konaniach právomoc a povinnosť samostatne posúdiť, či v danom konaní ide o štátnu pomoc, alebo nie. Takéto posúdenie sa musí zakladať na jasných kritériách a musí prebehnúť v súlade s právom EÚ, judikatúrou ESD, ako aj predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie v obdobných prípadoch, pričom aj po takomto posúdení má na zreteli, že jeho stanovisko nie je možné považovať z pohľadu budúceho preskúmania tej istej pomoci Komisiou, za záväzné.

Súd poznamenáva, že v konaní sú traja veritelia, ktorí by mohli byť poskytovateľmi štátnej pomoci (Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Daňový úrad), pričom dvaja z prítomných veriteľov v rámci schôdze hlasovali proti prijatiu plánu vo svojej skupine (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., a Sociálna poisťovňa, a.s.,), pričom ostatní veritelia zo súkromného sektora ich na hlasovacej schôdzi prehlasovali a plán schválili (čo do počtu hlasov aj hláv). Daňový úrad sa hlasovania nezúčastnil v žiadnej skupine (časť jeho pohľadávok bola zaradená do tretej skupiny). Súd poznamenáva, že pre účely tohto rozhodnutia vyhodnotí postup všetkých troch veriteľov.

Súd konštatuje, že v tomto prípade ide o štátnu pomoc (podľa predpisov EÚ), nakoľko štátnou pomocou nemusí byť len priame poskytnutie peňažných prostriedkov. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, definícia pomoci je širšia ako definícia dotácie, keďže zahŕňa aj také opatrenia, ktoré v rôznych formách znižujú obvyklé náklady podnikov (napr. vec C-143/99 Adria-Wien Pipeline GmbH e Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke GmbH proti Finanzlandesdirektion für Kärnten [2001] ECR I-6717, ods 90). Uplatnenie konkurzného resp. reštrukturalizačného konania na zadlžený podnik nepredstavuje samo osebe štátnu pomoc (napr. vec C - 342/96, Španiesko v. Komisia [1999] ECR I-2459, ods. 46), avšak z konania resp. nekonania orgánov verejnej moci v takomto konaní, môže pre takýto podnik predstavovať určitú hospodársku výhodu. V prejednávanej veci môže byť štátna pomoc vyplynúť z odkladu splatnosti pohľadávok veriteľa ako aj zmena výšky pohľadávok, nakoľko je orgánom verejnej správy, keďže týmto je dlžník v stave získať finančné prostriedky do svojej dispozície bez povinnosti platiť z nich úroky z omeškania či iné sankcie spojené s predchádzajúcim nesplnením povinností plynúcich z verejného práva (inak povedané, podstata tkvie v časovej hodnote peňazí).

Na základe uvedeného súd musí v tomto prípade posúdiť vec tak, aby prípadným rozhodnutím nedošlo k deformácii hospodárskej súťaže na trhu. Súd teda v prejednávanom prípade, ak má vyhodnotiť, či možno považovať naplnenie zákonného predpokladu o schválení plánu nezúčastneným veriteľom, (a tým vlastne potvrdiť správnosť záverov správcu), musí vykonať tzv. test veriteľa v trhovom hospodárstve (napr. vec C-245/97, DMT, [1999] ECR I-3913, ods. 25). Test spočíva v porovnaní, čo by v danej situácií za daných trhových podmienok urobil hypotetický veriteľ, ktorého cieľom by bolo získať plnenie zo svojej investície. Hypotetický súkromný veriteľ je efektívny účastník na trhu, ktorý je schopný identifikovať a efektívne využívať všetky primerané prostriedky na chránenie svojich záujmov. Súd pri tomto posudzovaní z povahy veci v zásade neprihliada na procesné aspekty povinností notifikácie, či procesné aspekty výnimiek pre notifikáciu, ak by sa jednalo o poskytnutie štátnej pomoci podľa pravidiel de minimis resp. v zmysle schválených schém pre skupinové výnimky (má však za to, že existenciu týchto pravidiel môže súd zohľadniť v rámci nezáväzných úvah rozhodnutia).

Súd pri vykonávaní testu vychádza primárne z údajov uvedených v pláne, pokiaľ tieto nie sú rozporované alebo vyvracané účastníkmi konania, prípadne sa javia z bežného posúdenia ako zjavne nepodložené. Súd konštatuje, že účastníci konania (dotknutý zabezpečení veriteľ, ani iná osoba v konaní) nenapadli zistenia a správcom tvrdené skutočnosti o predpoklade uspokojenia účastníkov v konkurze a reštrukturalizácii. Súčasne nikto z dotknutých účastníkov nerozporoval zistenia predkladateľa plánu (správcu) ohľadne hodnoty majetku, resp. zabezpečeného majetku a možnosti jeho speňaženia - dosiahnutie výťažku z jeho predaja. Správca odhadol hrubý výťažok z predaja celého majetku úpadcu na sumu 680.636,43 eur, pričom uvedená suma by bola znížená o sumu predpokladaných pohľadávok proti podstate vo výške 454.602,69 eur. Súd je toho názoru, že správcom určený odhad hodnoty speňaženia nemusí byť nereálny vzhľadom na skutočnosť, že ide o starší podnik s nehnuteľnosťami vyššieho veku a starším strojovým vybavením, úzko špecializovaným profilom výroby, ktorý nemusí nájsť v krátkom čase vhodného záujemcu, pričom by bolo potrebné zabezpečiť stráženie objektu, v záujme ochrany majetku a tam nachádzajúcich sa surovín - tovarov (železo), ktoré by mohlo byť ľahko speňažiteľné v zberných surovinách zlodejmi za nízku výkupnú cenu. Vzhľadom na uvedené súd teda vychádzal z údajov plánu a v ňom predpokladanej miery speňaženia.

Zo skutočností plynúcich z opisnej častí plánu vyplýva, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, by sa miera uspokojenia veriteľa v skupine č.1 rovnala 60,97 %. Veriteľ, ktorého predpodkladaný zákonný súhlas sa preskúmava, by mal v konkurze uspokojenie 0,06 % a vo všeobecnej podstate by veritelia (ďalší možní poskytovatelia štátnej pomoci mali uspokojenie 0,06 %. Predkladateľ plánu má síce formálne (z účtovného hľadiska) majetok pomerne vysokej hodnoty, tento je však založený z prevažnej časti v prospech zabezpečeného veriteľa prvej skupiny, ktorý má pohľadávky v hodnote 345.000,- eur, a výťažok z predaja všetkého zabezpečeného majetku by z ťažkosťami postačoval na uspokojenie jeho pohľadávok. Vo zvyšku (po speňažení oddelenej podstaty by boli uspokojovaná neuspokojená časť zo všeobecnej podstaty) by boli pohľadávky uspokojované v rozsahu 0,06 % ich hodnoty. Vychádzajúc z uvedených skutočností by teda uspokojenie veriteľa druhej skupiny (ako aj ostatných veriteľov, ktorí by mohli byť poskytovateľmi štátnej pomoci) v oboch skupinách v konkurze bolo nižšie ako pri uspokojení v rámci reštrukturalizácie (uspokojenie v konkurze celkom v oboch skupinách na úrovni resp. 0,06 % pri strate zabezpečovacieho práva). Pri veriteľovi skupiny č. 2 (a čo do jeho pohľadávok zaradených do skupiny tri, resp. aj pri ostatných veriteľoch, ktorý by boli možnými poskytovateľmi štátnej pomoci) súd nemá v zásade pochybnosti o tom, že pri prijatí plánu sa nezhorší postavenie veriteľa oproti situácii vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Je tomu tak z dôvodu, že tento veriteľ je veriteľom síce zabezpečeným, ale zabezpečenie netvorí majetok takej hodnoty, po ktorého speňažení a uspokojení pohľadávok proti podstate by mohol byť uspokojený aj záložný veriteľ druhý v poradí (podľa obsahu predkladaného plánu). Súd teda vychádzajúc z indikátorov uvedených v opisnej časti plánu (súd nemá k dispozícii v zásade iné podklady a v konaní je povolaný zisťovať skutkový stav veci) musí nevyhnutne konštatovať, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, by uspokojenie prihláseného zabezpečeného veriteľa skupiny č. 2 by bolo takmer žiadne - 0,06 % (za všetky prihlásené pohľadávky). Ak je veriteľovi v skupine č. 2 navrhované dlžníkom uspokojenie v rozsahu 100 % zistenej sumy jeho zistenej pohľadávok (zaradenej do tejto skupiny) a v druhej skupine 5 % jeho zistených pohľadávok (ako aj ostatným veriteľom - možným poskytovateľom štátnej pomoci) tak jeho súhlas testom trhového veriteľa prechádza, keďže v prejednávanej veci miera uspokojenia jeho pohľadávok je zjavne vyššia ako by tomu bolo v hypotetickom prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (bez ohľadu na to, či by došlo k rozdeleniu pohľadávok do dvoch podstát, alebo nie). Súd súčasne konštatuje, že predpokladané uspokojenie veriteľov po schválení plánu by malo prebehnúť do 30.09.2015 (v krátkom časovom horizonte), pričom uspokojenie v konkurze (na základe skúseností súdu) by bolo možné najskôr v priebehu roku 2016. V tejto súvislosti súd tiež konštatuje, že ak dôjde k nedodržaniu plánu predkladateľom plánu, tak zistené pohľadávky veriteľov po dodržaní zákonného postupu podľa § 159 môžu domáhať podľa § 161 uspokojenia celej pôvodnej pohľadávky.

Ak má súd podrobiť testu ešte udržateľnosť a realizovateľnosť navrhovaných reštrukturalizačných opatrení (súd poukazuje v tejto súvislosti na Usmernenia spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach ((2014/C 249/01)) a na bod 127 Rozhodnutia Komisie zo dňa 7.6.2006 vo veci FRUCONA (C 25/2005), tak konštatuje, že okrem odpustenia časti dlhov, je druhým zásadným spôsobom reštrukturalizácie upísanie nových akcií, ktoré treba zrealizovať do dňa plnenia, t.j. do dňa 30.09.2015 (do vtedy je povinný zaplatiť veriteľom dlžné pohľadávky). Súd konštatuje, že má síce určitú pochybnosť o realizovateľnosti navrhovaného reštrukturalizačného opatrenia, kedy uspokojenie veriteľov závisí od zmeny akcionárskej štruktúry, ktorú je potrebné zrealizovať získaním investora (nového akcionára) a súčasne modifikáciou pohľadávok (odpustením časti pohľadávok veriteľov a vzdanie sa vymáhateľnosti časti pohľadávok a odloženie splatnosti). Uvedená pochybnosť nie je takej intenzity, aby z tohto dôvodu, vychádzajúc pritom z toho, že v prípade konkurzu by sa uspokojenie väčšiny veriteľov (s výnimkou veriteľa skupiny 1) blížilo k 0% (bolo nižšie ako v prípade reštrukturalizácie).

Súd na základe vyššie uvedeného má za to, že boli splnené podmienky testu trhového veriteľa a teda nejde o poskytnutie štátnej pomoci, a teda záver prijatý predsedajúcim správcom na schôdzi veriteľov o predpokladanom súhlase nehlasujúceho veriteľa možno považovať za správny, t.j. plán bol prijatý schvaľovacou schôdzou.

Vo vzťahu k ďalšiemu priebehu konania, súd konštatuje, že v celom priebehu reštrukturalizačného konania nenachádza také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali podstatnému porušeniu ustanovení ZKR, ktoré by malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu.

Skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z predloženého plánu a priebehu konania neindikujú prijatie záveru, že niektorému z jeho účastníkov boli poskytnuté osobitné výhody, resp. že by prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním. Tento dôvod teda naplnený nie je.

K spoločnému záujmu veriteľov súd konštatuje, že tento bol v zásade vyjadrený hlasovaním na schôdzi veriteľov, kedy všetci (súkromní) veritelia (zabezpečení aj nezabezpečení) počtom hlasov 682.835 schválili plán

Súd vychádzajúc z § 153 ods. 1 tak ako vyššie uviedol, preskúmal, či v konaní neexistujú dôvody podľa § 154 ods. 1 na zamietnutie plánu. Takéto dôvody súd z obsahu spisového materiálu nezistil, a preto v podľa § 153 plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdil a zároveň rozhodol o skončení reštrukturalizácie dlžníka.

Prílohu tohto uznesenia tvorí súdom potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. /