Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-204-2011.pdf
PDF · 198.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/204/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci navrhovateľa: W.. U. Y., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XX, XXX XX Bratislava, zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., IČO: 35 955 341, so sídlom Radlinského 2, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody vo výške 2.425,14,- € s príslušenstvom spôsobenej nesprávnej úradným postupom, takto
rozhodol:
Súd nepredloží súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na základe procesného návrhu navrhovateľa zo dňa 14.10.2014.
Súd návrh vo veci samej zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 30.12.2011, sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z.z. zaplatenia sumy 2.425,14 Eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 19.4.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako člen Družstva vložil peňažné prostriedky do Družstva za účelom ich zhodnotenia. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a malo zabezpečiť ich zhodnocovanie podľa zákona č. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej ZoCP). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím UFT -002/2002/SPI z 21.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.03.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej Obchodník s CP) s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície a podľa zmluvy vo výške 8% p.a.. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť podľa zákona o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 01.03.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so ZoCP, ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Navrhovateľ vložil peňažné prostriedky do Družstva pretože sa spoliehal, že nad Družstvom a Obchodníkom s CP vykonáva dohľad NBS a teda bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale budú aj zhodnotené v garantovanej výške. Navrhovateľ sa od Družstva dozvedel, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.04.2010 skončil spoluprácu, a že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky; a z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok, pretože Družstvo navrhovateľovi nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk. Podľa navrhovateľa odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú navrhovateľovi, pričom škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy. Nesprávny úradný postup NBS navrhovateľ špecifikoval nasledovne:
- po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP neurobila riadne a včasné úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom NBS musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky,
- NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody (na majetku tvoreného z vložených prostriedkov jeho členov, zvereného Obchodníkovi s CP), najmä neupozornila včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP,
- NBS nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s CP, aj keď bola o problémoch Družstva ním informovaná a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 1.3.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb,
- NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa § 86 ods. 3 ZoCP Bankovej rade podnet na vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom a NBS spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť náhradu za nedostupný klientský majetok zverený navrhovateľom Obchodníkovi s CP u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť nároky svojich členov vrátane navrhovateľa,
- NBS zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, resp. tretích osôb, aj keď musela vedieť, že Obchodník s CP pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. Tým, že NBS nepostupovala v súlade s právnymi predpismi, upravujúcimi jej právomoci pri výkone dohľadu objektívne zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom NBS a škodou navrhovateľ vidí v tom, že NBS po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP nekonala v súlade so zásadou prevencie a je zrejmé, že ak by tak konala, nevznikol by škodný následok na strane navrhovateľa, pretože jeho prostriedky v Družstve by prijatím a realizáciou opatrení stanovených NBS po zistení nedostatkov boli riadne investované a zhodnotené podľa Prospektu investícií.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.3.2012 a dňa 13.7.2012 tak, že žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť. Uviedol, že Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník"), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Navrhovateľ musel vedieť, že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp. propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli počnúc od 01.01.2006 na NBS) schválil dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície, ktorý je informačným dokumentom, úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., keď posudzoval najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., vzájomný súlad
predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; jeho vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé spolu s jeho podpisom boli zákonnou náležitosťou Prospektu investície podľa §128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z. Prospekt investície neobsahoval aj dotknutú zmluvu, keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi, keďže jeho schválením nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah. Preto ani prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany Obchodníka s cennými papiermi by neviedlo k porušeniu Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny úradný postup odporca potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zákonom č. 566/2001 Z.z, keď kontroloval zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Odporca bol až s účinnosťou od 01.06.2010 oprávnený vykonávať dohľad nad tým, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Odporca nevykonával ani nemohol vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože v takom prípade by prekročil zákonom dané a vymedzené kompetencie. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo odporcovi neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Zároveň, Družstvo voči činnosti Obchodníka s cennými papiermi neprejavilo žiadne výhrady a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou. Odporca až po 8 rokoch spolupráce obdržal list Družstva zo dňa 15.04.2010, v ktorom žiadalo odporcu o preskúmanie postupu Obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Odporca vykonal v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad na mieste u Obchodníka s cennými papiermi a keďže zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z.. vydal dňa 12.07.2010 rozhodnutie č. ODT- 8305/2010, o predbežnom opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 odporca odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktoré potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 01.03.2011. Pri vykonávaní dohľadu odporca zistil skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu, preto odporca dňa 27.7.2010 podal trestné oznámenie, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu. Vo vzťahu k vykonávaniu dohľadu odporca uviedol, že samotné Družstvo sťažovalo jeho napredovanie, keď nepreberalo zásielky, resp. neodpovedalo na výzvy odporcu na predloženie dokladov a informácií. Aj vzhľadom na výpoveď zmluvy Obchodníkom s cennými papiermi odporca vyzval Družstvo na aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo síce žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície podalo, avšak táto ostala neúplná napriek viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie nedostatkov, odporca preto rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, konanie o žiadosti Družstva zastavil. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. GUV-1744/2010. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.08.2010, č. ODT-10890/2010, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto zákona, keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým odporca Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011. Po doručení ďalšieho podnetu od Družstva dňa 28.6.2010, odporca vykonal dohľad na mieste u Obchodníka s cennými papiermi, avšak nenašiel žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že Družstvo zverilo Obchodníkovi finančné prostriedky. Družstvo nepredložilo žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že finančné prostriedky boli Obchodníkovi s cennými papiermi zverené. Odporca teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný, nespôsobil žiadne prieťahy v konaní a nedopustil sa ani navrhovateľom vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ navrhovateľovi vznikla nejaká majetková ujma v súvislosti s investíciou do Družstva, odporca má za to, že je povinný
ju objektívne preukázať. Na majetok Družstva bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz, a preto pokiaľ navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do Družstva, mal si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň i samotné Družstvo sa na Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou voči odporcovi náhrady škody vo výške 63.163.426,03 Eur s prísl. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pričom škoda mala pozostávať i z členských vkladov členov Družstva. Navrhovateľ svoj návrh doplnil písomným podaním zo dňa 10.9.2012 o špecifikáciu nesprávneho úradného postupu odporcu tak, že za nesprávny úradný postup označil:
- nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 1 ods. 1 zákona o dohľade,
- porušenie § 135 ods. 7 ZoCP Vo vzťahu k výške škody navrhovateľ poukázal na:
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 134/2003 z 27.11.2003, podľa ktorého škodou je aj zníženie pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu
- rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo 4968/2009 zo dňa 11.04.2012, podľa ktorého právne neobstojí záver o predčasnosti tvrdenej škody len z dôvodu prebiehajúceho konkurzu, v ktorom si žalobca prihlásil svoju pohľadávku, ale súd v každom prípade má povinnosť skúmať, či stav konkurzného konania vylučuje možnosť uspokojenia veriteľovej pohľadávky, pričom podkladom pre záver o výške škody môže byť aj správa správcu konkurznej podstaty o stave konkurzného konania, resp. stav konkurzného konania.
V písomnom vyjadrení zo dňa 11.04.2013 navrhovateľ doplnil, že NBS zistila s oneskorením neaktuálnosť údajov zahrnutých do prospektu investície Družstva, pričom poukázal na to, že tieto údaje, podrobne špecifikované vo vyjadrení boli neaktuálne už k 31.12.2006, resp. iné údaje od 1.10.2009. Ďalej uviedol, že Družstvo svojim konaním porušovalo § 129 ods. 3 v spojení s §128 ods. 1 písm. b), c), a h) a ustanovenie § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o CP od 31.12.2006, avšak NBS proti Družstvu zasiahlo až v máji 2011, kedy mu zakázalo činnosť. Teda NBS bola povinná zakročiť už o 4 roky skôr, ako tak urobila. Vo vzťahu k nedostatočným opatreniam zo strany NBS navrhovateľ uviedol, že pri kontrole Družstva, ako povinne dohliadaného subjektu, v roku 2007 NBS sa ako dohliadajúci subjekt uspokojila so zmenou rozloženia rizika investícií z jednej zmenky na tri zmenky a akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené do subjektov prepojených s CI HOLDING, a.s. a Obchodníkom s CP, čo malo byť v rozpore s § 144 ods. 4 zákona o CP. Navrhovateľ ďalej uviedol, že NBS prijala nedostatočné opatrenia na nápravu protiprávneho stavu po zistení pochybení Obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu, keď mu rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK- 9750/3/2007, uložila pokutu vo výške 300.000,-Sk za porušenie povinností stanovených zákonom č. 566/2001 Z.z., pričom o výsledkoch tejto kontroly ani navrhovateľa, ani Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila svoje kompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z.z., existujúce už od roku 2007, neprijala žiadne kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči obchodníkovi s cennými papiermi, ako aj voči Družstvu, čím umožnila ich ďalšiu činnosť a spôsobila, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.5.2013 uviedol, že údajný nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Obchodníkom s CP je irelevantný vzhľadom na absenciu bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľa. Do úvahy by mohol prichádzať len eventuálny nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, keďže navrhovateľ vložil do Družstva finančné prostriedky a bol s ním v právnom vzťahu. Ďalej uviedol, že vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt, ich činnosť a Prospekty investície nemožno stotožňovať s vyhlasovateľmi verejných ponúk cenných papierov a ich činnosťou podľa prospektov cenných papierov. Problematika verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) osobitosťou slovenskej legislatívy, ktorú neregulovalo právo Európskej únie, ani navrhovateľom označovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) zákonom regulovaná len minimalisticky. Družstvo ako podnikateľský subjekt vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský plán, následne i Prospekt investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné preskúmať len v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajov
v Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť údajov v Prospekte investície, za jeho dodržiavanie, a to aj voči členom Družstva. Až do 01.01.2009 pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektu investície, a do 01.06.2010 pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu investície, NBS nemohla uložiť Družstvu žiadne sankcie, pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt uložené. Ak teda nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie; také nové skutočnosti mohla totiž NBS zistiť až s určitým časovým odstupom najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. NBS z údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, a preto využijúc svoje oprávnenie podľa § 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade na rokovaní dňa 24.08.2007 tieto nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán Družstva pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo strany jeho členov. Ak navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej investície, nebolo to zapríčinené neaktualizáciou údajov v Prospekte investície, ale konaním predstavenstva Družstva. Naviac, samotné Družstvo v polročných a ročných finančných správach neuvádzalo indície a informácie o zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom, a až listom zo dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Na jeho základe NBS zistila, že v Družstve nastali také významné skutočnosti a zmeny týkajúce sa údajov Prospektu investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt ponúkaných investorom, v dôsledku ktorých nastala neaktuálnosť Prospektu investície. Absolútne rozhodujúce skutočnosti pre investovanie prostriedkov do Družstva teda nastali až v roku 2010, v období, kedy obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu a v Družstve nastala nepriaznivá finančná situácia. NBS na základe žiadosti Družstva začala konanie o schválenie dodatku Prospektu investície, ktoré však pre neodstránenie nedostatkov žiadosti ukončila rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010. Súbežne s týmto konaním NBS začala proti Družstvu i konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b, c, h, zákona č. 566/2001 Z.z. K bodu II. písomného doplnenia žaloby odporca uviedol, že informácie a poklady, ktoré mala NBS v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jemu zákonom uložených povinností. Samotný zákon pritom neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, okrem povinnosti podľa § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. spočívajúcej v informácii o tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie, že s investíciou je spojené aj riziko, že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. A napokon, pokiaľ išlo o opatrenia v súvislosti so zistením závažných pochybení Obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu, odporca namietal, že táto okolnosť nemôže mať a ani nemala vplyv na navrhovateľa, ale jedine na Družstvo, ktoré bolo s obchodníkom s cennými papiermi v záväzkovom vzťahu. NBS však i v tomto smere konala, po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP mu uložila rozhodnutím zo dňa 20.08.2008 pokutu vo výške 300.000,-Sk za to, že v období od 13.05.2003 do konca roka 2003 poberal od Družstva poplatky za riadenie portfólia, hoci nedisponoval povolením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia. Tento nedostatok obchodník s cennými papiermi riešil žiadosťou o rozšírenie povolenia aj o investičnú službu riadenie portfólia. NBS nebola povinná informovať navrhovateľa o nedostatkoch zistených v činnosti Obchodníka s CP, keďže dohľad nad dohliadanými subjektmi je podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu tiež neverejné. Zároveň podľa § 15 ods. 1 tohto zákona je účastníkom konania o uložení pokuty, príp. inej sankcie, len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, sankcia alebo iné opatrenie na nápravu. Pokiaľ odporca na svojej webovej stránke upozornil na neoprávnenú podnikateľskú činnosť istej zahraničnej osoby, týkalo sa to nelegálnej činnosti na finančnom trhu, t.j. činnosti, na ktorú táto zahraničná osoba nemala žiadne oprávnenie. V závere odporca vyslovil názor o neopodstatnenosti podanej žaloby, ako i iných paralelne podaných žalôb členov Družstva na náhradu škody za údajný nesprávny úradný postup NBS. Práve predstavenstvo Družstva pri nakladaní s majetkom Družstva nekonalo s odbornou starostlivosťou a v záujme Družstva a všetkých jej členov. Činnosť predstavenstva Družstva pritom podliehala kontrole kontrolnej komisie, ako aj členskej schôdze, ktorej bol navrhovateľ členom. Podľa odporcu by navrhovateľ na základe bdelého a aktívneho využívania
svojich práv vyplývajúcich zo Stanov Družstva, ako aj z ustanovení Obchodného zákonníka, mal a musel mať informácie a činnosti Družstva, o jeho hospodárení. Navrhovateľ sa mal teda aktívne a s dostatočnou starostlivosťou zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu, nakoľko s vlastníctvom členských podielov sú spojené nielen práva, ale aj záväzky, povinnosti a zodpovednosť. Pokiaľ navrhovateľovi vznikla škoda a bol ukrátený na svojom majetku, tak len v dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky nevýhodného nakladania s majetkom Družstva, za ktoré nesú zodpovednosť členovia predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu. V takom prípade vznikla povinnosť vrátiť finančné prostriedky vložené navrhovateľom do Družstva len Družstvu a len, ak by sa navrhovateľ nedomohol úhrady svojich majetkových pohľadávok voči Družstvu, ani voči členom orgánov Družstva, až potom by mohlo byť zrejmé, či vôbec a v akej výške vznikla navrhovateľovi škoda.
Procesným návrhom zo dňa 14.10.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby sa konajúci súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s návrhom na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s tým, že žiadala o položenie nasledujúcich otázok: 1. či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/ 34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje. 2.V prípade kladnej odpovede na prvú otázku mal súd položiť druhú otázku - či je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní v Európskej únie v spojení s článkom 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/ 34/ES ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v článku 21 ods.3 písm. d) a f) Smernice, poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že NBS nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu.
Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 30.10.2014 doplnil návrh tak, že nesprávnym úradným postupom odporcu mu bola spôsobená mimozáväzková škoda a to v dôsledku toho, že odporca porušil povinnosti priamo mu vyplývajúce z právnych predpisov, najmä zo ZoCP a zo zákona o dohľade. Odporca bol povinný vykonávať sústavný dohľad nad finančným trhom, chrániť verejný záujem, ale i individuálny záujem jednotlivých investorov, vrátene navrhovateľa a pokiaľ by si tieto povinnosti splnil, navrhovateľovi by škoda nevznikla. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že na Prospekt investície sa nevzťahuje Smernica EÚ 2003/71/ES, dôvodiac, že zmenka patrí do sústavy cenných papierov a v súlade s čl. 2ods. 1 písmeno a) citovanej smernice sa za cenné papiere považujú aj tie cenné papiere, ktoré dávajú právo na peňažné vyrovnanie, vrátane zmenky. Navrhovateľ namietal, že predmetom konania nie je posudzovanie zodpovednosti za škodu členov predstavenstva, príp. kontrolnej komisie Družstva, ale objektívnej zodpovednosti NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom a Obchodníkom s CP. Vzhľadom na to, že zodpovednosť štátu nie je konštruovaná ako subsidiárna, nastupujúca vtedy, ak nie je možné sa domôcť náhrady škody inak, a na inom škodcovi, považoval za relevantné dokazovanie nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu NBS nad Obchodníkom s CP. NBS podľa navrhovateľa svojimi pochybeniami porušila právo na legitímne očakávanie toho, že štát bude dohľad nad finančným trhom vykonávať riadne a ochráni tak pred vznikom škody neznalého navrhovateľa, presvedčeného o tom, že jej investícia nie je riziková. NBS v danom prípade zasiahla v dôsledku porušení zákona až príliš neskoro - v čase, kedy sa už škoda nedala odvrátiť.
K navrhovateľovmu návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa odporca vyjadril podaním zo dňa 5.3.2015. Uviedol, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt a inštitút verejnej ponuky cenných papierov sú absolútne rozdielne inštitúty. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená do právneho poriadku SR z dôvodu, aby upravila podmienky činnosti už v praxi existujúcich a podnikajúcich
podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani sa nevzťahuje z dôvodu rozdielneho zadefinovania verejnej ponuky cenných papierov a verenej ponuky majetkových hodnôt, ktoré zohľadňuje aj rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verenej ponuke cenných papierov na základe zverejneného projektu cenných papierov, ktorý pôvodne schvaľoval Úrad pre finančný trh a neskôr NBS. Táto zákonná úprava plne rešpektuje aj čl. 16 Charty základných práv EU. Tvrdenie navrhovateľa v prvej prejudiciálnej otázke, že odporca tvrdil, že na verejnú ponuku majetkových hodnôt sa právo Európskej únie nevzťahuje, označil sa zavádzajúce s tým, že odporca argumentoval, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 4.11.2003. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré možno zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8.6.2011. Cieľom smernice je ustanoviť vnútorný trh pre správcov alternatívnych investičných fondov (AIF) a harmonizovaný a prísny regulačný rámec a rámec dohľadu pre činnosti všetkých správcov AIF v rámci Európskej únie vrátane správcov AIF, ktorí majú sídlo v členskom štáte EÚ, ako i správcov AIF, ktorí majú sídlo v tretej krajine. Odporca zastáva názor, že prvá prejudiciálna otázka je právne irelevantná pre rozhodnutie o predmete konania. Nakoľko odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku nemôže byť kladná, je bezpredmetné sa zaoberať druhou prejudiciálnou otázkou.
Podľa § 101 ods. 1, 2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu a to:
- uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 3K/95/2010,
- oznam o predložení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody navrhovateľom,
- rozhodnutie predstavenstva družstva o prijatí za člena zo dňa 30.4.2003,
- príjmový pokladničný doklad z neuvedeného dňa,
- zmluva o vystavení zmeniek zo dňa 17.5.2007,
- žiadosť o zrušenie členského podielu,
- zmluva o riadení portfólia zo dňa 2.06.2008 s prílohami,
- rozhodnutie NBS zo dňa 8.1.2008 č. OPK-9750/3/2007,
- rozhodnutie NBS zo dňa 20.08.2008 č. OPK-9750-5/2007,
- rozhodnutie Bankovej rady NBS zo dňa 06.05.2008 č. GUV-841/2008,
- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 21.12.2011,
- správa audítora pre predstavenstvo družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE zo dňa 30.7.2010,
- správa o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov zo dňa 24.8.2011,
- návrh na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 19C/56/2011,
- žiadosť družstva o preskúmanie postupu obchodníka s CP zo dňa 15.4.2010,
- tlačová správa NBS zo dňa 9.3.2011 s názvom Odobratie povolenia na poskytovanie investičných služieb spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.- rozšírená informácia,
- odpoveď na žiadosť o predloženie súhrnnej informácie s prílohami,
- list obchodníka s CP adresovaný družstvu zo dňa 31.7.2009,
- výpoveď zmluvy zo strany Obchodníka s CP,
- zápis NBS o prerokovaní problémov a nezrovnalostí č. ODO-9855/2007,
- žiadosť družstva o preskúmanie postupu obchodníka s CP zo dňa 15.4.2010,
- rozhodnutie NBS zn.: OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.8.2010,
- dodatok k prospektu investície zo dňa 3.6.2008,
- úplné znenie stanov Družstva v znení Dodatku č. 9,
- kópia rozhodnutia NBS č. OPK-2744-5/2007-PLP z 22. 4. 2008,
- článok "Kam sa podel investičný fond PRO POPULO a.s." zverejnený v časopise Investor, 4. 2. 2002 (inveslor.hnonline.sk) a aj na internetovej stránke http://hnonline.sk/cl-24945360-kam-sa-podel- investicnv-fond-pro-populo-a-s.,
- zápisnica o výsluchu svedka L.. U. Č. V. N. Z. vyhotovená Prezídiom PZ - úrad boja proti korupcii,
- Prospekt investície Družstva zo dňa 20.2.2002,
- List Úradu pre finančný trh adresovaný Družstvu zo dňa 13.05.2003 označený ako Upozornenie,
- List NBS adresovaný Družstvu zo dňa 27.10.2009 označený ako Oznámenie o aktuálnej hodnote základných členských vkladov (č.l. 570),
- List NBS zo dňa 27.7.2010 označený ako Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich, že došlo k spáchaniu trestného činu,
- rozhodnutie NBS o predbežnom opatrení č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010,
- rozhodnutie NBS o odobratí povolenia na poskytovanie investičných služieb č. ODT-5/2010 zo dňa 21.12.2010,
- rozhodnutie Bankovej rady NBS zo dňa 1.3.2011 č. GUV-274/2011,
- rozhodnutie NBS zn.: OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.8.2010,
- rozhodnutie NBS zn.: GUV-1744/2010 zo dňa 7.12.2010,
- rozhodnutie NBS zn.: OPK-9821/2008 zo dňa 31.7.2008,
- výpis z obchodného registra spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii,
- výpis z obchodného registra spoločnosti PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVESNKÉ INVESTÍCIE,
- zápisnica z pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 7C/206/2011 zo dňa 27.9.2012 (vypočutý ako svedok p. R.G. M.),
- zápisnica z pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 7C/206/2011 zo dňa 1.10.2012 (vypočutý ako svedok p. R.G. M.),
- zápisnica z pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 7C/206/2011 zo dňa 8.11.2012 (vypočutý ako svedok p. R.G. M.),
- zápisnica z pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 7C/194/2011 zo dňa 21.1.2013 (vypočutý ako svedkovia p. F.N. F., V. W., M.. U. (čl. 183-194),
- oboznámením sa s ostatným obsahom súdneho spisu.
Súd ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov označené účastníkmi konania nevykonal pre nadbytočnosť, keď už vykonané dôkazy považoval za postačujúce pre rozhodnutie súdu.
Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 385/2000 Z.z., sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný.
Podľa § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodnutiami súdov, predloženými účastníkmi konania, nie je v prejednávanej veci viazaný.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Z rozhodnutia predstavenstva družstva zo dňa 30.4.2003 mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol prijatý za člena družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, jeho členstvo v Družstve vzniklo dňa 30.04.2003 zaplatením vkladu vo výške 14.000,- Sk. Navrhovateľ zaplatil dňa 29.3.2003 ďalší členský vklad vo výške 50-.000,- Sk. Navrhovateľovi boli vystavené dve zmenky na sumu 50.000 Sk a na sumu 765,44 Eur s tým, že ako vystaviteľ je uvedené Družstvo, vlastník zmenky navrhovateľ. Žiadosťou zo dňa 4.10.2010 navrhovateľ požiadal o zrušenie členského podielu a zníženie sumy vyrovnávacieho podielu o 765,44 Eur.
Úrad pre finančný trh rozhodnutím z 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície. Úrad pre finančný trh Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a zároveň Družstvo upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt,
pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest, o.c.p., zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa Obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8% ročne. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou z 30.03.2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP viacerými žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstvom. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP pani Z., H.Á., D. V. O.. Družstvo malo účty v Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a Všeobecnej úverovej banke a.s.,
Rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007 NBS na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila Obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada NBS v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. GUV- 841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s CP opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.
Rozhodnutím č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.07.2010 NBS rozhodla o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov (toto rozhodnutie bolo obchodníkovi s CP doručené dňa 14.07.2010). Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. O podanom rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011 s právoplatnosťou dňa 04.03.2011. NBS podala dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii, č.k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Podľa výpisu z obchodného registra Družstva Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11.4.2011, č.k. 3K 95/2010, právoplatným dňa 5.5.2011 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, a súd ustanovil do funkcie správcu O.. O. U..
Z výpovede svedka L.. R. M. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 súd zistil, že menovaný pôsobil od samého začiatku vzniku spoločnosti CAPITAL INVEST v pozícii predsedu predstavenstva a taktiež pôsobil na začiatku v Družstve. CAPITAL INVEST bol založený roku 1997 a pôsobil na Družstevnej ul. č. 1, kde až do roku 2000 pôsobilo 5 zamestnancov. CAPITAL INVEST hľadal spôsob ako získavať zdroje od obyvateľov, ktoré by mohol následne investovať do podnikateľských aktivít. Ako najvhodnejší spôsob pracovníci CAPITAL INVESTU vybrali spôsob založenia podielového družstva, ktoré formou získavania členov a ich členských vkladov malo kumulovať finančné zdroje. Družstvo pokračovalo v spolupráci s Obchodníkom s CP až do roku 2002, kedy bola prijatá novela zákona o cenných papieroch. Vtedy pred Družstvom stála povinnosť, keďže chcelo naďalej ponúkať majetkové hodnoty, spracovať "Prospekt investície", v zmysle novely zákona o cenných papieroch. Zo schválenia Prospektu investície pre Družstvo vyplynulo o.i. plnenie informačnej povinnosti, ktoré prevzal na seba opäť Obchodník s CP. Informačná povinnosť pozostávala z predkladania polročných a ročných správ o finančnej situácii Družstva. Tieto správy boli predkladané NBS pred
ich zverejnením v Obchodnom vestníku, v Hospodárskych novinách a taktiež pred zverejnením na web stránke Družstva. Okrem toho bola povinnosť každý štvrťrok zverejniť zmenu aktuálnej hodnoty členského podielu, ktoré opäť zabezpečovali pracovníci Obchodníka s CP. Prijatím zákona o cenných papieroch bola potreba prispôsobiť zmluvný vzťah medzi Družstvom a Obchodníkom s CP novej legislatíve, a tak v zmysle Prospektu bola Zmluva o finančných službách nahradená "Zmluvou o správe portfólia cenných papierov", (uzatvorená 28.11.2001 medzi Družstvom a Obchodníkom s CP). Súčasťou tejto zmluvy bolo i odovzdanie portfólia družstiev do správy Obchodníka s CP. Zmluvu o riadení portfólia družstiev ukončil Obchodník s CP jednostrannou výpoveďou všetkým družstvám doručenou dňa 31.3.2010 a zmluva skončila platnosť 30.4.2010. Obchodník s CP distribuoval finančné prostriedky Družstva podľa svojho uváženia a napriek výzvam zo strany predstavenstiev družstiev neodovzdal družstvám portfólio, vrátane cenných papierov, ktoré spravoval a mal v úschove. Bol medzi tými, ktorí udeľovali splnomocnenie.
Z výpovede svedka R. M. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 ako aj z iných listinných dôkazov súd mal za preukázané, že NBS vykonala v roku 2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste. Z účtovných dokladov Obchodníka s CP bolo zistené, že tento nevykonával pre družstvo investičnú službu riadenia portfólia. Podľa výpisu z Obchodného registra SR svedok vykonával roku 2002 - 2003 predsedu predstavenstva Obchodníka s cennými papiermi, t.j. od samotného jeho vzniku, potom odo dňa 8.8.2003 do dňa 27.11.2003 podpredsedu predstavenstva obchodníka s cennými papiermi a odo dňa 28.11.2003 do 3.9.2010 funkciu predsedu dozornej rady Obchodníka s cennými papiermi. Členovia dozornej rady v súlade s § 197 Obchodného zákonníka boli oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa spoločnosti a kontrolovať, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou. Počas času, čo bol svedok p. M. v najvyšších riadiacich funkciách Obchodníka s CP musel mať vedomosť o tom, že Obchodník s CP neriadi portfólio Družstva. Pán M. vykonával najvyššie funkcie v orgánoch spoločností, t.j. bol súčasne predsedom predstavenstva PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, EURO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, CI HOLDING a.s., Bratislava (s týmto obchodným menom od 3.7.2003 až doposiaľ), predtým s tromi inými obchodnými menami, a to CI HOLDING, a.s., CI HOLDING, o.c.p., a.s., a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (IČO: 36 020 095), podpredsedom predstavenstva SPORITEĽNÉHO DRUŽSTVA STRED BB a predsedom dozornej rady obchodníka s CP CAPITAL INVEST o.c.p., a.s., Bratislava, IČO 35 828 749, s Ing. U. Č., ktorý bol tiež v orgánoch všetkých uvedených spoločností. Z výsluchu svedkyne V. W. vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I vo veci sp. zn. 7C/194/2011 mal súd za preukázané, že jej pracovnou náplňou bola príprava interného časopisu, komunikácia s klientmi a od februára 2002, odkedy bol schválený Prospekt investície, bola poverená komunikáciou s NBS v oblasti prezentácie Družstva navonok. Skutočnosť, že portfólio Družstva je nedostupné, znehodnotené, resp. odkedy to prestalo fungovať zistila v marci roku 2010, kedy malo prísť k vyplácaniu výnosov členom družstva za rok 2009. Práve vtedy žiadali Obchodníka s CP o zaslanie finančných prostriedkov na výplatu výnosov členov a obchodník už nevyplácal nič. Do roku 2010 nebola NBS upovedomená o tom, že by bolo portfólio nejakým spôsobom znehodnotené.
Z výsluchu svedka L.. F. F. vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I vo veci sp. zn. 7C/194/2011 zistil, že platby za Družstvo vykonával iba Obchodník s CP (režijné náklady, za telefón, cestovné náhrady, financovanie plesov, financovanie aktivít za členov družstva), robili to pracovníci Obchodníka z CP a z účtu výlučne. NBS požadovala, aby v informáciách pre verejnosť bola uvádzaná veta: "S investíciami v uvedených družstvách je spojené riziko a doterajší propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov".
Z výpovede svedka M.. O. U., správcu konkurznej podstaty Družstva v konaní sp. zn. 7C/194/2011 mal súd za preukázané, že Úpadca vedie súdne konanie voči NBS na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 19C/56/2011. Celková výška pohľadávok prihlásených do konkurzu Družstva je cca 32 a pol. milióna eur. Objem popretých pohľadávok v tomto čase bol 90% a zistených pohľadávok odhadom asi 10%. K aktuálnemu výťažku podstaty uviedol, že vzhľadom na doterajší priebeh konkurzu ešte neprebehlo speňažovanie, ale už prebieha. V decembri 2012 bola prvá regulérna schôdza veriteľov, od ktorej je umožnené správcovi speňažovať majetok. Do výťažku sa započítava aj vrátený preplatok z preddavkov na daň z príjmu úpadcu od Daňového úradu Bratislava v sume cca 120.000,- eur. Prebiehajúce speňažovanie sa týka hnuteľného majetku úpadcu, ktoré je reprezentované najmä kancelárskym zariadením, nábytkom, výpočtovou technikou. Súpisnú hodnotu uviesť nevedel. Základ
nároku od úpadcu spočíva v nárokoch uplatnených voči NBS, garančnému fondu investícií, proti členom predstavenstva, proti poisťovni, ktorá uzavrela poistnú zmluvu na krytie škôd spôsobených predstavenstvom úpadcu, uplatňujú sa odporovateľné úkony v urobené úpadcom pred vyhlásením konkurzu. V týchto súdnych konaniach nebolo právoplatne rozhodnuté. Vyrovnávacie podiely neboli určené v súlade so stanovami družstva. K tomu, akým spôsobom boli určené vyrovnávacie podiely uplatnené v konkurze, sa vyjadriť nevedel. V konkurze uplatnená pohľadávka spoločnosti CI Holding, ktorá vychádza z jednej Zmluvy o kúpe cenných papierov, avšak táto zmluva existuje v dvoch verziách, líšiacich sa kúpnou cenou. Väčšina dokumentácie sa nenachádza u SKP, ale na polícii. Posledné zaúčtované položky boli v mesiaci jún 2010, účtovníctvo nebolo kompletné. Časť operácií bola zachytená v účtovníctve, čo sa týka výberov z pokladne a hotovostných operácií.
K I. výroku rozhodnutia
Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev (od 01.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ"), súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie; Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.
Z článku 267 ZFEÚ vyplýva, že otázka, či vnútroštátny súd alebo sudca predložia prejudiciálnu otázku, alebo nie, sa rieši na základe jeho úsudku a subjektívneho presvedčenia opierajúceho sa o skutkové a právne okolnosti prípadu, ktorý tento súd prejednáva a rozhoduje, samozrejme okrem prípadov, kedy ma povinnosť tak urobiť. Podľa toho sa rozlišuje fakultatívne a obligatórne konanie o predbežnej otázke. Aby si vnútroštátny súd mohol zvážiť otázku možnosti obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie so žiadosťou o prejudiciálne konanie, nesmie ísť o súd posledného stupňa inštančného postupu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a nesmie ísť o otázku platnosti úniového práva, ale výlučne o otázku výkladu práva Únie. V právnom poriadku SR sa zohľadňujú aj mimoriadne opravné prostriedky, hoci v podstate obmedzené len na dovolanie podľa § 236 a nasl. O.s.p., pretože z povahy veci sa neprihliada na obnovu konania. To znamená, že v prípade, ak je proti rozhodnutiu súdneho orgánu, ktorý rozhoduje vec vo veci samej prípustné dovolanie, taký súdny orgán nemá povinnosť obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor. V prejednávanej veci neprináleží Okresnému súdu Bratislava I povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku vyvolanú navrhovateľkou Súdnemu dvoru, nakoľko sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva Únie. Konajúcemu súdu ostala fakultatívna možnosť rozhodnúť o položení/nepoložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, a preto skúmal potrebnosť a odôvodnenosť jej položenia/nepoloženia ako aj prípadnú spornosť výkladu namietaného ustanovenia smernice.
Súd má zato, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES - smernicou o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES na znenie ktorej sa navrhovateľka odvoláva v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo 1060/2009, (EÚ) číslo 1095/2010. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Preto sa neobrátil na Súdny dvor Európskej únie a procesný návrh navrhovateľky zo dňa 20.11.2014 zamietol.
K II. výroku rozhodnutia
Predmetom konania vo veci samej je náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená nesprávnym úradným postupom odporcu.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 127 ods. 2 a § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. zákona o cenných papieroch, v znení účinnom v čase, kedy Úrad pre finančný trh schválil pre družstvo prospekt investície, Prospekt investície schvaľuje úrad na žiadosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby uskutočňujúcej verejnú ponuku majetkových hodnôt podľa § 126 (ďalej len "vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt").
Pretože nesprávneho úradného postupu označeného navrhovateľom sa mal odporca dopustiť za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., súd v súlade s § 27 ods. 1 citovaného zákona postupoval pri posudzovaní nároku navrhovateľa podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odporcu sa vyžaduje súčasne splnenie nasledujúcich podmienok: 1. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2. nesprávny úradný postup orgánu štátu 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že odporca ako aj jeho právny predchodca Úrad pre finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch postupovali správne vo vzťahu k Družstvu. Úrad pre finančný trh schválil pre Družstvo dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa(§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z.). Obsahom Prospektu investície bol iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb. Zákon č. 566/2001 Z. z. nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy) a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Povinnosťou vyhlasovateľa bolo uzatvoriť s obchodníkom s CP
zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov). Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktoré riadi činnosť družstva a zásadne rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva (Obchodný zákonník ust. § 243a ods. 1 a 2 ). Družstvo bolo povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľka mali práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie.
Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS vyjadrenie, v ktorom bolo uvedené, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev tak, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING, a.s.. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala Družstvo listom z 20.04.2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna.
Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku navrhovateľa, že povinnosťou odporcu bolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií. Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená s účinnosťou až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 v spojení s § 125c ods. 1. zák. č. 566/2001 Z. z. a preto sa na odporcu nemohla vzťahovať povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t. j. pred 1. 1. 2009. Do novelizácie zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 558/2008 Z. z., neexistovala samotná povinnosť Družstva aktualizovať Prospekt investícií, preto je z povahy veci vylúčený dohľad zo strany odporcu v tomto smere, keďže odporca nemohol kontrolovať povinnosť, ktorá sama o sebe v rozhodnom čase ani neexistovala. Súd poukazuje na skutočnosť, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície až od 1. 6. 2010, kedy boli novelou ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, vykonanej zák. č. 129/2010 Z. z. rozšírené povinnosti družstva a preto pokiaľ Družstvo od 31. 12. 2006 do 1. 6. 2010 zo zákona takúto povinnosť nemalo, nemohla odporkyňa skúmať ani túto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď Družstvo samo o sebe nebolo povinné Prospekt investície dodržiavať. Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. Odporca nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľ. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; ustanovenia § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným
dňa 22.7.2013). Nevedomosť navrhovateľa alebo jeho údajné spoliehanie sa nemožno pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.
Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva a ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená a navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa o nedostatočných opatreniach odporcu na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu. Z listín predložených účastníkmi konania vyplýva aktívny prístup odporcu k obchodníkovi s CP, keď odporca rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2008, č. OPK - 9750/3/2007, uložil obchodníkovi s CP pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), a po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložil obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk). Následne rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, odporca odobral obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z. z. povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení, z týchto však nevyplývali informácie o jeho zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. NBS po podaní podnetu Družstvom ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 vykonala u Obchodníka s CP dohľad na mieste. Obchodník s CP nepreukázal, že poskytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia, v rámci dohľadu na mieste nepredložil NBS žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že obhospodaroval portfóliá družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že odporca svojím postupom neporušil svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupoval v rozsahu svojich kompetencií daných mu zákonom, nedopustil sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupoval spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jeho postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Jeho postup bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by odporca zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva (občanmi) a družstvom, zasiahol by tým do občiansko-obchodnoprávnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv. Odporca nevykonával a ani nemohol vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konal v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Odporca vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu podľa zák. č. 566/2001 Z. z., t.j. bol oprávnený kontrolovať zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127 cit. zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky,
plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt či dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z.
Navrhovateľ ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov Družstva. Sám navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že peňažné prostriedky do Družstva vložil výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že družstvo a aj obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad NBS a tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Jeho spoľahnutie vychádzalo z toho, že Družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti podľa výpisu z OR - zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských vkladov a vykonávania činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov. Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do Družstva s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva. Bol to práve samotný navrhovateľ, ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi družstva a v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka mal postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Mohol a mal sa presvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných Družstvom, mal sa aktívne, s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich práv) voči Družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa aj sám pričinil o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu). Súd nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi navrhovateľom označenou škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcim v jej nečinnosti. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením navrhovateľa, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť Družstva a obchodníka s CP, navrhovateľovi by škoda nevznikla. Uzavretím právneho úkonu s Družstvom, navrhovateľovi označená škoda ešte nevznikla, vznikla mu vymožiteľná pohľadávka voči Družstvu a škoda mu prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči Družstvu. Škoda navrhovateľa má svoje príčiny vo finančnom hospodárení Družstva a v spôsobe jeho podnikania. Pokiaľ by bola zakázaná činnosť Družstva a obchodníka s CP, uvedené samo o sebe by nemalo za následok, že pohľadávka navrhovateľa z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená; práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť.
V čase rozhodnutia súdu navrhovateľ nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti Družstvu, proti žiadnemu členovi predstavenstva Družstva či proti členovi kontrolnej komisie (Obch. zákonník § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8).
Podľa ustálenej súdnej judikatúry, nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom. Preto ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Navrhovateľ si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia §243a ods.4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia §244 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu. Každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie. Členovia predstavenstva družstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky navrhovateľa na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, aby sa navrhovateľ mohol úspešne domáhať náhrady škody voči štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z.. Navrhovateľ nepreukázal, že by sa bez svojej viny bezúspešne domáhala náhrady škody voči subjektom
Družstva. Škoda na strane navrhovateľa vznikne až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.
Záverom súd uvádza, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. 4. 2011, č. k. 3K/95/2010
- 21, právoplatným dňa 5. 5. 2011 bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz. Nárok navrhovateľa na náhradu škody voči štátu môže byť úspešný za predpokladu, ak navrhovateľ nemohla dosiahnuť a nedosiahol uspokojenie svojej pohľadávky v skôr špecifikovanom konkurznom konaní, ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie M.. U., správcu konkurznej podstaty Družstva, zo dňa 20.8.2013, podľa ktorého je v záujme úpadcu vedených vyše 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu ako aj súdne konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry vplyvu úpadcu odstránený podozrivými právnymi úkonmi. V súvislosti s námietku navrhovateľa o predčasnosti ním uplatnenej škody s tým, že súd je povinný skúmať, či stav konkurzného konania vylučuje možnosť uspokojenia jeho pohľadávky súd uvádza, že z priebehu konkurzu nevyplýva skutočnosť, že pohľadávka navrhovateľa nebude v konkurznom konaní uspokojená, resp. uspokojená aspoň v časti, keďže dosiaľ sú vedené konania, ktorých účelom je navrátenie majetku do podstaty a aj bez týchto konaní má úpadca značný majetok Z týchto skutočností je zrejmé, že nie je daný ani ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť titulom nesprávneho úradného postupu odporcu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
K III. výroku rozhodnutia
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., a odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech náhradu trov konania nepriznal, keďže odporca výslovne vyhlásil, že si náhradu trov konania neuplatňuje. Náhrada škody voči štátu jeho nesprávnym úradným postupom § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.
Poučenie:
P o u č e n i e : Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.