Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Cb-187-2015.pdf
PDF · 121.94 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/187/2015
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: FVE Krásna, s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 19, 040 01 Košice, IČO: 45 663 734,právne zastúpeného: SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 244 780, proti žalovaným: 1/ Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151,2/ Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, o nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania, takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a návrh žalobcu zo dňa 31.3.2015 na nariadenie predbežného opatrenia.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 7.4.2015 žalobca navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému v 1. rade uložil v kalendárnom roku 2015 povinnosť zabezpečovať pre žalobcu podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0936/2014/E-OZ zo dňa 31.10.2013 a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014, a to tak, že je povinný poskytovať žalobcovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného žalobcom za skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu na výrobu elektriny,a to za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva žalobcu na podporu znemožniť alebo obmedziť. Žalovanému v 2. rade navrhoval predbežným opatrením uložiť povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre žalobcu podporu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b/ a § 4 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0936/2014/E zo dňa 31.10.2013 a podľa Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014 odberom elektriny za cenu elektriny na straty, ktorú žalobca vyrobí v zariadení žalobcu na výrobu elektriny a to za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva žalobcu na podporu znemožniť alebo obmedziť. Na odôvodnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že žalobca je výrobcom elektriny, prevádzkujúcim zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie s názvom FV Sektor Cmod1, nachádzajúcom sa v obci V., k.ú. V. na pozemku s parc. č. XXX/X s celkovým inštalovaným výkonom 0,988 MW, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Žalovaný v 1. rade na základe poverenia zo 17.12.2014 poveril žalovaného v 2. rade výkupom elektriny v súlade s § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov / ďalej už len Zákon o podpore OZE/, t.j. na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore OZE na základe zmluvy o dodávke elektriny. Žalobca zdôraznil, že výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je spojená s nepomerne vysokými počiatočnými investíciami. Poukázal na úpravu podľa § 6 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ Zákona o podpore OZE, ktorá uvádza legislatívne definície ceny elektriny, ceny elektriny na straty a doplatku. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ a § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona o podpore OZE má výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov, akým je i žalobca, právo na odber elektriny za cenu elektriny na straty a právo na doplatok. Uvedená forma podpory je pre žalobcu garantovaná po dobu
15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky, čo vyplýva z úpravy § 3 ods. 6 Zákona o podpore OZE. Podpora je pre žalobcu po túto dobu garantovaná v jasne stanovenej výške, v ktorej časti žalobca poukázal na úpravu § 6 ods. 3 Zákona o podpore OZE, podľa ktorej cena elektriny pre stanovenie doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky, čo je úprava, ktorá sa nachádza v rovnakom znení vo všetkých zneniach označeného právneho predpisu. Zariadenie na výrobu elektriny FV Sektor Cmod1 bolo uvedené do prevádzky 15.12.2010. Potom, ako došlo k vybudovaniu FV Sektor Cmod1, uzatvoril so žalovaným v 1. rade Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát a Zmluvu o doplatku a zároveň bolo žalobcovi vydané cenové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým bola žalobcovi pre daný rok schválená cena elektriny na stanovenie doplatku. V súlade s týmito zmluvami a rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví /ďalej len ÚRSO/ si žalobca prvýkrát uplatnil právo na podporu v marci 2011. Učinil tak faktúrami, ktoré boli zo strany žalovaného v 1. rade riadne uhradené a takýto mechanizmus pre uplatnenie zákonnej podpory využíval žalobca u žalovaného v 1. rade až do konca roku 2014. Pre roky 2014 až 2026 ÚRSO žalobcovi rozhodnutím schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 425,12 EUR/MWh. Žalovaný v 1. rade odmietol žalobcovi v roku 2015 poskytovať podporu s odôvodnením, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore OZE. Žalobca však tvrdí, že si svoje zákonné povinnosti splnil, a to vrátane povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore OZE, a to ako voči ÚRSO, tak aj voči prevádzkovateľovi distribučnej siete
- žalovanému v 1. rade. Dňa 17.8.2011 zaslal žalobca ÚRSO žiadosť o vydanie potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov na obdobie rokov 2012 až 2024. Na to ÚRSO dňa 30.12.2011 reagoval vydaním potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pod č. 0610/2012/PoP-OZE. Dňa 22.10.2013 žalobca predložil ÚRSO návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov pre roky 2013 až 2025. Tým poskytol žalobca ÚRSO informáciu o predpokladanom množstve dodanej elektriny pre kalendárny rok 2015 a rovnako poskytol informáciu o tom, že na vyrobenú elektrinu si plánuje uplatniť podporu doplatkom a že vyrobenú elektrinu plánuje dodávať na straty prevádzkovateľovi distribučnej siete. Svoju informačnú povinnosť si žalobca splnil aj voči žalovanému v 1. rade, keď mu 10.2.2014 odoslal žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a Zmluvy o doplatku, prílohou ktorej boli podpísané zmluvy na rok 2014. Tieto informácie predložil žalobca žalovanému v 1. rade v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore OZE pred 15.8.2014 a týkali sa kalendárneho roka 2015. Postup žalovaného v 1. rade, ktorý listom zo 17.12.2014 oznámil žalobcovi, že je zo zákona vylúčená možnosť jeho zaradenia pre rok 2015 do systému podpory pre nesplnenie povinnosti výrobcu elektriny ustanovených v § 4 Zákona o podpore OZE, považuje žalobca za protiprávny. Zároveň poukazuje na ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE a skutočnosť, že zariadenie na výrobu elektriny žalobcu bolo uvedené do prevádzky dávno pred 1.1.2014, teda v zmysle § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE nie je možné sankciu za nesplnenie oznamovacej povinnosti voči žalobcovi ani uplatňovať. Neexistuje preto žiaden zákonný dôvod pre konštatovanie žalovaného v 1. rade o porušení povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore OZE a teda neexistuje ani žiaden základ pre odopretie podpory v zmysle § 3 tohto Zákona. Žalobca sa domáha nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretože nenariadenie predbežného opatrenia by malo bezprostredne za následok vznik finančnej ujmy, ktorá by mala pre žalobcu likvidačné následky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vybudovanie zariadenia na výrobu elektriny predstavovalo pre neho značnú finančnú záťaž, pričom zdroje na realizáciu boli získané formou bankového úveru na základe Zmluvy o financovaní ktorú žalobca uzavrel s Všeobecnou úverovou bankou, a.s.. Tento úver žalobca spláca, pričom na rok 2015 predstavujú splátky tohto úveru sumu v celkovej výške 186 800,- EUR, pričom táto suma nezahŕňa úroky v predpokladanej výške 55 834,14 EUR. Rovnako samotná prevádzka predmetného zariadenia na výrobu elektriny prináša náklady na prevádzku a údržbu v úhrnnej výške 79 533,94 EUR. Táto suma zahŕňa poistné, daň z nehnuteľností, monitoring ochrany majetku, správu a údržbu, administratívne práce, technické zabezpečenie chodu, ako aj platbu za prístup do distribučnej sústavy, ktorý poplatok je žalobca povinný platiť bez ohľadu na to, či FVE vyrába elektrinu. Žalobcovi taktiež zo Zmluvy o treasury linke, uzavretej medzi ním a bankou vyplýva povinnosť uhradiť v roku 2015 platbu v predpokladanej výške 36 326,- EUR. Oproti tomu výška podpory poskytovaná žalobcovi a pre rok 2015 odňatá, predstavuje sumu 463 380,80 EUR. Bez poskytnutia podpory žalobca nebude schopný splácať svoj bankový úver, ani iné záväzky a nenariadenie predbežného opatrenia bude mať za následok jeho platobnú neschopnosť a následný bankrot. Žalobca nemá ako prevádzkovateľ zariadenia na výrobu elektriny žiaden iný relevantný zisk. Žalobca v roku 2014 hospodáril so stratou vo výške
- 21 237,- EUR a vykazuje neuhradenú stratu z minulých rokov vo výške - 48 748,- EUR. Žalobca uzavrel zmluvu a zriadení záložného práva na hnuteľné veci a zmluvu o zriadení záložného práva na
pohľadávky a iné práva, pričom ich realizáciou hrozí odobratie samotného výrobného zariadenia spolu so všetkou dokumentáciou a existencia žalobcu by v tom dôsledku nemala žiaden faktický zmysel. Žalobca taktiež uzavrel s bankou Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke podľa ktorej má banka právo vyplniť blankozmenku na uľahčenie vymáhania zabezpečených pohľadávok zo Zmluvy o financovaní. Žalobca tiež uvádza, že jediný spoločník žalobcu C.. B. za účelom zabezpečenia záväzkov zo Zmluvy o financovaní uzavrel s bankou Zmluvou o zriadení záložného práva na obchodný podiel, podpísal Ručiteľskú listinu a dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke. Nenariadenie predbežného opatrenia by malo za následok uplatňovanie likvidačných nárokov voči jedinému spoločníkovi žalobcu, čo by viedlo k jeho osobnému bankrotu. Navrhované predbežné opatrenie považuje žalobca za primerané, pretože v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia bude fungovať systém podpory tak, ako fungoval už roky, navrhované predbežné opatrenie podľa názoru žalobcu napĺňa i zásadu proporcionality. Je legitímne a primerané sledovanému cieľu, pričom nariadením predbežného opatrenia sa zabráni finančnej likvidácii žalobcu a nariadenie predbežného opatrenia nebude mať negatívny dopad za žalovaného v 1., ani v 2. rade. Žalobca zdôraznil, že samotná podpora podľa Zákona o podpore OZE je financovaná štátom a nie zo strany žalovaného v 1. rade a ani zo strany žalovaného v 2. rade, preto aj z tohto dôvodu nie je na mieste uvažovať o nepomernom dotknutí práv a záujmov žalovaných v 1. a v 2. rade. Poukázal na rozhodovaciu prax v obdobných veciach, a to konkrétne na uznesenie Okresného súdu Žilina vo veci sp.zn. 10Cb/314/2014, Okresného súdu Košice I sp.zn. 9Cb/1/2015 a na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp.zn. 2Cob/26/2015. Vo veci samej sa mieni žalobca domáhať nahradenia prejavov vôle žalovaného v 1. a žalovaného v 2. rade, uzatvoriť so žalobcom Zmluvu o doplatku a Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát na rok 2015.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa súd oboznámil s prílohami návrhu, ktoré sú tvorené Zmluvou o výkupe elektriny na krytie strát uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 13.3.2014 a Zmluvou o doplatku uzatvorenou medzi tými istými subjektami dňa 13.3.2014 / č.l. 40 až 43/, na základe ktorých v roku 2014 poskytoval žalovaný v 1. rade žalobcovi podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona č. 309/2009 Z.z. odberom elektriny z výrobného zariadenia za cenu elektriny na straty a doplatkom. Ďalej sa súd oboznámil s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0936/2014/E-OZ zo dňa 31.10.2013, na základe ktorého rozhodol tento orgán o schválení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2014 až 2025 vo vzťahu k Fotovoltickej elektrárni FVE Krásna s celkovým inštalovaným výkonom 988 kW, nachádzajúcej sa v k.ú. V. na pozemku parc. č. N.-M. XXX/X /č.l. 26 až 27/, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0015/2015/ E z 28.11.2014, ktorým URSO pre žalovaného v 1. rade ako pre regulovaný subjekt s účinnosťou od 1.1.2015 do 31.12.2016 zmenil svoje rozhodnutie z 28.11.2013 o schválení tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia /č.l. 28 až 36/. Ďalej sa súd oboznámil s listom žalovaného v rade 1. zo dňa 17.12.2014, ktorým žalobcovi oznámil stratu nároku na podporu /č.l.52 až 53/, písomnou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným v rade 1. /č.l.56 až 63/, žiadosťou o vydanie potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo dňa 12.8.2011 /č.l.64,65/, potvrdením o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydaným ÚRSO pre zariadenie žalobcu /č.l.66, 67/, návrhom ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie na rok 2014 až 2025 s podacími lístkami, doručovaným ÚRSO /č.l.68 až 73/, informáciou pre výrobcov elektriny s právom na podporu, zverejneným na webovej stránke ÚRSO /č.l. 74/, zoznamom výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili podmienky pre uplatnenie práva na podporu /č.l. 75 až 76/, listom žalobcu, ktorým zasielal žalovanému v rade 1. podklady pre uzatvorenie Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a Zmluvy o doplatku s plánom výroby na roky 2012 až 2024 a podacím lístkom /č.l. 77 až 81/, žiadosťou o uzatvorenie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvy o doplatku zo dňa 4.1.2015 s prílohami a s doručenkou /č.l.231 až 239/, účtovnou závierkou žalobcu za rok 2013 /č.l.240 až 245/. Súd sa ďalej oboznámil so Zmluvou o financovaní č. 72/ZF/2010 zo dňa 10.11.2010 uzatvorenou medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobcom v znení dodatkov č. 1, 2, 3, a 4 /č.l. 82 /, z ktorej vyplýva, že Všeobecná úverová banka poskytla žalobcovi peňažné prostriedky vo výške X XXX XXX,- EUR formou termínovaného a kontokorentného úveru, zabezpečený záložným právom k pozemku, k hnuteľným veciam, pohľadávkam, a k obchodnému podielu a taktiež blankozmenkou, s dohodami o vyplňovacom práve k blankozmenke, zmluvou o zriadení záložného práva na hnuteľné veci, zmluvou o zriadení záložného práva na pohľadávky a iné práva, uzavretými medzi žalobcom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. /č.l. 146 až 155/, dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke, zmluvou o zriadení záložného práva na obchodný podiel a ručiteľskou listinou uzavretou medzi spoločníkom žalobcu C.. L. B. a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. /č.l.158 až 163/. Na č.l. 112 až 145 spisu sa nachádzajú doklady preukazujúce výšku nákladov na prevádzku predmetného zariadenia žalobcu. Z
listu žalovaného v 1. rade zo 17.12.2014 vyplýva, že žalovaný v 1. rade odporúča žalobcovi vysporiadať si vzájomné vzťahy ohľadne vyrobeného a dodaného množstva elektriny do distribučnej sústavy SSE - D a.s. so subjektom SSE ako subjektom, ktorý na základe poverenia žalovaného v 1. rade má priradené výrobné zariadenie žalobcu vo svojej bilančnej skupine.
Žalovaný v 1. rade doručil súdu dňa 16.4.2015 vyjadrenie k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia /č.l. 253/, v ktorom objasnil svoje postavenie ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tiež systém financovania podpory pre výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. V písomnom stanovisku žalovaný v 1. rade namietol nepreukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, nedôvodnosť návrhu vo veci samej a súčasne poukázal na priamu škodu a stratu žalovaného v 1. rade pri poskytnutí podpory nad rámec zákona. Žiadal súd o starostlivé zváženie vydania predbežného opatrenia, ktorým by došlo k neprimeranej výhode pre žalobcu na úkor spôsobenia priamej škody žalovanémuv 1. rade. Žalovaný v 1. rade navrhol pred rozhodnutím o predbežnom opatrení nariadiť pojednávanie a vypočuť účastníkov konania a súčasne vyžiadať stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky. Žalovaný v 1. rade zároveň predložil súdu Vyjadrenie žalovaného v 2. rade zo dňa 17.2.2015. Podľa bodu 1 tohto listu žalovaný v 1. rade s účinnosťou od 1.1.2015 až do odvolania poveril žalovaného v 2. rade na zabezpečenie odberu elektriny podľa § 4 ods. 1 písm. b Zákona o podpore OZE / § 3 ods. 1 písm. b tohto zákona odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal výrobca za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok/. Podľa bodu 3 tohto listu žalovaný v 2. rade vyhlasuje, že je pripravený s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky pre získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu, t.j. za cenu 34,61 EUR/MWh vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny.
Podaním zo dňa 21.4.2015, ktoré bolo súdu doručené 22.4.2015, žalobca učinil vyjadrenie k prípadnému podaniu žalovaného v 1. rade. Uviedol, že strata podpory pre rok 2015 bude mať pre žalobcu za následok finančnú likvidáciu žalobcu, nakoľko je zjavné, že si nebude môcť plniť svoje finančné záväzky, ako voči banke, tak voči svojim dodávateľom a teda vydanie predbežného opatrenia má pre neho zásadný a existenčný charakter. Skutočnosti, ktorými sa žalovaný v 1. rade bráni, sú účelové, zavádzajúce, ničím nepodložené a neosvedčené. Odňatie podpory pre takmer 1 200 výrobcov elektriny na kalendárny rok 2015 sa do zníženia tarify za prevádzkovanie systému /TPS/ vôbec nepremietlo. Rovnako nie je pravdivé, že by žalovaný v 1. rade v roku 2015 nemal zabezpečené finančné prostriedky na financovanie štátom garantovanej podpory. Rozhodnutím ÚRSO z 19.8.2014 došlo k výraznému zvýšeniu TPS o 2,- EUR na 1 MWh, resp. o 10 %, pričom ÚRSO rozhodnutím z 29.12.2014 ponechalo TPS vo zvýšenej výške aj na rok 2015. Zvýšenie TPS o 2,- EUR na 1 MWh len v roku 2015 prinesie 58.400.000,- EUR. S účinnosťou od 1.1.2014 bola pre výrobcov elektriny zavedená povinnosť platiť novú platbu za prístup do distribučnej sústavy, tzv. G-komponent, pričom výška platby pre rok 2015 vo vzťahu k žalobcovi predstavuje 17.233,76 EUR. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že celková ročná výška príjmov z G-komponentu pre troch prevádzkovateľov distribučnej sústavy môže prevyšovať 30.000.000,- EUR. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1. rade v roku 2015 disponuje výrazne vyšším balíkom finančných prostriedkov ako v minulosti. Oznámením o odňatí podpory listom zo 17.12.2014 žalovaný v 1. rade nedal žalobcovi a ani ostatným dotknutým výrobcom akýkoľvek časový priestor pre riešenie situácie v roku 2014. V uvedenej časti vyjadrenia poukázal žalobca na rozhodnutia ÚRSO z 19.8.2014 č. 0329/2014/ E a č. 0048/2015/E z 29.12.2014 a na správu o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok vypracovanú Ministerstvom hospodárstva SR v roku 2014. Žalovaný v 1. rade má na tvorbu cenovej regulácie a výstavbu nových zariadení podstatný vplyv, pretože jedným zo základných východísk pre cenovú reguláciu sú práve podklady od žalovaného v 1. rade. Rovnako od žalovaného v 1. rade výrazne závisí, či dôjde k výstavbe nových zariadení na výrobu elektriny alebo nie, pretože ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy a dotknutý účastník sa vyjadruje k možnosti pripojenia zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy a jeho súhlasné stanovisko je nevyhnutné na povolenie výstavby elektrárne. Žalovaný v 1. rade má reálny vplyv aj na stanovenie TPS, pretože táto je stanovená na podklade od žalovaného v 1. rade. Pokiaľ ide o možnosť uzavretia Zmluvy o dodávke elektriny so žalovaným v 2. rade za trhovú cenu žalobca uvádza, že by takéto konanie žalobcu mohlo byť interpretované ako úkon, ktorým sa žalobca vzdal svojho nároku na podporu a ktorým legalizuje údajné nesplnenie oznamovacej povinnosti a stratu podpory pre rok 2015. Naviac by takýmto konaním v roku 2015 dostal
namiesto zákonom garantovaných 463.380,80 EUR iba 37.724,90 EUR, čo je o 92 % menej. Žalobca tvrdí, že by sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemal súd zaoberať tvrdeniami a skutočnosťami, ktoré sa týkajú iných nárokov, resp. ktoré s uplatneným nárokom nesúvisia. Žalovaný v 1. rade podľa účtovných výkazov za rok 2013 a 2014, ktoré sú verejne dostupné v registri účtovných závierok, dosiahol v roku 2013 zisk XX.XXX.XXX,- EUR a v roku 2014 zisk XX.XXX.XXX,- EUR. Navyše za predchádzajúce účtovné obdobia žalovaný v 1. rade eviduje nerozdelený zisk vo výške XXX.XXX,- EUR. V tejto časti poukázal žalobca na výkaz ziskov a strát žalovaného v 1. rade za rok 2014 a výkaz o finančnej situácii žalovaného v 1. rade za rok 2014. Žalobca už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia veľmi detailne popísal a zdokladoval likvidačný charakter straty podpory na jeho osobu, ako aj všetky dôležité a rozhodujúce skutočnosti pre vydanie predbežného opatrenia, pričom opätovne zdôrazňuje, že nie žalobca, ale žalovaný v 1. rade porušuje zákon tým, že svojvoľne v rozpore s prechodnými ustanoveniami označenej právnej úpravy a napriek splneniu oznamovacej povinnosti a zároveň bez rozhodnutia odňal žalobcovi podporu vo výške prevyšujúcej XXX.XXX,- EUR. Postup žalovaného v 1. rade je v rozpore s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR, ktorá úprava umožňuje vlastnícke právo obmedziť iba na základe Zákona. Zároveň z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva požiadavka zákonnosti zahŕňajúca určenie orgánu, ktorý je oprávnený v obmedzení práva vlastníckeho rozhodnúť, ako aj existenciu, konania v ktorom daný orgán po preskúmaní zákonom stanovených podmienok o obmedzení vlastníckeho práva rozhodne a existenciu samotného rozhodnutia. Za majetok, resp. vlastníctvo je potrebné považovať aj nárok žalobcu, ktorý je výrobcom elektriny na podporu formou doplatku a odberu elektriny na straty, ktorá je výrobcovi elektriny garantovaná Zákonom na 15 rokov v presne stanovenej výške, v cenovom rozhodnutí.
Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP): Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov konania alebo ak je obava , že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ OSP: Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.
Opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia je daná jednak v prípade potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, ako aj v prípade existencie obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený, pričom uvedené dva druhy predbežných opatrení sa líšia v niektorých osobitných podmienkach, ktoré musí podaný návrh spĺňať. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie predbežného oparenia je nepochybné, že žalobca sa domáha nariadenia predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Vo vzťahu k takto vymedzenému druhu predbežného opatrenia bude súd skúmať opodstatnenosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Z tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že medzi účastníkmi je sporná skutková okolnosť splnenia, resp. nesplnenia oznamovacej povinnosti žalobcu ako podmienky uplatnenia práva žalobcu na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b/, c/ zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalobca primárne tvrdí, že právny dôsledok nesplnenia oznamovacej povinnosti na neho vôbec nedopadá vzhľadom na úpravu § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z.. pri zohľadnení časového momentu uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky. Zároveň však žalobca tvrdí, že si túto oznamovaciu povinnosť včas a riadne splnil tak voči žalovanému v 1. rade ako i voči subjektu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Žalovaný v 1. rade toto tvrdenie žalobcu rozporuje, ako to má súd osvedčené z listu
žalovaného v 1. rade zo dňa 17.12.2014 /č.l. 52 až 53/. Odstránenie spornosti tejto skutkovej okolnosti predpokladá vykonanie riadneho dokazovania a právneho posúdenia vo forme prejudiciálneho právneho posúdenia tejto otázky na základe výsledkov vykonaného dokazovania. V pomeroch rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd hodnotil výlučne skutočnosti významné pre záver, či navrhované predbežné opatrenie môže alebo nemôže zabezpečiť účel, ktorý ním žalobca sleduje, a to je poskytnutie ochrany žalobcu pred bezprostredne hroziacou ujmou takou úpravou pomerov účastníkov, ako vyplýva z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, všetko vo väzbe na to, čoho sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej /navrhované predbežné opatrenie je predbežným opatrením pred začatím konania vo veci samej/, kde sa žalobca mieni domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaných, uzatvoriť so žalobcom Zmluvu o doplatku a Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát na obdobie roka 2015.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd primárne skúmal, či žalobca osvedčil existenciu potreby úpravy pomerov účastníkov nariadením predbežného opatrenia z dôvodu osvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy v rozsahu tvrdenom žalobcom. V tomto smere súd zohľadnil postavenie žalovaného v 1. rade ako subjektu, ktorého postavenie poskytovateľa podpory žalobcovi vyplýva priamo z úpravy Zákona o podpore OZE . Sám žalovaný v 1. rade nemá žiaden priamy vplyv na to, ako ÚRSO, hoci na podklade informácii od žalovaného v 1. rade., v rámci cenového konania - konania o cenovej regulácii podľa § 14 Z.č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, rozhodne o návrhu žalobcu na určenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre žalobcu, čo súd zdôrazňuje vzhľadom na argumentáciu žalobcu uvádzanú v podaní z 21.4.2015. Žalovaný v 1. rade je subjekt, ktorý je výlučne poskytovateľom podpory bez vlastného priameho dosahu a bez možnosti ovplyvniť určenie ceny pre stanovenie doplatku a ceny elektriny na straty na jednej strane a zároveň na druhej strane má povinnosti vyplývajúce z úpravy Zákona o podpore OZE zahŕňajúce povinnosť poskytovať žalobcovi za predpokladu, že žalobca splní zákonné podmienky podporu, ktorú je možné poskytovať okrem iného i formou doplatku a odberom elektriny za cenu elektriny na straty. Sám žalovaný v 1. rade má postavenie regulovaného subjektu, ktorú reguláciu prostredníctvom cenovej regulácie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vykonáva podľa § 9 ods.1 písm. b1, § 11 ods. 1 písm. a Z. č. 250/2012 Z.z. subjekt ÚRSO. V nadväznosti na uvedené súd vyhodnocoval pomer medzi záujmami žalobcu sledovanými návrhom na nariadenie predbežného opatrenia na jednej strane a tým, čo by mohlo byť nariadeným predbežným opatrením v súlade s návrhom žalobcu dotknuté a čo by mohlo byť nariadeným predbežným opatrením spôsobené žalovaným v 1. a v 2. rade. Pokiaľ žalobca dôvodil, že bez nariadenia predbežného opatrenia dôjde k úplnému výpadku finančných zdrojov žalobcu a v dôsledku toho k jeho likvidácii, až bankrotu vrátane takýchto dôsledkov pre jediného spoločníka žalobcu C.. L., zohľadnil súd vyjadrenie žalovaného v 2. rade zo 17.2.2015, v ktorom žalovaný v 2. rade vyhlásil, že je pripravený ako subjekt poverený s účinnosťou od 1.1.2015 žalovaným v 1. rade na zabezpečenie odberu elektriny za cenu elektriny na straty podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z.z., uzatvoriť zmluvu a vykúpiť na základe nej vyrobenú elektrickú energiu od tých výrobcov, ktorí nesplnili podmienky pre získanie podpory za trhovú cenu vo výške 34,61 EUR za 1 MWh. Táto skutočnosť potvrdzuje v pomeroch rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, že tvrdenie žalobcu o bezprostredne hroziacej ujme vedúcej až k likvidácii, resp. bankrotu žalobcu, ako aj C.. B., nie je osvedčená a tým nie je splnená podmienka pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia spočívajúca v osvedčení bezprostredne hroziacej ujmy v rozsahu, ktorý tvrdí žalobca a teda potreba úpravy pomerov účastníkov nariadením navrhovaného predbežného opatrenia. Skutočnosť, že žalobca, ako je osvedčené podľa uvedeného konštatovania, má preukázateľne možnosť vyrobenú elektrickú energiu zo svojho zariadenia na výrobu elektriny odpredať žalovanému v 2. rade, hoci za cenu trhovú alebo dohodnutú znamená, že je v dispozícii žalobcu možnosť získať takouto cestou finančné prostriedky. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania sa jedná o obchodnoprávny záväzkový vzťah a nie je vylúčené ďalšie jednanie zmluvných strán v otázke konečnej výšky ceny. Ujma hroziaca žalobcovi v podobe finančnej straty v priebehu roka 2015 sa v prípade uzatvorenia tejto zmluvy zníži, preto uvedené tvrdenie žalobcu o bezprostredne hroziacej ujme nie je osvedčené. To, že príjmy z takéhoto predaja elektriny s najväčšou pravdepodobnosťou nedosiahnu výšku prostriedkov získaných cez systém podpory a teda, že rozdiel medzi takto utŕženou odplatou a prostriedkami získanými cez systém podpory predstavuje vlastne stratu žalobcu a teda jeho ujmu, však súd hodnotí ako dôsledok nepomerne menej závažný oproti tomu, aký dôsledok by nastal na strane žalovaného v 1. rade a na strane žalovaného v 2. rade nariadením navrhovaného predbežného opatrenia pri zohľadnení vedomosti súdu z jeho činnosti, podľa ktorej len v senáte 19Cb Okresného súdu Žilina je vedených pätnásť návrhov na nariadenie predbežných opatrení rôznych žalobcov, založených na obdobných skutkových tvrdeniach, ktorými sa
títo žalobcovia domáhajú návrhmi na nariadenie predbežných opatrení poskytovania podpory podľa Zákona o podpore OZE. Z informácií verejne prístupných na internetových stránkach ÚRSO vyplýva, že splnenie oznamovacej povinnosti výrobcov elektriny z alternatívnych zdrojov je spochybnené v prípade viac než 500 subjektov v rámci Žilinského a Banskobystrického kraja. Za takéhoto stavu by ukladanie povinnosti hoci dočasne zabezpečiť poskytovanie podpory dotknutým subjektom mohlo mať pre žalovaných nezvratné následky, keďže v zmysle vyjadrenia žalovaného v 1. rade, finančné zdroje na poskytnutie podpory výrobcom elektriny podľa zákona č 309/2009 Z.z. vychádzajú z osobitnej tarify určenej ÚRSO pre konkrétny kalendárny rok práve na základe celkového počtu výrobcov, ktorí si do 15. augusta uplatnili právo na podporu na ďalší kalendárny rok, t.j. splnili oznamovaciu povinnosť. Ak teda ÚRSO nezaradil žalobcu medzi subjekty, ktorým bude v roku 2015 poskytnutá podpora v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z, v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia by boli žalovaní povinní znášať náklady na podporu žalobcu bez zabezpečenia ich finančného krytia a najmä bez akejkoľvek možnosti žalovaných tento skutkový a právny stav ovplyvniť, čím by došlo k neprimeranému zásahu do ich právneho postavenia. Akceptovaním návrhu žalovaného v 2. rade žalobca taktiež môže čiastočne predísť vzniku hroziacej škody a to bez zásahu súdu do právnych vzťahov účastníkov konania.
Vo všeobecnej rovine súd dodáva, že zmyslom inštitútu predbežného opatrenia nie je podporovať nariadenie predbežného opatrenia v pochybnostiach a spoliehať sa na možnosť dodatočného uvedenia do pôvodného stavu. Stred záujmov účastníkov sporového konania, akým je i konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v tejto veci spôsobuje, že akýmkoľvek rozhodnutím súdu o navrhovanom predbežnom opatrení nevyhnutne dôjde k zásahu do právneho postavenia jedného z účastníkov. V snahe tento zásah minimalizovať hodnotil súd pomer medzi záujmami žalobcu sledovanými návrhom na nariadenie predbežného opatrenia na jednej strane a záujmami žalovaných v 1. a v 2. rade, ktoré by boli nariadeným predbežným opatrením dotknuté. Dospel pri tom k záveru, že dôsledok nariadenia predbežného opatrenia na strane žalovaných v 1. a v 2. rade vo forme ich povinnosti poskytovať podporu v konkrétnych formách bez naakumulovaných peňažných prostriedkov vyššie uvedeným spôsobom financovania je nepomerne závažnejším, než ujma na starne žalobcu spôsobená zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorá predstavuje pre neho stratu podpory na jeden rok, osobitne so zreteľom na možnosť zabezpečiť si príjem z vyprodukovanej elektrickej energie vo výške ponúknutej trhovej ceny. Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nariadenie predbežného opatrenia žalovaného v 1. rade neohrozí. Tak ako je konštatované vyššie, súd nespochybňuje, že na strane žalobcu v dôsledku odňatia podpory pre rok 2015 vznikne finančná strata, avšak nie v rozsahu, ktorý by viedol k likvidácii alebo k bankrotu žalobcu alebo osobnému bankrotu jeho jediného spoločníka a zároveň je táto strata v porovnaní s ujmou, ktorá hrozí žalovaným v prípade nariadenia predbežného opatrenia, hodnotená súdom ako menej závažná.
Skutočnosti, ktoré boli obsahom vyjadrenia žalovaného v 1. rade k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a ktoré súd zobral do úvahy pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v tejto veci bolo nevyhnutné zohľadniť s ohľadom na ich význam pri posudzovaní otázky, či žalobca k momentu rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil potrebu predbežným opatrením navrhovaného zásahu do vzťahov medzi účastníkmi. V nadväznosti na uvedené rozhodol súd na základe skonštatovania, že žalobca neosvedčil samotnú potrebu úpravy pomerov účastníkov nariadením navrhovaného predbežného opatrenia, o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia. Uvedené závery dopadajú i na žalobcom navrhované uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohli výkon práva žalobcu znemožniť alebo obmedziť. Vo vzťahu k tejto časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca jednak nekonkretizoval o aké úkony žalovaných má ísť a zároveň neosvedčil, že by žalovaní vykonali alebo, že by bezprostredne a priamo hrozilo, že vykonajú takýto konkrétny úkon, všetko pri zohľadnení vyššie uvedených záverov súdu a pri konštatovaní, že otázka či sa na žalobcu vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c Zákona o podpore OZE a či si túto povinnosť žalobca včas a riadne splnil je medzi účastníkmi / medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade / sporná a táto skutočnosť musí byť predmetom riadneho dokazovania vo veci samej.Vo väzbe na uvedené konštatovania nevzhliadol súd dôvod pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom žalovaného v 1. rade nariaďovať pojednávanie a vypočúvať účastníkov konania ako aj vyžadovať stanovisko ÚRSO k prejednávanej problematike.
O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd podľa § 145 OSP až v konečnom rozhodnutí vo veci samej v závislosti od úspechu účastníkov v konaní /podľa § 145 OSP: Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov/.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Vykonateľnosť tohto uznesenia nastáva doručením jeho písomného vyhotovenia účastníkom konania pri zohľadnení ustanovenia § 75 ods. 8 veta druhá OSP, podľa ktorého: Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).