Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/86/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Ergomed Poliklinika, s.r.o., so sídlom Moldavská cesta 21/A, 040 11 Košice, IČO: 36 751 103, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102529990/2019 zo dňa 07. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo 102529990/2019 zo dňa 07.11.2019 a vec vracia žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Žalobca ako daňový subjekt podal u správcu dane dňa 30.12.2014 prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil a to za kalendárny mesiac november 2014. V podanom prehľade uviedol odvodovú povinnosť - preddavok na daň vo výške 2 214,40 EUR za obdobie november 2014, ktorý bol splatný dňa 05.01.2015. Daňový subjekt preddavok na daň uhradil dňa 13.01.2015 vo výške 2 214,40 EUR.

2. Správca dane na tomto základe vydal rozhodnutie číslo 101814393/2019 zo dňa 26.07.2019, ktorým žalobcovi vyrubil úrok z omeškania podľa písmeno d) v sume 7,20 EUR za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za november 2014 na zdaňovacie obdobie 2014. V odôvodnení rozhodnutia správca dane popísal skutkový stav pred vydaním rozhodnutia a citoval ustanovenia , podľa ktorých vydal svoje rozhodnutie (, , a ) ako aj - tohto zákona. Sumu úroku z omeškania vo výške 7,20 Eur vyrátal z dlžnej sumy vo výške 2 214,40 EUR, pričom vychádzal z počtu dní omeškania - 8 dní a použil pri výpočte ročnú úrokovú sadzbu vo výške 15 %, keďže štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca ako daňový subjekt odvolanie, v ktorom namietal nezákonnosť tohto rozhodnutia, nakoľko pohľadávka správcu dane vznikla už v priebehu roka 2014 a teda správca dane mal o nej vedomosť už v roku 2014 a teda mal možnosť si ju uplatniť prihláškou v súlade s ustanoveniami o konkurze a reštrukturalizácii do reštrukturalizácie, ktorá bola povolená uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 07.12.2018 sp. zn.: , ktoré bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 14.12.2018. Uznesenie o povolení reštrukturalizácie obsahovalo aj výzvu veriteľom na prihlásenie pohľadávok a to v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie a táto uplynula dňa 14.02.2019. Reštrukturalizácia žalobcu bola ukončená rozhodnutím - uznesením Okresného súdu Košice I, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 96/2019 a to dňa 21.05.2019. V odvolaní žalobca poukázal na rozhodnutie - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . S poukazom na uvedené rozhodnutie mal žalobca v odvolaní za to, že správca dane nepostupoval správne, keď daňovému subjektu v danej veci vyrubil úrok z omeškania a to z dôvodu, že počas plnenia reštrukturalizačného plánu sa daňový subjekt nemohol dostať do omeškania.

4. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Mal za to, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v súlade s Daňovým poriadkom a na základe správneho právneho posúdenia veci. S poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 Daňového poriadku a ustanovenia § 156 ods. 1 písmeno d) Daňového poriadku uviedol, že z týchto ustanovení vyplýva, že povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok za omeškania za neodvedenie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške vzniká, až keď bol tento úrok správcom dane vyrubený, respektíve právoplatnosťou rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania. Ak by správca dane úrok nevyrubil, pohľadávka by nevznikla. Podľa žalovaného na jej vznik nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone (omeškanie sa s odvedením preddavku na daň v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške), ale právne významnou skutočnosťou je až rozhodnutie o sankcií, prípadne úroku, t. j. vyrubenie v zmysle Daňového poriadku. Rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania má tak konštitutívne účinky a nie deklaratórne ako tvrdí daňový subjekt v odvolaní. Pre konštitutívne účinky podľa žalovaného svedčí aj to, že v niektorých prípadoch upravených v ustanovení § 156 ods. 6 písmeno a) až d) Daňového poriadku úrok nevyrubí aj keby formálne podmienky pre jeho vyrubenie boli splnené. U daňového subjektu nenastal ani jeden z týchto prípadov upravených v ustanovení písmeno a) až d). Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uvádza že má za to, že úrok z omeškania je samostatná daň, nie je to príslušenstvo pohľadávky podľa tak ako to uvádza daňový subjekt. Pokiaľ ide o to, či bol správca dane povinný prihlásiť pohľadávku do reštrukturalizácie k tomuto žalovaný uviedol, že nevyhnutným predpokladom pre to, aby mohla byť pohľadávka prihlásená do reštrukturalizácie je to, že pohľadávka musí existovať pred začatím reštrukturalizačného konania a daňový nedoplatok, ktorý vznikne v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po začatí reštrukturalizačného konania sa považuje za pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania a takáto pohľadávka sa do reštrukturalizácie neprihlasuje. V tomto poukázal na ustanovenie písmeno f) a , Daňového poriadku. V danom prípade vyrubil pohľadávku správca dane úrok z omeškania dňa 26.07.2019, t. j. po skončení reštrukturalizačného konania. Ku dňu začatia reštrukturalizačného konania daňového subjektu, t. j. ku dňu 01.12.2018 pohľadávka z titulu úroku z omeškania neexistovala, preto ju správca dane nemohol prihlásiť do reštrukturalizácie. Úrok z omeškania sa teda považuje na účely reštrukturalizácie za pohľadávku na účely reštrukturalizácie až po jeho vyrubení a nezaplatení v lehote splatnosti, t. j. keď sa stane daňovým nedoplatkom. Tvrdenia daňového subjektu sú teda nesprávne. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: tento je individuálnym rozhodnutím v konkrétnej právnej veci a na posudzovaný prípad sa neaplikuje. Právne vety z tohto rozsudku platia len na tie prípady, kedy by daňový nedoplatok bol prihlásený do reštrukturalizácie a ktorý by bol následne zahrnutý do reštrukturalizačného plánu, čo má za následok zmenu dlžnej sumy, zmenu lehoty splatnosti, čo následne ovplyvňuje vyrubovanie úroku z omeškania. Správca dane prihlásil do reštrukturalizácie len pohľadávky, ktoré vznikli na dani z pridanej hodnoty podľa podaných daňových priznaní za zdaňovacie obdobie 09/2018 a 10/2018 v celkovej výške 660,43 Eur, ktoré boli zahrnuté do reštrukturalizačného plánu zo dňa 14.03.2019.

II. Správna žaloba

5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane. Má za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné, pretože sú v rozpore s právnou úpravou, na ktorú poukázal vo svojej žalobe

- právna úprava Daňového poriadku, , zákona o konkurze a reštrukturalizácii. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. je podľa žalobcu zjavné, že v kontexte záverov tohto rozhodnutia nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, ktoré uvádza v napadnutých rozhodnutiach, že úrok z omeškania sa považuje za samostatnú daň, že to nie je príslušenstvo, že pohľadávka správcu dane neexistovala pred začatím reštrukturalizačného konania, pretože správca dane vyrubil úrok z omeškania až po začatí reštrukturalizačného konania. Žalobca v žalobe poukázal na

rozhodnutie Okresného súdu Košice I o povolení reštrukturalizácie ako aj na rozhodnutie Okresného súdu Košice I, ktorým bolo ukončené reštrukturalizačné konanie. Žalobca tvrdí v žalobe to, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky a že vznikajú zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splatením dlhu. Opätovne, tak ako v odvolaní žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , zo záverov ktorého vyplýva to, že úrok z omeškania, ktorý je predmetom prvostupňového rozhodnutia je súčasťou daňovej pohľadávky (a následne aj daňového nedoplatku), a preto je potrebné v súvislosti s reštrukturalizačným konaním naň aj tak nahliadať. Nárok na úrok z omeškania je pohľadávkou, ktorej právny dôvod vzniku vyplýva jedine a výlučne z porušenia povinnosti na strane žalobcu zaplatiť preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti riadne a včas. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania vzniká priamo zo zákona a nie na základe rozhodnutia. Komplexnú úpravu úroku z omeškania týkajúcu sa charakteru úrokov vrátane ich vzniku a zániku obsahuje ako lex generalis. Úroky z omeškania vznikajú zo zákona na základe právnej skutočnosti, ktorou je omeškanie dlžníka. Pre vznik úrokov z omeškania je preto rozhodujúce či došlo k tejto právnej skutočnosti, teda k omeškaniu dlžníka a nie to, či správca dane vyrubí už existujúci úrok z omeškania alebo nie. Vyrubenie úroku z omeškania teda nemá vplyv na ich vznik. Správca dane ich vyrubuje spätne. Vyrubenie úrokov z omeškania s konštitutívnymi účinkami je preto v rozpore s ustanovením Daňového poriadku, ako aj ustanovením , pretože správca dane nemôže priznať rozhodnutím právo a teda spôsobiť vznik pohľadávky, ktorá vznikla už zo zákona titulom omeškania. Vyrubenie úrokov má deklaratórny charakter účelom vyrubenia je to, aby takéto príslušenstvo pohľadávky získalo určitú formu predpísanú Daňovým poriadkom a následne aby došlo k jeho prípadnému uplatneniu. Z tohto je teda zrejmé, že správca dane a žalovaný nepostupovali vecne správne, keď žalobcovi v danej veci vyrubili úrok z omeškania, pretože úrok z omeškania je jednoznačne pohľadávkou, ktorej právny dôvod vzniku vyplýva jedine a výlučne z porušenia povinnosti na strane žalobcu hradiť preddavky včas a riadne, t. j. príslušenstvom pohľadávky, ktorá mala byť uplatnená prihláškou do reštrukturalizácie.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.07.2020 uviedol, že má za to, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď žalobcovi vyrubil úrok z omeškania za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Vyrubený úrok z omeškania správca dane nemohol prihlásiť do reštrukturalizácie žalobcu, pretože v deň začatia reštrukturalizácie žalobcu pohľadávka z titulu úrokov z omeškania neexistovala a z tohto dôvodu nemohol správca dane porušiť ustanovenie § 158 ods. 5 Daňového poriadku. Má za to, že úrok z omeškania nie je príslušenstvom pohľadávky, nakoľko Daňový poriadok neobsahuje definíciu príslušenstva pohľadávky a v prípade úroku z omeškania ide o daň podľa § 2 písmeno b) Daňového poriadku. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že v čase začatia reštrukturalizácie neexistovala pohľadávka na úroku z omeškania, a preto ju správca dane nemohol prihlásiť do reštrukturalizácie, k tomuto žalovaný poukázal na ustanovenia § 158 ods. 1 a ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2019. Na to, aby správca dane mohol prihlásiť pohľadávku do reštrukturalizácie musí táto pohľadávka vzniknúť, to znamená, že v konkrétnom prípade musí byť úrok z omeškania vyrubený a musí sa stať daňovým nedoplatkom, musí uplynúť lehota splatnosti. V tomto prípade správca dane vyrubil úrok z omeškania až po skončení reštrukturalizácie (tá skončila dňa 21.05.2019), úrok bol vyrubený dňa 26.07.2019. Preto ani nemohol túto pohľadávku prihlásiť do reštrukturalizácie a zároveň, nakoľko táto pohľadávka vznikla až rozhodnutím správcu dane, nemohlo dôjsť k jej zániku podľa .

7. Žalobca v replike zo dňa 11.08.2020 zotrval na svojej argumentácii a právnom posúdení tak, ako ich uviedol v odvolaní a v správnej žalobe.

8. Replika bola zaslaná žalovanému na dupliku, ten však na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.

IV. Konanie pred správnym súdom

9. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), postupom podľa vec prejednal na pojednávaní dňa 30.11.2022 v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu ako aj žalovaného, ktorí všetci svoju neprítomnosť

včas a riadne ospravedlnili a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a že je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia písmeno c) .

V. Relevantná právna úprava

10. Podľa písmeno a) o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z príjmov, je povinný predkladať správcovi dane v lehote podľa o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „“).

11. Podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 5959/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Ak zdaniteľnú mzdu vypláca zamestnancovi osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá na území Slovenskej republiky nemá organizačnú zložku, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prijal doklad preukazujúci príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň.

13. Podľa § 2 písmeno b) daňou sa rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.

15. Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Ak nebol úrok z omeškania správcom dane vyrubený

právoplatným rozhodnutím do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa, správca dane vypočíta úrok z omeškania za obdobie do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa; takto vypočítaný úrok z omeškania sa považuje za vyrubený dňom predchádzajúcim vyhláseniu konkurzu, začatiu reštrukturalizačného konania alebo dňom predchádzajúcim rozhodujúcemu dňu. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

16. Podľa § 156 ods. 5 Daňového poriadku, ak preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti nebol odvedený vo výške alebo v lehote podľa osobitného predpisu, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň.

17. Podľa § 161 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.

18. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

20. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku daňový nedoplatok sa na účely osobitného predpisu považuje za istinu pohľadávky.

21. Podľa § 158 ods. 2 Daňového poriadku suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za záväzok.

22. Podľa § 158 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu, v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo v rozhodujúci deň alebo po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni.

23. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

24. Podľa § 120 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

VI. Právny názor správneho súdu

25. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 102529990/2019 zo dňa 07.112019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 101814393/2019 zo dňa 26.07.2019, ktorým daňový úrad podľa písmeno d) o správe daní (Daňový poriadok) vyrubil úrok z omeškania v sume 7,20 Eur za nedovedenie vybraných preddavkov

na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac november 2014 na zdaňovacie obdobie roka 2014 v ustanovenej výške a v ustanovenej lehote.

26. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

27. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je zákonné a žaloba žalobcu je dôvodná a je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia písmeno c) - z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Rozhodnutím Okresného súdu Košice I sp. zn.: zo dňa 07.12.2018 bola na žalobcu ako dlžníka povolená reštrukturalizácia. Zároveň boli veritelia vyzvaní na prihlásenia svojich pohľadávok a to v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie. Uznesenie Okresného súdu Košice I bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 14.12.2018.

29. V konaní nebolo sporné to, že žalobca zaplatil preddavok na daň vo výške 2 214,40 EUR, ktorý bol splatný dňa 05.01.2015 dňa 13.01.2015. Sporným v tomto konaní ostalo to, či pohľadávka štátu na úrokoch z omeškania vzniká priamo na základe zákona, či správca dane rozhodnutím o vyrubení úrokov z omeškania len deklaruje existenciu tejto pohľadávky pre účely jej ďalšieho vymáhania a zároveň určuje jej výšku a splatnosť alebo či je rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania konštitutívnej povahy, teda či zakladá právo štátu (predtým neexistujúce na úroky ako sankciu za omeškanie daňového dlžníka). Na odpoveď na túto otázku potom nadväzuje záver, či je správca dane povinný prihlásiť pohľadávku na úrokoch z omeškania za obdobie do začatie reštrukturalizačného konania prihláškou podľa , aj keď dovtedy nerozhodol o jej vyrubení, s následkom, že ak ju v stanovenej pohľadávke neprihlási, vymáhateľnosť pohľadávky zanikne, alebo či je oprávnený vyrubiť a vymáhať úroky za dobu omeškania so zaplatením daňového nedoplatku spred vyhlásenia reštrukturalizácie aj po jej vyhlásení a uplynutí prihlasovacej lehoty, prípadne i po schválení reštrukturalizačného plánu.

30. Súd v tomto poukazuje na právny názor Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktorý je uvedený v rozsudku z 27.01.2021 pod sp. zn.: , s ktorého názorom sa v plnom rozsahu stotožňuje. Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sa ustálil na tom, že: „ Daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Právny dôvod i výška tejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní sú správcovi dane ako veriteľovi známe a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené rozhodnutím nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní. Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania. Bez rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania dlžník nemá sankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť, z hľadiska práva však niet prekážky, ktorá by bránila správcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní odo dňa jej splatnosti až do začatia reštrukturalizačného konania.“

31. Veľký senát Najvyššieho súdu SR pri posudzovaní otázky vzniku pohľadávky na úrokoch z omeškania vychádzal z toho, že túto otázku je potrebné vykladať s prihliadnutím na účel reštrukturalizácie sledovaný zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v pomere špeciality k všeobecným ustanoveniam daňového poriadku a ktorý v ustanovení § 120 rozlišuje pohľadávky predreštrukturalizačné (§ 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) a pohľadávky reštrukturalizačné, resp. prednostné (§ 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), pričom predreštrukturalizačné sú také, ktoré vznikli pred povolením reštrukturalizácie a na tieto pohľadávky sa viaže povinnosť prihlásiť ich v reštrukturalizačnom konaní inak vymáhateľnosť týchto pohľadávok zaniká. Rozhodujúcim dňom, ktorý rozdeľuje pohľadávky voči dlžníkovi na dve skupiny je teda dátum vyhlásenia reštrukturalizácie (bod 36 odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn.: ).

32. V bode 42 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku Veľký senát Najvyššieho súdu SR uzavrel, že: „ Daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Právny dôvod i výška takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní sú správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní.“

33. Zároveň Veľký senát Najvyššieho súdu SR v bode 43 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku uvádza, že: „Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania. Bez rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania dlžník nemá sankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť, z hľadiska práva však niet prekážky, ktorá by bránila správcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní odo dňa jej splatnosti až do začatia reštrukturalizačného konania. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že právna úprava úrokov z omeškania je z hľadiska systematiky daňového poriadku zaradená do piatej časti tohto zákona (§ 154 a nasl. - zodpovednosť za porušenie povinností) pod sankcie.“

34. Pokiaľ ide o okamih vyrubenia úrokov z omeškania k tomuto Veľký senát Najvyššieho súdu SR v bode 43 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku uviedol, že: „Daňový poriadok“ umožňuje správcovi dane vyrubiť úroky z omeškania i priebežne, pričom výslovne počíta v prípade daňového dlžníka v reštrukturalizácii s vyrubením úrokov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti daňového nedoplatku do začatia reštrukturalizačného konania (§ 156 ods. 2). Ako však už veľký senát uviedol, rozhodnutie o vyrubení len autoritatívne deklaruje existenciu daňovej pohľadávky na úrokoch z omeškania a určuje jej splatnosť.“

35. Vychádzajúc z právneho názoru správneho súdu uvedeného vo vyššie citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR, má súd za to, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania (v tomto prejednávanom prípade) za nezaplatenie preddavku na dani na vznikla už na základe zákona (teda nie až rozhodnutím správcu dane o vyrubení úroku z omeškania) za dobu od uplynutia splatnosti pohľadávky na preddavku na daň do zaplatenia daňovej pohľadávky (teda uplynutím dňa 05.01.2015 do 13.01.2015 kedy bol preddavok zo strany žalobcu zaplatený) a správca dane mal tak možnosť pri zachovaní obozretnosti a znalosti zákonov vyrubiť žalobcovi ako daňovému subjektu rozhodnutím úrok z omeškania už hneď po zaplatení daňového nedoplatku na preddavku na dani tak, aby predišiel zákonnému dôsledku zániku tejto pohľadávky v prípade prípadnej náhodnej reštrukturalizácie daňového subjektu.

36. Vzhľadom na túto skutočnosť tak správca dane ako aj žalovaný nesprávne vec právne posúdili keď sa ustálili na tom, že rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania má konštitutívnu a nie deklaratórnu povahu a až takéto rozhodnutie zakladá právo na zaplatenie úroku z omeškania a vyrubili tak úrok z omeškanie až po skončení reštrukturalizácie, teda nezákonne a preto bol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia písmeno c) z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia.

37. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku tak ako to súd uviedol vyššie, pri posúdení zisteného

skutkového stavu dôsledne rešpektovať platnú judikatúru (právny názor Najvyššieho súdu uvedený vo vyššie citovanom rozsudku), dôsledne sa zároveň vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bola z neho zrejmá správna úvaha ktorou sa riadil žalovaný pri rozhodovaní o námietkach a taktiež aj právna úprava, ktorou sa riadil pri svojom rozhodovaní.

38. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

39. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

40. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

42. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).