Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-186-2014.pdf
PDF · 105.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/186/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o mal. deti C. M., G.. XX. XX. XXXX Q. K., G.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, deti rodičov K.E. A., G.. XX. XX. XXXX, K. C. Č.. XXX, zamestnanej Inerpramed s. r. o., Vinica a B. C., G.. XX. XX. XXXX, K. C. Č.. XXX, nezamestnaného, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom Veľký Krtíš, SNP1/A o návrhu otca na zníženie výživného a zmenu úpravu styku s maloletými deťmi takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Otec maloletých detí je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v mesiaci s maloletou K. od piatku od 18:00 h do nedele do 20:00 h a s maloletým M. od soboty od 09:00 h do nedele do 13:30 h s tým, že otec maloleté deti prevezme pred bytom matky a matke ich taktiež pred jej bytom odovzdá.
Matka maloletých detí je p o v i n n á maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ich
Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 30. 10. 2013, č. k. 9P/125/2013-55, a to v časti o úprave styku s maloletými deťmi.
odôvodnenie:
Podaným návrhom otec maloletých detí žiadal súd, aby v časti o určení vyživovacej povinnosti otca a v časti o úprave styku s maloletými deťmi zmenil rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 30. 10. 2013 č. k. 9P/125/2013 a to tak, že otec maloletých detí bude povinný prispievať na výživu maloletého M. výživným vo výške 50 Eur mesačne a na maloletú K. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a zároveň, aby upravil jeho styk s maloletými deťmi tak, že bude s deťmi oprávnený stretávať sa každý nepárny týždeň v mesiaci od piatka od 18:00 h do nedele do 20:00 h bez prítomnosti matky detí.
V návrhu otec maloletých detí uviedol, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bolo rozhodnuté Okresným súdom vo Veľkom Krtíši dňa 30. 10. 2013 č. k. 9P/125/2013 kedy súd jeho manželstvo s matkou detí rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke a jeho zaviazal prispievať na výživu detí výživným vo výške na M. 100 Eur mesačne a K. 50 Eur mesačne. K úprave styku s maloletými deťmi nedošlo. V návrhu ďalej uviedol, že od posledného rozhodovania súdu, čo s týka úpravy práv a povinností došlo k výraznej zmene pomerov na jeho strane i k výrazným
zmenám v správaní matky maloletých detí, pričom v čase keď súd rozhodoval v konaní 9P/125/2013 sa vyjadril, že nie je schopný splácať výživné po 150 Eur mesačne, nakoľko už v tom čase mu to jeho majetkové a zárobkové pomery neumožňovali, pričom však s matkou detí sa ústne dohodol, že pokiaľ súd rozhodne, že ho zaviaže platiť výživné v tejto výške, ona nebude namietať, ak niektoré mesiace nebude schopný zaplatiť súdom určené výživné v plnej výške, tiež medzi nimi existovala dohoda, že pokiaľ bude matka detí odchádzať do práce na nočnú službu, tak zverí maloletú K. jemu do opatery a nie cudzím ľudom. Od posledného rozhodovania však došlo k zmene v správaní matky, ktorá nerešpektuje dohodu a nezaujíma sa o jeho zlú finančnú situáciu ani o to, že on nie je schopný splácať výživné v takej výške ako mu to bolo určené rozsudkom okresného súdu, preto sa domáha, aby súd rozhodol o znížení výživného na maloleté deti, keďže on nie je schopný splácať mesačne výživné po 150 Eur, pričom od októbra 2009 je nezamestnaný, pred tým pracoval v zahraničí, avšak kvôli nezhodám v rodine, ktoré chcel vyriešiť bol nútený vrátiť sa domov a od toho času sa mu nepodarilo nájsť si trvalý pracovný pomer. V návrhu uviedol, že je naďalej nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a kvôli veku má problém nájsť si zamestnanie a odmietajú ho zobrať do práce aj v zahraničí, poberá dávku v hmotnej núdzi, poukázal na svoje výdavky, ktoré on má. Pokiaľ sa týka úpravy styku, v návrhu otec maloletých detí uviedol, že žiada, aby jeho styk s deťmi bol časovo určený nakoľko s matkou maloletých detí ku dňu podania návrhu bývajú v spoločnej domácnosti, nakoľko mu jeho finančná situácia nedovoľuje odísť z tejto domácnosti, ale napriek tomu vznikajú také situácie, že matka mu bráni v styku s maloletými deťmi, zabraňuje tomu, aby sa s deťmi stretol osamote hlavne vo vzťahu k maloletej dcére sa správa majetníckym spôsobom, dieťa volá všade so sebou, aby on nemal možnosť stráviť s ňou čas. Podľa jeho názoru takéto správanie matky je neprimerané a zámerne sa snaží zničiť jeho vzťah medzi ním a deťmi. Uvedené trvá už dlhšiu dobu a má za to, že matka detí svojím prístupom zapríčiňuje zhoršenie vzťahu medzi ním a maloletými deťmi. Na pojednávaní sa otec maloletých detí pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka úpravy styku mali dohodnutý s matkou maloletých detí neobmedzený styk s maloletými deťmi, avšak s tým, že keď bude matka detí v práci, ktorá pracuje ako zdravotná sestra, bude mať služby, bude mať deti u seba on, avšak v súčasnej dobe túto dohodu nedodržiava, keď má službu, deti u neho nenechá, deti zvykne dať buď starej matke, alebo priateľke, uviedol, že pokiaľ sa týka programu pre deti, tento by vedel zabezpečiť, išiel by s deťmi do prírody, venoval by sa dcére, ale aj synovi. Zároveň pokiaľ sa týka zníženia výživného, otec maloletých detí k veci uviedol, že pri rozhodovaní o rozvode ich manželstva s matkou detí súhlasil s výživným tak ako to bolo stanovené rozhodnutím súdu, keďže on mal určitý prísľub, že sa bude môcť zamestnať vo Volkswagene v Bratislave, ale neskôr, keď zistili koľko má rokov oznámili mu telefonicky, že nemôžu jeho žiadosť o prijatie do zamestnania akceptovať, pričom však žiadosť o zamestnanie do Volkswagenu nepodal písomne a aj v súčasnej dobe je nezamestnaný od roku 2010 evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, je vyučený ako opravár poľnohospodárskych strojov, pričom na pojednávaní dňa 27. 04. 2015 otec maloletých detí uviedol, že mu bolo ponúknuté zamestnanie na letisku na Sliači, kedy on túto prácu odmietol a to najmä z toho dôvodu, že pokiaľ sa týka miesta výkonu práce, už len na cestovnom by mu vznikli výdavky cca na 150 Eur a jeho zárobok by predstavoval 370 Eur a uvedené by vlastne bolo nerentabilné, tiež poukázal na svoje výdavky, ktoré on má, uviedol, že pracuje ako nezamestnaný na dohodu, jeho príjem predstavuje cca 70 Eur mesačne a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 103 Eur mesačne. Ďalšie výdavky, ktoré má sú výdavky na zaplatenie úveru, potom 100 Eur elektrická energia, maloletým deťom výživné, tiež poistky pre deti, uviedol, že choval ovce, ktoré predal za 200 Eur, tiež mal nejaké zbrane, ktoré predal za cca 400 Eur, uviedol, že si pestuje zeleninu a ovocie pre vlastnú potrebu a spotrebu, pričom dom, v ktorom v súčasnej dobe býva majú s matkou detí v bezpodielovom spoluvlastníctve, zatiaľ sa ešte nevyporiadali.
Matka maloletých detí na pojednávaní žiadala, aby súd návrh otca zamietol. Pokiaľ sa týka zníženia výživného, poukázala na výdavky, ktoré ona má v súvislosti so zabezpečovaním starostlivosti o maloleté deti, keďže maloletý M. je študentom strednej odbornej školy, navštevuje Strednú školu v Košiciach, býva na internáte a tiež aj zdravotný stav maloletého M. nie je dobrý, tento trpí bipolárnou poruchou v súvislosti s týmto zdravotným stavom bol odporučený na konzultácie u pedopsychiatra, kedy len jedno vyšetrenie stojí 20 Eur. Pokiaľ sa týka maloletej K., táto je žiačkou druhého ročníka Základnej školy v Šahách, do školy každodenne dochádza, len cestovné ju vyjde mesačne cca 25 Eur, ale zároveň okrem tohto maloletá ešte navštevuje základnú umeleckú školu, kde jej vznikajú výdavky najmä s tým, že ju musí voziť do školy, ďalej sú to výdavky na školské potreby, školu v prírode, kde musí zaplatiť 150 Eur a to v splátkach, v súvislosti s tým jej musí kúpiť ešte niektoré veci, ktoré sú potrebné k uvedenému, zdravotný stav maloletej je dobrý, maloletá okrem tohto chodí ešte na balet a s týmto má tiež zvýšené
finančné výdavky. Pokiaľ sa týka úpravy styku, matka maloletých detí uviedla, že ona nemá výhrady voči tomu, aby sa maloleté deti s otcom stretávali, ona tomu nebráni, aby sa deti s otcom stretávali, uviedla, že bývajú v jednom dome a on si môže deti zobrať kedy on uzná za vhodné, nemá žiadne výhrady voči tomu, bola by ochotná spolu s ním a s deťmi stráviť voľný čas. Uviedla však, že syn s otcom nemá dobrý vzťah.
Maloletý M. C. pri svojom výsluchu uviedol, že študuje na Strednej odbornej škole veterinárnej v Košiciach, býva na internáte, domov dochádza každý týždeň, prichádza v piatok okolo 18:00 h a odchádza potom následne v nedeľu, po príchode domov si zvykne vybaliť veci, navečerať sa, porozprávať sa s matkou, so sestrou o rodinných veciach, uviedol, že aj keď je otec doma, on s ním nie je až tak citovo naviazaný, tento vzťah je u neho v podstate trvalý, v sobotu zvykne potom sa venovať prácam okolo domu, záhrade, varí s matkou a podobne, zároveň uviedol, že čo sa týka výdavkov, ktoré on má, tieto sú najmä s jeho štúdiom na strednej škole v Košiciach, na cestové, na školské potreby, bývanie, stravu, pracovný odev, hygienické potreby a podobne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, výsluchom maloletého M. C., oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 9P 125/2013, potvrdením s. r. o. Vinta zo dňa 26. 04. 2015, potvrdením úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 02. 06. 2014 na č. l. 8, rodnými listami maloletých detí, správou Obce Kleňany, správou Strednej odbornej školy veterinárnej, potvrdením o zárobku matky, mesačnými výdavkami predloženými matku na maloleté deti.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí nie sú manželia a títo ani nežijú v spoločnej domácnosti, aj keď bývajú v spoločnom dome, manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 30. 10. 2013 č. k. 9P/125/2013-55, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 18. 11. 2013, uvedeným rozsudkom maloleté deti M. a K. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke a otec maloletých detí bol povinný prispievať na výživu maloletých detí výživným na M. vo výške 100 Eur mesačne a na maloletú K. 50 Eur mesačne, pričom z výsluchu rodičov maloletých detí na pojednávaní dňa 09. 10. 2013 (kedy súd rozhodoval o návrhu na rozvod manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode) súd zistil, že matka maloletých detí pracovala ako zdravotná sestra, podľa jej vyjadrenia jej zárobok predstavoval cca 600 až 650 Eur netto mesačne a pokiaľ sa týka otca maloletých detí, tento bol v čase predchádzajúceho konania nezamestnaný, pred tým pracoval v Nemecku, kedy sa z Nemecka z práce vrátil v roku 2009 do 30. 04. 2010 poberal podporu v nezamestnanosti, od roku 2010 je nezamestnaný, príjmy, ktoré mal predstavovali príjmy z prác brigádnickej činnosti vo výške cca 150 Eur mesačne, choval ovce. Bolo ďalej zistené, že v uvedenom období mal nastúpiť do práce do Volkswagenu Bratislava, avšak tak ako to on uviedol pri svojom výsluchu nenastúpil preto, lebo už dostal návrh na začatie rozvodového konania. Maloleté deti v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu boli vo veku M. vo veku 15 rokov a maloletá K. bola vo veku 7 rokov, pričom za súčasného stavu súd zistil, že otec maloletých detí je naďalej nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, tento poberá dávku a príspevky v hmotnej núdzi od 01. 12. 2013 vo výške 103,70 Eur, zároveň otec maloletých detí pracuje na základe dohody o vykonaní práce a jeho príjem predstavuje podľa jeho vyjadrenia cca 70 Eur mesačne. Zároveň z jeho vyjadrenia bolo preukázané, že otec maloletých detí je evidovaný ako nezamestnaný a z preukazu nezamestnaných bolo zistené, že tento je evidovaný na úrade práce od 17. 06. 2014, otec je evidovaný dlhodobo od mája roku 2010. Z vykonaného dokazovania mal súd zároveň preukázané (viď výsluch otca na pojednávaní dňa 27. 04. 2015), že otcovi maloletých detí bolo ponúknuté zamestnanie a to práca na letisku Sliač ako sokoliar, ktorú však odmietol. Pokiaľ sa týka matky detí, súd mal preukázané, že táto je zamestnaná, pracuje ako zdravotná sestra, študuje na vysokej škole a pokiaľ sa týka jej príjmu, podľa potvrdenia jej zamestnávateľa, jej príjem predstavuje čiastku v priemere 450 Eur mesačne. Zo správy Strednej odbornej školy veterinárnej v Košiciach mal súd preukázané, že maloletý M. C. navštevuje uvedenú školu, kde výdavky, ktoré má v súvislosti so štúdiom na tejto škole predstavujú jednak výdavky na školské potreby, školské pomôcky a to učebnica cudzieho jazyka 20 Eur, oblečenie na praktické vyučovanie 60 Eur, pitevné nástroje a podobné pomôcky 30 Eur, obuv na telocvik 30 Eur, ostatné školské pomôcky 20 Eur a príspevok na združenie rodičov 30 Eur, zároveň ďalšími výdavkami sú výdavky, ktoré má v súvislosti s platením internátu a stravy na internáte, zároveň matka má zvýšené finančné výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletého, kedy maloletý v súčasnej dobe má zhoršený zdravotný stav v dôsledku ktorého musí absolvovať odborné konzultácie u pedopsychiatra, ktoré za jednu hodinu predstavujú výdavky cca 20 Eur. Z vyjadrenia matky mal súd ešte preukázané, že matka okrem tohto
zárobku vykonáva ešte služby, z ktorých jej priemer predstavuje cca 80 Eur mesačne. Pokiaľ sa týka maloletej K., táto je žiačkou druhého ročníka základnej školy, jej zdravotný stav je dobrý, avšak matka má zvýšené finančné výdavky so zabezpečovaním potrieb maloletej, jedná sa o bežné potreby, oblečenie, obuv aj potreby na zabezpečenie školskej dochádzky, či už cestovanie do školy, ale aj školské pomôcky a podobne. Zároveň maloletá navštevuje základnú umeleckú školu, chodí na klavír a tancuje balet, kde teda aj s týmto matke vznikajú zvýšené finančné výdavky. Ani jednému z rodičov ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla. Pokiaľ sa týka styku a kontaktu otca s maloletými deťmi, súd mal nesporne preukázané, že aj keď rodičia maloletých detí žijú v jednom dome, títo nevedú spoločnú domácnosť a v podstate kontakt otca s maloletými deťmi aj napriek tomu, že to tvrdila matka, že tento kontakt existuje, kontakt je podľa názoru súdu obmedzený v tom smere, že rodičia maloletých detí vzhľadom na vzájomnú animozitu voči sebe nevedia sa dohodnúť o tom akým spôsobom bude otec maloletých detí tráviť voľný čas s maloletými deťmi. Súd mal preukázané, že maloletá K. je žiačkou druhého ročníka a v podstate aj podľa vyjadrenia jej brata viac menej trávi táto svoj čas s matkou, resp. so svojimi starými rodičmi, alebo s priateľkami matky, keď je matka napríklad v službe, čo sa týka maloletého M., tento chodí domov každý týždeň a s otcom trávi minimálny čas, viacej času trávi so svojou matkou, v piatok, keď príde zo školy o 16:00 h väčšinu času trávi s matkou, tiež v sobotu trávi svoj voľný čas prácami okolo domu a toto je až do nedele do 13:30 h, kedy odchádza do Košíc autobusom.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd pri svojom rozhodovaní, pokiaľ sa týka návrhu otca na zníženie výživného vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Porovnaním okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o výživnom v predchádzajúcom období s okolnosťami zistenými za súčasného stavu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa, teda otca maloletých detí nie je dôvodný, pričom hmotnoprávna podmienka, ktorou je zmena pomerov splnená nebola. Otec maloletých detí tvrdil, že došlo k zmene pomerov a to tým, že v súčasnej dobe on nie je schopný platiť výživné vo výške tak ako mu to bolo určené rozhodnutím Okresného súdu vo Veľkom Krtíši v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu a zároveň dôvodom, pre ktorý takto navrhol, aby súd rozhodol bola tá skutočnosť, že s matkou dieťaťa sa mali dohodnúť, že matka nebude požadovať výživné v takej výške a zároveň dôvodom je aj tá okolnosť, že mal prísľub práce vo Volkswagene v Bratislave, avšak k splneniu tohto prísľubu nedošlo a nedošlo ani k jeho zamestnaniu. Súd v tejto súvislosti však poznamenáva, že dôvody uvádzané otcom nepredstavujú zmenu pomerov, keďže i v predchádzajúcom období otec maloletých detí bol nezamestnaný a v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/125/2013 pri svojom výsluchu uviedol, že do práce vo Volkswagene nenastúpil najmä preto, lebo dostal návrh na začatie konania o rozvod manželstva a ani iným spôsobom otec maloletých detí nepreukázal, že by došlo na jeho strane k zmene pomerov v ním tvrdenom smere. Opätovne súd poukazuje na to, že v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu otec maloletých detí bol dlhodobo nezamestnaný, v podstate od roku 2010 a nezamestnaný je až ku dnešnému dňu, teda ku dňu rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti, resp. o jeho zmene. Práve naopak, výsluchom otca mal súd preukázané, že otec maloletých detí naplnil podmienky stanovené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keďže podľa názoru súdu otec maloletých detí tým, že mal možnosť a prísľub zamestnať na letisku na Sliači so zárobkom podľa jeho vlastného vyjadrenia vo výške 370 Eur, túto možnosť zamestnať sa odmietol a to z toho dôvodu, že výkon práce a odmena za túto prácu by bola vo vzťahu k jeho výdavkom nerentabilná, keďže na cestovné by on minul cca tých 150 Eur mesačne. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otec maloletých detí má povinnosti vyvíjať aktivity smerujúce k uplatneniu na trhu práce a k dosahovaniu príjmu, ktorý je možné od neho očakávať, z ktorého by bol schopný uspokojovať nie len svoje potreby, ale i potreby svojich maloletých detí odkázaných na neho výživou a zároveň je potrebné uviesť, že otec maloletých detí dostatočným spôsobom ani nepreukázal svoju aktívnu snahu uplatniť sa na existujúcom trhu práce, práve naopak, bol v tomto pasívny od roku
2010 je na úrade práce evidovaný ako nezamestnaný a svoje možnosti a vedomosti (práca sokoliara) nevyužíva v potrebnej intenzite. Otec ani nepreukázal tú skutočnosť, ktorú tvrdil, že je vo veku 50 rokov a táto skutočnosť ho obmedzuje na trhu práce, nepredložil súdu žiadny taký listinný dôkaz, ktorý by o tejto skutočnosti svedčil. Samotné hlásenie sa na úrade práce samo o sebe ešte nepreukazuje aktívnu snahu povinného rodiča hľadať si zamestnanie, aj pre uvedené súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Zároveň na zamietnutie návrhu bol i ten dôvod, že otec maloletého sa vzdal bez dôležitého dôvodu zárobku (ponúknutá práca na letisku Sliač). Pri uvedenom rozhodovaní ešte prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, mal nesporne preukázané, že starší syn M. je študentom Strednej veterinárnej školy v Košiciach, kde v súvislosti so štúdiom na tejto škole má zvýšené finančné výdavky jeho matka a tieto výdavky hradí výlučne len ona, pričom z jej príjmu, ktorý predstavuje cca cez 500 Eur je schopná len s veľkými problémami túto situáciu zvládať. Ďalej je tu ešte vyživovacia povinnosť k maloletej K., ktorá síce navštevuje len druhý ročník základnej školy, ale aj v súvislosti so zabezpečovaním potrieb maloletej má matka zvýšené finančné výdavky a opätovne súd poukazuje, že tieto viac menej musí zvládať sama, keďže otec na výživu maloletých detí prispieva len sumou niečo okolo 50 Eur (na základe exekúcie). Okrem toho maloletá má rôzne aktivity mimoškolské, navštevuje základnú umeleckú školu, hru na klavír a balet, čím sú nesporne zvýšené finančné výdavky. Je potrebné k uvedenému záverom uviesť, že aj otec maloletých detí musí vždy zabezpečiť výživu nezaopatrenému dieťaťu, hoci aj na úkor svojho minima, keďže výživné má totiž to prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone.
Súd pri svojom rozhodovaní ohľadne návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. V predchádzajúcom rozhodnutí súdu rodičia maloletých detí úpravu styku žiadali neupraviť, pričom však s prihliadnutím na vzájomné vzťahy medzi rodičmi, ako aj s prihliadnutím na tvrdenie matky, že ona otcovi maloletých detí nezabraňuje, aby sa deťmi stretával a naopak a teda úprava styku nie je potrebná, s prihliadnutím na zistené okolnosti bol súd toho názoru, že pomery v rodine vyžadujú a je to aj v záujme maloletých detí potrebné, aby bol styk otca s maloletými deťmi upravený súdom aspoň v rozsahu minimálnom a zároveň následne je na obidvoch rodičoch, aby prípadne ďalšie kontakty si v rámci svojich vzťahov v budúcnosti upravili aj nad rámec takto súdom upraveného styku, čo nesporne bude v záujme maloletých detí a umožní upevnenie citových väzieb medzi otcom a maloletými deťmi. Je nesporné a v konaní uvedená skutočnosť preukázaná bola, že rodičia maloletých detí navzájom nemajú dobré vzťahy a úprava styku súdnym rozhodnutím prospeje bezprostrednej realizácii stretnutí otca s deťmi, keďže aj on má právo určitým spôsobom ovplyvňovať a zabezpečovať výchovu maloletých detí. podľa názoru súdu vymedzenie pevných hraníc, teda konkrétnych termínov vrátane presných hodín odovzdania, resp. stretnutia sa otca s dieťaťom vytvárajú pozitívny rámec pre jednotlivé stretnutia, pokiaľ sa týka samotného styku. Súd pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol na okolnosti, ktoré sú na strane maloletých detí. uvedenými okolnosťami sú napríklad vek detí, záujem detí, školská dochádzka detí, iné povinnosti detí a preto potom pokiaľ sa týka maloletého M. upravil styk otca s maloletým tak, že bude mať oprávnenie stretnúť sa s maloletým každý nepárny týždeň od soboty do nedele, kedy následne maloletý v nedeľu odchádza do školy a čo sa týka maloletej, s touto bude oprávnený otec sa stretávať od piatku od večera až do nedele do večerných hodín každý druhý týždeň v nepárny týždeň. Záverom ešte je potrebné uviesť, že pokiaľ sa týka tejto úpravy styku, s prihliadnutím na vyjadrenia, najmä na vyjadrenia matky, úprava styku rozhodnutím súdu predstavuje určitý rámcový základ pre stretávanie sa detí so svojim otcom, ide o určitú garanciu tohto styku, čo však neznamená, že by v záujme maloletých detí nebolo možné dohodnúť medzi rodičmi aj stretávanie v iných termínoch odklonom od takto súdom upraveného styku a to podľa toho ako si to vyžadujú potreby a najlepší záujem maloletých detí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť súdny výkon rozhodnutia.