Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-399-2013.pdf
PDF · 111.35 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/399/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Martin Holič v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného: Mgr. Martin Katriak, advokát so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti odporcovi: R. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. M. XXXX/X, XXX XX M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 42 264 979, o zaplatenie 11 689,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č.k. 3C/176/2012-186 zo dňa 29. mája 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 553,62 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 07.08.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný v časti 1 553,62 eur spolu s úrokom z omeškania dôvodne za poskytnuté služby. Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 07.09.2009 zmluvy o pripojení č. A4567655 a č. A4567450, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami, lebo z postavenia účastníkov je zrejmé, že navrhovateľ je v nej dodávateľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzavretej zmluvy má navrhovateľ ako veriteľ voči odporcovi ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v prospech odporcu plnil tým, že podľa predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol odporcovi elektronické komunikačné služby, za ktoré sa odporca zaviazal v zmluvách a dodatkoch k nim zaplatiť odplatu. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal za preukázané tvrdenia navrhovateľa, že zo zmluvy o pripojení navrhovateľ plnil, poskytol odporcovi SIM karty a umožnil mu využívať svoje telekomunikačné služby. Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi pohľadávku vo výške 1 553,62 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktorá predstavuje cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vyplývajúce z faktúry č. 8037110200 zo dňa 21.10.2009 v sume 200,57 eur, z faktúry č. 8783916571 zo dňa 21.10.2009 v sume 72,30 eur, z faktúry č. 8036594707 zo dňa 21.09.2009 v sume 386,35 eur, z faktúry č. 8783419388 zo dňa 21.09.2009 v sume 226,40 eur, a za mobilné telefóny z faktúry č. 9005299143 zo dňa 16.09.2009 v sume 29 eur, z faktúry č. 9005299963 zo dňa 16.09.2009 v sume 4 eurá, z faktúry
č. 9005296084 zo dňa 14.09.2009 v sume 116 eur, z faktúry č. 9005295788 zo dňa 14.09.2009 v sume 87 eur, z faktúry č. 9005292067 zo dňa 13.09.2009 v sume 116 eur, z faktúry č. 9005290439 zo dňa 11.09.2009 v sume 174 eur, z faktúry č. 9005290606 zo dňa 11.09.2009 v sume 31 eur, z faktúry č. 9005280081 zo dňa 08.09.2009 v sume 87 eur, z faktúry č. 9005278162 zo dňa 07.09.2009 v sume 12 eur, z faktúry č. 9005277980 zo dňa 07.09.2009 v sume 12 eur. Odporca túto sumu nenamietal a nepreukázal, že jeho záväzok zaplatiť za služby poskytnuté navrhovateľom zanikol zaplatením. Súd vo zvyšku istiny návrh zamietol a nepriznal navrhovateľovi z faktúry č. 8037627071 zo dňa 21.11.2009 sumu 5,53 eur, ktorou si navrhovateľ fakturoval voči odporcovi za odpojenie a služby cez SMS a rovnako aj z faktúry č. 8784415068 zo dňa 21.11.2009 sumu 3,95 eur, ktorou navrhovateľ fakturoval voči odporcovi za odpojenie z dôvodu, že vykonať takúto službu je síce právom navrhovateľa podľa zákona platného v čase uzavretia zmluvy a to č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, avšak zákon už nehovorí o tom, že by za tieto služby mal plniť odporca, navyše nároky na tieto sumy navrhovateľovi s ním predložených listinných dôkazov nevyplývajú, teda navrhovateľ okrem poukazu na faktúry neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil cenník poplatkov, ani inak nezdôvodnil tieto nároky, v spise sa nenachádza tarifa, ani cenník služieb, z ktorých by bolo možné zistiť, že je dôvodné odporcovi účtovať práve uvedené čiastky, tento nárok nie je zdôvodnený ani v návrhu, ani v zmluvách o pripojení, či v Dodatkoch k zmluvám, preto ho súd navrhovateľovi nepriznal a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku. Z rovnakého dôvodu súd nepriznal navrhovateľovi mesačný poplatok - poistenie faktúr + upomienka v sume 2,33 eur z faktúry č. 1005928385 zo dňa 21.10.2009, poistenie faktúr nebolo navrhovateľom preukázané, poplatok za upomienku je spojený s vymáhaním pohľadávok navrhovateľa, v zmluve nie je ani jedno z uvedených položiek uvedené a sadzobník nebol predložený. Po čiastočnom späťvzatí návrhu na pojednávaní dňa 24.09.2012 žiadal navrhovateľ priznať síce istinu vo výške 4 719,43 eur, pričom uviedol, že pozostáva z nároku na hovorné a služby poskytované navrhovateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti a zaplatenia rozdielu, ktorý spočíva v cene za ktorú zakúpil odporca telefóny a za ktorú sa odpredávajú v maloobchode v čase uzavretia zmluvy. Navrhovateľ však uvedenú sumu súdu nepreukázal, nezaslal súdu cenník jednotlivých telefónov, ani bližšiu špecifikáciu istiny prípadne iný dôkaz svojho tvrdenia o výške istiny, nepreukázal tak ceny jednotlivých telefónov a preto súd priznal navrhovateľovi iba takú sumu, ktorá mu vyplývala z faktúr predložených súdu ako dôkaz. Súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keďže zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a aj príslušenstvo pohľadávky, vzniknutej podľa predpisov občianskeho práva sa spravuje občianskoprávnymi predpismi. Pre nezistenie rozporu s ustanoveniami občianskeho práva (§ 517 Občianskeho zákonníka a nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.) o výške požadovaného úroku z omeškania, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy 1 553,62 eur a zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 553,62 eur od 07.08.2010 do zaplatenia. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ v časti zamietnutia návrhu z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutia vo veci. Odporca porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv o pripojení a z dodatkov tým, že nezaplatil ani jednu vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby (neplatil v období od 07. 09.2009 do 21.11.2009, teda nezaplatil ani jednu faktúru, na základe dodatkov získal od navrhovateľa 30 kusov mobilných telefónov). Dôvodom uzavretia dodatkov bolo pre odporcu získať za veľmi výhodnú cenu mobilné telefóny, mohol získať ďalšie zvýhodnenia v cenách za telekomunikačné služby oproti platnému cenníku. Navrhovateľ pre využívanie týchto výhod požadoval, aby odporca zotrval v danom vzťahu po 24 mesiacov a rovnako využíval jeho služby a platil za ne. Pre zabezpečenie splnenia tejto podmienky bola dohodnutá zmluvná pokuta a výška tejto zmluvnej pokuty pritom závisela predovšetkým od hodnoty telefónu, ktorý si odporca vyberal. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že daný mobilný telefón mohol odporca kúpiť rovnako aj bez hrozby sankcie za nedodržanie riadneho plnenia svojich povinností počas doby viazanosti, mohol si vybrať do lacnejších telefónov za symbolickú cenu, za ktorý by bola spojená zmluvná pokuta v nižšej sume. Možnosťou voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností je podľa názoru odvolateľa jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody o konkrétnych častiach dodatku medzi oboma stranami. Pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa je aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach, či už
podľa Občianskeho zákonníka v spojení s interpretáciou podľa Smernice číslo 93/13, ako aj podľa judikatúry európskeho súdneho dvora vylúčená poukázal tak aj na rozhodnutie C-168/05 Eliza Mostaza Claro, C-240/98-C-244/98 Océano Grupo Editorial a C-40/08 Asturcom, tzn., že smernica ako aj právna úprava občianskeho zákonníka vychádza zo skutočnosti, že spotrebiteľ je znevýhodnený pri uzatváraní predmetnej zmluvy, respektíve jej časti, ktorá obsahuje posudzovanú podmienku a jeho znevýhodnenie sa týka informovanosti a možností vyjednávania vedie k prijatiu podmienok, ktoré sú pre neho značne nevýhodné. V týchto rozhodnutiach, ako je uvedené, ochrana spotrebiteľa podľa Smernice číslo 93/13 predpokladá formálnu rovnováhu, avšak tiež skutočnú nerovnováhu založenú pri uzatvorení zmluvy, aby následne aplikáciou tejto smernice nemohlo dôjsť skutočnej rovnováhe. Odvolateľ má za to, že vzhľadom na skutkové okolnosti pri uzatváraní zmluvy má spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a môže vplývať na obsah dodatku, aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako ďalší znak neprijateľnosti podmienok považuje za nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku a to v prospech spotrebiteľa s prihliadnutím na výhodnú symbolickú kúpnu cenu, ktorú získava uzatvorením dodatku. Poukázal tak aj na rozhodnutie C-243/08 Pannon GSM; na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 16.03.2006 33Obo 934/2004: "... práve dojednanie o zmluvnej pokute je vyvážené tým, že ani v prípade, kedy k dosiahnutiu zmluvou sledovaného cieľa nedôjde výlučne v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, nenáleží žalobkyni právo na dohodnutú odmenu, a dospel preto k záveru, že práva a povinnosti zmluvných strán sú v rovnováhe.", "... zmluvná pokuta má sankčný charakter a jej účelom bolo v prípade aj chrániť dobrú povesť žalobkyne... "; tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 33 Cbo 3053/2007: "...dojednanie o zmluvnej pokute nezakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných. Nevýhodnosť dojednania o odmene pre žalobkyňu je vyvážená práve povinnosťou žalovaných po dobu trvania sprostredkovateľskej zmluvy nepreviesť bez dohody so sprostredkovateľkou predmet následnej zmluvy o prevode, k čomu má slúžiť zmluvná pokuta, nútiaca žalovaných k splneniu dohodnutej povinnosti“. Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie v časti napadnutej, týkajúcej sa nepriznania zmluvnej pokuty vo výške 4 719,43 eur, že súdu sumu nepreukázal, nezaslal cenník jednotlivých telefónov, žiadnu špecifikáciu, teda nepreukázal ceny jednotlivých telefónov. Podľa navrhovateľa zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a podľa judikatúry to znamená, že bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, uplatnenie zmluvnej pokuty je dôvodné bez potreby zisťovania alebo odôvodnenia spôsobenej škody. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto žiada v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmeniť tak, že sa návrhu vyhovie v celom rozsahu alebo podľa ustanovenia § 221 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania, ktoré si uplatňuje a tvrdil, že vyčíslenie trov priložil.
Na odvolanie sa žalovaný - odporca, ani vedľajší účastník nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal predovšetkým skutočnosť, že mu vznikla skutočná škoda, resp. že mu vznikla v uplatnenej výške. Za škodu sa považuje ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku (vyčísliteľného v peniazoch) poškodeného navrhovateľa oproti stavu pred škodovou udalosťou. Navrhovateľ za škodu, ktorá mu vznikla, považoval rozdiel v sume, za akú skutočne mobilné telefóny odporcovi predal a medzi predajnou cenou, za ktorú predával mobilné telefóny v prípadoch bez viazanosti uvedenej v zmluve. Názor navrhovateľa však nie je správny, pretože do trhových cien telefónov, ktoré navrhovateľ predáva je zahrnutých viacero zložiek tak, aby ceny navrhovateľovi pokryli náklady spojené s ich predajom (náklady na kúpu telefónu, mzdy zamestnancov, nájom prenajatých priestorov a ďalšie položky) a keďže navrhovateľ je podnikateľom, do ceny zahŕňa aj svoj zisk. Už len porovnanie trhových cien rovnakých značiek mobilných telefónov na trhu, dostupných na internete, preukazuje veľký rozdiel v cenách u jednotlivých predajcov, pričom rozdiel sa prejavuje aj v niekoľkých desiatkach eur. Skutočná škoda, ktorá v tomto prípade mohla navrhovateľovi podľa názoru odvolacieho súdu vzniknúť, je nákupná cena telefónu, t.j. cena, za ktorú navrhovateľ kúpil konkrétny telefón od výrobcu, pretože o túto sumu sa teoreticky mohol zmenšiť jeho majetok, keď ho
poskytol odporcovi so zľavou. Ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda, musel by zároveň preukázať, že za telefón výrobcovi aj zaplatil. Navrhovateľovi tiež mohol teoreticky vzniknúť nárok na ušlý zisk, za ktorý sa považuje strata očakávaného prínosu, ktorý mohol poškodený dôvodne očakávať ako rozmnoženie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodovej udalosti). Preukazovanie ušlého zisku, ako ekonomickej kategórie je náročné, preukazované vo väčšine prípadov odbornými, resp. znaleckými posudkami vypracovanými znalcami v odbore ekonómia. Navrhovateľ však vo svojich podaniach nešpecifikuje, či sa domáha skutočnej škody, alebo ušlého zisku. Keďže navrhovateľ nepreukázal vznik škody, ostatnými predpokladmi pre priznania nároku na náhradu škody sa odvolací súd nezaoberal lebo v prípade náhrady škody je potrebné preukázať všetky predpoklady súčasne.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
Ak odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvostupňového súdu, že predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná, tak treba z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyvodiť, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
Tvrdenie navrhovateľa, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých navrhovateľom ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom rovnako pre všetkých, ktorí kupovali daný mobilný telefón a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.
Odvolací súd preto dospel na základe predtým uvedeného k záveru, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané.
Ak odvolateľ namietal, že došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky uzavreté v zmluve resp. jej dodatku, ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa, tak poukazuje odvolací súd na:
- čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Možnosť v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa je však vtedy, ak nebola dojednaná individuálne, bola primeraná. V danom prípade to však splnené nebolo.
Z obsahu zmlúv a dodatkov vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ kúpil od navrhovateľa ako dodávateľa mobilné telefóny za zvýhodnenú symbolickú cenu 1 euro (4 ks) a 29 eur (7 ks) a tiež mal možnosť používať poskytované služby takisto za zvýhodnenú cenu. Dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností odporcom ako spotrebiteľom, je však neprimerane vysoká, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto je neplatná.
Sankcia dohodnutá účastníkmi ako zmluvná pokuta vyžaduje od spotrebiteľa aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške bez ohľadu na to kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na symbolickú kúpnu cenu za mobilný telefón resp. koncové zariadenie 1 euro, či 29 eur musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy telefónu, s prihliadnutím na to, že navrhovateľ ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je neprimerané. Odvolací súd považuje za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu aj vtedy, ak bude dodávateľovi dlžiť aj menej ako 1 euro. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako neprimerané. Preto je neprimeraným, ak dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len úkon spotrebiteľa smerujúci k ukončeniu. Sankcia je i tak neprimeraná a tiež aj nedôvodná. Napokon aj výška mesačného poplatku za zvolený účastnícky program, dobu viazanosti a porovnaním s výškou dojednanej zmluvnej pokuty, ktorá sa presahuje hodnotu služby zvoleného programu zmluvnú pokutu robí neprimeranou.
Preto správne prvostupňový súd rozhodol, že zmluvná podmienka v Dodatkoch k zmluvám spôsobuje z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú neplatné (53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda odporcu nie sú záväzné. V zmysle judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.
Vo veci C-618/10 ESD zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.
Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd v súlade s uvedeným správne uzavrel, že neprijateľná podmienka je neplatná ako celok a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie, v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.
Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní úspešným účastníkom: odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže v odvolacom konaní im žiadne trovy nevznikli, a neuplatnili si ich v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nebola im náhrada trov odvolacieho konania priznaná.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.