Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5T-188-2014.pdf
PDF · 90.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/188/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného X. R., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 27. 04. 2015 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný X. R., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., Q. XXX/X, prechodne bytom S., Č. Z. XXXX,
uznáva sa za vinného, preto že
dňa 21.09.2014 v čase asi o 13:45 hod. v S., časť Č. Z., neoprávnene vnikol do riadne oploteného dvora nachádzajúceho sa pri rodinnom dome so súpisným číslom XXXX, okres S., ktorého majiteľkou a užívateľkou je R. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., O. XXXX/XX tak, že osobným motorovým vozidlom značky Peugeot 106 bielej farby, ev.č. S. XXX U., ktoré viedol ako vodič, prerazil uzavretú riadne zaistenú kovovú dvojkrídlovú bráničku, s vozidlom vošiel do dvora, kde sa s ním pohyboval a asi po 15 minútach na ňom z priestorov dvora odišiel, čím poškodenej R. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., O. XXXX/XX nespôsobil žiadnu škodu ani zranenia,
teda
neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a taký čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a čin spáchal voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
čím spáchal
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 194 ods. 3Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 46Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3(troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť v skúšobnej dobe osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenej R. O., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom O. XX, XXX XX G..
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 19. 12. 2014 na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/500/14/6611obžalobu na X. R. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona
Obžalovaný X. R. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, že je nevinný. V rámci výsluchu po zákonnom poučení uviedol, že ako sa uvádza v obžalobe, že sa to malo stať voči chránenej osobe, tak to nie je pravda, pretože stará pani (poškodená) tam ani nebola, on s ňou nič nemá. Má len spor s jej zaťom, pánom O., ktorý raz za ním prišiel, že práši na dvore, pričom bol na jeho pozemku, on ale za sebou zavrel dvere a O. ich následne rozkopal. V ten deň zbadal O. na dvore a vošla do neho zlosť, tak začal na aute brúsiť a prášiť popred ich dom. Keď sa na tom aute vracal, tak ho tam už čakali s kameňmi a donútili ho vojsť do dvora. Vo dvore bol s tým autom maximálne 15 sekúnd, pričom oni do neho hodili minimálne 5 kameňov, popritom si musel chrániť aj hlavu, a ako do neho hádzali kamene vbehol do toho dvora. Stará pani tam vtedy nebola, bol tam len O. a O., ich úmysel bol zničiť ho. Išiel normálne po ceste a zrazu niekto do neho hádzal kamene. Taktiež tá brána nebola ničím zabezpečená, sú to len také dva rámy, majú to len symbolicky ohradené, aby sa to rátalo. Popritom, ako do neho hádzali kamene, mu vybili bočné sklá, čelné sklo, keď ho zahnali do dvora, tam O. na neho ešte kričal „tu zdochneš špina prašivá“. Je pravda, že prášil a trúbil na ceste, ale nič viac. Mal som vtedy buď zraziť O., alebo nevie čo. Poškodenie jeho auta na polícii neohlasoval.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá poškodená R. O., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že toto nebolo prvýkrát, ale už štvrtý krát, a to, že obžalovaný autom jazdil popred ich dom. Ona videla obžalovaného dokopy asi trikrát v živote. Ona s ním nemá nič, preto by chcela vedieť aký dôvod má na to, že toto robí. V ten deň, to bolo cez obed, v nedeľu, vyšli po obede na dvor, že si spravia kávu. O chvíľu sa začalo eldorádo s autom, ona ešte s úsmevom povedala, že nechajte ho, nech sa vyblázni a po 15tich minútach to skončilo. Spolu s dcérou, svedkyňou X. O. boli zvedavé, tak sa išli pozrieť, čo tam s tým autom zase dorobil. V tom zrazu, ako blesk z jasného neba, sa tam obžalovaný objavil a začal vykrikovať, to sa už chlapci vybehli pozrieť, čo sa deje, a on ich chcel s tým autom nabrať, ale nevšimol si, že tam majú taký veľký kameň a dva razy doňho autom naletel. Chlapci sa už vtedy bránili, ona s dcérou sa išli schovať. Pri tom, ako obžalovaný cúval, tak zacúval do kríku s orgovánom, kde narazil do hrubého konára, a odtrhol tam nárazník aj značku. Trvalo to asi 15-20 minút, keď odišiel, sklo bolo všade. Oni potom bránu zatarasili a vraveli si, že už hádam nepríde, keď zrazu obžalovaný dorazil späť na druhom aute. Nikto z nich si ho ale nevšímal, vykrikoval nejaké oplzlé reči a potom odišiel. Obžalovaný bol tiež nahovárať jej susedu, aby išla svedčiť na súd.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že nevie, odkiaľ svedkyňa zobrala tých 15 minút, a ich suseda práve vtedy odchádzala z ich dvora, tak to mohla vidieť, ale nechce prísť svedčiť.
Svedok P. O., syn poškodenej, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že v ten deň sedeli po obede vonku, kde majú spravený prístrešok, chceli si tam spraviť kávu. Sedeli a rozprávali sa a obžalovaný zrazu na aute začal trúbiť a hrabať hore dole popred ich dom. Nevedel už uviesť, koľkýkrát to takto urobil, on ešte povedal, že nechajte ho, nevšímajte si ho, on odíde. Po chvíľke sa to ešte raz zopakovalo, a keď odišiel, mama - poškodená R. O. so sestrou X. O. sa išli pozrieť, že čo tam s tým autom dorobil. Obžalovaný sa v tom čase zase vrátil, začal používať už aj nadávky, tak on so švagrom X. O. išli ku bráne a začala medzi nimi hádka. Obžalovaný zaradil spiatočku, trochu cúvol, potom sa na aute pohol a to rovno do brány. On so švagrom ešte stihli skočiť do kríkov, a obžalovaný pri tom narazil do kameňa. Zase trochu cúvol, pohol sa dopredu, ale zase narazil do toho kameňa, vtedy už do svedka vošla zlosť, aj sa bál, tak hodil do čelného skla obžalovaného kameň. Obžalovaný začal zase cúvať, nevedel uviesť prečo neodišiel zo dvora preč, ale zase len nacúval do orgovánu, pričom odtrhol nárazník a značku, a potom odišiel preč. Na doplňujúcu otázku uviedol, že on osobne hodil len jeden kameň do čelného skla auta obžalovaného.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že on tam necúval, išiel len dopredu, spoza plota na neho hádzali kamene, raz sa zakvačil do orgovánu. Vo dvore mali ich autá, tak do nich nechcel naraziť, a mal aj rozbitú hlavu.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa Q.. X. O., dcéra poškodenej, ktorá po zákonnom poučení uviedla, že, v ten bola nedeľa, boli u mamy na chalupe na návšteve. Bolo okolo 13:00 až 13:15 hod, to vie, pretože akurát dojedli a povedali si, že si dajú vonku na dvore kávu. Ako tam sedeli, tak obžalovaný ako niekoľkokrát predtým začal robiť jeho obľúbené divadlo pred ich domom, ktoré spočívalo v tom, že začal chodiť na úseku asi 30tich metrov plnou rýchlosťou dopredu a dozadu a pri tom trúbil. Jazdil tak, že spoza kolies mu vylietaval štrk a robil sa kúdol prachu. Takéto niečo ona osobne videla už asi štvrtýkrát, a zakaždým akoby k tomu obžalovaný niečo pridal, a ako by ho tá drzosť posilňovala. Takto na aute jazdil popred ich živý plot. Keď takto jazdí, stále vykrikuje z toho auta cez okienko, ale jej to pripadá tak, že je smelý len keď je v aute. Jeho ďalšia reakcia vždy bola, že ufujazdil a už ho nebolo. V ten deň tiež vykrikoval z auta, a potom prerazil bráničku a vbehol do dvora. Hneď zabočil doprava, smerom k jej bratovi, P. O., a manželovi X. O.. Kúsok odtiaľ majú na zemi balvan a doňho obžalovaný narazil. Potom cúvol, rozbehol sa a vybehol oboma kolesami na tento balvan. Ona s mamou išli hlbšie do dvora a videla, ako sa z toho balvanu obžalovaný dostal, opäť zacúval a rýchlosťou to napálil do orgovánu, pri čom odtrhol predný nárazník so značkou a následne zmizol. V ten istý deň sa tam ešte vrátil, ale už na druhom aute, to sa však už neudialo nič. Na doplňujúce otázky uviedla, že o hádzaní kameňov už teraz vie, z vyšetrovania, ale vtedy to tak nevnímala, teda nevedela uviesť, či niekto do auta obžalovaného hádzal kamene, pre ňu to bol jeden veľký stres, ale je možné, že do auta niekto kameň hodil, pretože na záhrade máme veľa kameňov. V tom čase bola asi niekde pri tom prístrešku, a aj odtiaľ je vidieť na celý dvor. V čase, keď vošiel obžalovaný cez tú bráničku, sa ale pohybovala presne v tých miestach, potom, ako vbehol dnu, išla ďalej do dvora.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že je to všetko nezmysel.
Svedok X. O., zať poškodenej, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že bolo okolo obeda, chceli si ísť ešte vonku pred dom vypiť kávu, a vtedy začal po ceste behať na aute obžalovaný, hore dole, popritom trúbil a vykrikoval. On povedal, aby ho nechali tak, že ho to prejde, on to ale robil dosť dlho. Keď s tým skončil, manželka X. O. a svokra R. O. sa išli pozrieť, čo tam narobil, a v tom sa tam zase objavil obžalovaný, ktorý začal z auta vykrikovať nejaké oplzlosti. Tak sa začali cez bránu prekrikovať a on potom na aute prerazil bránu, vošiel do dvora a narazil do kameňa. Potom sa mu podarilo nejako zošmyknúť, s autom behal po dvore, pričom vletel aj do orgovánu, kde ostala aj značka a nárazník. Potom odišiel preč a po nejakom čase sa tam znovu vrátil, ale už na inom aute. Keď behal s autom po dvore, tak s ním behal na nich, preto on do auta hodil dva alebo tri kamene. Na doplňujúcu otázku, ako je možné, že sklo bolo pred bránou, keď do neho hádzali kamene vo dvore, svedok uviedol, že zrejme sa to z auta sypalo všade, keď s autom odchádzal, tak zrejme nadskočilo a to sklo mohlo byť aj pred bránou.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa U. J., družka obžalovaného, ktorá po zákonnom poučení uviedla, že v ten deň obžalovaný sadol do auta, odišiel, asi po desiatich minútach sa vrátil, pričom auto už bolo rozbité. Presadol si potom do druhého auta a odišiel preč. Tomuto celému predchádzala mierna hádka, nič podstatné. Auto patrí jej, ale používajú ho spoločne. Pri tom, ako si presadal do toho druhého auta, jej povedal, že to auto mu rozbili O. s O.. Nič bližšie jej k tomu neuviedol, ani neskôr po tom.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že tá hádka vznikla kvôli O., keď ho zbadal na dvore.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica o konfrontácii medzi svedkom a obvineným (č.l. 12 - 24), zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 59 - 87), výpis z LV č. 1262 (č.l. 90), výpis evidenčnej karty vozidla (č.l. 91 - 92), správa na obžalovaného (č.l. 94), výpis z evidencie priestupkov (č.l. 95 - 98), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 93).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Je nepochybné, že skutok uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný X. R.. Ten je usvedčovaný svedeckými výpoveďami poškodenej R. O., a svedkov O., O. a O.. Tí zhodne uviedli, ako obžalovaný jazdil s motorovým vozidlom popred dom poškodenej, a ako potom vnikol na pozemok s motorovým vozidlom. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný sa pôvodne ku skutku priznal, svoju výpoveď zmenil až na konaní o dohode o vine a treste. Ani samotný obžalovaný nepopiera, že jazdil s vozidlom popred dom poškodenej, ani že s vozidlom jazdil po pozemku poškodenej. Uviedol ale, že po pozemku jazdil preto, že tam bol zahnaný svedkami O. a O.. Súd považuje za potrebné poznamenať, že nie je zrejmé, ako by mohol niekto niekoho násilím zahnať do dvora domu, zvlášť v prípade, keď je vodičom motorového vozidla. Takáto obhajoba obžalovaného nedáva žiadnu logiku, a to najmä s poukazom na to, že podľa fotodokumentácie z ohliadky miesta činu (č.l. 83) je evidentné, že čelné sklo motorového vozidla bolo poškodené len na strane spolujazdca, na strane vodiča bolo absolútne neporušené, teda obžalovaný nemal nijakým spôsobom zamedzený výhľad, preto jednoznačne mohol vidieť, kam so svojim autom smeruje. Taktiež z fotodokumentácie z č.l. 72 - 73 je zrejmé, že obžalovaný jazdil po dvore, pričom došlo k odtrhnutiu nárazníka a tabuľky s evidenčným číslom, a najmä fotodokumentáciou je potvrdená výpoveď svedkov, že obžalovaný s autom narazil na kameň, ktorý sa vo dvore nachádzal. Z fotodokumentácie z č.l. 66 je zase zrejmé, že k vniknutiu na pozemok poškodenej došlo násilím, keďže bola poškodená vstupná brána na tento pozemok. Súdu sa potom obhajoba obžalovaného javí ako absolútne nelogická, pretože nie je zrejmé, prečo a z akého dôvodu by mali svedkovia zahnať obžalovaného do dvora, a to zvlášť, keď bol v motorovom vozidle. Nie je ani zrejmé, ako by sa im malo podariť obžalovaného v jeho motorovom vozidle niekam zahnať, a to ani v prípade, ak by ho tam mali zahnať za pomoci kameňov. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu jednoznačne vyplynula verzia svedkov a poškodenej, že obžalovaný s motorovým vozidlom prekonaním prekážky vošiel na pozemok poškodenej, a tam následne došlo k obrane zo strany svedkov O. a O., aj za pomoci kameňov, a nie verzia obžalovaného, že išiel normálne po ceste a zrazu niekto do neho hádzal kamene.
Podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 voči chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.
Obžalovaný X. R. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, pretože neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a taký čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a čin spáchal voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného X. R. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené je potom trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky až 8 rokov.
Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne, mestskou políciou v Krupine nebol riešený za žiadny priestupok. Podľa ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR sa v minulosti dopustil deviatich priestupkov. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný, v oboch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému X. R. trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, teda na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, výkon ktorého zároveň podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Uložený trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Keďže súd uložil nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe probačný dohľad, v zmysle zákona musel uložiť obžalovanému aj niektorú z povinností alebo obmedzení uvedených v zákone. Vzhľadom na konanie obžalovaného mu súd potom uložil povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona, a to osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenej R. O., keďže jeho konaním došlo k porušeniu domovej slobody k obydliu v jej vlastníctve, a už v minulosti narúšal pokojné užívanie jej vlastníctva svojou jazdou na motorovom vozidle.
V trestnom konaní si poškodená neuplatnila žiadny nárok na náhradu škody, súd preto o náhrade škody nijakým spôsobom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.