Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-386-2014.pdf
PDF · 101.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/386/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti odporcovi S. H., J.. XX. XX. XXXX, G. N. XXX, XXX XX N., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 602,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 398,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 16. 11. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 15,84 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 28,52 eura za zastúpenie advokátom zástupcovi navrhovateľa a to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10. 11. 2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 550,00 eur s príslušenstvom a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 52,80 eura, ktorý odôvodnil tým, že dňa 04. 07. 2013 uzatvoril s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 400,00 eur za odplatu vo výške 152,00 eur. Zmluvou sa odporca zaviazal celkovú čiastku 553,00 eur uhradiť v trinástich mesačných splátkach. Prvá splátka bola splatná 10. po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Odporca ku dňu podania návrhu uhradil navrhovateľovi celkovo 2,00 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 2,00 eur bola uhradená dňa 04. 07. 2013. Vzhľadom na to, že odporca neplnil riadne a včas svoje povinnosti v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 04. 12. 2013 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 15. 11. 2013. V zmysle bodu 3 obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa odporca zaviazal uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 550,00 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 550,00 eura od 16. 11. 2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 52,80 eura a nahradiť trovy konania.
Návrh bol spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk odporcu dňa 10. 03. 2015, odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 30. 04. 2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 602,80 eura, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor. Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 16. 04. 2015 do 27. 04. 2015.
Z listín predložených navrhovateľom zistil súd nasledovný skutkový stav: odporca uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 400,00 eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok 20 % z istiny, pri úvere poskytnutom na trinásť mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na trinásť mesiacov. Podľa Obchodných podmienok RPMN predstavovala pri splatnosti úveru na trinásť mesiacov 67,70 %. Odporca sa v zmluve zaviazal uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane odplaty v trinástich mesačných splátkach a to nasledovne: v prvý troch mesačných splátkach vo výške 2,00 eura a ďalších desiatich mesačných splátkach vo výške 54,60 eura, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Doporučený termín úhrady bol uvedený 20 dňa v mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch bola ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na trinásť mesiacov 48,52 %. Keďže odporca úver riadne a včas nesplácal navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a ku dňu 15. 11. 2013 úver zosplatnil z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Odporca uhradil navrhovateľovi celkom 2,00 eur.
Z listín predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že odporca uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Na základe uzatvorenej zmluvy boli odporcovi, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom, poskytnutý úver navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok odporcom, navrhovateľ listom oznámil odporcovi odstúpenie od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru a požadoval vrátiť celú dlžnú sumu.
V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v bode 2 Obchodných podmienok navrhovateľ uviedol, že „konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru“. Takéto určenie termínu konečnej splatnosti nepovažuje súd za súladné so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, Obchodné podmienky nie sú zmluvou, ale iba súčasťou zmluvy, neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa, vedúcu k určeniu termínu konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami z iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť určený konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. K uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, keď rozlišuje pojem doba trvania zmluvy a pojem termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď výška úroku bola stanovená za trinásť mesiacov a nie za obdobie jedného roka. Táto má byť podľa navrhovateľa 20 %, čo však nezodpovedá vyčísleniu odmeny navrhovateľom 152,00 eur.
V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN“), ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď sa v zmluve v bode I. a obsahuje dve rôzne informácie o RPMN podľa splatnosti úveru na sedem mesiacov 66,19 %, alebo na trinásť mesiacov 67,70 %. Takáto formulácia RPMN bola podľa súdu zavádzajúca a nezrozumiteľná.
V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve je uvedené, že „prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky“. Takéto určenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia je dodávateľ povinný uviesť presný počet a termíny jednotlivých splátok a nie svoju povinnosť nahrádzať apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov jednotlivých splátok, keď doporučený termín úhrady je 20. dňa v mesiaci.
Pokiaľ ide o pojem odmeny vo výške 18 % z istiny, súd k tomu uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, hoci je upravená v špeciálnom právnom predpise, potrebné je na ňu aplikovať aj všeobecné ustanovenie o úverovej zmluve v Obchodnom zákonníka vzhľadom na znenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 499 upravuje odplatu za dojednanie úveru ako záväzkovú províziu, ktorou sa rozumie poplatok za rezumovanie peňažných zdrojov. Pri čerpaní úveru nie je veriteľ oprávnený požadovať odmenu týkajúcu sa čerpania časti úveru. Z uvedeného vyplýva, že nárok na odmenu po čerpaní finančných prostriedkov odporkyňou nebol zo strany navrhovateľa daný a jednalo sa len o nekalú obchodnú praktiku na strane navrhovateľa za účelom skrytého zvýšenia výšky úrokovej sadzby, ktorá mala byť 20 % za 13 mesiacov, prípadne za poplatok, ktorý nemá žiadne odôvodnené opodstatnenie a nebol ani dostatočne špecifikované, za čo mal byť poskytnutý.
Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), písm. i), písm. j) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko navrhovateľom poskytnutý úver odporcovi sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 400,00 eur bol povinný odporca navrhovateľovi v uvedenej výške vrátiť.
Nakoľko z poskytnutého úveru vo výške 400,00 eur uhradil odporca podľa tvrdenia navrhovateľa spolu 2,00 eur, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 400,00 eur a prijatým plnením vo výške 2,00 eur. Súd preto návrhu v časti vyhovel a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 398,00 eur.
Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 369 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby ustanovuje § 3 ods. 1 nariadenia a to navýšením piatich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 16. 11. 2013 (deň nasledujúci po dni zosplatnenia úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.
Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha od odporcu zaplatenia sumy prevyšujúcej sumu 398,00 eur, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto v prevyšujúcej časti, t.j. 204,80 eura a uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 152,00 eur, návrh zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi. Úspech navrhovateľa predstavoval 66 % (398,00 eur z 602,80 eura), úspech odporcu 34 % (204,80 eur z 602,80 eura), navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 32 % (66 % - 34 %). Súd preto zaviazal odporcu nahradiť v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 15,84 eura za zaplatený súdny poplatok (32 % z 49,50 eur) a vo výške 28,52 eura za zastúpenie advokátom (32 % z 89,12 eura).
Z trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 23,37 eura ((2 x 36,52 eura) x 32 %) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za dva vykonané úkony právnej služby podľa § 13 ods. 1 písm. a) vyhlášky - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podľa písm. c) písomné podanie návrhu na súd, náhrada hotových výdavkov predstavuje 5,15 eura ((2 x 8,04 eura) x 32 %) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.