Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-72-2014.pdf
PDF · 91.02 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/72/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o t.č. plnoletého B. zastúpený advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Černyševského 26, Bratislava, dieťa rodičov: matka - V. a otec - B., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca , takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu t.č. plnoletého B. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám plnoletého B., vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 17.3.2014.
Zročné výživné za obdobie od 17.3.2014 do 27.4.2015 vo výške X.XXX,-€ súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po XX,-€ spolu s bežným výživným k rukám plnoletého B., pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Súd otcovi do zročného výživného z a p o č í t a l sumu XXX,-€.
Súd vo zvyšku návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 17.3.2014 žiadala matka o zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13Nc 185/1999-14 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, aby výživné počnúc dňom 1.4.2011 bol otec povinný poukazovať do rúk matky dieťaťa v sume XXX,-€ mesačne vopred a to spätne k 1.4.2011 a aby bol povinný uhradiť rozdiel medzi skutočne plateným výživným a minimálnym zákonným nárokom nezaopatreného dieťaťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine od 11.2.2005 do 31.3.2014 vo výške XXX,XX. € v dvoch splátkach. Zameškané výživné od 1.4.2011 až do zaplatenia aby súd povolil splácať v mesačných splátkach po XXX,-€ spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
Otec v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že ho matka listom vyzvala vo veci zvýšenia výživného, v ktorom zároveň avizovala, že v prípade jeho nesúhlasu bude vec riešiť súdnou cestou. Po odchode zo spoločnej domácnosti v roku 2004 znášal bremeno niekoľkých exekúcií, ktoré mu bránili v plnení vyživovacej povinnosti a matka mu bránila v stretávaní sa so synom. Výživné, za obdobie kedy nebol schopný platiť, neskôr matke doplatil. Od januára 2014 sa mu zhoršil zdravotný stav, bol práceneschopný a v súčasnosti je jeho zlý zdravotný stav dôvodom, prečo nie je schopný nájsť si prácu. Od 1.3.2014 je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a posledných 12 mesiacov býva v podnájme. So zvýšením výživného nesúhlasil a vôbec nesúhlasil s doplatením výživného spätne.
V priebehu konania dňa XX.X.XXXX maloletý B. nadobudol plnoletosť, k návrhu matky sa pripojil a v písomnom vyjadrení upresnil návrh a žiadal, aby bol otec povinný prispievať na jeho výživu počnúc dňom 17.3.2014 vo výške XXX,XX. € mesačne splatnej vždy k 10-temu dňu v mesiaci vopred a to spätne k 17.3.2011 a počnúc dňom 1.9.2014 vo výške XXX,XX . € mesačne splatnej vždy k 10-temu dňu v mesiaci vopred. Ďalej žiadal, aby bol otec povinný uhradiť rozdiel medzi skutočne plateným výživným a minimálnym zákonným nárokom nezaopatreného dieťaťa podľa zákona o rodine od 11.2.2005 do 31.3.2014 vo výške XXX,XX € v dvoch splátkach. Zameškané výživné od 17.3.2011 až do zaplatenia, aby súd povolil zaplatiť v mesačných splátkach po XXX,-€ spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Zároveň aby bol otec povinný nahradiť mu trovy konania.
Právny zástupca plnoletého B. uviedol, že plnoletý sa k návrhu matky pripojil v celom rozsahu a žiada, aby súd rozhodol o výživnom zo strany otca v zmysle novely Zákona o rodine, podľa ktorej je každý rodič povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa a teda od 1.4.2005 žiada dorovnať túto sumu z dôvodu, že pôvodne určené výživné bolo vo výške XXX,-Sk. Následne žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca za obdobie od 17.3.2011, t.j. 3 roky spätne pred podaním návrhu a to vo výške XXX,XX € mesačne, a od 1.9.2014 vo výške XXX,XX € mesačne. K dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedol, že otec od októbra 2003 až do apríla 2007 výživné neplatil vôbec a dlžné výživné doplatil až po vydaní trestného rozkazu vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy zo dňa 2.4.2007, z ktorého bol oslobodený rozsudkom zo dňa 5.2.2008 po úhrade výživného. Ďalej k dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedol, že otec mu v roku 2002 úderom do hlavy spôsobil zlomeninu zuba a matka mala strach požiadať o zvýšenie výživného z dôvodu, aby jej alebo synovi fyzicky neublížil, čím sa aj vyhrážal. Ako ďalšie dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného uviedol, že od roku 2005 otec platil menej ako bol minimálny zákonný nárok a aké boli náklady dieťaťa na uspokojovanie potrieb. Matka mala nízky príjem a on má od 1.3.2011 výrazne zvýšené náklady kvôli nákladom na zdravotnú starostlivosť a v súvislosti s nákladmi spojenými so štúdiom na bilingválnom gymnáziu od 1.9.2012.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13Nc 185/1999, s príjmami rodičov, s potvrdeniami o zdravotnom stave plnoletého a otca, s listinnými dôkazmi o výdavkoch plnoletého, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičovské práva a povinnosti k plnoletému B. boli upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13Nc 185/1999-24 zo dňa 9.3.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.4.2000 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý B. zverený do výchovy a opatery matke počnúc dňom 11.11.1999 a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou XXX,-Sk mesačne počnúc dňom 11.11.1999. Zároveň bola otcovi do zročného výživného započítaná suma X.XXX,-Sk a teda ku dňu 9.3.2000 zročné výživné nebolo.
Matka vo výpovedi uviedla, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté v roku 2000 a to vo výške XXX,- Sk. Potom s otcom až do roku 2003 žili v spoločnej domácnosti a počas tohto obdobia živila maloletého aj otca. Následne od roku 2003 keď sa otec odsťahoval, na výživu syna neplatil vôbec a to až do roku 2008, kedy bolo rozhodnuté v trestnom konaní, následkom čoho otec dlžné výživné za obdobie od roku 2003 do roku 2008 doplatil. Potom začal platiť pravidelne stanovené výživné a po prechode na euro, t.j. od 1.1.2009 začal platiť výživné vo výške XX,-€ mesačne až do roku 2014. Od 1.1.2015 platí XX,- € mesačne s tým, že to platí šekom na jej adresu, i keď ho upozorňovala, že B. má už 18 rokov a má zriadený svoj účet. Návrh na zvýšenie výživného nepodala skôr z toho dôvodu, že v čase, keď žili s otcom v spoločnej domácnosti, zažili spolu so synom psychické a fyzické týranie zo strany otca a mali z neho strach. Trestné oznámenie za týranie nepodala, pretože v tom čase sa proti otcovi viedlo viacero trestných konaní pre zanedbanie povinnej výživy na jeho staršie deti. Ďalším dôvodom, pre ktorý nepodala návrh skôr, bola aj tá skutočnosť, že od roku 2008 alebo 2009 otec na všetky šeky, ktorými platil výživné písal, že je bezdomovec a teda jej ho prišlo ľúto. Ďalej uviedla, že od roku 1999 je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a nemala žiaden príjem, žila z ušetrených peňazí a podporovali ju rodičia a brat. Od roku 2011 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX. €, rovnako v roku 2012 a až do októbra 2013. Od 22.11.2013 je opäť evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná doteraz, nemá žiaden príjem a naďalej ju podporuje mama a brat. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že vlastní garáž na M. ulici v K., ktorú používa, tiež vlastní dvojgaráž na M. ulici s tým, že v tomto dome vlastní aj 1-
izbový byt, ktorý je však záložnou zmluvou založený v prospech jej matky, ktorá v roku 1994 na tento byt dala všetky finančné prostriedky a pokiaľ v súčasnosti je z bytu nejaký prospech, tak ho má jej mama. Z dedičstva nadobudla polovicu bytu na V. ulici v K., kde býva jej brat a ona spolu so synom B. býva v družstevnom byte na B. X. v K.. Dodala, že má vyštudovanú odevnú priemyslovku a v tomto obore si nevedela nájsť prácu, preto si zvyšuje kvalifikáciu a od roku 2013 navštevuje vysokú školu.
Plnoletý B. uviedol, že je študentom 3.ročníka bilingválneho gymnázia, ktoré navštevuje od septembra 2012 a ide o 5-ročné štúdium. K svojim výdavkom uviedol, že od roku 2004 má bronchiálnu astmu a alergickú nádchu, z ktorého dôvodu absolvoval osem liečebných pobytov. Okrem toho má potravinové alergie, musí dodržiavať prísny režim alergika spojený s vyššími výdavkami, ktoré nie sú hradené poisťovňou. Je sledovaný v ortopedickej, rehabilitačnej a očnej ambulancii, s čím má zvýšené výdavky. Nosí zubný strojček, ktorý už mal ako 3-ročný, keďže sa mu nerovnomerne vyvíjal chrup a od decembra 2013 nosí aj fixný zubný strojček. Má tiež dlhotrvajúce problémy kožného charakteru, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Venuje sa záujmovej činnosti - športovému tancu, čo mesačne stojí XX,-€ ako poplatok klubu a ďalšie výdavky s tým spojené sú nákup tanečného oblečenia a topánok, čo je asi XXX,-€ ročne. Chodievajú aj na tanečné sústredenia, ktoré stoja XXX,-€. Ďalšie výdavky má na školské potreby, električenku a telefón a v rámci školy chodievajú na výmenné pobyty do E., ktoré absolvoval v 1. a 2. ročníku, ale v 3.ročníku z finančných dôvodov nešiel. Ďalej uviedol, že s otcom sa vôbec nestretáva, naposledy ho videl asi keď bol v 2.triede na základnej škole.
Otec vo výpovedi potvrdil, že bolo naposledy o výživnom na syna B. rozhodnuté pred 14 rokmi, avšak nemôže so zvýšením výživného súhlasiť, pretože okrem príjmu, ktorý mal, nič iné nevlastní na rozdiel od matky, ktorá má 2 byty, 3 garáže a príjem z prenájmu týchto nehnuteľností. Ďalej uviedol, že vždy bol riadne zamestnaný a to až do konca februára 2014, odkedy sa stal nezamestnaným. Naposledy pracoval v spoločnosti T. odkiaľ odišiel na základe dohody so zamestnávateľom, pretože žiadal zamestnávateľa o zvýšenie platu, čo mu nedali a navyše mal aj zdravotné problémy s kolenom a teda sa dohodli na rozviazaní pracovného pomeru. Od 1.3.2014 je vedený na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie a až do augusta 2014 poberal podporu v nezamestnanosti, ktorá sa pohybovala v sume okolo XXX,-€ mesačne. Hľadá si zamestnanie, dokonca sa informoval na prácu aj v agentúre v K., kde však, keď zistili jeho vek a dozvedeli sa o jeho zdravotných problémoch, prácu mu nesprostredkovali. Napriek tomu si však prácu hľadá každý deň. Na syna B. začal sám prispievať zvýšeným výživným od 1.1.2009 vo výške XX,-€ mesačne a neskôr sumou XX,-€ mesačne. Tiež uviedol, že už rok býva v byte s bývalou manželkou, k čomu uviedol, že ich v podstate spojila chudoba. Byt je vo vlastníctve bývalej manželky, on sa podieľa polovicou nákladov na bývanie a inak hospodária každý sám. Tiež potvrdil, že už niekoľko rokov sa so synom B. nestretáva vôbec, hoci by sa s ním rád stretával, čiže okrem výživného iným spôsobom na jeho výživu neprispieva. V ďalších písomných podaniach uviedol, že od 8.12.2014 sa zamestnal ako Y. a má dohodnutú mzdu XXX,-€ mesačne brutto. Od januára 2015 si našiel opäť nové zamestnanie ako nočný P., čo viac vyhovuje jeho zdravotnému stavu a v mesiaci marec 2015 dosiahol čistý príjem vo výške XXX,-€ mesačne.
Z listinných dôkazov vyplýva, že otec v roku 2013 dosahoval príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto, v mesiaci február 2014 bol práceneschopný, od 1.3.2014 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, od decembra 2014 sa opäť zamestnal a v súčasnosti (marec 2015) dosahuje príjem asi XXX,-€ mesačne netto.
Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že matka v roku 2011, 2012 a 2013 poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX €, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za žiadne zdaňovacie obdobie nepodala a od 22.11.2013 je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná.
Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
Plnoletý B. v školskom roku 2014/2015 navštevuje 3.ročník bilingválneho gymnázia, má zdravotné problémy a venuje sa záujmovým krúžkom.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že práva a povinnosti rodičov k maloletému boli upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v apríli 2000. Rodičia následne opäť žili v spoločnej domácnosti a ako obaja uviedli, najmenej do roku 2003 i keď podľa tvrdenia matky nežili harmonicky. Z dôvodu obnovenia spolužitia rodičov po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13Nc 185/1999-24 stalo neúčinným, keďže došlo k obnoveniu rodičovských funkcií vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Z uvedeného dôvodu teda nebolo možné pôvodné rozhodnutie zmeniť, to znamená, nemohlo byť podkladom pre rozhodnutie o zmene výšky výživného. V danej veci bolo preto potrebné vydanie nového rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Medzičasom však maloletý B. nadobudol plnoletosť, preto už nie je možné rozhodovať o osobnej starostlivosti rodičov, ale iba v časti určenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Preto súd zameral dokazovanie na zisťovanie možností a schopností oboch rodičov ako aj na zistenie odôvodnených výdavkov dieťaťa. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného súd vychádzal teda z príjmu otca ako aj z jeho celkových možností a schopností a dospel k záveru, že výživné, ktoré určil vo výške XXX,-€ mesačne zodpovedá jeho možnostiam, keďže v súčasnosti je riadne zamestnaný, dosahuje príjem asi XXX,-€ mesačne netto a iné vyživovacie povinnosti nemá. Zároveň súd zohľadnil aj odôvodnené potreby plnoletého B., ktoré riadne preukázal a konštatuje, že určené výživné je aj v tomto smere primerané s prihliadnutím na tú skutočnosť, že aj matka má k nemu vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom k tomu, že súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca v sume XXX,-€ mesačne, vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Súd nevyhovel ani časti návrhu týkajúcej sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca 3 roky spätne pred podaním návrhu a v časti dorovnania rozdielu medzi určeným výživným a minimálnym zákonným nárokom nezaopatreného dieťaťa. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno spätné výživné pre maloleté dieťa priznať najdlhšie na dobu troch rokov odo dňa začatia konania v prípade, že sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v priebehu minimálne 10 rokov pred podaním návrhu matka mohla a v prípade, že pociťovala nedostatok finančných prostriedkov, aj mala návrh na určenie výživného podať. Jej subjektívne obavy a strach z reakcie otca na podanie návrhu nie je možné vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného, nakoľko ako sama uviedla, už v roku 2008 podala trestné oznámenie na otca vo veci zanedbania povinnej výživy, čím preukázala, že je schopná domáhať sa aj súdnou cestou svojich práv. Preto je dôvodný záver súdu, že subjektívny pocit strachu a obavy matky neobstoja ako dôvod hodný osobitného zreteľa.
Vzhľadom k tomu, že počiatok určenia vyživovacej povinnosti otca bol ustálený dňom 17.3.2014, t.j. dňom podania návrhu a otec na výživu maloletého neprispieval dostatočne, vznikol mu na výživnom za obdobie od 17.3.2014 do 27.4.2015 dlh vo výške X.XXX.,- €. Tento dlh vznikol za 14 mesiacov, počas ktorých mal otec zaplatiť sumu X.XXX,- € (14x XXX,-€), ale zaplatil iba sumu XXX,-€, (10x XX,-€ a 4x XX,-€), ktorú mu súd do zročného výživného započítal. Zároveň súd povolil otcovi dlh vo výške X.XXX,- € splácať v primeraných mesačných splátkach v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na výšku jeho príjmu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd
v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).